Existuje aj iný pohľad na súčasné rozdelenie americkej spoločnosti ako ten politický: sídelný. Doteraz stále neukončené súperenie Joea Bidena a Donalda Trumpa o post prezidenta USA možno vnímať ako súboj veľkých miest proti menším mestám a vidieckym oblastiam.

Nie je to nový pohľad na vec. O politických či hodnotových rozdeleniach ľudí žijúcich vo veľkých mestách proti tým z vidieka sa dá hovoriť skoro v každej krajine na svete vrátane Slovenska. V tomto ohľade však Spojené štáty slúžia ako najlepší a zároveň aj najčerstvejší príklad.

dvoch rozdielnych krajinách – teda mestskej a vidieckej Amerike, už písalo v minulosti mnoho ľudí. V neposlednom rade aj známy mienkotvorný portál New York Times. V článku z minulého roka poukazujú na známu dynamiku – vidiecke oblasti sa častejšie prikláňajú ku konzervatívcom, zatiaľ čo veľké mestá skôr k liberálom.

Aj keď je to tak s prirodzenými výnimkami skoro všade po svete, v Amerike sa toto rozdelenie spoločnosti vybičovalo takmer k dokonalosti. A nie je to náhoda. Podľa politológa Jonathana Roddena zo Stanfordu je na využívaní a zvyšovaní tohto rozdelenia občanov postavený celý americký volebný systém.

Keď toto skĺbime s ich de facto systémom dvoch politických strán, dostaneme recept na úspešné rozdelenie národa. A to je problém, ktorý je viditeľný práve v súčasnom období prezidentských volieb. Ak sa pozrieme na výsledky jednotlivých okresov v amerických štátoch, vo všeobecnosti dostaneme nasledovný kľúč – okres s veľkomestom volil viac demokratov, okresy s menším počtom obyvateľov volili republikánov.

Texas, Michigan či Nevada

Ako príklad môžeme uviesť už tradične konzervatívny Texas. Väčšina štátu je červená (viac hlasov pre Trumpa) s výnimkou niektorých pohraničných oblastí. V záplave červenej sa vyskytnú modré ostrovy (viac hlasov pre Bidena) okolo najväčších miest – Austin, Houston, San Antonio, Dallas či Fort Worth. Pomer hlasov pre Bidena sa tu pohybuje od tesného náskoku pár percent po 30 a viac-percentné rozdiely, napríklad v El Pase či v Dallase.

Volebné výsledky podľa okresov v štáte Texas. Foto: Reprofoto/Reuters

Štát Oklahoma je dokonca celý červený – Trump tu získal najviac hlasov v každom okrese. V najväčšom meste Oklahoma City to však bolo tesné – 48,1 percenta hlasov pre Bidena a 49,2 percenta pre Trumpa. Naopak, vo všetkých susediacich okresoch až na jeden získal Trump viac ako 70 percent voličov.

Volebné výsledky podľa okresov v štáte Oklahoma. Foto: Reprofoto/Reuters

Presuňme sa teraz od tradičných republikánskych bášt k štátom, ktoré sú považované za bojové polia, teda tie, ktoré nevykazujú nejakú trvalejšiu politickú príslušnosť. Práve tieto štáty často menia výsledky volieb, pričom medzi nich patrí napríklad Michigan.

V podstate sa opakuje už klasický trend – valná väčšina územia je červená, medzi ktorou sú roztrúsené modré ostrovčeky, koncentrované väčšinou okolo veľkých miest. Detroit, Flint či Lansing predstavujú prevahu Bidenových voličov nad inak červenými okresmi. A práve tento necelý tucet modrých okresov zavážil v konečnej lojalite štátu k Bidenovi.

Volebné výsledky podľa okresov v štáte Michigan. Foto: Reprofoto/Reuters

Samozrejme, výnimky sa vždy nájdu, napríklad v susednom štáte Wisconsin. Tam tento trend nie je až taký zrejmý, avšak pár najväčších miest opäť pripadlo Bidenovi. V okresoch s väčšími mestami ako Milwaukee, Madison či Jamesville vyhrali demokrati, ale podobné množstvo ľudnatejších okresov získal aj Trump.

Volebné výsledky podľa okresov v štáte Wisconsin. Foto: Reprofoto/Reuters

Výborným príkladom je však štát Nevada, ktorý má dokopy 17 okresov. V súčasnosti len v dvoch z nich prevážil demokratický kandidát Joe Biden. Ide o okresy Clark a Washoe. Tie sú zhodou okolností domovom najväčších miest v štáte – Las Vegas, Henderson a Severné Las Vegas v okrese Clark (skoro dva milióny obyvateľov) a Reno či Sparks v okrese Washoe (vyše 421-tisíc obyvateľov).

Tretí najľudnatejší okres je hlavné mesto štátu Carson City. Ten má len niečo vyše 55-tisíc obyvateľov a tu už zvíťazil Trump. Pre trojmiliónovú Nevadu je teda smerodajné, ako volia spomínané dva okresy. Trump môže pokojne na hlavu poraziť Bidena vo zvyšných 15 okresoch – v konečnom dôsledku rozhodne Clark a Washoe, kde býva viac ako 85 percent obyvateľstva.

Volebné výsledky podľa okresov v štáte Nevada. Foto: Reprofoto/Reuters

Republikánom tikajú hodiny

Podstata je vcelku jasná – obyvatelia menších miest, dedín a vidieka sa väčšinovo prikláňajú skôr ku konzervatívnejšiemu Trumpovi, zatiaľ čo populačné centrá volia väčšinovo liberálnejšieho Bidena. Skutočne, neschopnosť demokratov presvedčiť veľkú časť vidiečanov si všimol aj Guardian či Associated Press.

Viditeľné to nie je len v prezidentských voľbách, ale napríklad aj vo voľbách do Snemovne reprezentantov. V čase písania tohto článku zatiaľ republikáni získali šesť kresiel oproti demokratom, ktorí päť stratili.

K úspechu republikánov istotne pomohol aj systém volebných obvodov, vďaka čomu dokážu lepšie využívať geografické rozloženie vidieckych voličov. Naopak, demokrati koncentrovaní na oveľa menšom území tu majú takpovediac prirodzenú nevýhodu. Neprekvapivé, mnohé aspekty tohto systému majú svoje opodstatnenie.

Mapa USA a volebných obvodov na voľby do snemovne. Foto: Reprofoto/Reuters

Podobne je to so zborom voliteľov, ktorý má zabrániť dominancii pár najľudnatejších štátov v prezidentských voľbách. Zatiaľ čo v najľudnatejšom štáte Kalifornia žije vyše 12 percent obyvateľov krajiny, počet voliteľov predstavuje trochu nad 10 percent celkového počtu.

Štát s najmenším počtom obyvateľov je Wyoming, ktorý má len niečo vyše pol milióna obyvateľov, čiže tak 15 stotín americkej populácie (0,15 percenta). Počet voliteľov tohto štátu však predstavuje až 0,55 percenta zo všetkých. V tomto systéme sú teda trochu zvýhodnené štáty s menším počtom obyvateľov.

To však Trumpovi ani budúcim republikánom zrejme nepomôže. Sami volitelia sa rozhodujú podľa väčšinových výsledkov v tom či onom štáte. S neustále rastúcou populáciou veľkých miest, do ktorých sa sťahuje množstvo ľudí z vidieka, vidíme, že republikáni tu bojujú vopred prehranú bitku.

Populácia okresu Los Angeles (fialová farba) je porovnateľná so súčtom všetkých okresov vyfarbených zelenou farbou. Foto: Reddit/stepdoe

Republikáni sa teda musia sústrediť na získanie mestských voličov, avšak to by bez značnej hodnotovej zmeny asi nešlo. To zrejme neprichádza do úvahy, keďže následne by táto strana stratila svoj zmysel existencie. Ostáva im teda skúsiť presvedčiť voličov vo veľkých mestách – alebo nejakým spôsobom začať pracovať na deurbanizovaní krajiny. Otázka je, či je niečo z toho vôbec možné.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0