Matovič avizuje, že štát vyberie na daniach o 2 miliardy viac. ECB sa naopak obáva blízkej recesie

Trend by mal pokračovať aj na budúci rok, štát by mal vybrať až o dve miliardy eur viac. Dôvodom vyšších príjmov je zvýšenie cien.

Igor Matovič a ministerstvo financií dnes sršali optimizmom. Opačná emócia ide z dnešného vystúpenia zástupcov Európskej centrálnej banky, ktorá žiada obozretnosť a naznačuje obavy z recesie.

Najskôr ten domáci optimizmus. Slovensko by malo mať k dispozícii v tomto roku oproti schválenému rozpočtu navyše 1,52 miliardy eur a v budúcom by mal rast príjmov oproti rozpočtu dosiahnuť 1,976 miliardy eur. Dôvodom je inflácia, ale aj zlepšený výber daní. Rast výberu daní má aj protistranu vo forme nárastu výdavkov, upozornil pri prezentácii daňovej prognózy riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy.  

I keď bude príjem do rozpočtu vyšší, zároveň vzrastú aj výdavky štátu na kompenzáciu vyšších cien a vyšších miezd vo verejnom sektore. Tieto vplyvy však zatiaľ nie sú v daňovej prognóze úplne špecifikované. „Preto hovoríme, že pokiaľ vláda, minister, ktorýkoľvek príde s návrhom na nové politiky, nové opatrenia, vždy si to bude vyžadovať aj kompenzačné opatrenia,“ povedal Valachy. Štátny tajomník MF Marcel Klimek dodal, že objem predpokladaných zvýšených výdavkov zrejme presiahne dve miliardy eur.

Klimek pripomenul, že vláda sa bude musieť v najbližších rokoch vyrovnať aj s úlohami, ktoré jej vyplývajú z platných zákonov. „My v rozpočtovom procese samozrejme vidíme, že budeme mať o dve miliardy vyššie príjmy. Podľa zákona o výdavkových limitoch musíme znížiť naše výdavky zhruba o 600 miliónov a rok na to o ďalších 600 miliónov,“ uviedol Klimek. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti musí navyše vláda viazať výdavky v sume troch percent a v roku 2024 musí vláda predstaviť vyrovnaný rozpočet. „Čo znamená oproti dnešku ušetriť štyri až 5,5 miliardy eur,“ zhrnul štátny tajomník Klimek.

Matovič: Samosprávy dostanú viac, ako čakali

Napriek prijatiu rodinného balíčka, ktorý zvyšuje daňový bonus a znižuje tak výšku podielových daní pre obce a mestá, dostanú samosprávy viac peňazí, ako plánoval rozpočet. Vo štvrtok to po predstavení aktuálnej daňovej prognózy povedal minister financií Igor Matovič.

Rast príjmov samospráv vyplýva z odhadu rastu výberu dane z príjmu na tento aj na budúci rok. „V skutočnosti podľa tejto daňovej prognózy, ktorá bola zverejnená, dostanú aj po aplikácii vyššieho daňového bonusu od 1. júla približne o 150 miliónov eur viac,“ povedal Matovič. Na tento rok rozpočet ráta s príjmami samospráv z podielových daní vo výške 3,442 miliardy eur a podľa aktuálnej prognózy by to malo byť 3,596 miliardy eur.

V budúcom roku bude podľa Matoviča situácia obdobná, i keď kladný rozdiel príjmov samospráv oproti rozpočtu bude o niečo nižší. „Stále je to plus 74 miliónov,“ priblížil Matovič. V budúcom roku by mali samosprávy dostať spolu 3,76 miliardy eur. „Myslím, že to je veľmi dobrá správa pre všetkých zodpovedných starostov a primátorov,“ dodal Matovič.

Podľa ministra preto nehrozí, že by samosprávy museli zvyšovať miestne dane a poplatky pre nedostatok financií. Poplatky podľa neho zvýši iba ten starosta a ten primátor, ktorý ich bude chcieť zvyšovať z iného dôvodu.

ECB: Moskva by mohla dostať eurozónu do recesie

Úplne iný prístup ide z dnešného komuniké Európskej centrálnej banky, ktorá žiada obozretnosť a obáva sa recesie.

Banky v eurozóne, ktoré plánujú ďalšie výplaty dividend, by mali pri svojich výpočtoch zvážiť možnosť nedostatku plynu alebo recesie. Uviedla to vo štvrtok Európska centrálna banka (ECB), keďže sa výhľad ekonomiky regiónu zhoršuje.

Ruská vojna na Ukrajine už vyhnala nahor ceny energií a potravín a narastajú obavy, že Moskva by mohla dostať eurozónu do recesie, ak by sa rozhodla úplne zastaviť dodávky zemného plynu. A hoci majú banky v eurozóne vďaka reformám po  predchádzajúcich krízach dosť silné kapitálové rezervy, ECB chce, aby sa veritelia pripravili na búrlivé časy. „Navrhneme, aby banky prepočítali svoje kapitálové trajektórie podľa nepriaznivejšieho scenára, vrátane potenciálneho plynového embarga alebo recesie,“ uviedol Andrea Enria, šéf bankového dohľadu ECB. ECB potom použije tieto výpočty pri previerke distribučných plánov bánk, povedal Enria výboru Európskeho parlamentu. O téme sa bude diskutovať na budúci týždeň na zasadnutí dozornej rady ECB, dodal Enria.

Návrh neprikazuje bankám zmraziť výplaty dividend akcionárom, ako to urobila ECB v marci 2020 na začiatku pandémie nového koronavírusu. Vtedajšie reštrikcie, ktoré sa vzťahovali aj na spätný odkup akcií, mali zabezpečiť, aby veritelia mali dostatok likvidity na zvládnutie poklesu ekonomík. Obmedzenia boli uvoľnené o niekoľko mesiacov neskôr a úplne zrušené vlani v septembri, hoci ECB požiadala veriteľov, aby zostali „obozretní“.

Európska centrálna banka nedávno znížila svoju prognózu hospodárskeho rastu 19-člennej menovej únie v roku 2022. Najnovšie očakáva, že výkon jej ekonomiky stúpne len o 2,8 percenta namiesto o 3,7 percenta, s ktorými počítala v marci, keď ešte nebolo cítiť vplyv ruskej invázie na Ukrajinu. Predpovedá tiež, že miera inflácie v eurozóne za celý tento rok dosiahne 6,8 percenta, čo je výrazne nad 2-percentným cieľom ECB. ECB plánuje na budúci mesiac prvýkrát za viac ako 10 rokov zvýšiť úrokové sadzby, aby skrotila rastúce ceny, po vzore iných veľkých centrálnych bánk.

(tasr)