Za posledné storočie vydržala Slovákom jedna mena v priemere dve desaťročia, pričom pred dvanástimi rokmi sa u nás prestalo platiť slovenskou korunou a nahradilo ju euro. Do dnešných čias sa na území Slovenska vystriedalo množstvo rozličných mien a spôsobov platenia. Pozrime sa teda spoločne na historický vývoj platidiel na našom území.

Dňa 8. júla 2008 schválila Rada Európskej únie žiadosť Slovenska o vstup do eurozóny, pričom sa tak stalo 1. januára 2009. Od tohto dňa sa stalo euro slovenským zákonným platidlom a nahradilo slovenskú korunu, ktorá sa na Slovensku používala od roku 1993. Platiť korunovými bankovkami a mincami sa definitívne prestalo 16. januára 2009.

Na Slovensku sa za naše dejiny vystriedalo množstvo platidiel. Od výmenného obchodu, cez primitívne platidlá až po mince z drahých kovov. Vývoj peňazí trvalo napredoval a napreduje dodnes. Vyberme sa preto spolu na cestu naprieč dejinami Slovenska a spoznajme rôzne platidlá, ktoré sa používali na našom území.

Jednoduchý výmenný obchod je pravdepodobne starý ako ľudstvo samo. Podľa niektorých názorov sa začali platidlá vyvíjať už v mladšej dobe kamennej, pričom medzi prvé meny patril obsidián či dobytok.

Význam týchto predmetov bol v ich schopnosti uchovať si hodnotu. Dobytok predstavoval obživu, zatiaľ čo obsidián bol vhodný na výrobu nástrojov. Táto hornina sa na Slovensku vyskytuje najmä na východe a je pravdepodobné, že aj na našom území sa používala ako výmenný artikel.

Keltské mincovníctvo

Staršie formy peňazí sa vyznačovali najmä tým, že mali viacero využití. S postupným rozvojom peňazí sa začali v rokoch 1 000 až 500 pred Kr. vo svete vyvíjať prvé kovové mince. Tie si udržiavali svoju hodnotu v zásade vďaka kovu, z ktorého ich vyrobili. Mohli ich roztaviť a kov využiť na nejaký užitočný predmet.  

Postupom času sa však peniaze špecializovali a tieto predmety získali špecifickú, platobnú funkciu, pričom sa začali vyrábať skoro výhradne z drahých kovov. Na Slovensku medzi najstaršie objavené mince patria rímske a keltské nálezy, ktoré pochádzajú z 3. storočia pred Kr.

Dôkazy existencie mincovníctva na Slovensku pochádzajú z keltského prostredia, približne z obdobia 1. storočia pred Kr. V prostredí Bratislavy sa razili strieborné a zlaté mince, z ktorých najznámejšia je verzia s názvom Biatec. Razili sa aj mince s názvom Nonnos či Devil.

Na Slovensku sa v tomto a neskoršom období objavujú grécke, ale hlavne rímske mince. S príchodom našich predkov na územie Slovenska v období 5. až 6. storočia sa začína nová kapitola platidiel. Slovania síce jednoznačne poznali mince zo stykov s Byzanciou a inými krajinami, avšak ako platidlo ich až do 11. storočia nevyrábali a veľmi nepoužívali.

Keltská minca Biatec, päť slovenských korún a pamätná minca. Foto: Wikipedia, nbs.sk

Hrivny a šatky

Sloveni (starí Slováci), ale aj západní Slovania, zrejme používali viacero zameniteľných mien, predchodcov peňazí v zmysle, ako ich poznáme dnes. Išlo najmä o takzvané sekerovité hrivny, železné polotovary v tvare hlavíc sekier. Nálezy veľkých množstiev týchto hrivien poznáme z priestorov hradísk napríklad z Bíne, Pobedimu, Bojnej či Pružiny.

Okrem hrivien sa v našom prostredí zrejme používali aj kúsky plátna, v podstate akési šatky či šatôčky. O ich používaní medzi západnými Slovanmi píše arabský kupec Ibrahim ibn Jakub v roku 965, pričom za tieto šatôčky sa vymieňal tovar ako pšenica, kone, zlato či otroci. Existujú preto názory, že slová ako platiť, platidlo a trh vznikli vďaka používaniu týchto plátenných šatiek.  

Na Slovensku, respektíve v slovenskom etnickom priestore sa s rozpadom Veľkej Moravy a príchodom starých Maďarov začali udomácňovať aj kovové mince. Z obdobia panovania uhorského veľkokniežaťa Gejzu (od 971 do 997) pochádzajú prvé domáce razené strieborné denáre. Názov pochádzal z latinského denarius (od slova dena, čo je desať, doslova niečo ako desatník) a delil sa na desať medených mincí.

Z obdobia panovania Štefana I. sa našla minca, ktorá potenciálne dokazuje razenie mincí v Bratislave v 11. storočí, takzvaný bratislavský denár. Na tých stojí nápis Preslavva Civ(itas), ktorý môže odkazovať na dnešné slovenské hlavné mesto. Okolo pôvodu týchto mincí, ako aj obdobia a miesta ich vzniku však panujú isté pochybnosti a otázky.

Takzvaný bratislavský denár. Foto: fphil.uniba.sk
Denár razený za kráľa Ondreja II.

Od denárov k zlatým

Medzitým späť už v Uhorskom kráľovstve, denáre razili za každého arpádovského kráľa. Členovia kráľovskej rodiny, ktorí v období do začiatku 12. storočia vládli v Nitrianskom a Biharskom kniežatstve, takzvanej tretine kráľovstva (tercia pars regni), si často razili vlastné mince, symbolizujúc istú formu nezávislosti od kráľa.

Po vymretí Arpádovcov sa na uhorský trón dostali králi z rodu Anjouovcov. Panovník Karol I. založil v roku 1328 mincovňu v Kremnici a dal raziť zlaté mince zvané dukáty (z latinského ducatus – kniežatstvo).

Tieto mince sa nazývali aj florény, pretože kopírovali zlaté mince talianskeho mesta Florencia. Išlo o mimoriadne kvalitné a pevné platidlo, pričom týchto mincí v Kremnici vyrazili približne 21,5 milióna kusov. Razil sa aj strieborný groš (z latinského grossus, tučný) podľa vzoru pražského groša.

V rozmedzí 15. a 16. storočia začali pre nedostatok zlata raziť nové, veľké strieborné mince. Prvé boli kremnické guldinery, ktoré dal raziť gróf Ján Turzo. Išlo taktiež o prvé mince v histórii Uhorska, ktoré na sebe niesli číselnú hodnotu v arabských čísliciach.

Kremnický dukát zo 14. storočia. Foto: Cotycats.sk

Papierové peniaze a koruny

Od roku 1553 sa začali raziť aj takzvané toliare a poltoliare (z nemeckého thaler, taler, toler, neskôr z toho vzniklo pomenovanie dolár). Tie v Uhorsku platili až do prechodu na koruny. Tieto platidlá prirodzene medzitým prechádzali mnohými zmenami a reformami.

V roku 1762 prišla jedna taká významná reforma. Rakúska monarchia za vlády Márie Terézie prišla v podstate s prvými papierovými peniazmi v monarchii. Išlo o takzvané bankocetle (štátovky). Boli to nezúročiteľné obligácie štátnej pôžičky, teda štátne cenné peniaze. Pôvodne sa neplánovali ako bežné obeživo, keďže ich najmenšia hodnota 5 zlatých predstavovala v tej dobe mesačné životné náklady štvorčlennej rodiny.

Medzi bohatými ľuďmi si však rýchlo získali popularitu a v roku 1771 nasledovalo vydanie ďalšej vlny týchto štátoviek, pričom sa dokonca zdôrazňovala ich prednosť pri platení či prevoze veľkých súm. Tie sa však časom a v dôsledku mnohých vojen znehodnocovali. V roku 1811 ich nahradil nový typ papierových peňazí, výplatné listy (prezývané aj šajny).

V roku 1892 v Rakúsko-Uhorsku prijali novú menu – korunu, pozostávajúcu zo 100 halierov (z nemeckého haller, haller pfenninc). Tie sa vydávali v oboch častiach monarchie osobitne, teda existovala rakúska koruna a uhorská koruna. Platili až do rozpadu monarchie v roku 1918.

Peniaze v 20. storočí

Po vzniku Československa bol 15. apríla 1919 vydaný zákon o československej mene, ktorý uviedol ako platidlo československú korunu (skratka Kč, po roku 1945 Kčs). Systém kovových a papierových platidiel sa budoval postupne.

Na začiatku neexistovala v Československu národná banka na vydávanie a tlačenie peňazí. Tú vytvorili až v roku 1926, tlačiareň o rok neskôr. Mince prvej Československej republiky boli v hodnotách 2, 5, 10, 20, 50 halierov a 1 koruny. Bankovky niesli hodnoty 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500 a 5 000 korún.

Po vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 vznikla u nás nová mena – koruna slovenská (Ks). Postupne sa distribuovali mince v hodnote 10, 20 a 50 halierov, 1, 5 a 20 korún. Neskôr prišli 5-halierniky a strieborné 10- a 50-korunové mince.

V úvode sa používali československé bankovky s kolkom, neskôr sa zaviedli bankovky v hodnote 10, 20, 50, 100 a 1 000 korún, ktoré doplnili 500-korunové a 5000-korunové papierové peniaze. Bankovky na sebe vzhľadovo niesli dievčatá, portrét Andreja Hlinku, mohylu Milana Rastislava Štefánika, kráľa Svätopluka, knieža Pribinu či Oravský hrad.

Tisíc korún slovenských. Foto: researchgate.net

Po obnovení Československa sa aj Slovensko vrátilo k československej korune. Víťazstvo komunistov prinieslo v roku 1953 ďalšiu menovú reformu. Uviedli novú československú korunu, ktorá sa s tou starou vymieňala v pomere 1 ku 5 (pri väčších vkladoch až do 1 ku 50). Vyvolalo to nepokoje, viaceré demonštrácie či štrajky, keďže mnohých ľudí týmto vláda pripravila o celoživotné úspory.

Od roku 1957 až do roku 1992 platila v Československu známa jednokorunáčka, ktorá zobrazovala dievča sadiace lipu. Autorkou bola Marie Uchytilová a dievča na korune bola politická väzenkyňa Bedřiška Synková. Tá viedla napriek komunistickému zákazu skautský spolok Junák, za čo ju v roku 1954 odsúdili za velezradu. Odsedela si päť rokov vo väznici v Pardubiciach. V roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, kde žije dodnes. Jej tajné vyobrazenie na jednokorunáčke sa stalo autorkiným tichým protestom proti vtedajšiemu režimu.

Moderná doba

Dňa 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky a opätovne vznikla Slovenská republika. Menová odluka nastala až 9. februára, pričom slovenská koruna (Sk) sa zrodila deň predtým.

Mince boli v nominálnych hodnotách 10, 20 a 50 halierov, 1, 2, 5 a 10 korún. Bankovky mali hodnoty 20, 50, 100, 200, 500, 1 000 a 5 000 korún. Na platidlách sa nachádzali rôzne námety zo Slovenska. Na minciach to bol hrad Devín, keltská minca Biatec či Hrádocká venuša.

Bankovky na svojej lícnej strane zobrazovali najmä významné postavy slovenských dejín, ako aj dôležité stavby, umelecké predmety či udalosti. Dvadsaťkorunáčka niesla podobizeň kniežaťa Pribinu a Nitrianskeho hradu. Na 50-korunovej bankovke bolo zobrazenie Cyrila a Metoda, deväť písmen hlaholiky. Na rube bol kostolík v Dražovciach.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je 20k.jpg
Dvadsať slovenských korún. Foto: Wikipedia/Uzyel

Na stokorunáčke bola vyobrazená Madona podľa plastiky z kostola svätého Jakuba v Levoči i mesto Levoča. Bankovku v hodnote 200 korún zdobil Anton Bernolák, prvý kodifikátor slovenského jazyka. Na rube bolo vyobrazenie veduty mesta Trnava z 18. storočia. Na päťstokorunáčke bol národný buditeľ Ľudovít Štúr a Bratislavský hrad.

Na bankovke s hodnotou 1 000 korún bol Andrej Hlinka, na rube stredoveké kostolné maľby z kostolov v Ružomberku. Päťtisíckorunovú bankovku zdobil generál Milan Rastislav Štefánik a jeho mohyla v Brezovej pod Bradlom. Slovenská koruna platila do 16. januára 2009.

V tomto roku ju nahradilo euro, spoločná mena krajín eurozóny, ktorej súčasťou sa stalo Slovensko. Euro sa delí na 100 centov, pričom bankovky majú nominálnu hodnotu 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Tie majú rovnaký motív pre všetky štáty eurozóny, rozdiely sú len v minciach.

Slovenské euromince majú nasledovné motívy: 1-, 2- a 5-centové mince zobrazujú vrch Kriváň, 10-, 20- a 50-centovky zasa Bratislavský hrad. Jedno a dvojeurová minca je dekorovaná štátnym znakom Slovenska, dvojkrížom na trojvrší.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.