Štáty hlásia návrat k uhliu. Aká je dôveryhodnosť európskej zelenej politiky?

uho¾ná elektráreò Para stúpa z chladiacich veží hnedouhoľnej elektrárne v nemeckom Puheime 20. júna 2022. Nemecko sa v dôsledku energetickej krízy rozhodlo pre výrobu elektriny z uhlia. Foto: TASR/AP

Výpadky dodávok ruského plynu prinútili jednotlivé vlády pátrať po rýchlych a uskutočniteľných riešeniach energetickej krízy. Viaceré štáty EÚ preto ohlásili návrat k uhliu, jednému z najšpinavších zdrojov energie. Bude európska zelená politika ďalšou obeťou vojny alebo ide o dočasný jav, ktorý neovplyvní smerovanie Európy k zelenému zajtrajšku?

Po nedávnych problémoch s dodávkami ruského plynu od Gazpromu avizovali viaceré členské krajiny EÚ, že prijmú ďalšie kroky na zníženie energetickej závislosti od Ruska. Holandsko, Nemecko, Rakúsko, ale aj Spojené kráľovstvo však upierajú zrak na jeden zo zdrojov energie, ktorý najviac znečisťuje životné prostredie – uhlie.

Uhlie verzus plyn

Uhlie ako vstup pri výrobe elektrickej energie je podľa odborných štúdií približne dvakrát väčším znečisťovateľom životného prostredia než plyn. Svetová jadrová asociácia uvádza, že elektráreň poháňaná uhlím vyprodukuje počas svojho životného cyklu v priemere 1 054, respektíve 888 ton CO2 (podľa typu uhlia, hnedé vytvára viac emisií) na jednu vyrobenú gigawatthodinu energie.

Na porovnanie, úroveň emisií plynových elektrární sa pohybuje na úrovni okolo 500 ton CO2 na gigawatthodinu elektrickej energie. Tieto hodnoty emisií sú o poznanie nižšie, ide o takzvané dokonalé spaľovanie (bez ďalších oxidov uhlíka okrem CO2), no aj tak neporovnateľné s obnoviteľnými zdrojmi. K najmenším znečisťovateľom patria veterné a vodné elektrárne (zhodne 26 ton CO2 na gigawatthodinu), no pre niektorých prekvapujúco je medzi najlepšími aj energia vyrábaná štiepením jadra (29 ton CO2 na gigawatthodinu).

Uhlie ako núdzový zdroj

Nemecko, ktoré sa obáva nedostatku energie a výpadkov v dodávkach ruského plynu, výrazne zvýši využívanie menej kvalitného, najviac znečisťujúceho uhlia, informuje britský denník Financial Times. Tamojšia vláda uviedla, že v rámci núdzových opatrení prijme aj zákony na opätovné otvorenie uhoľných elektrární na výrobu elektriny.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck uviedol, že Berlín pracuje na novom zákone, ktorý by umožnil dočasne vyrobiť až 10 gigawattov energie prostredníctvom nevyužívaných uhoľných elektrární počas nasledujúcich dvoch rokov. To by podľa Financial Times zvýšilo závislosť Nemecka od uhlia pri výrobe elektriny až na jednu tretinu.

Rakúska vláda sa zasa dohodla so spoločnosťou Verbund na prestavbe rezervnej plynovej elektrárne tak, aby mohla vyrábať elektrinu z uhlia, ak by obmedzené dodávky plynu z Ruska viedli k energetickej núdzi. Rozhodnutie prišlo takisto po tom, ako susedné Nemecko oznámilo kroky na riešenie znížených dodávok ruského plynu vrátane zvýšenia závislosti od uhoľných elektrární.

Tým istým smerom pokukuje už aj Holandsko, ktoré nedávno oznámilo zrušenie obmedzenia výroby v uhoľných elektrárňach s cieľom znížiť závislosť od ruského plynu. Holandský minister pre klímu a energetiku Rob Jetten na tlačovej konferencii nedávno (20. 6.) povedal, že vláda mení zákon, ktorý povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 percent svojej kapacity.

Lídri zelenej politiky a uhlie?

V júni europarlament a následne aj príslušní ministri členských štátov Únie podporili ukončenie predaja áut so spaľovacím motorom do roku 2035, avšak s viacerými výnimkami, o ktorých ešte budú rokovať. Klasické autá by mali nahradiť prevšetkým vozidlá poháňané elektrickou energiou. Proti úplného zákazu sa ozvalo viacero štátov, ale po dlhých rokovaniach kompromisný návrh všetky podporili.

https://standard.sk/221875/autam-so-spalovacim-motorom-uplne-neodzvonilo-pre-bohatych-zostanu-nadalej-dostupne/

Nemecká vláda lavírovala, či daný návrh podporí alebo nie. Predtým sa totiž proti návrhu postavil nemecký minister financií a líder koaličnej liberálnej strany FDP Christian Lindner. Tvrdil, že nemecká vláda s úplným zákazom spaľovacích motorov nebude súhlasiť. Nemecko napokon zmenilo názor a pridalo sa k väčšine ostatných štátov.

Návrat k uhliu ohlásili medzi prvými tie štáty, ktoré už najoddanejšie smerujú k uhlíkovej neutralite a nulovým emisiám. Hoci elektromobilita má byť budúcnosťou automobilového priemyslu, štáty paradoxne ohlasujú dočasný návrat k výrobe elektrickej energie práve z uhlia.

Návrat k uhliu by nemal byť prekážkou k dosiahnutiu cieľov európskej zelenej politiky

Napriek tomu, že mnohé krajiny ohlasujú takýto odklad či zvýšenie výroby energie z uhlia, environmentálne ciele by to nemalo ohroziť. Stephan Haufe, hovorca nemeckého ministerstva hospodárstva, pred dvoma týždňami na tlačovej konferencii uviedol, že napriek najnovšiemu politickému zvratu vládna koalícia trvá naďalej na záväzku zbaviť sa do roku 2030 uhlia úplne.

„Myslím si, že v strednodobom a dlhodobom horizonte to všetko podporí klimatickú politiku,“ poznamenal Johan Lilliestam, profesor energetickej politiky na Postupimskej univerzite. Podľa neho je dôležité, že sa popri návrate k uhliu zvyšuje aj úsilie o nasadenie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. „Nie je to skvelá správa, ale v skutočnosti to nie je ani katastrofa, pretože to bude dočasné opatrenie,“ povedal Lilliestam o návrate k uhliu.

Bude zelená politika ďalšou obeťou vojny?

Globálnym problémom je, že elektrickej energie z uhlia sa neštítia ani Čína či India, teda štáty, ktoré každoročne zvyšujú jej produkciu a stavajú nové elektrárne, pričom v týchto krajinách sa už teraz produkujú takmer dve tretiny elektriny týmto najmenej ekologickým spôsobom.

Slovensko sa nepridalo k zmieneným európskym štátom a zatiaľ návrat k uhliu neohlásilo. Dôvodom je hlavne to, že sa čochvíľa spustí tretí reaktor v jadrovej elektrárni v Mochovciach. Po uhlí sa však pozerajú aj ďalšie európske krajiny a možno očakávať, že podniknú obdobné kroky. V čase písania článku pribudla správa o tom, že už aj Česká republika predĺži ťažbu čierneho uhlia minimálne o rok, pričom ťažba sa mala pozastaviť už v tomto roku. Dopyt po uhlí je podľa českého ministra financií Zbyňka Stanjuru enormný.

https://standard.sk/219627/navrat-k-uhliu-hlasi-viacero-europskych-krajin-zazije-svoj-comeback-aj-na-slovensku/

Mnohé krajiny sa obracajú k uhliu preto, lebo obnoviteľné zdroje nedokážu plnohodnotne nahradiť výpadky v dodávkach ruských fosílnych palív a nukleárna energia vzbudzuje v niektorých štátoch bezpečnostné hrozby.

V odbornej štúdii na štatistickom portáli Our World in Data autor sumarizuje, že fosílne palivá sú vo všetkých aspektoch najšpinavšie a najnebezpečnejšie, zatiaľ čo jadrové a moderné obnoviteľné zdroje energie sú oveľa bezpečnejšie a čistejšie. Najviac prekvapivé azda je, že počet úmrtí na jednotku vyrobenej energie bol pri nukleárnej energii minimálny, zatiaľ čo o uhlí sa to povedať nedá.

Počet predčasných úmrtí v prepočte na jednotku vyrobenej energie podľa zdroja energie. Zdroj: Our World in Data

Podľa štúdie je teda z hľadiska ľudského zdravia aj klimatických zmien menej dôležité, či prejdeme na jadrovú energiu alebo obnoviteľné zdroje energie, a viac záleží na tom, aby sme sa prestali spoliehať na fosílne palivá. Nemecko a ďalšie štáty sa však dočasne vybrali opačným smerom. S odpoveďou na otázku, či to ohrozí zelenú budúcnosť Európy, bude potrebné ešte počkať. Zdá sa však, že tento z veľkej časti nevyhnutný krok v kombinácii s niektorými menej populárnymi a bolestivými zelenými návrhmi nahlodáva dôveryhodnosť európskej klimatickej politiky.


Ďalšie články