6:3 za život. Veľké víťazstvo práva v Amerike

Americký Najvyšší súd po 50 rokoch zrušil rozhodnutie Roe vs. Wade, ktoré právo na potrat odvodilo z ústavy, kde o ňom nebolo ani zmienky. Ide o veľký deň americkej demokracie a vlády práva v západnom svete. Amerika je po Poľsku iba druhá demokratická krajina, kde sa po zavedení zabíjania nenarodených detí podaril takýto krok. Pripravujeme sériu komentátorov od našich spolupracovníkov.

Dnešné rozhodnutie Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization bolo prijaté väčšinou 6 sudcov proti 3. Toto rozhodnutie nezakazuje potraty v USA, ale prenáša právo na reguláciu potratových zákonov a ochrany života nenarodených detí na 50 jednotlivých štátov USA.

Rozhodnutie podporili všetci konzervatívni sudcovia Najvyššieho súdu: Samuel Alito, ktorý je autorom oficiálneho stanoviska zdôvodňujúceho rozhodnutie, sudkyňa Amy Coney Barrettová, sudcovia Brett Kavanaugh, Clarence Thomas, Neil Gorsuch a predseda súdu John Roberts. Ten napísal vlastné stanovisko, kde zdôvodnil, že rozhodnutie Roe nebolo potrebné zrušiť, ale podporuje dnešné rozhodnutie Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization.

Toto rozhodnutie by bolo nepredstaviteľné bez sudcov, ktorí boli menovaní na súd prezidentom Trumpom, ale aj Georgeom W. Bushom.

Viaceré štáty už schválili príslušné oparenia a potraty sa v nich budú vykonávať tak ako doteraz alebo širšie – až do narodenia. Iné štáty plánujú právo na potrat obmedziť alebo zakázať. Podľa The New York Times bude 15 štátov nenarodený život chrániť, 5 ďalších potraty obmedzí prísnejšie, ako tomu bolo doteraz. Desať štátov je neistých, v 20 štátoch ostanú potraty naďalej legálne.

Naprieč konzervatívnym hnutím v Amerike ide vlna radosti.

NR gets results! pic.twitter.com/nPNSFgbORa

— Rich Lowry (@RichLowry) June 24, 2022

Tomáš Ľalík

V piatok nastal historický okamih z pohľadu otázky ochrany nenarodeného ľudského života nielen v Spojených štátoch ale na celom svete. Jeden z najvplyvnejších, najsledovanejších a najviac preskúmaných súdov sveta, Najvyšší súd USA, vydal prelomové rozhodnutie vo veci Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization, ktorým prekonal takmer 50-ročný precedens vo veci Roe v. Wade, kde vyvodil právo ženy na potrat až do momentu životaschopnosti plodu. Po včerajšku takéto právo federálna ústava USA nepozná a bude na pleciach každého štátu, aby si prijal vlastnú úpravu tejto otázky.

Aby som veci uviedol na pravú mieru, americká ústava právo na potrat nikdy výslovne nepoznala, ale toto právo existovalo ako produkt (precedens) Najvyššieho súdu. A aby som ani nezavádzal pozorného čitateľa, právo na potrat môže zostať zakotvené v zákonodarstve jednotlivých štátov, čo však na druhej strane znamená, že štáty ho môžu výrazne obmedziť či zakázať (čo aj približne polovica štátov v USA plánuje urobiť). A práve toto je najväčšie víťazstvo z pohľadu väčšej ochrany nenarodeného ľudského života v mnohých štátoch.

Ešte dôležitejšie posolstvo prichádza z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým Najvyšší súd detronizoval potrat ako právo, ba právo základné či ústavné. Na uvedené reagoval aj americký prezident Joe Biden, ktorý rozhodnutie komentoval ako stratu ústavného a základného práva pre ženy. To však nie je podľa môjho názoru pravda, pretože potrat na žiadosť je zakaždým morálne zlo, pričom v určitých situáciách je ho možné nanajvýš tolerovať. Potrat nie je dobro samo o sebe na rozdiel od základných práv, ktoré predstavujú dobro pre človeka, pretože ho poľudšťujú či dopĺňajú. Preto sa aj každá krajina, v ktorej potrat na žiadosť existuje, snaží robiť rozsiahlu prevenciu, aby k abortom nedochádzalo, respektíve ich počet sa neustále znižoval. Ak má byť potrat právom, prečo je dôležité robiť proti nemu prevenciu ? Ako povedala Simone Veilová, bývalá francúzska ministerka zdravotníctva, na ktorej návrh sa potrat zaviedol do francúzskej legislatívy v roku 1974 (rok po rozhodnutí Roe): potrat je dráma a vždy ňou ostane.

Zároveň potrat nie je ani prirodzeným právom. Ak by právo na potrat malo takúto kvalitu (ako napríklad rodinný život, sloboda prejavu, náboženská sloboda a iné), rozhodnutie Najvyššieho súdu by nič nemohlo na statuse quo zmeniť.

Potrat nemôže byť ani slobodou, pretože pre jej obmedzenie sa limity môžu nachádzať len navonok subjektu. Sloboda sa v skratke obmedzuje zvonka a nie zvnútra. Pri potrate je to opačne – limit prichádza z vnútra (plod), čo vylučuje chápanie výkonu potratu ako slobody.

Väčšina Najvyššieho súdu považovala za svojvoľnú koncepciu životaschopnosti plodu, pretože tá nie je založená na objektívnych faktoroch ale je premenná v čase a nesúvisí so samotným plodom ale s inými vecami (napr. úroveň zdravotnej starostlivosti, šanca na prežitie atď.). Rovnako tak väčšina uviedla, že iné koncepcie začiatku života oddeľujúce biologickú stránku od duchovnej – osobnostnej (prežívanie, vnímanie seba, vôľa, cítenie bolesti, schopnosť premýšľať) sú arbitrárne, pretože ani mnohé žijúce osoby tieto atribúty nespĺňajú (s. 51 rozhodnutia). Aj keď Najvyšší súd nešpecifikoval túto otázku (čomu sa zrejme v budúcnosti nevyhne) a vec nechal na jednotlivé štáty, je možné uviesť, že život je rovnaký pred a po narodení, dieťa je osobou pred narodením aj po narodení či matka je matkou pred narodením dieťaťa aj po ňom. Telo (forma či biológia) má rovnakú hodnotu ako duch (vnímanie, cit, bolesť, participácia atď.). Tieto dve stránky každého človeka nie je možné od seba oddeľovať bez toho, aby sme neprišli k svojvoľným riešeniam, ktoré nám neprinesú pokoj a radosť. Život má rovnakú ontologickú hodnotu vždy, nie je menej kvalitný alebo viac kvalitný. Aspekty života sa prirodzene menia, ale život je ten sám od počiatku až do konca.

Týmto rozhodnutím sa výrazne posilnila aj americká demokracia: o tom, čím sú ľudské, ústavné alebo základné práva, majú právomoc rozhodovať ľudia sami alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Rozhodovanie by sa malo odohrávať v otvorenom procese, kde spoločne komunity a národy môžu identifikovať spoločné dobrá vrátane otázky nenarodeného ľudského života. Ľudský život ako najcennejšia hodnota, ktorá má cenu sama o sebe (bez ohľadu na jeho štádium či kvalitu), je práve niečím, čo spoločnosť konštituuje v bytostnom význame a zároveň aj determinuje.

A nakoniec veľké uznanie po piatku patrí piatim sudcom Najvyššieho súdu na čele so Samuelom Alitom, ktorí mali odvahu zmeniť niečo, o čom si mnohí mysleli, že je nemožné. Navyše dokázali vytrvať niekoľko týždňov neuveriteľne silný tlak a ohrozenie bezpečnosti vrátane života a zdravia seba či svojich blízkych, svojich domovov a to všetko kvôli právnemu názoru a sudcovskému svedomiu, ktoré nemohli zradiť.

Aj keď ich počínanie svet už stihol odsúdiť, svoju náročnú úlohu si splnili.

Ostáva ešte jedna otázka: A čo my?

Autor je docent ústavného práva, pôsobí na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

Vladimír Palko

Občas prichádza veľký deň. Vlastne Veľký Deň. Taký prežívame dnes. Rozhodnutie Roe vs. Wade bolo dnes zrušené. Najvyšší súd USA zrušil verdikt v kauze Roe verzus Wade z roku 1973, ktorý znemožňoval zákaz umelého potratu a uznal právo ženy na zabitie dieťaťa, ktoré rastie v jej lone.

Verdikt z roku 1973 bol nepredstaviteľne radikálny. Pred jeho vydaním bol v 30 štátoch USA potrat nelegálny, v 16 bol legálny za špecifických podmienok (znásilnenie, incest, ohrozenie života matky), tri štáty povoľovali potrat na požiadanie pre svoje občianky. New York povoľoval potrat pre všetkých.

Verdikt z roku 1973 v zásade povedal, že v prvom a druhom trimestri je potrat legálny na požiadanie. V prvom trimestri je to len vecou matky a zdravotníka. Nasleduje štádium od konca prvého trimestra po bod, keď je už plod životaschopný mimo matkinho tela (viability). I v tomto štádiu je potrat na požiadanie, ibaže štát môže trvať na tom, aby osoba vykonávajúca potrat mala vyššiu kvalifikáciu alebo aby bol potrat vykonaný v zariadení vyššej odbornej úrovne. Čo sa týka schopnosti plodu prežiť mimo matkinho tela, v americkej praxi sa za tento moment viability (životaschopnosti) považoval 24. – 28. týždeň tehotenstva, teda v zásade koniec druhého trimestra.

Najvyšší súd vtedy povedal, že štáty môžu potraty obmedziť až v treťom trimestri. Môžu, nie musia. A tak v siedmich štátoch USA sa doteraz potraty vykonávajú na požiadanie až do narodenia. Potrat v Amerike sa stal po „Roe“ nesmierne krvavou záležitosťou.

Text verdiktu bol nesmierne voluntaristickým počinom. Odmietal zrejmú biologickú pravdu, že ľudský život sa začína počatím a tvrdil, že to je len jedna z viacerých teórií. Z ústavného hľadiska sa odvolával na právo na súkromie, ktoré ústava nepozná.

Vľavo: Jane Roe (Norma McCorvey). Vpravo: sudca Harry Blackmun, autor väčšinového rozhodnutia Roe vs. Wade. Foto: Lorie Shaull/wikimedia, CC BY-SA 2.0 a Robert S. Oakes/wikimedia

Ochrancovia života postupne začali chápať, že pár sudcov dokáže svojím rozhodnutím poprieť morálku, ktorú uznávala väčšina národa, a napokon vymeniť národu jeho hodnoty za ich pravý opak. Že tu nastupuje súdny aktivizmus, lepšie povedané justičná tyrania. Mnohí začali chápať, ako dôležité je personálne obsadenie súdov. V prezidentských voľbách sa ľudia začali zaujímať o to, akých sudcov by ten či onen prezidentský kandidát vymenoval.

Dnešné zrušenie Roe vs. Wade neznamená koniec potratov v Amerike. Znamená, že štáty môžu slobodne schvaľovať legislatívu o potrate na svojom území. Denník New York Times dnes odhaduje, že po dnešku asi polovica zo všetkých štátov USA schváli úplný zákaz potratov. V iných štátoch určite ostane veľmi liberálna úprava.

Zápas o život bude pokračovať. Už sa objavili politici z Demokratickej strany, ktorí pozývajú ženy na potrat do ich štátu s liberálnou potratovou legislatívou, napríklad starosta New Yorku Eric Adams. Ohlásili sa firmy, predstavujúce „woke kapitalizmus“, sľubujúce, že zamestnankyniam budú hradiť náklady na cestu za potratom.

Naopak, bývalý republikánsky viceprezident Mike Pence povedal, že zvíťazil život a verdikt z roku 1973 bol „poslaný do popola histórie“, a vyzval štáty, aby bojovali proti potratovej legislatíve.

Najvyšší súd USA dnes ešte nepovedal, že nenarodený ľudský život je nedotknuteľný. Ale už nič nebude ako doteraz. Súd totiž povedal, že potrat nie je žiadne ľudské právo. A práve to, že to vraj ľudským právom je, sa snažili roky nahovoriť cez globálny vplyv americkej superveľmoci nespočetní predstavitelia jej médií, kultúry a politici Demokratickej strany.

Všetci títo mohli polstoročie šíriť propotratové cítenie a zákonodarstvo po celom svete pod heslom o „reprodukčnom zdraví“ a „reprodukčných právach“ a mohli sa pritom odvolávať na verdikt z roku 1973. Už sa naň odvolávať nemôžu.

Prvým štátom v histórii ľudstva, ktorý zlegalizoval umelý potrat, bolo sovietske Rusko pred vyše sto rokmi. Po zániku sovietskeho komunizmu to bola prekvapujúco Amerika, ktorá prejavovala revolučný zápal a nadšenie pri globálnom šírení legalizácie potratu. Bolo to znamenie onoho rozšírenia bludov boľševického Ruska do celého sveta, ako o tom hovorilo fatimské proroctvo?

Amerika je superveľmocou nielen v zmysle ekonomickom a vojenskom, ale i v zmysle kultúrnom. Svoje hodnoty i pseudohodnoty vyžaruje do celého sveta. Dnešný deň si preto všimne celý svet.

Takzvaný Robertsov súd v apríli 2021. Foto: wikimedia

Amerika dnes zvíťazila v jednom z veľkých morálnych zápasov, ktoré sa v nej vedú. Prinajmenšom čiastočne sa zbavila morálneho bremena. Nie, nie je to posledný zápas. Ale za toto môžeme pokojne, bez pátosu zvolávať na ňu požehnanie. Nech Boh žehná Ameriku!

A napadá mi: kedy podobné víťazstvo dosiahne Rusko?

Je čas kontemplovať, je čas i na dojatie a je čas ďakovať. Treba ďakovať Bohu za tých nenarodených, i za to, že sme sa tohto dňa dočkali. Je zvláštne, že sa to stalo v čase, keď zažívame vojenský konflikt medzi dvomi bývalými republikami Sovietskeho zväzu, superveľmocami potratu, ktorý hrozí prerásť v globálny politický konflikt hroziaci nedoziernymi následkami. Keďže to, čo urobil Najvyšší súd, akosi pripomína pokánie, i keď neúplné, za sto rokov veľkého prenasledovania nenarodených, môžeme dúfať, že Boh nám to všetkým pripočíta k dobrému a bude k nám v týchto nebezpečných časoch milosrdný.

S vďakou si treba spomenúť na milióny neznámych ľudí, ktorí sa za dnešný deň modlili. Boli to milióny ružencov. Treba poďakovať všetkým bojovníkom za život, ktorí desaťročia neochvejne žiadali ochranu nenarodených, nielen v Amerike, ale na celom svete. Za všetkých, ktorí sa zúčastňovali pochodov za život.

Myslíme na všetky obetavé mamičky, ktoré prijali svoje deti, i keď boli v ťažkej materiálnej a emočnej situácii. Na všetkých otcov, ktorí im boli oporou. Na všetkých, ktorí tým mamičkám a deťom pomáhali.

Treba si spomenúť na všetkých predstaviteľov verejného života, laikov, kňazov, ktorí verejne hovorili vždy veľmi jasne, že ľudský život je nedotknuteľný a treba ho chrániť zákonom. A nechali si za to nadávať do bigotov. A prijali i tú obeť, že boli za svoj názor vytlačení na okraj.

Treba poďakovať všetkým, ktorí za dobrou myšlienkou desaťročia s námahou putovali po pomyselnej púšti.

A ešte jedno poďakovanie. Hriešnikovi, škriepnemu nedisciplinovanému politikovi, ktorý nezvládol odchod z úradu prezidenta. Donaldovi Trumpovi. Bol prvým americkým prezidentom, ktorý sa zúčastnil pochodu za život a prehovoril na ňom. Zo šiestich sudcov, ktorí dnes zrušili „Roe“, troch menoval Donald Trump a stačili mu na to štyri roky. Duch Svätý vanie, kade sa mu zachce, vyberá si na zázraky nepravdepodobné nástroje, a nás do jeho vanutia nič nie je.

Posledné závažné rozhodnutie prezidenta Trumpa v úrade: Sudkyňa Coney Barrettová. Foto: TASR/AP

A je čas trochu sa zahanbiť a spytovať si svedomie. Akí maloverní sme boli. Spomínam si, koľkokrát som si vo verejnom živote povedal: áno, vždy bez výnimky, bez akéhokoľvek vykrúcania treba povedať, že nenarodený život treba vždy zákonom chrániť, za také zákony vždy hlasovať a aj ich predkladať. Aj som tak vždy robil. Ale že by som bol veril, že náš cieľ naozaj dosiahneme? Príliš som neveril. Bol by to zázrak.

A začali sme veriť, keď pred pár týždňami unikol z Najvyššieho súdu už pripravený verdikt, napísaný sudcom Alitom? Ani nie.

A keď už pred pár rokmi v Poľsku dokázali potraty takmer úplne obmedziť, pocítili sme radostnú nádej, že to sa môže stať aj inde, trebárs v našej krajine? Ani nie.

Ale zázraky sa dejú.

Spomeňme si, koľko politikov, vrátane kresťanských, sa v Amerike, Európe, na Slovensku lámalo, keď prišlo na to, aby nenarodených chránili. Koľkokrát hovorili, že teraz na to nie je čas, lebo sú iné problémy. Že možno niekedy v budúcnosti. A mali na mysli, že to nebude nikdy.

Spomínam si na jednu kresťanskú stranu, v ktorej sa začalo rozprávať, že členmi strany by mali byť i takí, ktorí schvaľujú potrat.

Spomeňme si na tú hanbu, keď SNS presadzovala, aby si tehotné mamičky žiadajúce potrat pozreli záznam tlkotu srdca ich dieťatka, a ako sa z kresťanských politických kruhov ozýval nesúhlas.

A Pane Bože… Už dvakrát neprešiel návrh poslankyne Anny Záborskej, ktorý oproti súčasnému stavu nestaval žiaden potrat mimo zákon a prinášal len drobné zmeny k lepšiemu, ale ani toto slovenský parlament nebol schopný odsúhlasiť. Ani toto.

Koľkí konzervatívni politici celého Západu sa za posledné polstoročie vnútorne rozpoltili a v záujme získania politického úspechu tvrdili, že oni sú osobne proti potratu, ale vždy za jeho legálnosť budú hlasovať? Koľko kresťanskodemokratických strán sa z pro-life zmenilo na pro-choice?

Spomeňme si, ako sme si zvykli. Ako sme otupeli.

Ale zázraky sa dejú. Aby sme boli posilnení. Všetci ľudia dobrej vôle, veriaci, neveriaci, ktorí sme cítili nenormálnosť súčasného stavu, môžeme teraz pochopiť, že sa dá víťaziť i v tomto zápase.

Toto je deň, ktorý nám dal Pán. Máme z toho radosť.

Patrik Daniška

„Dnes je dôvod na oslavu. Po desaťročiach vytrvalosti a tvrdej práce ľudí z pro-life hnutia sa podarilo zrušiť nespravodlivé rozhodnutie, ktoré zakazovalo americkým štátom chrániť práva nenarodených detí. V určitom zmysle ale až teraz začína skutočná práca na presadení práva na život pre všetkých ľudí. Zástancovia ochrany života budú musieť v jednotlivých štátoch alebo na federálnej úrovni presadiť zákony odstraňujúce diskrimináciu nenarodených detí. Americká skúsenosť ukazuje, že snaha o ochranu nenarodeného života má zmysel a hoci môže trvať dlhšie, môže viesť k úspechu. Verím, že toto rozhodnutie pomôže posmeliť aj slovenských politikov a poslancov, aby presadili ochranu života pred narodením.“

Autor je predsedom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku.

Pro-life friends: Please read Lincoln’s Second Inaugural and be guided by its spirit. Let us not exult over those of our fellow citizens–good people who are sincerely concerned about women’s welfare–who see the demise of Roe as a disaster. Malice towards none; charity for all.

— Robert P. George🇻🇦🇺🇸🪕 (@McCormickProf) June 24, 2022

This is a great day for American justice. A grievous wrong has been corrected. This ruling was decades in the making, through long and patient legal, political, and cultural advocacy.

But this fight is not over. Far from it. The struggle to build a culture of life continues.

— David French (@DavidAFrench) June 24, 2022

Pripravujeme vyjadrenia ďalších kolegov, onedlho si ich budete môcť prečítať v tomto texte.