Ukrajina poprela, že by Lysyčansk padol. Šojgu pritom hovorí o dobytí celého Luhansku

lysyčansk Lysyčansk. Foto: Twitter / Serhij Hajdaj

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

17:21 Ukrajina: Pri raketovom útoku na Sloviansk zahynulo šesť ľudí

Šesť ľudí zahynulo v nedeľu pri raketovom útoku na východoukrajinské mesto Sloviansk, oznámili miestne úrady. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Išlo o najintenzívnejšie ostreľovanie Slovianska salvovými raketometmi. Bolo počuť 15 odpalov. Je tu veľa mŕtvych a ranených,“ uviedol starosta Slovianska Vadym Ľach na sociálnej sieti Facebook.

Teťana Ignatčenková, hovorkyňa Doneckej oblastnej správy, pod ktorú Sloviansk spadá, neskôr pre ukrajinské médiá uviedla, že pri útoku zahynuli šiesti ľudia a 15 utrpelo zranenia.

Ignatčenková znovu vyzvala miestnych obyvateľov, aby túto oblasť opustili, pretože frontová línia je len niekoľko kilometrov od nich.

Podľa ukrajinských médií po ruskom útoku vypukol požiar na jednom z mestských trhov.

V Doneckej oblasti v nedeľu dvakrát zasiahli rakety typu Smerč i mesto Kramatorsk, ktoré je administratívnym centrom regiónu Donbas. Podľa tamojšieho starostu Olexandra Horčarenka bola zasiahnutá obytná štvrť a neobývaný hotel, no neboli zaznamenané žiadne obete na životoch.

Sloviansk a Kramatorsk budú hlavnými cieľmi ďalšieho ruského útoku, ak by sa potvrdilo, že ruská armáda v nedeľu dobyla mesto Lysyčansk a s ním aj celú Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny, píše AFP.

O dobytí Luhanskej oblasti informoval v nedeľu ruský minister obrany Sergej Šojgu. Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Jurij Sak však krátko na to uviedol, že Lysyčansk nie je pod „úplnou kontrolou“ ruských síl.

17:11 Kremeľ: Západné krajiny blokujú mierové rokovania s Ukrajinou

Moskva obvinila v nedeľu západné krajiny z toho, že bránia mierovým rokovaniam s Ukrajinou, a tak predlžujú vojnu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Teraz je ten čas, keď západné krajiny vsádzajú všetko na pokračovanie vojny,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre reláciu ruskej štátnej televízie odvysielanú v nedeľu.

Podľa Peskova západné krajiny pod vedením Spojených štátov nedovolia Ukrajine „ani myslieť, ani hovoriť, ani diskutovať o mieri“. Hovorca Kremľa takto podľa agentúry DPA narážal na vyjadrenia niektorých západných politikov, ktorí uviedli, že nechcú Ukrajinu tlačiť do mierových rozhovorov.

Peskov je však presvedčený, že k rokovaniam nakoniec aj tak dôjde. Na to, aby bol dosiahnutý mier však musí Ukrajina akceptovať ruské požiadavky, ktoré zahŕňajú uznanie polostrova Krym za ruské územie a odtrhnutie Doneckej a Luhanskej oblasti, cituje Peskova DPA.

16:44 ČR: Ministerka obrany Jana Černochová navštívila Ukrajinu

Česká ministerka obrany Jana Černochová navštívila v sobotu bez akéhokoľvek verejného oznámenia Ukrajinu. Prišla do Ternopilskej oblasti, kde si spoločne s miestnymi predstaviteľmi uctila pamiatku padlých československých legionárov pri príležitosti 105. výročia bitky pri Zborove.

Informáciu priniesla tlačová agentúra Ukrinform a spätne o ceste informovala aj samotná ministerka.

Černochová po návrate z Ukrajiny uviedla, že návštevu pamätníka bitky pri Zborove mala v pláne už pred začiatkom vojny, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko. „Putinov barbarský útok bol dôvodom navyše, aby som nielen vzdala hold našim hrdinom, ale aj symbolicky podporila boj Ukrajincov proti okupantom,“ uviedla.

Jej návštevu ocenil líder ternopilskej oblastnej správy Volodymyr Tuš. „Česko je solidárne s Ukrajinou. Návšteva našej oblasti delegáciou Českej republiky na čele s ministerkou obrany Janou Černochovou je toho ďalším dôkazom,“ vyhlásil.

Česká výprava podľa neho tiež s miestnymi predstaviteľmi rokovala o podpore ukrajinskej armády a ľudí, ktorí z dôvodu ruskej invázie prišli o domov, dopĺňa spravodajská stanica ČT24.

Bitka pri Zborove bola prvým významným vystúpením československých légií na východnom fronte počas prvej svetovej vojny. Odohrala sa 1. – 2. júla 1917 a podľa historikov mala dôležitý vplyv pri formovaní samostatného Československa.

Československé jednotky pri Zborove zvíťazili nad dvojnásobnou presilou rakúsko-uhorských plukov. Boj si vyžiadal životy viac ako 350 Čechoslovákov.

15:37 Východoukrajinské mesto Sloviansk zasiahlo silné ostreľovanie

Množstvo ľudí bolo zranených, zrejme došlo aj k úmrtiam, uviedol starosta mesta podľa agentúry Reuters.

14:54 Ukrajina poprela tvrdenia Mosky, že ruské sily obsadili Lysyčansk

Mesto Lysyčansk na východe Ukrajiny nie je pod „úplnou kontrolou“ ruských síl. Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Jurij Sak tak reagoval na tvrdenie Moskvy, že mesto obsadili ruskí vojaci. TASR správu prevzala od britskej stanice BBC.

Sak však zároveň pripustil, že situácia v meste bola „už dlhší čas veľmi napätá“ a ruské pozemné sily útočili „nepretržite“.

„Pre Ukrajincov je hodnota ľudského života najvyššou prioritou, takže niekedy môžeme ustúpiť z určitých oblastí, aby sme ich v budúcnosti mohli znovu získať,“ dodal.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu oznámil, že ruské sily obsadili mesto Lysyčansk a celú Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny. „Sergej Šojgu informoval vrchného veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimira Putina o oslobodení Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Lysyčansk bol posledné mesto v Luhanskej oblasti, ktoré  bránili ukrajinské jednotky. Ruské sily minulý víkend dobyli susedný  Severodoneck, ktorý od Lysyčanska oddeľuje iba rieka Severný Donec.

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v noci na nedeľu pripustil, že mesto Lysyčansk by mohlo padnúť do rúk Rusov. Podľa Arestovyča totiž ruské jednotky prekročili rieku Severný Donec a blížili sa k mestu zo severnej strany.

14:36 Scholz: Nemecko rokuje so spojencami o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu

Nemecko rokuje so spojencami o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a pripravuje sa na obdobie po skončení vojny na Ukrajine. Vyhlásil to v nedeľu nemecký kancelár Olaf Scholz v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„S blízkymi priateľmi rokujeme o tom, aké bezpečnostné záruky môžeme poskytnúť. Je to prebiehajúci proces. Je jasné, že (záruky) nebudú rovnaké, ako keď je niekto členom NATO,“ uviedol Scholz.

„Je samozrejmé, že v diplomatickej oblasti sa dôkladne pripravujeme na deň, ktorý dúfame, že čoskoro, príde, na deň, keď sa táto vojna skončí,“ uviedol nemecký kancelár.

Scholz sa okrem Ukrajiny venoval aj pandemickej situácii v Nemecku. Uviedol, že ak opäť vzrastie počet prípadov nákazy koronavírusom, zrejme sa nebudú zatvárať niektoré prevádzky a školy. Očakáva, že v boji proti vírusu opäť zohrajú dôležitú úlohu rúška.

Nemecký kancelár sa doteraz koronavírusom nenakazil a odporučil všetkým ľudom nad 60 rokov, aby sa dali zaočkovať štvrtou dávkou vakcíny. „Možno to, že som bol zaočkovaný štyrikrát, je dôvod, prečo sa to (nákaza) ešte nestalo,“ uviedol Scholz.

Počet nových prípadov nákazy koronavírusom v Nemecku začal v júni opäť stúpať. Miera nákazy dosiahla za posledný týždeň hranicu 700 prípadov na 100 000 obyvateľov, koncom mája to bolo 200 prípadov na 100 000 obyvateľov.

12:42 Šojgu: Ruské sily obsadili Lysyčansk a celú Luhanskú oblasť

Ruské sily obsadili mesto Lysyčansk a celú Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny, oznámil v nedeľu ruský minister obrany Sergej Šojgu. TASR správu prevzala od agentúry AP a AFP.

„Sergej Šojgu informoval vrchného veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimira Putina o oslobodení Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Rezort obrany vo vyhlásení dodáva, že ruským silám sa podarilo získať kontrolu nad mestom Lysyčansk i nad niekoľkými priľahlými obcami. „Celková plocha oslobodeného územia dosahuje 182 štvorcových kilometrov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Agentúra AP však upozorňuje, že Ukrajina zatiaľ k situácii v Luhanskej oblasti neposkytla najnovšie informácie.

Lysyčansk bol posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktoré  bránili ukrajinské jednotky. Ruské sily minulý víkend dobyli susedný  Severodoneck, ktorý od Lysyčanska oddeľuje iba rieka Severný Donec.

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v noci na nedeľu pripustil, že mesto Lysyčansk by mohlo padnúť do rúk Rusov. Podľa Arestovyča totiž ruské jednotky prekročili rieku Severný Donec a blížili sa k mestu zo severnej strany.

11:34 Ukrajina tvrdí, že vyradila z prevádzky ruskú vojenskú základňu v Melitopole

Ukrajinské ozbrojené sily podnikli v nedeľu viac ako 30 útokov na ruskú vojenskú základňu v Rusmi v okupovanom meste Melitopol na juhu Ukrajiny. Povedal to starosta Ivan Fedorov. Útoky potvrdila aj ruská strana. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„O 03.00 h a 05.00 h miestneho času došlo k viac ako 30 útokom výlučne na vojenskú základňu,“ uviedol Fedorov, ktorý sa momentálne nachádza na území kontrolovanom Ukrajinou. Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram dodal, že základňa bola „vyradená z prevádzky“.

Fedorov tiež uviedol, že ruský obrnený vlak prevážajúci muníciu sa pri sobotňajšom útoku ukrajinských síl vykoľajil pri Melitopole.

Ruská tlačová agentúra RIA Novosti informovala, že Ukrajinci v Melitopole zasiahli oblasť Aviamistečko, kde sa nachádza miestne letisko, ale nešpecifikovala, aký objekt bol zasiahnutý.

RIA citovala šéfa správy Ruskom dobytých území v Záporožskej oblasti Vladimira Rogova, podľa ktorého Melitopol zasiahlo približne 16 až 18 ukrajinských rakiet v rámci dvoch útokov, ku ktorým došlo o 03:00 a 04:45 moskovského času (02:00 h a 03:45 SELČ).

Agentúra Reuters upozorňuje, že sa jej uvedené informácie nepodarilo nezávisle overiť. 

8:13 Ukrajinské jednotky sa zrejme stiahli z mesta Lysyčansk

Stiahnutie z mesta viedlo údajne k obsadeniu mesta ruskými silami, píše americký Inštitút pre výskum vojny (ISW).

Geolokalizované zábery podľa inštitútu ukázali, že ruské sily sa prechádzali po severných a juhovýchodných štvrtiach v Lysyčansku spôsobom, ktorý naznačuje, že v meste nezostali buď žiadne alebo len zostatkové ukrajinské sily. Ukrajina síce verejne neoznámila stiahnutie vojska, ale nepodala ani správy o obranných bojoch v okolí Lysyčanska.

06:31 Ruským mestom Belgorod otriasli výbuchy, zahynuli najmenej traja ľudia

Najmenej traja ľudia prišli o život a desiatky ďalších utrpeli zranenia v dôsledku výbuchov, ktoré v nedeľu ráno otriasli ruským mestom Belgorod pri ukrajinských hraniciach. Oznámil to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Správu publikovala spravodajská stanica BBC a agentúra Reuters.

Gladkov na sociálnej sieti Telegram vyhlásil, že výbuchy spôsobili požiar, ktorý poškodil 11 bytoviek a 39 rodinných domov, pričom päť z nich úplne zničil. Dodal, že výbuchy aktivovali v meste systém protivzdušnej obrany. Podľa agentúry Reuters nateraz nie je možné tieto tvrdenia nezávisle overiť. Ukrajina sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.

https://standard.sk/223455/ukrajina-priznava-ze-lysycansk-by-mohol-padnut-do-ruk-rusov/

05:43 Sky News: Ukrajinská pohraničná služba našla pevný disk s údajmi ruských vojakov

Príslušníci ukrajinskej štátnej pohraničnej služby v sobotu oznámili, že v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny našli pevný disk, na ktorom sa nachádzali údaje o ruskej armáde. Uviedla to televízna stanica Sky News.

Ukrajinská pohraničná služba zdôraznila, že na pevnom disku sa nachádzali súbory vo veľkosti približne 100 gigabajtov. Obsahovali zoznam príslušníkov ruskej jednotky protivzdušnej obrany vrátane ich biografických údajov a podrobností o ruských zbraniach a vojenských cvičeniach. Podľa Sky News boli niektoré dokumenty na disku označené ako „tajné“. „Ukrajinské orgány teraz disponujú fotografiami, charakteristikami, kópiami cestovných dokladov a iných dokumentov ruských útočníkov,“ uviedla ukrajinská pohraničná služba.

02:46 Zelenskyj požiadal o medzinárodnú pomoc s povojnovou obnovou Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore v noci na nedeľu požiadal o medzinárodnú pomoc s povojnovou obnovou Ukrajiny, informovala agentúra DPA a denník Guardian.

„Je potrebné opraviť nielen všetko to, čo zničili okupanti, ale aj vybudovať nový základ pre naše životy – bezpečný, moderný, dostupný a pohodlný,“ vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že tento plán si vyžaduje „veľké investície, nové technológie a inštitúcie a v neposlednom rade reformy“.

Zelenskyj v príhovore poznamenal, že Ukrajina by podľa neho mala spôsobiť ruským jednotkám čo najviac škôd, aby si „každý Rus zapamätal, že Ukrajina sa nedá zlomiť“. Dodal, že vojna sa ani zďaleka neskončila a v niektorých oblastiach sa boje zintenzívňujú.

SOBOTA

22:54 Lukašenko tvrdí, že Ukrajina vystrelila rakety na Bielorusko

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v sobotu uviedol, že jeho armáda zostrelila rakety vypálené na jeho územie z Ukrajiny, a to uprostred rastúcich špekulácií o zapojení sa Minska do konfliktu medzi Kyjevom a Ruskom, informuje agentúta AFP.

„Provokujú nás,“ citovala Lukašenka štátna tlačová agentúra Belta. „Musím vám povedať, že zhruba pred tromi dňami sa pokúsili z Ukrajiny zasiahnuť vojenské ciele v Bielorusku,“ povedal. „Vďaka Bohu, naše protivzdušné systémy Pancir zachytili všetky rakety vypálené ukrajinskými silami,“ dodal bieloruský prezident. Ukrajina minulý týždeň uviedla, že rakety vypálené z Bieloruska zasiahli pohraničnú oblasť na jej území. Lukašenko v sobotu poprel, že by jeho krajina chcela zasiahnuť do rusko-ukrajinského konfliktu. „Ako som pred viac ako rokom povedal, nemáme v úmysle bojovať na Ukrajine,“ povedal.

19:03 Ukrajinská polícia: Rusi bombardovaním v Doneckej oblasti zničili viac ako 40 budov

Ruské bombardovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v sobotu zničilo viac ako 40 budov, vrátane obytných domov. Uviedla to ukrajinská polícia. Terčom boli mestá Bachmut, Slavjansk, Avdijivka, Chasiv Jar, Severny a Pivden a dediny Olexandrivka, Kurdjumivka, Želanne, Tonenke a Vozdviženka.

Bombardovanie raketami a delostrelectvom zabilo a zranilo nezistený počet civilistov, konštatovala polícia. Medzi zničenými budovami je škola, obchodné centrum, stanica distribúcie plynu a obytné domy. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:00 Americkí bankoví analytici varujú pred rizikom zdraženia ropy

Analytici najväčšej americkej banky JP Morgan Chase & Co vystrašili čiernym scenárom, v prípade ktorého by západné sankcie vyvolali ničivú ruskú odvetu v podobe strmému rastu cien ropy až na 380 dolárov za barel. To by znamenalo, že cena benzínu by vyskočila na vyše tri eurá, v Česku na 88 korún za liter, informuje Echo24.

Štáty skupiny G7 totiž pripravujú zložité sankcie na ruskú ropu. Analytici varujú, že by mohlo Rusku viesť zníženiu produkcie ropy, čo by spôsobilo veľký nárast ceny čierneho zlata, píše agentúra Bloomberg.

16:30 Proruské sily tvrdia, že obkľúčili Lysyčansk, Ukrajina to popiera

Proruskí separatisti v sobotu oznámili, že „kompletne“ obkľúčili mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinská strana vzápätí tieto tvrdenia poprela.

„Dnes sa spoločným úsilím podarilo Národnej milícii Luhanskej ľudovej republiky a ozbrojeným silám Ruskej federácie obsadiť posledné strategicky dôležité vyvýšeniny. To nám umožňuje povedať, že mesto Lysyčansk je kompletne obkľúčené,“ uviedol hovorca separatistických síl podporovaných Ruskom Andrej Maročko.

„Boje v okolí Lysyčansku pokračujú. Našťastie však mesto nebolo obkľúčené a je pod kontrolou ukrajinskej armády,“ uviedol hovorca ukrajinskej národnej gardy Ruslan Muzyčuk pre ukrajinskú televíziu.

Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktorý ešte bránia ukrajinské jednotky. Jeho dobytie by umožnilo ruským silám dostať sa hlbšie do regiónu Donbas.

15:15 USA: Moskva nemá dostatok vojakov na to, aby efektívne kontrolovala Chersonskú oblasť

Moskva podľa riaditeľky tajných služieb USA Avril Hainesovej nemá dostatok vojakov na to, aby efektívne kontrolovala Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny. Hainesová pre televíznu stanicu CNN povedala, že Kremeľ čelí „na južnej Ukrajine rastúcej partizánskej aktivite“, čo by pre neho mohlo predstavovať zväčšujúce sa problémy.

Moskva totiž v posledných týždňoch stiahla významnú časť vojakov z Chersonskej oblasti do regiónu Donbas. Podľa jedného z amerických predstaviteľov by to mohlo poskytnúť Ukrajincom príležitosť na zvrhnutie verejnej správy, ktorú v Chersonskej oblasti dosadili Rusi. V súčasnosti nie je jasné, koľko ruských vojakov je v Chersonskej oblasti. Ak by sa však opäť dostala do ukrajinských rúk, mohlo by to poškodiť postavenie Moskvy v Čiernom mori a jej prístup k polostrovu Krym. Informuje o tom portál news.sky.com.

14:30 Nemecký regulačný úrad vyzval na údržbu radiátorov s cieľom znížiť spotrebu

Pre obavy, že Rusko by mohlo zastaviť dodávky zemného plynu, šéf nemeckého úradu pre reguláciu sieťových odvetví Klaus Müller vyzval obyvateľov krajiny, aby šetrili energiou a pripravili sa na zimu. Majiteľov domov a bytov vyzval, aby urobili údržbu svojich plynových ohrievačov a radiátorov s cieľom maximalizovať ich efektívnosť. „Údržba dokáže zredukovať spotrebu plynu o 10 až 15 percent,“ povedal pre sobotňajšie vydanie médií nemeckého vydavateľstva Funke Mediengruppe.

Rusko v júni zredukovalo toky plynu do Nemecka, Talianska, Rakúska, Českej republiky a na Slovensko. Nemecký vicekancelár Robert Habeck varoval pred tým, že Rusko by mohlo zablokovať plynovod Nord Stream 1 od 11. júla, keď sa má začať jeho pravidelná údržba. Otázkou je, či nadchádzajúca pravidelná údržba plynovodu Nord Stream 1 sa nezmení na „dlhodobú politickú údržbu,“ povedal šéf nemeckého úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Dodal však, že v prípade zastavenia dodávok plynu budú osobitne chránené domácnosti a tiež nemocnice a domovy dôchodcov.

Nemecký výrobca chemických a spotrebných tovarov Henkel v sobotu uviedol, že uvažuje o nabádaní svojich zamestnancov, aby v zime pracovali z domu. „Potom by sme mohli výrazne zredukovať teplotu v kanceláriách a zamestnanci by mohli normálne vykurovať svoje domy,“ povedal generálny riaditeľ firmy Henkel Carsten Knobel pre denník Rheinische Post.

14:05 Starosta Sloviansku: Pri ruskom útoku zahynuli najmenej štyria ľudia

Pri útoku na východoukrajinské mesto  Sloviansk zahynuli najmenej štyria ľudia. Oznámil to v sobotu tamojší starosta Vadym Ľach a zároveň obvinil ruské sily, že pri útoku použili zakázanú kazetovú muníciu.

K útoku prišlo počas v noci, pričom ruské sily mali zaútočiť na oblasti obývané civilistami, v ktorých nie sú žiadne vojenské objekty, uviedol na sociálnej sieti Telegram Ľach. Zároveň informoval, že útok si vyžiadal životy najmenej štyroch ľudí a ďalší siedmi utrpeli zranenia.

Podľa Ľacha ruské sily použili kazetovú muníciu, ktorá „vybuchuje nad hlavami ako ohňostroj, no namiesto krásy prináša smrť“. Kazetová munícia môže byť odpaľovaná zo zeme delostreleckými systémami alebo zhadzovaná z lietadiel. Vo vzduchu sa rozpadne na množstvo „submunície“ a po dopade dokáže zničiť rozsiahlu plochu.

12:30 Separatisti na východe Ukrajiny obvinili zo žoldnierskych aktivít ďalších dvoch Britov

V separatistickej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny obvinili zo „žoldnierskych aktivít“ ďalších dvoch britských občanov. Agentúra TASS s odvolaním sa na na úrady samozvanej DĽR uviedla, že obvinenými sú humanitárny pracovník Dylan Healy a vojenský dobrovoľník Andrew Hill. Ruské médiá zároveň uvádzajú, že Briti odmietajú spolupracovať s vyšetrovateľmi.

K obvineniu oboch mužov prišlo po tom, ako ruské ministerstvo obrany koncom apríla zverejnilo video, na ktorom zranený muž s britským prízvukom hovorí, že sa volá Andrew Hill a pochádza z mesta Plymouth v Británii. Podľa ruského rezortu obrany sa Hill vzdal ruským jednotkám v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny, uvádza agentúra Reuters.

O zajatí Dylana Healyho informovala koncom apríla aj britská televízie BBC. S odvolaním sa na neziskovú organizáciu Presidium Network uviedla, že bol zadržaný na kontrolnom stanovišti na juhu Ukrajiny spolu s ďalším britským humanitárnym dobrovoľníkom Paulom Ureym.

10:00 Zelenský: Ruský raketový útok na obytný dom v Odeskej oblasti bol zámerným terorom

Ruský raketový útok na bytový dom a rekreačné centrum v Odeskej oblasti bol podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „zámerným ruským terorom“. „Tri rakety zasiahli obyčajnú obytnú budovu, deväťposchodový dom, v ktorom nikto neukrýval nijaké zbrane, vojenské vybavenie alebo muníciu,“ povedal Zelenskyj v piatkovom večernom videopríhovore. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Zdôrazňujem, že to bol úmyselný, zámerný ruský teror, nie nejaká chyba alebo náhodný zásah raketou … Doteraz je na zozname zabitých 21 ľudí a približne 40 je zranených. Čísla sa menili celý deň, nanešťastie počet mŕtvych stúpa,“ konštatoval ukrajinský prezident vo večernom príhovore.

09:30 Ruské sily sa snažia získať späť pozície pri Charkove, hlásia Ukrajinci

Ruské jednotky sa snažia znovuzískať stratené pozície v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Terčom ruských delostreleckých útokov sa stalo niekoľko miest na východ od Charkova. Informuje o tom portál ceskenoviny.cz s odkazom rannú správu ukrajinského generálneho štábu.

Ruské ozbrojené síly tiež pokračuju v pokusoch obkľúčiť Lysyčansk a útočia na Bachmut v Luhanskej oblasti.

07:45 Mykolajiv hlási od rána silné výbuchy

Ukrajinským mestom Mykolajiv otriasli v sobotu skoro ráno silné explózie. Oznámil to starosta mesta Olexandr Senkevyč, ktorý na sociálnej sieti Telegram vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch.      

Pred výbuchmi bolo v Mykolajivskej oblasti počuť sirény ohlasujúce letecký poplach. Príčina výbuchov nebola bezprostredne známa. Overiť tieto správy nebolo možné.

V piatok zasiahli tri ruské rakety obytnú budovu 40 kilometrov juhozápadne od čiernomorského prístavného mesta Odesa. Podľa ukrajinskej civilnej obrany zahynulo pri tomto útoku najmenej 21 ľudí a 39 osôb utrpelo zranenia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil raketový útok na obytnú budovu za cielený. Kyjev tvrdí, že Moskva zintenzívnila raketové útoky strelami dlhého doletu a zasahuje civilné ciele ďaleko od frontovej línie. Rusko zase tvrdí, že mieri na vojenské ciele.

00:35 Avantgardné divadlo v Rusku ukončilo svoju činnosť protivojnovým predstavením

Moskovské avantgardné divadlo Gogoľovo centrum, ktoré bolo jedným z posledných bášt umeleckej slobody v Rusku, vo štvrtok večer po záverečnom protestnom predstavení s názvom Ja nie som súčasťou vojny namierenom voči ofenzíve Kremľa na Ukrajine, ukončilo svoju činnosť. Herci vo štvrtkovom predstavení recitovali verše sovietskeho básnika a vojaka Jurija Levitanského, ktorý sa narodil na území dnešnej Ukrajiny.

Po skončení posledného predstavenia odchádzajúci umelecký šéf divadla Alexej Agranovič vyhlásil: „Gogoľovo centrum je zatvorené. Navždy.“ Fungovať bude pod novým manažmentom a ponesie svoje niekdajšie pomenovanie – Dramatické divadla Nikolaja Gogoľa.

Gogoľovo centrum v hlavnom meste Ruska desaťročie uvádzalo odvážne inscenácie, často narážajúc na čoraz prísnejšie a konzervatívnejšie zákony. Jeho umeleckým riaditeľom bol v rokoch 2012 – 2021 ruský režisér Kirill Serebrennikov, ktorý Rusko opustil po kritike invázie na Ukrajine.   Serebrennikov obvinil zodpovedné orgány v Moskve z „vraždy“ Gogoľovho centra.

22:20 Moskva núti na okupovaných územiach Ukrajiny vyučovať podľa ruských osnov

Moskva núti učiteľov na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom, aby v školách vyučovali podľa ruských osnov. Pre denník The Guardian to uviedli samotní pedagógovia, ktorí sa obávajú, že v prípade odmietnutia môžu prísť o prácu.

Rusko nariadilo ukrajinským učiteľom v oblastiach kontrolovaných ruskou armádou do 21. júla podpísať dokument, v ktorom vyjadrujú svoju ochotu vyučovať podľa ruských osnov. Podpísanie takéhoto dokumentu však môže podľa Guardianu spôsobiť pedagógom viacero ťažkostí. Ak s vyučovaním podľa ruského vzdelávacieho plánu nebudú súhlasiť, prídu o prácu a môžu čeliť represáliám zo strany ruských jednotiek. Naopak, podpísanie vyhlásenia by pre nich mohlo znamenať problémy zo strany ukrajinských úradov, ktoré to vnímajú ako kolaborovanie s nepriateľom.

21:50 USA ohlásili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu

Spojené štáty v piatok oznámili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu brániacu sa proti ruským inváznym silám. Ako uviedol Pentagón, pôjde o pomoc vo výške 820 miliónov dolárov (približne 787 miliónov eur), informuje agentúra AFP.

Súčasťou v poradí už 14. amerického balíka zbraní pre Kyjev  budú dva systémy protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu NASAMS, munícia pre raketomety typu HIMARS, ktoré USA začali dodávať v júni, ako aj 150 000 nábojov 155-milimetrovej delostreleckej munície a štyri ďalšie protidelostrelecké radary.

21:35 Ukrajinci obvinili Rusov, že na Hadí ostrov zhodili fosforové bomby

Ukrajinská armáda obvinila Rusko, že zhodilo fosforové bomby na strategicky významný Hadí ostrov, nachádzajúci sa v blízkosti delty Dunaja v Čiernom mori. Informuje o tom agentúra AFP.

„Dnes okolo 18.00 h… lietadlá Su-30 ruského vojenského letectva dvakrát podnikli útoky fosforovými bombami na Hadí ostrov,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej armády. Správa o použití fosforovej munície prišla deň po tom, ako Rusko vo štvrtok stiahlo z Hadieho ostrova svojich vojakov, ktorí tam čelili vytrvalým ukrajinským delostreleckým a raketovým útokom.

20:45 Rusko dúfa v „racionálne vyriešenie“ sporu o tranzite do Kaliningradskej oblasti

Rusko dúfa v „racionálne vyriešenie“ sporu o zákaze tranzitu ruského tovaru cez Litvu do ruskej exklávy Kaliningrad. V piatok to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško a ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov. Informuje o tom agentúra DPA.

Rusko vysvetlilo Európskej únii, že súčasná situácia vedie k značným nákladom pre Litvu, ale i pre EÚ, povedal Gruško, ktorého citovala agentúra Interfax. Dodal, že má dojem, že tento „signál“ predstavitelia EÚ prijali.

Čižov podľa vlastných slov dúfa, že v blízkej budúcnosti sa podarí nájsť „kompromisné riešenie“.

20:02 Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov, povedal ukrajinský veľvyslanec. Kyjev ho kritizuje

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa dištancovalo od výrokov svojho veľvyslanca v Nemecku Andrija Meľnyka týkajúcich sa niekdajšieho ukrajinského nacionalistického lídra Stepana Banderu. Ako napísala v piatok agentúra DPA, Kyjev chce týmto krokom odvrátiť prípadný spor s poľskou vládou. Meľnyk v interview s nemeckým novinárom Tilom Jungom povedal, že „Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov“, pričom tvrdil, že o tom neexistujú dôkazy.

„Názor, ktorý ukrajinský veľvyslanec Andrij Meľnyk vyslovil v rozhovore s nemeckým novinárom, je jeho vlastný, a nereprezentuje pozíciu ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok večer rezort diplomacie v Kyjeve.

19:00 Ukrajina požiadala Turecko o zadržanie lode, ktorá preváža kradnuté obilie

Ukrajina požiadala Turecko, aby zadržalo nákladnú loď Žibek Žoly, ktorá sa plaví pod ruskou vlajkou a preváža ukrajinské obilie z okupovaného prístavu Berďansk. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ukrajinského rezortu diplomacie a vládny dokument.

Ruská loď vezie približne 4 500 ton obilia, ktoré patrí Ukrajine, uviedol predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Ukrajinská generálna prokuratúra poslala vo štvrtok tureckému ministerstvu spravodlivosti list, v ktorom napísala, že loď Žibek Žoly je zapojená do „nelegálneho vývozu ukrajinského obilia“ z Berďansku do tureckého mesta Karasu. Viezla údajne 7000-tonový náklad, čo je viac, než uvádzal predstaviteľ ukrajinského rezortu diplomacie. Turecké ministerstvo zahraničných vecí doposiaľ nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k príchodu predmetnej nákladnej lode.

18:44 Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku chce navrhnúť zatvorenie ambasády

Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanovová v piatok uviedla, že požiada svoju vládu o zatvorenie ruskej ambasády v Sofii. Stalo sa tak po tom, čo bulharská vláda odmietla zmeniť svoje rozhodnutie vyhostiť 70 ruských diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva.

„Žiaľ, naša výzva bola zo strany bulharského ministerstva zahraničných vecí ignorovaná,“ napísala Mitrofanovová vo vyhlásení. Dodala, že plánuje „okamžite“ požiadať Kremeľ o zatvorenie „ruskej ambasády v Bulharsku, čo nevyhnutne povedie k zatvoreniu bulharskej diplomatickej misie v Moskve“. 

VIDEO: Delostrelecký útok na ruský sklad

https://twitter.com/RALee85/status/1542903844824354818

15:58 Únia ruší clo a DPH na dovoz životne dôležitého tovaru pre Ukrajincov

Európska komisia prijala v piatok rozhodnutie, vďaka ktorému budú môcť členské štáty dočasne oslobodiť od cla a DPH dovoz potravín, prikrývok, stanov, elektrických generátorov a iných životne dôležitých zariadení z tretích krajín určených pre vojnou postihnutých Ukrajincov. O toto opatrenie požiadali členské štáty a bude sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 24. februára 2022 a do 31. decembra 2022, uvádza sa vo vyhlásení EK.

„Toto opatrenie pomôže členským štátom pomáhať Ukrajincom v EÚ, ako aj v ich domovskej krajine, uľahčením dodávok životne dôležitého humanitárneho tovaru. Ide o správnu vec,“ komentoval rozhodnutie EK komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Oslobodenie od cla a DPH sa vzťahuje na tovar, ktorý dovážajú štátne organizácie (verejné orgány a verejnoprávne subjekty vrátane nemocníc, vládnych organizácií, regionálnych vlád, obcí/miest a podobne) a charitatívne alebo dobročinné organizácie schválené príslušnými orgánmi členských štátov.

15:43 V takzvanej Doneckej ľudovej republike sa od roku 2025 bude vykonávať trest smrti

V takzvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR), ktorú vyhlásili na východe Ukrajiny proruskí separatisti, začnú od roku 2025 vykonávať trest smrti. Vyplýva to z tamojšieho novelizovaného trestného zákonníka, informuje Reuters. Trest smrti sa v zbierke zákonov DĽR nachádza od roku 2014, no až doteraz neexistovali doplňujúce právne predpisy, ktoré by stanovovali, akým spôsobom sa má vykonávať. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International, ktorá monitoruje vykonávanie trestu smrti na celom svete, zatiaľ v DĽR nezaznamenala nijaké oficiálne popravy.

Súd v DĽR na začiatku júna odsúdil dvoch Britov a jedného Maročana na trest smrti za to, že títo traja muži bojovali ako žoldnieri po boku ukrajinskej armády. Právni zástupcovia odsúdených oznámili, že sa proti rozsudku plánujú odvolať. Počas súdneho procesu s odsúdenými nemali do pojednávacej miestnosti prístup žiadne nezávislé ani medzinárodné médiá.

15:21 Rusko tvrdí, že obsadilo ropnú rafinériu v Lysyčansku

Ruskej armáde sa podarilo obsadiť ropnú rafinériu na okraji východoukrajinského mesta Lysyčansk. V piatok to uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, informuje agentúra DPA. Ropná rafinéria, o ktorú sa v uplynulých dňoch tuho bojovalo, je pod kontrolou ruských jednotiek a proruských separatistov, tvrdí Konašenkov.

Kyjev v piatok ráno uviedol, že boje o rafinériu na okraji Lysyčansku stále prebiehajú. Moskve sa podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja podarilo obsadiť iba časti tejto rafinérie. Konašenkov povedal, že Ukrajina zaznamenáva v okolí Lysyčansku veľké straty. Denne tam podľa jeho slov zomiera 200 ukrajinských vojakov. Dodal, že ukrajinské jednotky neorganizovane ustupujú. DPA upozornila, že Konašenkovove tvrdenia zatiaľ nedokázala nezávisle overiť.

14:39 Putin: Sankcie Západu nútia Rusko a Bielorusko, aby urýchlili integráciu

Západné sankcie nútia Rusko a Bielorusko urýchliť vzájomnú integráciu vo viacerých sektoroch, čím tieto krajiny minimalizujú škody spôsobené sankciami, vyhlásil v piatok ruský prezident Vladimir Putin.

„Rusko a Bielorusko naďalej rozširujú svoju spoluprácu v politickej, obchodnej, ekonomickej, kultúrnej a humanitárnej sfére,“ uviedol Putin vo videopríhovore k účastníkom každoročného rusko-bieloruského fóra.

„Bezprecedentný tlak sankcií zo strany takzvaného kolektívneho Západu nás núti urýchliť integráciu. Spoločne je jednoduchšie minimalizovať škody ilegálnych sankcií, je jednoduchšie nadstaviť produkciu produktov, po ktorých je dopyt, vyvíjať nové zručnosti a rozširovať spoluprácu s priateľskými krajinami,“ vyhlásil šéf Kremľa.

13:41 Kremeľ poprel, že by útočili na bytový dom v Odeskej oblasti

Kremeľ poprel zodpovednosť za raketové útoky na bytový dom a dve rekreačné táboriská v obci Serhijivka v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tie si vyžiadali najmenej 19 mŕtvych vrátane dvoch detí. „Chcem vám pripomenúť prezidentove slová, že ruské ozbrojené sily nepracujú s civilnými cieľmi,“ cituje spravodajský portál Sky News hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Ďalších 38 ľudí, medzi nimi šesť detí a tehotnú ženu, po útokoch hospitalizovali so zraneniami. Väčšina obetí bola podľa predstaviteľov záchranných zložiek z bytového domu.

Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že ruské bombardéry vystrelili tri protilodné rakety Ch-22. „Teroristická krajina zabíja našich ľudí,“ vyhlásil šéf kancelárie Andrij Jermak a pokračoval, že Rusi „v reakcii na porážky na bojisku, bojujú s civilistami“.

12:55 Bojovú skupinu NATO na Slovensku doplnila nemecká mechanizovaná rota

 V uplynulých dňoch posilnila mnohonárodnú bojovú skupinu Severoatlantickej aliancie na Slovensku jej posledná časť, nemecká mechanizovaná rota, vďaka čomu sa aliančný kontingent na území SR skompletizoval. Celkovo na Slovensku na základe mandátu schváleného Národnou radou SR pôsobí okolo 1 600 spojeneckých vojakov, ktorí sú pripravení spoločne s príslušníkmi Ozbrojených síl SR plniť úlohy obrany Slovenska. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

12:23 Rusko začalo vyvážať obilie z okupovaných území, hovoria Ukrajinci

Rusko začalo s prepravou obilia z okupovaného územia na Ukrajine. Proruský regionálny predstaviteľ Jevgenij Balickyj povedal, že loď so sedemtisíc tonami obilnín opustila vo štvrtok prístavné mesto Berďansk, ktoré je pod kontrolou Ruska. Obilie podľa neho smeruje do „priateľských krajín“. Zásielka obilia z Berďanska v Zaporižžskej oblasti znamená otvorenie námornej cesty na export pšenice z Ukrajiny do iných krajín, informuje spravodajský portál BBC.

12:14 Zelenskyj: Cesta Ukrajiny k členstvu v EÚ by nemala trvať roky ani desaťročia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že cesta jeho krajiny k členstvu v Európskej únii „by nemala trvať roky alebo desaťročia“. Prisľúbil tiež, že Ukrajina si svoju časť tohto procesu vykoná „dokonale“. Informoval o tom denník Guardian. Zelenskyj reagoval na vystúpenie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa dopoludnia prostredníctvom videa prihovorila k poslancom Najvyššej rady v Kyjeve.

Prezident oznámil, že v piatok spolu s predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom a premiérom Denysom Šmyhaľom podpíše spoločné vyhlásenie, ktoré bude znamením jednoty všetkých zložiek moci a prejavom odhodlania dosiahnuť strategický cieľ plného členstva v EÚ. „Naša cesta k členstvu by nemala trvať roky či desaťročia. Musíme prekonať túto cestu rýchlo. Urobiť našu časť tejto práce dokonale. Umožniť našim priateľom v Európskej únii prijať ďalšie historické rozhodnutie v náš prospech rýchlo a jednotne,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

11:37 Rusko preberá kontrolu nad ropným a plynárenským projektom Sachalin-2

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým Moskva preberá kontrolu nad ropným a plynárenským projektom Sachalin-2 na ruskom Ďalekom východe. Najnovší odvetný krok ruskej vlády za ekonomické sankcie Západu môže prinútiť zahraničných akcionárov svoje investície opustiť. Správu publikovala agentúra Reuters.

Dekrét stanovuje, že všetky práva a záväzky spoločnosti Sakhalin Energy Investment, v ktorej firma Shell a japonské spoločnosti Mitsui a Mitsubishi kontrolujú spolu takmer 50-percentný podiel, prevezme nová firma. O tom, či zahraniční investori budú môcť pokračovať v novej spoločnosti, rozhodne následne Moskva. Firma Shell už pred mesiacmi dala najavo, že projekt plánuje opustiť a začala rokovania s potenciálnymi kupcami. Japonské spoločnosti však v minulom období uviedli, že z projektu Sachalin-2, ktorý je dôležitý pre energetickú bezpečnosť Japonska, odísť nemienia. Rozhodnutie Kremľa sa tak odrazilo aj na vývoji ich akcií, ktoré klesli približne o 6 percent.  

11:12 Ruské jednotky sa pokúšajú obkľúčiť Lysyčansk

Boje v oblasti mesta Lysyčansk na východe Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské jednotky, sa vyostrujú. Ruské sily súčasne zintenzívnili aktivity v ďalších častiach frontovej línie. V piatkovej situačnej správe to uviedol ukrajinský generálny štáb, informovala agentúra DPA.

„Nepriateľ sústreďuje svoje hlavné úsilie na obkľúčenie ukrajinských vojakov v Lysyčansku z juhu a zo západu a na úplné ovládnutie Luhanskej oblasti,“ uviedol generálny štáb, ktorého informácie nebolo možné nezávisle overiť. Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktorý ešte bránia ukrajinské jednotky. Dobytie celého tohto územia patrí k deklarovaným cieľom Moskvy pri jej invázii na Ukrajinu, vysvetľuje DPA.

11:00 V ukrajinskom parlamente pri príhovore Leyenovej osadili vlajku EÚ

Ukrajina sa minulý týždeň stala kandidátskym štátom na členstvo v EÚ, čím sa začal dlhoročný proces plný štrukturálnych reforiem.

„Na vstup do EÚ je nevyhnutné prijať mediálny zákon, znížiť vplyv oligarchov a vymenovať vysokých predstaviteľov, ktorí budú bojovať proti korupcii,“ povedala v ukrajinskom parlamente predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1542780976039968769

10:48 Rusko ruší všetky pandemické opatrenia

Rusko v piatok uviedlo, že ruší všetky ostávajúce opatrenia zamerané na spomalenie šírenia koronavírusu vrátane povinného nosenia rúšok. Rusko k tomu kroku pristúpilo pre prudký pokles počtu úmrtí spojených s ochorením COVID-19. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ruská Federálna služba pre dohľad nad ochranou práv spotrebiteľov a dobrých životných podmienok (Rospotrebnadzor) uviedla, že „ruší predtým zavedené obmedzenia vrátane nosenia rúšok a zákazu večerného stravovania sa v prevádzkach, ako aj niekoľkých ďalších opatrení“. K tomuto kroku Rospotrebnadzor pristúpil pre vývoj situácie týkajúcej sa koronavírusovej pandémie v Rusku, ktorá je v súlade s celosvetovými trendami, a tiež pre to, že až 93 percent všetkých prípadov zaznamenaných v poslednom čase v krajine malo ľahký až stredný priebeh alebo bolo asymptomatických – bezpríznakových.

10:35 Ukrajina skúma možnosti reštrukturalizácie svojho dlhu

Ukrajina skúma možnosti reštrukturalizácie dlhu, keďže vojnou spustošenej krajine hrozí, že svoje záväzky nebude schopnáu splácať. Agentúra Bloomberg sa odvolala na tri zdroje oboznámené s rokovaniami. Podľa dvoch z týchto zdrojov, ktoré si neželali byť menované, sa v súčasnosti diskutuje o viacerých scenároch, pričom konečné rozhodnutie by nemalo padnúť skôr ako koncom leta.

Ukrajina má zatiaľ čas do 1. septembra, keď by podľa Bloombergu mala splatiť 1,4 miliardy USD (1,35 miliardy eur). Ukrajinskej ekonomike pritom podľa centrálnej banky hrozí tento rok pokles minimálne o 30 percent a zároveň rastie tlak na ukrajinskú menu.

10:10 Ukrajina má jasnú európsku perspektívu, musí pokračovať v reformách

Členstvo v Európskej únii je pre Ukrajinu „na dosah“, povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok členom ukrajinského parlamentu. Vyzvala ich však zároveň, aby pokračovali v protikorupčných reformách, informuje AFP a Reuters.

Ukrajina má veľmi jasnú európsku perspektívu po tom, ako jej EÚ udelila štatút kandidáta na členstvo, čo sa ešte pred piatimi mesiacmi zdalo „takmer nepredstaviteľné“, uviedla von der Leyenová v príhovore prostredníctvom videospojenia.

09:53 Ukrajina má jasnú európsku perspektívu, musí pokračovať v reformách, vraví šéfka EK

Členstvo v Európskej únii je pre Ukrajinu „na dosah“, povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok členom ukrajinského parlamentu. Vyzvala ich však zároveň, aby pokračovali v protikorupčných reformách, informujú agentúry AFP a Reuters.

Ukrajina má veľmi jasnú európsku perspektívu po tom, ako jej EÚ udelila štatút kandidáta na členstvo, čo sa ešte pred piatimi mesiacmi zdalo „takmer nepredstaviteľné“, uviedla von der Leyenová v príhovore prostredníctvom videospojenia. „Takže dnešok je chvíľou na oslavu tohto historického míľnika, víťazstva rozhodnosti a odhodlania a víťazstva pre celé hnutie, ktoré sa začalo pred ôsmimi rokmi na Majdane,“ vyhlásila šéfka EK pred členmi ukrajinskej Najvyššej rady.

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

08:30 Rusko pohrozilo Bulharsku zatvorením ambasády, ak neodvolá vyhostenie diplomatov

Bulharský premiér Kiril Petkov vyzval vo štvrtok Rusko, aby stiahlo diplomatické ultimátum, ktoré dalo Bulharsku po jeho rozhodnutí vyhostiť 70 ruských diplomatov a zamestnancov ruského veľvyslanectva. Moskva sa totiž v nadväznosti na avizované vyhostenie Sofii vyhráža zatvorením svojej ambasády v Bulharsku, informuje agentúra Reuters.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou Európskej únie i organizácie NATO, v utorok oznámilo, že vyhostí 70 diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Petkov v tejto súvislosti povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska.

VIDEO Delostrelecký útok na ukrajinské húfnice

https://twitter.com/RALee85/status/1542517852334223362

06:34 Ukrajina: Pri útoku na bytovku v Odeskej oblasti zomrelo 14 ľudí

Štrnásť ľudí zahynulo v piatok pri raketovom útoku na obytnú budovu v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady.

„Štrnásť ľudí je mŕtvych a ďalších 30 utrpelo zranenia,“ potvrdili na sociálnej sieti Telegram miestne pohotovostné služby.

Spod trosiek sa podarilo zachrániť sedem preživších, medzi ktorými boli aj tri deti, spresnili.

Podľa hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka bol útok uskutočnený z lietadla z Čierneho mora. 

05:55 Zelenskyj: Hadí ostrov je opäť slobodný; mení to situáciu v Čiernom mori

Ukrajinský Hadí ostrov je „opäť slobodný“, uviedol v noci na piatok vo svojom pravidelnom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Hadí ostrov je strategickým miestom, a výrazne to mení situáciu v Čiernom mori. Zatiaľ to nezaručuje bezpečnosť, zatiaľ to nezaručuje, že sa nepriateľ nevráti. Do značnej miery to však už obmedzuje aktivity okupantov. Krok za krokom ich vyženieme z nášho mora, z našej zeme a nášho neba,“ povedal Zelenskyj.

Ostrov leží približne 30 kilometrov od pobrežia Ukrajiny a nachádza sa blízko námorných trás vedúcich k úžine Bospor a Stredozemnému moru. Rusko vo štvrtok stiahlo svoje sily z ukrajinského Hadieho ostrova. Odchod ruskej armády z neho potvrdilo ruské ministerstvo obrany i ukrajinské operačné velenie Juh.

Na satelitnej čiernobielej snímke Hadí ostrov  v Čiernom mori 21. júna 2022. Foto: TASR/AP

04:46 Ukrajina: Raketový útok na bytovku v Odeskej oblasti si vyžiadal 10 obetí

Najmenej desať ľudí prišlo o život pri raketovom útoku, ktorý zasiahol výškovú obytnú budovu v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedli v piatok tamojší predstavitelia.

„Počet obetí raketového útoku na obytnú budovu stúpol na desať,“ potvrdil hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk na sociálnej sieti Telegram. Ako ďalej spresnil, raketa bola vystrelená z Čierneho mora.

Stanica Sky News uviedla, že na základe Bratčukových vyjadrení došlo k dvom útokom, pričom jeden z nich zasiahol deväťposchodovú obytnú budovu a druhý rekreačné centrum.

02:11 USA zablokovali majetok ruského miliardára Sulejmana Kerimova

Spojené štáty zablokovali vo štvrtok spoločnosť so sídlom v USA v hodnote viac než jednej miliardy dolárov, spojenú s ruským oligarchom Sulejmanom Kerimovom. Ako dôvod uviedli, že tento spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina ju využíval na investovanie do pochybných fondov, informovala agentúra AFP.

Kerimov, miliardár, ktorý je aktívny v ruskej politike, tajne spravoval spoločnosť Heritage Trust so sídlom v Delaware.

Spoločnosť založená v roku 2017 priniesla peniaze do Spojených štátov prostredníctvom fiktívnych firiem a nadácií založených v Európe, uviedli predstavitelia ministerstva financií USA.

Ministerka financií Janet Yellenová zároveň prisľúbila, že Spojené štáty budú naďalej konať, „aj keď sa ruské elity skrývajú za splnomocnencov a zložité právne opatrenia“. USA budú naďalej  „aktívne implementovať multilaterálne koordinované sankcie uvalené na tých, ktorí financujú a majú prospech z ruskej vojny proti Ukrajine,“ uviedla vo vyhlásení.

Sulejman Kerimov. Foto: Wikipedia

00:29 Zelenskyj v prejave poďakoval Rakúšanom za podporu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer naživo prehovoril k rakúskemu publiku – prvýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Poďakoval pritom všetkým Rakúšanom, ktorí „rozumejú, kto nesie vinu za túto vojnu.“ TASR správu prevzala z agentúry APA.

Zelenskyj vystúpil na festivale s názvom 4Gamechangers. Obrátil sa pritom aj na rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena, ktorý bol prítomný vo viedenskej Marx Halle, ako aj na rakúskeho spolkového kancelára Karla Nehammera.

Po desaťročiach diskusií o tom, ako by mal život v budúcnosti vyzerať, teraz zmeny hovoria samé za seba,“ zdôraznnil Zelenskyj. „Každý vie, čo treba naliehavo urobiť,“ dodal s odvolaním sa na hrozby, ktoré pre jeho krajinu i svet predstavuje Rusko.

ŠTVRTOK

21:00 Erdogan volá po skutočnej snahe o prímerie

Turecko vo štvrtok vyzvalo na zintenzívnenie úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine. Po skončení summitu NATO v Madride to uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

„Mali by sme zintenzívniť naše diplomatické úsilie o dlhotrvajúce prímerie,“ povedal Erdogan. Podľa neho pri dosiahnutí „spravodlivého mieru neexistujú porazení“. Ankara sa pri riešení tohto konfliktu snaží presadzovať „vyváženú politiku“, pretože je od Moskvy energeticky závislá, dodal turecký prezident.

Turecko zdieľa s Ruskom a Ukrajinou námornú hranicu v Čiernom mori a s oboma krajinami udržuje dobré vzťahy. Ankara vyslovila podporu Kyjevu, no zároveň odmieta zaviesť sankcie voči Moskve. Turecko sa v utorok pred oficiálnym začiatkom summitu NATO v Madride po rokovaní s predstaviteľmi Fínska a Švédska rozhodlo, že podporí vstup týchto dvoch severských krajín do Severoatlantickej aliancie.

Ankara upustila od svojich výhrad po podpise desaťbodového memoranda s Helsinkami a Štokholmom o vzájomnej spolupráci proti bezpečnostným hrozbám. Turecký prezident preto vo štvrtok vyzval tieto dve severské krajiny, aby aktívnejšie bojovali proti terorizmu. Dohodu, ktorú v utorok s Tureckom podpísali, musia plne implementovať, dodal. „Zdôraznili sme, že od našich spojencov očakávame skutočnú solidaritu, a to nielen slovami, ale aj činmi,“ povedal Erdogan.

20:45 Rusi si predvolali britskú veľvyslankyňu za urážlivé výroky na adresu Putina

Rusko si vo štvrtok predvolalo britskú veľvyslankyňu v Moskve Deborah Bronnertovú pre „urážlivé“ výroky britského premiéra Borisa Johnsona na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Bronnertovej sme tlmočili, že Rusko je proti „otvorene urážlivým vyjadreniam britských predstaviteľov voči Rusku, jeho lídrovi, predstaviteľom a obyvateľom“, píše sa vo vyhlásení. „V slušnej spoločnosti je zvykom ospravedlniť sa za takéto poznámky,“ dodal ruský rezort diplomacie.

Johnson v utorok pre nemeckú stanicu ZDF povedal, že Putin by nezačal vojnu na Ukrajine, ak by bol žena. „Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, podľa môjho názoru by sa nepustil do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akého sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine,“ uviedol Johnson.

Putin na to reagoval, že niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová sa rozhodla začať vojenské ťaženie proti Argentíne o Falklandské ostrovy.

19:38 Američania neúspešne testovali hypersonické rakety, Rusi svoje používajú na Ukrajine

Test amerického hypersonického raketového systému na Havaji dopadol neúspešne pre problémy, ktoré nastali krátko po vznietení paliva. Vo štvrtok to bez ďalších podrobností oznámilo americké ministerstvo obrany.

„Hoci sme nemohli zhromaždiť údaje z celého plánovaného profilu letu, informácie získané z tejto skúšky budú aj tak veľmi dôležité,“ povedal hovorca Pentagónu Tim Gorman.

Americký rezort obrany vo vyhlásení vyjadril presvedčenie, že je na dobrej ceste vybudovať útočné a obranné hypersonické kapacity v stanovených termínoch. Spojené štáty cítia tlak pri vývoji svojich hypersonických systémov, keďže ich rivali Rusko, Čína a Severná Kórea v tomto smere rýchlo napredujú. Tieto krajiny svoje systémy navrhujú na rýchlosť až päťnásobku rýchlosti zvuku, aby ich tak nemohla zachytiť protivzdušná obrana nepriateľa. Zároveň majú byť schopné niesť jadrové hlavice.        

Peking v súčasnosti masívne investuje do hypersonických zbraní. Čína podľa Pentagónu vlani v júli jednu z takýchto rakiet odpálila na obežnú dráhu Zeme, pričom preletela 40.000 kilometrov za zhruba 100 minút. Severná Kórea v januári podnikla dva samostatné štarty hypersonických raketových rakiet, ktoré prekonali niekoľko stoviek kilometrov, píše Bloomberg.

Rusko prvýkrát použilo v ostrom boji hypersonickú raketu vzduch-zem typu Kinžal v marci na Ukrajine.

18:40 František: Rusko vedie nezmyselnú krutú vojnu

Pápež František vo štvrtok nepriamo obvinil Rusko z „ozbrojeného dobývania, expanzionizmu a imperializmu“ na Ukrajine, kde podľa neho rozpútalo krutú a nezmyselnú agresívnu vojnu.

Pápež v príhovore k delegácii predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Ríme opísal ruskú inváziu na Ukrajine ako vojnu, ktorá proti sebe stavia dva kresťanské národy. V oboch krajinách prevládajú najmä pravoslávni kresťania, ale na Ukrajine žijú i početní veriaci hlásiaci sa ku katolíckej cirkvi.

„Uzmierenie rozdelených kresťanov… je v týchto dňoch nanajvýš aktuálne. Náš svet narušila krutá a nezmyselná vojna, v ktorej proti sebe bojujú mnohí, mnohí kresťania,“ uviedol pápež. František so zjavným odkazom na Rusko dodal, že všetci musia uznať, že „ozbrojené dobývanie, expanzionizmus a imperializmus nemajú nič spoločné s kráľovstvom, ktoré ohlasoval Ježiš“.

Pápež sa k vojne na Ukrajine vyjadril aj v stredu, keď odsúdil ruský raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk, pri ktorom zahynulo najmenej 18 ľudí a ďalších približne 60 utrpelo zranenia.

18:20 Amerika dodá Ukrajine nové sofistikované zbrane za 800 miliónov dolárov

Američania oznámili ďalšiu dodávku zbraní pre Ukrajinu v hodnote 800 miliónov dolárov. Vo štvrtok to v Madride, dejisku konania tohtotýždňového summitu NATO, vyhlásil americký prezident Joe Biden.

Washington chce v rámci novej dodávky Ukrajine poskytnúť ďalšie systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo či delostrelecké lokalizačné systémy. Americký prezident zopakoval, že západné krajiny budú Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to len bude potrebné, pričom zdôraznil, že Rusko v tejto vojne nesmie zvíťaziť.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v pondelok avizoval, že USA plánujú Ukrajine dodať sofistikované protilietadlové systémy na obranu pred ruskými útokmi. Washington by mal tento týždeň oznámiť, že Kyjevu poskytne aj systém protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu NASAMS.

Jake Sullivan. Foto: TASR/AP

17:50 Rusi uľahčujú pravidlá cenzúry

Poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, schválili vo štvrtok zákon, ktorý uľahčí zásahy voči zahraničným aj domácim médiám. Nová právna norma umožňuje obmedziť alebo zakázať činnosť zahraničných mediálnych spoločností v rámci odvety „za nepriateľské kroky iného štátu voči ruským médiám v zahraničí“.

Ruská generálna prokuratúra dostala v takýchto prípadoch právo, aby „urýchlene prijala rozhodnutie o zákaze alebo obmedzení činnosti mediálnych subjektov z daného štátu (ktorý takéto nepriateľské kroky podnikol) na území Ruska“. Zákon schválený dolnou komorou ruského parlamentu taktiež uľahčuje dočasné zastavenie činnosti ruských médií, ktoré budú šíriť „nebezpečné a nespoľahlivé“ informácie, prejavovať nedostatok rešpektu voči ruskej spoločnosti, štátu a ústave a diskreditovať ruské ozbrojené sily.

Činnosť takýchto médií bude môcť prokuratúra pozastaviť až na tri mesiace. V prípade opakovaných prehreškov bude takéto médium zakázané úplne. Príslušný návrh zákona bol vo štvrtok schválený v Dume, kontrolovanej prokremeľskými stranami, v záverečnom treťom čítaní. Účinnosť nadobudne po tom, keď ho schváli aj horná komora parlamentu a podpíše šéf Kremľa Vladimir Putin, čo by sa malo stať čoskoro.

17:15 Lavrov: Washingtonu a Bruselu už neveríme

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že medzi Ruskom a Západom sa spúšťa nová „železná opona“.

„Čo sa týka železnej opony, v podstate sa už spúšťa. Tento proces sa už začal,“ povedal šéf ruskej diplomacie novinárom po rokovaniach so svojím rezortným partnerom z Bieloruska. Moskva už odteraz nebude veriť Washingtonu ani Bruselu. „Európska únia sa vonkoncom nezaujíma o pochopenie našich záujmov,“ vyhlásil. „Zaujíma sa o to, o čom sa rozhodlo v Bruseli. A v Bruseli sa rozhoduje tak, ako sa rozhodlo vo Washingtone,“ dodal.

16:31 Samit NATO v Madride bol historicky jedným z najdôležitejších, uviedla Čaputová 

Samit Severoatlantickej aliancie v Madride, ktorý sa zavŕšil vo štvrtok, bol historicky jedným z najdôležitejších vrcholných stretnutí tejto organizácie. Rozhodlo sa na ňom o pozvaní Fínska a Švédska do Aliancie a o posilnení jej východného krídla. Prijala sa tiež nová strategická koncepcia NATO, ktorá definuje výzvy a hrozby a tiež spôsob reakcie spojencov. Na tlačovej konferencii v Madride to zdôraznila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Ako upozornila prezidentka, lídri členských krajín NATO reagovali aj na hrozbu, ktorú predstavujú hybridné útoky a dezinformácie. Za „silnú dezinformačnú vlnu“ pritom označila tvrdenia, že Európska únia a NATO blokujú vývoz potravín z Ukrajiny. Podľa prezidentky spojenci musia vysvetľovať najmä krajinám globálneho juhu, že vinu za zastavenie vývozu potravín z Ukrajiny nesie Rusko. „Európske sankcie nespôsobujú embargo na vývoz potravín z Ukrajiny,“ zdôraznila.

https://standard.sk/222561/papez-ozbrojene-expanzie-a-imperializmus-nemaju-nic-spolocne-s-kralovstvom-ktore-hlasal-jezis/

16:17 Štátna duma schválila zákon, ktorý uľahčí zákazy zahraničných médií

Poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, schválili vo štvrtok zákon, ktorý uľahčí zásahy voči zahraničným aj domácim médiám. Informovali o tom agentúry AFP a AP. Nová právna norma umožňuje obmedziť alebo zakázať činnosť zahraničných mediálnych spoločností v rámci odvety „za nepriateľské kroky iného štátu voči ruským médiám v zahraničí“.

Ruská generálna prokuratúra dostala v takýchto prípadoch právo, aby „urýchlene prijala rozhodnutie o zákaze alebo obmedzení činnosti mediálnych subjektov z daného štátu (ktorý takéto nepriateľské kroky podnikol) na území Ruska“. Zákon schválený dolnou komorou ruského parlamentu taktiež uľahčuje dočasné zastavenie činnosti ruských médií, ktoré budú šíriť „nebezpečné a nespoľahlivé“ informácie, prejavovať nedostatok rešpektu voči ruskej spoločnosti, štátu a ústave a diskreditovať ruské ozbrojené sily. Činnosť takýchto médií bude môcť prokuratúra pozastaviť až na tri mesiace. V prípade opakovaných prehreškov bude takéto médium zakázané úplne.

https://standard.sk/222599/zo-slepej-ulicky-vedie-iba-diplomaticka-ofenziva-skupina-nemeckych-intelektualov-opat-vyzyva-na-ukoncenie-vojny-na-ukrajine/

16:01 Scholz: Medzinárodný poriadok neohrozuje Severoatlantická aliancia, ale Putin

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok, na záver samitu Severoatlantickej aliancie v Madride, odmietol tvrdenia šéfa Kremľa Vladimira Putina, ktorý obvinil NATO z imperiálnych ambícií, informovala agentúra AFP. Scholz zdôraznil, že Aliancia nepredstavuje pre nikoho žiadnu hrozbu. Podľa neho medzinárodný poriadok ohrozuje samotný Putin, ktorý „urobil z imperializmu cieľ svojej politiky“.

„Vedúci predstavitelia krajín NATO chcú… presadiť svoju nadradenosť, svoje imperiálne ambície,“ povedal v stredu ruský prezident. Vyjadril sa tak po tom, čo lídri NATO vo vyhlásení účastníkov samitu v španielskej metropole konštatovali, že Ruská federácia predstavuje najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov združených v NATO a tiež pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Nemecký kancelár Scholz vidí v Rusku, ktoré svojou agresívnou politikou ohrozuje medzinárodný poriadok, hrozbu pre celú Európu aj Alianciu. „NATO preto posilňuje svoju obranyschopnosť, najmä čo sa týka bezpečnosti svojich členov vo východnom krídle,“ poznamenal.

14:54 Johnson: Odchod Rusov z Hadieho ostrova dokazuje, že si nemôžu podmaniť Ukrajinu

Stiahnutie ruských vojakov z ukrajinského Hadieho ostrova dokazuje, že Ukrajina môže vo vojne s Ruskom zvíťaziť. Vyhlásil to vo štvrtok britský premiér Boris Johnson na tlačovej konferencii po samite NATO v Madride, ktorému dominovali dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. Informujú o tom agentúry AP a AFP. „Pre Putina bude napokon nemožné udržať si krajinu, ktorá neprijme jeho vládu,“ vyhlásil Johnson, ktorý zároveň poukázal na jednotný Severoatlantickej aliancie voči agresívnym krokom Ruska.  

Podľa britského premiéra stiahnutie z Hadieho ostrova, na ktorom ruskí vojaci čelili vytrvalým ukrajinským útokom, signalizuje, že Rusko bude nakoniec musieť ustúpiť zo všetkých území Ukrajiny okupovaných od začiatku invázie. „Myslíme si, že (Ukrajinci) majú naozaj silu na to, aby zahnali Rusov a dostať ich späť na pozície spred 24. februára,“ cituje Johnsona denník Guardian.

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

14:30 Sánchez zdôraznil jednotu, pomoc Ukrajine i novú koncepciu NATO

Španielsky premiér Pedro Sánchez vo štvrtok na záver madridského samitu NATO zdôraznil jednotu a súdržnosť členských krajín, podporu prejavenú Ukrajine, dohodu o prijatí Fínska a Švédska i prijatie novej strategickej koncepcie Aliancie. „Najdôležitejšou časťou tohto samitu je vyjadrenie pevného odkazu jednoty a súdržnosti, ktorú preukázali všetky zúčastnené krajiny,“ povedal Sánchez vo vyhlásení. Členské krajiny Aliancie podľa jeho slov potvrdili pevnosť európskych i transatlantických väzieb. „Hlavným cieľom všetkých krokov je zachovať mier a chrániť našu spoločnosť,“ povedal.

Premiér pripomenul, že samit bol aj reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu. Táto „neospravedlniteľná a nezákonná“ invázia podľa Sáncheza potvrdila, že členské krajiny musia držať spolu, aby boli schopné čeliť Rusku a jeho deštrukčnej kapacite. Takisto pripomenul, že lídri sa v Madride dohodli na novej strategickej koncepcii ozbrojených síl, ktorá určí budúcnosť Aliancie na najbližšie roky. Tento koncept podľa Sáncheza obsahuje aj nástroje a prostriedky na zabezpečenie mieru a stability v euroatlantickom priestore.

https://standard.sk/222407/slucka-okolo-lysycansku-sa-zacala-definitivne-stahovat/

14:16 Fínsko a Švédsko v utorok podpíšu protokoly o vstupe do NATO

Švédsko a Fínsko budúci utorok podpíšu protokoly o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Ide o krok potrebný pre oficiálny vstup do NATO. Oznámil to vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

Prístupové protokoly musí následne ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska. Tento proces môže trvať šesť až osem mesiacov. Až potom sa môžu obe severské krajiny stať členmi organizácie a súčasťou kolektívnej obrany. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

13:58 Švédsko pošle Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc

Švédsko plánuje dodať Ukrajine viac výzbroje vrátane protitankových zbraní, ako i vybavenia na odstraňovanie mín, oznámilo švédske ministerstvo obrany. Nový švédsky balík pomoci pre Ukrajinu bude podľa agentúry DPA dosahovať hodnotu 500 miliónov švédskych korún (46,6 milióna eur).

13:30 Rusko je podľa Putina pripravené na dialóg o nešírení jadrových zbraní

Moskva je otvorená dialógu o strategickej stabilite a nešírení jadrových zbraní, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Píše o tom agentúra Reuters. „Rusko je otvorené dialógu o zaistení strategickej stability, o zachovaní režimov nešírenia zbraní hromadného ničenia a o zlepšení situácie v oblasti zbrojnej kontroly,“ uviedol šéf Kremľa počas právnického fóra, ktoré sa koná v Petrohrade. Takáto snaha si však podľa Putina vyžaduje „dôslednú spoluprácu“ a môže tiež pomôcť predísť tomu, „čo sa dnes deje v Donbase“.

Napriek ruskej invázii na Ukrajinu Moskva i Washington upozorňujú na dôležitosť zachovania komunikácie v súvislosti s jadrovými zbraňami. Rusko a USA sú pritom dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami, ktoré majú spolu približne 11-tisíc jadrových hlavíc.

13:00 Hlavný veliteľ ukrajinskej armády sa poďakoval vojakom za víťazstvo v bitke o Hadí ostrov

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o to, že sa ruské jednotky stiahli zo strategického Hadieho ostrova v Čiernom mori. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že stiahlo svoje sily zo spomenutého ostrova. Moskva tvrdí, že ústup predstavuje „gesto dobrej vôle“, aby Rusko ukázalo, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny. Podľa Zalužného však Rusi „neboli schopní odolať“ ukrajinskému delostrelectvu, raketám a leteckým útokom na ostrov.

„Ďakujem obrancom Odesy, ktorí prijali maximálne opatrenia na oslobodenie strategicky dôležitej časti nášho územia,“ povedal Zalužnyj. Ten taktiež poďakoval zahraničným partnerom Ukrajiny za poskytnutie zbraní, ktoré prispeli k víťazstvu v bitke o Hadí ostrov.

12:53 Solidarita Čechov s ukrajinskými utečencami sa zmenšuje

Väčšina Čechov si stále myslí, že pomoc ukrajinským utečencom je užitočná, ale vlna solidarity zo začiatku vojny pomaly opadá. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK. Česi preferujú materiálnu pomoc. Za najúčinnejšiu ju považuje 42 percent respondentov. V marci si to myslelo 54 percent oslovených. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však zdvojnásobil počet Čechov s názorom, že pomáhať Ukrajincom nie je nutné. V apríli si to myslelo len deväť percent, ale v júni už 18 percent oslovených. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

„Čisto finančnú podporu považujú za najužitočnejší spôsob pomoci vysokoškolsky vzdelaní ľudia (58 percent), u ktorých sa predpokladá vyšší príjem, takže vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu pravdepodobne nie sú takí zasiahnutí ako nízkopríjmové obyvateľstvo,“ povedal o výsledkoch prieskumu riaditeľ agentúry STEM/MARK Jan Tuček.

12:36 Rusko tvrdí, že zadržiava vyše 6-tisíc ukrajinských vojnových zajatcov

Rusko zadržiava viac ako 6-tisíc ukrajinských vojnových zajatcov, oznámilo vo štvrtok ministerstvo obrany v Moskve. Správa prichádza deň po tom, ako si obe strany vojny vymenili ďalších zajatých vojakov. Informácie zverejnila agentúra AFP. „Celkový počet ukrajinských vojakov, ktorí boli zajatí alebo sa vzdali, je viac ako 6-tisíc,“ uviedol vo vyhlásení hovorca ruského ministerstva obrany.

V stredu Ukrajina a Rusko odovzdali druhej strane po 144 zajatých vojakov. Podľa ukrajinskej spravodajskej služby išlo o najväčšiu takúto výmenu zajatcov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že prevažná časť z vojakov, ktorí sa v stredu vrátili do vlasti, patrila k obrancom oceliarní Azovstaľ v zničenom juhoukrajinskom meste Mariupol.

12:06 Duda: Samit NATO je odpoveď na hrozby, ktoré predstavuje Rusko

Samit NATO, ktorý sa v týchto dňoch koná v Madride, je odpoveďou na hrozby, ktoré predstavuje Rusko, a má za cieľ posilniť bezpečnosť členských krajín. Povedal to vo štvrtok poľský prezident Andrzej Duda a uviedla to agentúra PAP.

Duda je jedným z účastníkov samitu lídrov členských krajín NATO. Tí sa v stredu rozhodli výrazne posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Okrem toho sa dohodli na novej strategickej koncepcii ozbrojených síl, ktorá podľa nich odráža zhoršený vzťah Aliancie s Ruskom. Duda povedal, že do vyhlásenia lídrov v „poslednej chvíli“ pridali dve vety, ktoré sú obzvlášť dôležité pre Poľsko, píše PAP. Tieto vety sa podľa prezidenta vzťahujú na opatrenie, na základe ktorého budú krajiny, ktoré sa najviac podieľajú na pomoci Ukrajine, zvýhodnené.

11:57 Naď sa stretol s Kličkom, starosta Kyjeva poďakoval Slovensku za pomoc

Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko poďakoval Slovensku za veľkú pomoc, na ktorú nikdy nezabudne. Informoval o tom na sociálnej sieti minister obrany SR Jaroslav Naď po stretnutí s Kličkom na samite NATO v Madride. „Na samite v Madride mi Vitalij Kličko spolu so svojím bratom Vladimirom poďakovali za nesmiernu vôľu, ktorú ako krajina prejavujeme trpiacim Ukrajincom. Naša ochota nesmie zastať na hlase tých, ktorí populisticky a kategoricky odmietajú pomôcť, pretože povýšili svoje záujmy nad utrpenie nespravodlivo umierajúcich,“ uviedol Naď.

Minister obrany zároveň ubezpečil, že Slovensko robí správnu vec. „Urobíme maximum, aby Slovensko nikdy priamo nespoznalo krutosť vojny. Je to však snaha, ktorá si vyžaduje úsilie nás všetkých, zmier v rodinách, ochotu medzi priateľmi či pochopenie medzi kolegami,“ skonštatoval.

Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP

11:33 Z prístavu v okupovanom Berďansku vyplávala prvá obchodná loď s obilím

Loď vezúca 7-tisíc ton obilia vyplávala z juhoukrajinského prístavu v meste Berďansk, ktorý v súčasnosti okupuje ruská armáda. Uviedla to agentúra AFP s tým, že ide o prvý náklad obilia od začiatku nepriateľských akcií.

„Po mnohých mesiacoch prvá obchodná loď opustila prístav Berďansk, 7000 ton obilia smeruje do spriatelených krajín,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram Jevhen Balytskyj, šéf proruskej správy Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda. Ruské lode podľa neho „zaisťujú bezpečnosť“ tejto cesty a dodal, že zmienený ukrajinský prístav sa podarilo odmínovať.

11:26 Ruská armáda sa stiahla z Hadieho ostrova

Rusko vo štvrtok stiahlo svoje sily z ukrajinského Hadieho ostrova. Odchod ruskej armády z neho potvrdilo ruské ministerstvo obrany i ukrajinské operačné velenie Juh. Správy publikovali agentúra AFP a tiež operačné velenie Juh na sociálnych sieťach. „Ruské ozbrojené zložky splnili svoje úlohy na Haďom ostrove a 30. júna odtiaľ na znak dobrej vôle stiahli svoju posádku,“ uviedol ruský rezort obrany vo vyhlásení. Ministerstvo ďalej tvrdilo, že k tomuto kroku pristúpilo, aby umožnilo Ukrajine vyvážať poľnohospodárske produkty.

Podľa ukrajinského operačného velenia Juh sa však ruská armáda z ostrova stiahla po tom, ako naň počas noci zaútočili ukrajinské sily. „V dôsledku úspešne uskutočnenej najnovšej etapy vojenskej operácie, v rámci ktorej boli vykonané útoky našimi raketami a delostreleckým oddielom na Hadí ostrov, nepriateľ urýchlene evakuoval zostatky svojej posádky dvoma rýchlostnými člnmi a pravdepodobne opustil ostrov,“ uviedlo veliteľstvo Juh. Dodalo, že na Haďom ostrove vypukol požiar a prichádza na ňom k výbuchom.

11:14 Putin odmietol Johnsonovo tvrdenie, že ak by bol ženou, nenapadol by Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok odmietol výrok britského premiéra Borisa Johnsona o tom, že vojna na Ukrajine by sa nezačala, ak by bol Putin ženou. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Chcem len pripomenúť udalosti nedávnej histórie, keď sa (vtedajšia britská premiérka) Margaret Thatcherová rozhodla začať vojenské ťaženie proti Argentíne o Falklandské ostrovy. Rozhodla sa teda žena, že začne vojenskú akciu,“ povedal šéf Kremľa počas štvrtkovej tlačovej konferencie v Ašchabade.

10:58 ESĽP nariadil Rusku, aby zabezpečilo, že dvaja odsúdení Briti nebudú popravení

ESĽP vydal nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom uvádza, že Rusko „by malo zabezpečiť, aby nebol vykonaný trest smrti uložený sťažovateľom“. Moskva by mala zároveň odsúdeným zabezpečiť primerané podmienky ich zadržania a poskytnúť im potrebnú lekársku pomoc a lieky.

Začiatkom júna súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny odsúdil britských občanov Aidena Aslina a Shauna Pinnera na trest smrti po tom, ako ich obžalovali zo „žoldnierskych aktivít“. Rodiny odsúdených mužov popierajú, že dvojica bola najatá ukrajinskými ozbrojenými silami.

https://standard.sk/222419/putin-vravi-ze-vidiet-lidrov-g7-nahych-by-bol-odpudivy-pohlad-radi-cvicit-a-menej-pit/

09:59 La Repubblica: Ruská vojna na Ukrajine vyriešila krízu identity NATO

Ruská invázia na Ukrajinu vyriešila krízu identity Severoatlantickej aliancie. Vo štvrtkovom redakčnom komentári to uviedol taliansky denník La Repubblica, informovala agentúra DPA.

„Vždy platí zásada, že vojenské aliancie potrebujú na svoje fungovanie nepriateľa. (Ruský prezident) Vladimir Putin plne prevzal túto úlohu a umožnil NATO prekonať krízu identity, o ktorej hovoril (francúzsky prezident Emmanuel) Macron v roku 2019,“ napísal denník, podľa ktorého Severoatlantická aliancia počas summitu v Madride „opäť objavila svoju pôvodnú funkciu“, ktorou je kolektívna obrana euroatlantického priestoru pred Kremľom. Rusko podľa novej strategickej koncepcie NATO predstavuje najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov.

08:59 Spotrebiteľské ceny v Rusku stagnovali, rast tak nezaznamenali 4. týždeň po sebe

Spotrebiteľské ceny v Rusku nezaznamenali za posledný mesiac v medzitýždennom porovnaní žiadny rast, keď po troch týždňoch poklesu po sebe v minulom týždni stagnovali. Pre ruskú centrálnu banku to vytvára priestor na ďalšie zníženie úrokových sadzieb, čo by malo zmierniť tlak na ekonomiku. Agentúra Reuters sa odvolala na údaje ruského štatistického úradu a ministerstva hospodárstva.

Podľa štatistického úradu Rosstat zaznamenali spotrebiteľské ceny v týždni do 24. júna oproti predchádzajúcemu týždňu nulový rast. Ako ukázali separátne údaje ministerstva hospodárstva, v medziročnom porovnaní sa miera inflácie za týždeň do 24. júna spomalila, zotrvala však nad 16 percent. Ceny sa v týždni do 24. júna zvýšili medziročne o 16,22 percenta, zatiaľ čo v týždni predtým rast dosiahol 16,42 percent.

08:22 Británia prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy libier

Británia prisľúbila v stredu Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy libier (1,16 miliardy eur), aby jej pomohla odraziť ruskú inváziu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Nová vojenská pomoc zahŕňa systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, inovatívne vybavenie pre elektronický boj a tisíce balíčkov pre ukrajinských vojakov, uviedla britská vláda vo vyhlásení. Táto pomoc je podľa Británie prvým krokom, ktorý umožní Ukrajine ísť nad rámec jej úsilia pri „statočnej obrane“ a posunúť sa smerom k „začatiu ofenzívnej operácie“, aby získala späť stratené územie.

07:10 Amnesty: Ruský útok na divadlo v Mariupole bol jasným vojnovým zločinom

Ruský marcový nálet na divadlo v ukrajinskom meste Mariupol, kde sa ukrývali stovky civilistov, bol „jasným vojnovým zločinom“, pri ktorom zahynulo najmenej desať ľudí. Uviedla to v stredu ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), ktorá útok prešetrovala, pričom sa opierala o výpovede dovedna 52 preživších a svedkov, ako aj fotografie, videá a satelitné snímky.

Vo svojej správe, z ktorej cituje stanica BBC, uvádza, že ruské sily „s najväčšou pravdepodobnosťou“ cielili útok na budovu divadla hoci vedeli, že sa v nej ukrývajú civilisti. Na útok pritom podľa AI zrejme použili dve 500 kilogramové bomby, ktoré dopadli blízko seba a boli odpálené simultánne.

Amnesty tiež uviedla, že v rámci svojho vyšetrovania nenašla nijaké presvedčivé dôkazy, ktoré by podporovali nejaké iné vysvetlenie udalostí, ako napríklad tvrdenie ruského ministerstva obrany, že budovu zničil výbuch – útok z vnútra, ktorý zapríčinil ukrajinský „ultraradikálny prápor Azov“.

06:01 Rusko nemá problém so vstupom Fínska a Švédska do NATO, na hrozbu však zareaguje

Rusko nemá „nijaký problém“ so vstupom Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Ruský prezident Vladimir Putin to povedal v stredu tlačovej konferencii v turkménskom hlavnom meste Ašchabad, kde sa zúčastňoval na tzv. kaspickom summite, informuje agentúra AFP.

„So Švédskom a Fínskom nemáme také problémy, ako máme s Ukrajinou … Nemáme územné spory … Neexistuje nič, čo by nám mohlo prekážať na vstupe Švédska a Fínska do NATO. Ak si to Fínsko a Švédsko želajú, môžu vstúpiť (do NATO). Môžu sa pripojiť, k čomu chcú,“ povedal Putin.

Dodal však, že ak by v týchto krajinách došlo k nasadeniu „vojenských kontingentov a vojenskej infraštruktúry“, Rusko by bolo „povinné reagovať zrkadlovo“ a vytvoriť pre ne rovnakú hrozbu, akú by oni predstavovali pre Moskvu.

Vladimir Putin (vpravo) sa rozpráva s bývalým turkménskym prezidentom Gurbangulym Berdimuhamedowom počas ich stretnutia v rámci šiesteho summitu predstaviteľov krajín Kaspického mora v Ašchabate 29. júna 2022. Foto: TASR/AP

03:41 Putin odmietol zodpovednosť Ruska za útok na obchodné centrum v Kremenčuku

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol v stredu zodpovednosť ruskej armády za pondelňajší raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk, pri ktorom podľa Kyjeva zahynulo najmenej 18 osôb a približne ďalších 60 utrpelo zranenia. Informuje o tom agentúra AFP.

„Naša armáda neútočí na civilnú infraštruktúru. Máme všetky spôsobilosti na to, aby sme vedeli, čo sa kde nachádza,“ povedal šéf Kremľa na tlačovej konferencii v turkménskom hlavnom meste Ašchabad.

„Nikto z nás nestrieľa len tak, náhodne. Bežne sa to robí na základe údajov tajných služieb o cieľoch a s vysokopresnými zbraňami,“ povedal ďalej Putin. „Som presvedčený, že tentoraz prebehlo všetko presne takýmto spôsobom,“ dodal.  

00:54 V Rusku zadržali právnika za to, že „nepravdivo informoval“ o činnosti armády

Moskovský súd nariadil v stredu dvojmesačnú väzbu pre ruského právnika, ktorý údajne zverejňoval „nepravdivé informácie“ o činnosti ruskej armády na Ukrajine. Ak ho z tohto činu usvedčia, za mrežami môže stráviť až desať rokov. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Dmitrija Talantova zadržali v jeho dome v meste Ižhevsk na Urale, ktoré sa nachádza 1300 kilometrov od Moskvy. Súd nariadil, aby bol do 21. augusta vo vyšetrovacej väzbe.

Podľa vyšetrovateľov zverejnil Talantov na svojej facebookovej stránke protizákonné informácie o činnosti ruskej armády v ukrajinských mestách Buča, Irpiň, Charkov a Mariupol.

STREDA

20:40 Británia vyčlení pre východné krídlo NATO ďalších tisíc vojakov a lietadlovú loď

Británia vyčlení ďalších tisíc vojakov a jednu zo svojich dvoch nových lietadlových lodí na obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie. V stredu to na summite NATO v Madride oznámil britský minister obrany Ben Wallace, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Wallace uviedol, že Británia zvýši počet svojich vojakov na obranu Estónska na približne 3-tisíc. Dodal však, že efektívnejšie bude ponechať časť týchto vojakov v Británii a ich techniku v Nemecku. V Estónsku v súčasnosti pôsobí 1 700 členov britskej armády, pripomína The Guardian.

Tento záväzok je súčasťou plánu NATO zvýšiť počet svojich síl rýchlej reakcie (NRF) na viac než 300 000 vojakov. Tí majú byť rozmiestnení po celom európskom kontinente v stave vysokej pohotovosti pre prípad, že by Rusko pohrozilo vojenským útokom na ktorýkoľvek členský štát Aliancie.

20:10 Korčok: Rozhodnutie o vstupe Švédska a Fínska do NATO je historickým momentom

Rozhodnutie o vstupe Švédska a Fínska do NATO je historickým momentom. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS), TASR jeho stanovisko tlmočil komunikačný odbor rezortu.

Rozhodnutie krajín je podľa neho reakciou na vojnu na Ukrajine. „Jednoducho, nebyť útoku na Ukrajinu, NATO by nemalo o dvoch členov viac,“ priblížil minister. Zdôraznil, že každému musí byť jasné, že nejde o agresívnu expanziu Aliancie.

Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

19:55 Rusi sa pre sankcie nemôžu dostať na Špicbergy, predvolala si nórskeho veľvyslanca

Rusko si v stredu predvolalo nórskeho veľvyslanca v Moskve, aby mu adresovalo sťažnosť týkajúcu sa prístupu do ruskej arktickej osady, pri ktorej ťaží uhlie. Cesta doň vedie cez nórske územie, no momentálne sa tam Rusi nemôžu dostať.

Osada Barentsburg sa nachádza na súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne. Toto územie patriace do Nórskeho kráľovstva sa nachádza viac ako 800 kilometrov severne od nórskej pevniny. Podľa zmluvy z roku 1920 má Nórsko suverenitu nad súostrovím, ale ostatné signatárske štáty majú právo využívať jeho prírodné zdroje.

Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila sankcie na viaceré ruské produkty. Nórsko síce nie je členom EÚ, ale vo väčšine otázok sa drží línie Únie.

19:00 Dolná komora ruského parlamentu podporila zákaz zahraničných agentov a médií

Dolná komora ruského parlamentu v stredu v druhom čítaní schválila návrh zákona, ktorý by umožnil zákaz zahraničných agentov a médií v reakcii na opatrenia iných krajín proti ruským spravodajským kanálom. Návrh ešte musí prejsť tretím čítaním a získať súhlas hornej komory, kým sa dostane na podpis k prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Návrh zákona okrem iného požaduje, aby ruský generálny prokurátor mohol zrušiť registráciu médií za šírenie „nezákonných, nebezpečných, nespoľahlivých verejne významných informácií alebo informácií vyjadrujúcich jasnú neúctu k spoločnosti, štátu, ústave Ruskej federácie, ako aj informácií, ktorých cieľom je diskreditácia ruských ozbrojených síl“.

Rusko v ostatných rokoch vytrvalo obmedzuje nezávislú žurnalistiku. Po vypuknutí vojny na Ukrajine mnohé významné nezávislé spravodajské médiá zatvorili alebo pozastavili prevádzku.

18:20 Naď: Vstupom Švédska a Fínska do NATO sa stane Slovensko silnejšie

Vstupom Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO) sa stane Slovensko silnejšie. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) to uviedol v reakcii na oficiálne prizvanie krajín Alianciou do jej radov.

„Vieme užšie spolupracovať, pomáhať si vo vojenských spôsobilostiach a byť si nápomocní v krízových situáciách,“ skonštatoval. Švédsko a Fínsko sú podľa neho ekonomicky a vojensky silné krajiny.

Minister verí, že sa proces podarí dotiahnuť do zdarného konca. Ich záujem o vstup je podľa neho obrovským gestom opodstatnenia Aliancie a jej správneho hodnotového nastavenia.

17:50 Rusko: Za zhabanie ruského majetku príde odveta

Rusko v stredu naznačilo, že ak západné štáty zhabú jeho zahraničné aktíva vrátane devízových rezerv ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd dolárov, mohlo by v rámci odvety skonfiškovať západné aktíva a podniky v Rusku.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšom tlačovom brífingu varovala, že Rusko bude prípadné zmrazenie svojich aktív v zahraničí považovať za „nezákonný a nepriateľský útok, čo ho bude oprávňovať podniknúť odvetné kroky na ochranu svojich záujmov“.

„Nemali by sme zabudnúť na zahraničné aktíva západných krajín, podniky a občanov na území našej krajiny,“ povedala v tejto súvislosti Zacharovová. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ale aj ďalší západní politici už navrhli zhabanie ruských aktív v zahraničí a ich použitie na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Marija Zacharovová. Foto: TASR/AP

17:30 Na Ukrajinu sa vrátili zajatci vrátane stovky obrancov Azovstaľu

Ukrajina v rámci dosiaľ najväčšej výmeny zajatcov dostala 144 vojakov. Na komunikačnej platforme Telegram o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany a Ukrajinska pravda. Medzi oslobodenými sa nachádza i 95 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ vrátane 43 bojovníkov z bataliónu Azov.

Väčšina prepustených vojakov je ťažko zranená po zásahu guľkami, šrapnelmi a výbušninami. Viacerí majú amputované končatiny alebo vážne popáleniny. Najstarší z prepustených má 65 rokov, najmladší iba 19.

16:41 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva eviduje na Ukrajine 10-tisíc civilných obetí vojny

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zverejnil v stredu alarmujúcu správu o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine v kontexte ruskej invázie. Ako informuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na spomenutý dokument, od vypuknutia konfliktu OSN zdokumentovala 10-tisíc civilných obetí, z toho 4 731 osôb prišlo o život.

Vedúca misie na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová varovala, že počty obetí sú „podstatne vyššie“, keďže v správe boli zahrnuté čísla, ktoré bola misia OSN schopná nezávisle overiť.

16:25 Sýria uznala nezávislosť samozvaných ľudových republík na východe Ukrajiny

Sýria oficiálne uznala nezávislosť a suverenitu dvoch samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny. S odvolaním sa na zdroj zo sýrskeho ministerstva zahraničných vecí o tom v stredu informovala štátna tlačová agentúra SANA.

Agentúra Reuters píše, že sýrska prezidentská kancelária potvrdila zámer nadviazať vzťahy s takzvanou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) a Luhanskou ľudovou republikou (LĽR) už vo februári. Tento krok bol v stredu oficiálne potvrdený. Doteraz ich uznávalo iba Rusko.

Režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada sa udržal pri moci aj vďaka ruskej vojenskej intervencii, ktorá zvrátila priebeh občianskej vojny v Sýrii v prospech Damasku. Asad je jedným z politických partnerov Vladimira Putina.

16:15 Kuleba: Ukrajina víta jasný postoj NATO k Rusku

Ukrajina v stredu privítala vyhlásenie lídrov členských štátov Severoatlantickej aliancie na summite v Madride, ktorým označili Rusko za agresora a zaujali jasný postoj voči Moskve. Na sociálnej sieti to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, informuje Reuters.

„Severoatlantická aliancia dnes v Madride ukázala, že vie prijímať ťažké, avšak zásadné rozhodnutia. Vítame jasný postoj NATO k Rusku, ako aj pristúpenie Fínska a Švédska (do organizácie). Silná a aktívna podpora Ukrajiny pomôže chrániť euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti Twitter.

15:50 Rusi v Lysyčansku rozhadzujú protipechotné míny

Ruskí vojaci rozhadzujú protipechotné míny v Lysyčansku v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na regionálneho šéfa vojenskej správy Serhija Hajdaja.

„Sú mimoriadne nebezpečné, pretože ležia kdekoľvek. Každé dieťa alebo civilista, ktorý sa vyberie pre humanitárnu pomoc, na ne môže stúpiť a zomrieť alebo prísť o končatinu,“ povedal Hajdaj, ktorý dodal, že bombardovanie mesta trvá vo dne i v noci. V meste zostalo asi 15-tisíc obyvateľov, ktorí podľa Hajdaja dostávajú humanitárnu pomoc. Tá je podľa neho navrhnutá tak, aby vydržala dva týždne, no v skutočnosti vydrží len týždeň.

„Je možné, že pri útoku na Lysyčansk prídu o toľko techniky a jednotiek, že už nebudú môcť plnohodnotne viesť útočné operácie. My zatiaľ získame viac západných zbraní, ktoré porazia nášho nepriateľa. My sa nezastavíme a začneme s deokupáciou,“ skonštatoval Hajdaj.

15:43 Rusko sa nedá zastrašiť plánmi na posilnenie NATO, hovorí Riabkov

Rusko v stredu vyhlásilo, že sa nenechá zastrašiť plánmi Spojených štátov, ktoré oznámili, že pošlú do Európy ďalších vojakov a techniku v záujme posilnenia Severoatlantickej aliancie. Správu priniesla agentúra AFP. „Myslím si, že tí, čo navrhujú takéto riešenia, podliehajú klamnej predstave, že sa im podarí Rusko zastrašiť, nejakým spôsobom potlačiť,“ povedal novinárom námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov s tým, že „sa im to nepodarí“.

„Bezpečnosť krajín, v ktorých sa objavia ďalšie kontingenty (vojakov), sa neposilní,“ pokračoval Riabkov. Šance na stabilizáciu situácie sa podľa jeho slov takýmto spôsobom len oddialia, zatiaľ čo riziká vzrastú. Riabkov tiež uviedol, že Moskva na tieto udalosti zodpovedajúcim spôsobom zareaguje. „Máme kapacity a zdroje,“ pohrozil. „To, čo sa teraz deje, určite povedie k odvetným opatreniam z našej strany,“ dodal.

15:12 Johnson varoval pred bojkotom samitu G20 v prípade účasti Putina

Britský premiér Boris Johnson varoval západné krajiny pred bojkotom novembrového summitu G20 v Indonézii, ku ktorému by mohlo prísť v prípade, ak by sa na ňom zúčastnil aj šéf Kremľa Vladimir Putin. Podľa Johnsona by takýto bojkot mohol vytvoriť živnú pôdu pre propagandu, informovala agentúra AFP.

Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a tak usporadúva aj tohtoročný samit. V apríli oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina a Kremeľ nedávno uviedol, že ruský prezident sa plánuje na summite osobne zúčastniť, hoci o tejto otázke stále panujú nejasnosti. „Veľmi by ma udivilo, ak by Putin prišiel osobne. Je to vyvrheľ (medzinárodného spoločenstva),“ povedal Johnson novinárom na okraj samitu NATO v Madride.

„Nemyslím si, že príde. Otázkou však je: Uvoľníme my, západne krajiny, naše stoličky na (samite) G20 a necháme celú diskusiu na Čínu, na Rusko?,“ spýtal sa britský premiér. „Myslím si, že ak uvoľníme priestor, akým je (samit) G20, riskujeme, že poskytneme ostatným príležitosť na propagandu.“ 

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

15:04 Stoltenberg: NATO sa rozhodlo výrazne posilniť svoje východné krídlo

Hlavy štátov a vlád 30 členských štátov NATO sa počas prvého dňa samitu v Madride rozhodli výrazne posilniť východné krídlo Aliancie. Okrem toho sa dohodli na novej strategickej koncepcii ozbrojených síl, ktorá podľa nich odráža zhoršený vzťah Aliancie s Ruskom. Počas tlačovej konferencie po skončení prvého pracovného zasadnutia to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, uviedol Reuters.

„Vojna ruského prezidenta Putina na Ukrajine narušila mier v Európe a vytvorila najväčšiu bezpečnostnú krízu na starom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny,“ uviedol na začiatku tlačovej konferencie Stoltenberg. NATO podľa neho na ukrajinskú krízu odpovedalo „silou a jednotou“. Generálny tajomník zároveň ocenil odvahu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Šéf NATO upozornil, že lídri členských krajín Aliancie sa dohodli na zásadnej zmene v otázke kolektívnej obrany, aby bolo NATO schopné prispôsobiť sa novej bezpečnostnej realite, ktorú so sebou priniesla ruská vojenská agresii.

„Posilníme naše obranné kapacity, zvýšime prítomnosť vo východnom krídle Aliancie a drasticky zvýšime počet svojich síl rýchlej reakcie (NRF) na viac než 300-tisíc mužov,“ vyhlásil generálny tajomník. Stoltenberg zároveň uviedol, že lídri krajín NATO schválili novú strategickú koncepciu. Tá opisuje zmenené bezpečnostné prostredie, v ktorom sa Aliancia v súčasnosti nachádza. Uvedená stratégia podľa neho potvrdzuje, že kľúčovou úlohou NATO je zabezpečenie kolektívnej obrany. Stoltenberg opäť zopakoval, že NATO nie je útočnou, ale obrannou alianciou.

14:44 NATO prizvalo Fínsko a Švédsko do svojich radov

Severoatlantická aliancia na samite v Madride v stredu rozhodla o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov. Hlavy štátov a vlád členských štátov NATO na samite zároveň súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s týmito dvoma krajinami.

Lídri krajín NATO vo vyhlásení potvrdili politiku otvorených dverí Aliancie. „V prípade vstupu do Aliancie je životne dôležité, aby sa brali riadne do úvahy legitímne bezpečnostné záujmy všetkých spojencov,“ uviedli k pozvánke pre Fínsko a Švédsko lídri členských krajín. Privítali trojstranné memorandum o bezpečnostnej spolupráci, ktoré v utorok podpísali ministri zahraničných vecí Turecka, Fínska a Švédska. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude klásť prekážky týmto dvom severským krajinám v ich snahách vstúpiť do NATO.

14:41 Moskva obviňuje Nórsko z blokovania dovozu tovaru na súostrovie Špicbergy

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu oznámilo, že si predvolalo nórskeho chargé d’affaires v Moskve a obvinilo Oslo z blokovania prístupu na súostrovie Špicbergy (Svalbard) v Severnom ľadovom oceáne. Správu napísala agentúra AFP. „Požiadali sme, aby nórska strana problém čo najskôr vyriešila. Naznačili sme, že nepriateľské akcie proti Rusku nevyhnutne povedú k primeraným odvetným opatreniam,“ uviedol rezort ruskej diplomacie.

Ministerstvo dodalo, že obmedzenia zavedené Nórskom narušili činnosť ruského generálneho konzulátu na Špicbergoch a tamojšej ruskej uhoľnej osady. Vozidlá s dodávkami potravín a zdravotníckeho materiálu na Špicbergy podľa rezortu uviazli na hraniciach. Na základe dohody z roku 1929 má Nórsko zvrchovanosť nad Špicbergami, ale ostatné signatárske krajiny majú právo ťažiť a využívať jeho prírodné bohatstvo.

14:30 Varšava privítala plán na zriadenej americkej vojenskej základne v Poľsku

Poľsko privítalo v stredu prísľub amerického prezidenta Joea Bidena zriadiť v Poľsku veliteľstvo 5. zboru pozemných síl americkej armády, informuje agentúra Reuters. Biden v stredu na samite NATO v Madride oznámil, že Spojené štáty menia pozíciu svojich ozbrojených síl v Európe, aby sa dokázali vysporiadať s novými potencionálnymi hrozbami prichádzajúcimi z Ruska po tom, ako ruské vojská vtrhli koncom februára na Ukrajinu.

„Je to úspech, ktorý vzišiel z dlhých a dôsledných rokovaní týkajúcich sa tejto záležitosti, a zároveň je to tiež veľmi jasný signál, že Američania majú v úmysle zvýšiť, a nie znížiť svoju prítomnosť v Poľsku,“ uviedol pre Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch. „Niečo, čo sa mnohým zdalo nemožné, sa dnes stalo faktom… V Poľsku máme stálu americkú prítomnosť… Je to tiež jasný signál pre Moskvu,“ napísal námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

13:58 Moskva: Samit NATO je dôkazom, že Aliancia chce zadržiavať Rusko

Samit NATO, ktorý v týchto dňoch prebieha v španielskom Madride, slúži ako dôkaz, že Severoatlantická aliancia sa snaží Rusko „zadržiavať“, pričom Moskva považuje snahu Fínska a Švédska o vstup do NATO za destabilizujúci faktor. Vyhlásil to v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Informuje o tom agentúra AFP. „Toto však našu politiku žiadnym spôsobom neovplyvní, v každom prípade si spoľahlivo a na 100 percent zaistíme našu bezpečnosť,“ vyhlásil Riabkov.

„Rozšírenie Severoatlantickej aliancie považujeme za čisto destabilizujúci faktor v medzinárodných vzťahoch,“ dodal námestník ruského ministra Sergeja Lavrova. „Bude osvojený nový strategický koncept, pričom Rusko bude označené za hrozbu pre Alianciu… To nemá nič spoločné s realitou. Je to práve Aliancia, ktorá predstavuje hrozbu pre nás,“ vyhlásil Riabkov v súvislosti so samitom.

13:51 Zelenskyj žiadal moderné delostrelectvo a finančnú podporu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu lídrom členských krajín NATO povedal, že Ukrajina v boji proti Rusku potrebuje moderné zbrane a viac finančnej pomoci, uviedla agentúra AFP.

„Potrebujeme viac moderných systémov, moderné delostrelectvo,“ povedal Zelenskyj, ktorý sa prostredníctvom videokonferencie zúčastnil na summite NATO v Madride. Finančná podpora je podľa jeho slov rovnako dôležitá ako pomoc prostredníctvom zbraní.

Volodymyr Zelenskyj (na obrazovke) sa prihovára lídrom krajín NATO na samite Severoatlantickej aliancie v Madride. Foto: TASR/AP

13:28 Pápež odsúdil barbarský útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk

Pápež František označil ruský raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk za posledný zo série „barbarských útokov“ proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters. „Každý deň nosím vo svojom srdci drahú a umučenú Ukrajinu, ktorá je naďalej bičovaná barbarskými útokmi ako bol ten, ktorý zasiahol obchodné centrum v Kremenčuku,“ povedal František v stredu pred davom veriacich na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

„Modlím sa, aby sa táto šialená vojna mohla čoskoro skončiť, a znovu vyzývam na vytrvalé modlitby za mier,“ dodal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi. „Nech Pán otvorí cesty dialógu, ktoré ľudia buď nechcú alebo nedokážu nájsť. Nech nezanedbávajú pomoc ukrajinskému obyvateľstvu, ktoré tak veľmi trpí,“ pokračoval František.

VIDEO: Dôsledok delostreleckej paľby na ruské stroje

https://twitter.com/RALee85/status/1542100302001741824

13:10 Ruskí vojaci kontrolujú južné a východné prístupy k Lysyčansku

Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na obkľúčenie východoukrajinského mesta Lysyčansk, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskí vojaci už kontrolujú južné a východné prístupy k mestu a pokračujú boje v blízkosti hlavnej cesty juhozápadne od mesta, kde sa nachádza veľká ropná rafinéria. Informuje o tom portál cnn.com.

11:22 Na samite NATO je dôležitá jednota a solidarita, uviedol Duda

Poľský prezident Andrzej Duda dúfa, že z prebiehajúceho samitu NATO v Madride vzíde jednota a solidarita, uviedla agentúra PAP. Podľa poľského prezidenta je to, že NATO drží spolu a koná spoločne zoči-voči ruskej invázii na Ukrajine, obrovský úspech, vďaka ktorému sa Ukrajine dostáva pomoci.

„Rusko už nie je partnerom NATO, čo sa popravde malo stať už dávno. Dnes je (Rusko) bezpochyby najväčšou hrozbou pre krajiny NATO, najmä tie na jeho východnom krídle,“ vyhlásil Duda. Poľský prezident zároveň dodal, že Rusko je jasnou hrozbou pre baltské štáty a že Poľsko už počulo niekoľko výhražných vyhlásení, v súvislosti s ktorými Duda vyjadril nádej, že sa odrazia v rozhodnutiach prijatých na summite NATO.

Andrzej Duda. Foto: TASR/AP

11:16 Johnson vyjadril odhodlanie podporovať východné krídlo NATO

Britský premiér Boris Johnson v stredu vyjadril odhodlanie vojensky posilňovať východné krídlo NATO. Napísala to agentúra DPA. „Ak (ruský prezident) Vladimir Putin dúfal, že v dôsledku svojej nevyprovokovanej nezákonnej invázie na Ukrajinu bude na východnom fronte menej NATO, tak sa úplne mýli,“ povedal Johnson po príchode na samit Severoatlantickej aliancie v Madride. Pripojenie sa Fínska a Švédska k Aliancii bude podľa britského premiéra „obrovský krok vpred“.

„Musíme sa uistiť, že budeme premýšľať nad lekciami z posledných niekoľkých mesiacov i o potrebe zmeniť rozloženie síl NATO na východnom krídle,“ povedal predseda britskej vlády.

10:54 USA do Európy pošlú ďalších vojakov a techniku na posilnenie NATO, vyhlásil Biden

Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil, že USA pošlú do Európy ďalších vojakov a techniku na posilnenie obrany na pevnine, vo vzduchu i na mori. Správu priniesla agentúra AFP. „Spoločne s našimi spojencami zabezpečíme, že NATO je pripravené čeliť hrozbám vo všetkých smeroch a vo všetkých oblastiach – na pevnine, vo vzduchu i na mori,“ povedal Biden v Madride na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. V španielskom hlavnom meste sa v stredu začína dvojdňový samit NATO.

Spojenci podľa Bidenových slov na tomto stretnutí opätovne potvrdia jednotnosť a odhodlanie Aliancie brániť každý centimeter územia NATO. Šéf Bieleho domu takisto pripomenul, že Fínsko a Švédsko sa rozhodli skončiť s neutralitou a pripojiť sa k NATO, čím sa táto aliancia posilní. „USA posilnia prítomnosť svojich síl v Európe a budú reagovať na zmeny v bezpečnostnom prostredí a takisto posilnia kolektívnu bezpečnosť,“ povedal Biden. Pripomenul, že Spojené štáty v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine zvýšili počet svojich vojakov v Európe na 100-tisíc. Vo zvyšovaní podpory vo vojenskej oblasti budú podľa neho pokračovať aj naďalej v spolupráci s ostatnými členskými krajinami.

V rámci avizovaného vyslania posíl do Európy USA vytvoria v Poľsku veliteľstvo pre 5. zbor pozemných síl americkej armády, umiestnia ďalšie oddiely do Rumunska, dve letky stíhačiek F-35 do Spojeného kráľovstva a dva torpédoborce do Španielska. Takisto posilnia prítomnosť svojich vojakov v pobaltských krajinách a vzdušných síl v Nemecku a Taliansku.

10:29 Scholz v Madride: NATO bude dodávať Ukrajine zbrane dovtedy, kým to bude nutné

Spojenci NATO budú pokračovať v dodávaní zbraní na Ukrajinu počas jej vojny proti Rusku dovtedy, kým to bude nutné. Vyhlásil to nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu pri príchode na summit NATO, ktorý sa koná v Madride. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Je dobré, že krajiny, ktoré sa tu zišli, i mnohé iné prispievajú k tomu, aby sa Ukrajina mohla brániť, a to či už finančnými prostriedkami, humanitárnou pomocou, alebo poskytovaním zbraní, ktoré Ukrajina urgentne potrebuje,“ uviedol Scholz. „Ten odkaz je: Budeme to robiť tak dlho a tak intenzívne, ako to len bude nutné, aby sme umožnili Ukrajine brániť sa,“ dodal nemecký kancelár.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

08:56 Chersonská oblasť ovládaná Rusmi sa pripravuje na referendum o pripojení k Rusku

Chersonská oblasť ležiaca na juhu Ukrajiny sa pripravuje na usporiadanie referenda o pripojení sa k Rusku. Oznámil to v stredu promoskovský lokálny predstaviteľ Kyrylo Stremousov, ktorého Moskva označuje za zástupcu šéfa chersonskej civilno-vojenskej regionálnej správy. Informuje o tom na agentúra Reuters.

„Pripravujeme sa na referendum a uskutočníme ho. Chersonská oblasť príjme riešenie a pripojí sa k Ruskej federácii – stane sa jej plnohodnotným subjektom, ktorý bude môcť fungovať ako jediný štátny útvar, v ktorom nebudú národy nielen spolu žiť, ale stanú sa jednou rodinou, národmi Ruska,“ vyhlásil Stremousov vo videu zverejnenom na jeho oficiálnom účte na sociálnej sieti Telegram. „Vybudujeme tú krajinu, o ktorej sme všetci tak dlho snívali, v ktorej sme voľakedy žili. Rovnaký princíp Sovietskeho zväzu, kde každá žena bola matkou, kde sa priateľstvo národov nezakladalo len na nejakej deklarácii, ale bolo úplne spontánne,“ dodal proruský predstaviteľ.

08:47 Stoltenberg: Rusko predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v stredu po príchode na samit NATO v Madride vyhlásil, že obranná organizácia v súčasnosti čelí najväčšej výzve od skončenia druhej svetovej vojny. Rusko podľa neho predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO. Uviedli to agentúry AFP, AP a Reuters. „Toto bude historický a transformačný samit. Spojenci sa stretávajú v čase najvážnejšej bezpečnostnej krízy od konca druhej svetovej vojny,“ uviedol Stoltenberg.

Šéf NATO dodal, že lídri plánujú na samite prijať novú bezpečnostnú stratégiu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine. Očakáva sa posilnenie východného krídla Aliancie nasadením väčšieho množstva jednotiek z členských krajín organizácie. „Jasne vyhlásime, že Rusko predstavuje priamu hrozbu pre našu bezpečnosť,“ povedal Stoltenberg o novom strategickom pláne NATO. Zároveň zdôraznil, že Aliancia reaguje jednotným spôsobom na všetky hrozby. Okrem Ruska spomenul aj Čínu, ktorá podľa neho predstavuje výzvu pre hodnoty a záujmy NATO, pričom Aliancia musí vziať do úvahy dôsledky čínskych investícií do moderných striel dlhého doletu.

08:15 Pri útoku na obytnú budovu v Mykolajive zahynuli najmenej traja ľudia

Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalší piati utrpeli v stredu zranenia pri ruskom útoku na obytnú budovu v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Starosta Olexandr Senkevyč uviedol, že mesto zasiahlo osem rakiet, a vyzval obyvateľov na evakuáciu. Povedal, že budovu zrejme zasiahla ruská riadená strela X-55. O útoku predtým informoval aj gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim, ktorý vtedy nespresnil, či išlo o bombový alebo raketový útok, alebo o delostrelecké či mínometné ostreľovanie.

08:05 Litovský prezident žiada silnejšiu prítomnosť NATO v Pobaltí

Litovský prezident Gitanas Nauséda v rozhovore pre agentúru DPA zopakoval svoju výzvu na silnejšiu vojenskú prítomnosť Severoatlantickej aliancie na jej východnom krídle. Podľa najvyššieho litovského predstaviteľa musia lídri na summite NATO v Madride uskutočniť prechod od odstrašovania k predsunutej obrane.

Nauséda uviedol, že doterajšia stratégia NATO pre obranu Baltského mora už v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu „nie je životaschopná“, a dodal, že pozdĺž východného krídla Aliancie sú potrebné ďalšie pozemné jednotky. Litovský prezident tiež žiada rozmiestnenie vzdušnej obrany, nie iba doterajší letecký dohľad. Prezident od summitu NATO očakáva, že lídri obrannej aliancie schvália zvýšenie počtu vojakov v mnohonárodných bojových skupinách na východnom krídle.

05:32 Boris Johnson: Vojna na Ukrajine by sa nezačala, keby bol Putin žena

Ruský prezident Vladimir Putin by nezačal vojnu na Ukrajine, keby bol žena, povedal britský premiér Boris Johnson. Jeho výrok bol zverejnený v utorok po samite lídrov krajín skupiny G7, ktorý sa konal v Nemecku. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Johnson pre nemeckú stanicu ZDF označil inváziu Ruska na Ukrajine za „šialenú, mačistickú“ a dodal: „Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, podľa môjho názoru by sa nepustil do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akých sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine.“

03:50 Poľskí odborníci vyškolia 400 ukrajinských lekárov v urgentnej medicíne

Špecialisti z Varšavskej lekárskej univerzity (WUM) vyškolia 400 ukrajinských lekárov v urgentnej medicíne, lekárskych zákrokoch na bojisku či ošetrovaní alebo liečbe rozsiahlych poranení vo vojenských podmienkach. Agentúre PAP to v utorok povedal hovorca zmienenej univerzity Jaroslaw Kulczycki.

Hovorca priblížil, že na WUM nedávno zavítala delegácia z lekárskej univerzity v ukrajinskom meste Ivano-Frankivsk. Delegácia rokovala s vedením varšavskej univerzity.

„Tieto rozhovory sa týkali spolupráce medzi (oboma) univerzitami,“ uviedol Kulczycki s tým, že v rámci nich sa dohodlo, že špecialisti z WUM vyškolia 400 ukrajinských lekárov. „Tieto kurzy budú prebiehať na Ukrajine,“ dodal hovorca.

Dievčatá kráčajú okolo paneláku zničeného počas ostreľovania v ukrajinskom meste Černihiv počas 116. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v nedeľu 19. júna 2022. Foto: TASR/AP

02:42 Zelenskyj vyzval OSN, aby navštívila miesto raketového útoku na nákupné centrum

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v utorok OSN, aby navštívila miesto raketového útoku na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk. Apel vyslovil z Kyjeva počas videoprejavu pred Bezpečnostnou radou OSN, uviedla tlačová agentúra AFP.

Zelenskyj, oblečený v typickom olivovozelenom tričku, tiež vyzval členov bezpečnostnej rady, vrátane Ruska, aby si minútou ticha uctili pamiatku ľudí, dosiaľ zabitých vo vojne na Ukrajine.

„Navrhujem, aby Organizácia Spojených národov poslala osobitného zástupcu alebo generálneho tajomníka…, nech nezávisle zistia informácie a sami sa presvedčia, že toto bol naozaj ruský raketový útok,“ povedal Zelenskyj o pondelkovom útoku, pri ktorom bolo v Kremenčuku zabitých najmenej 18 ľudí.

Požiadal tiež OSN, aby právne definovala termín „teroristický štát“. Podľa jeho slov invázia Moskvy v jeho krajine, ktorá sa začala 24. februára, ukazuje „naliehavú potrebu podchytiť to na úrovni OSN a trestať akýkoľvek teroristický štát“.

UTOROK

21:39 Na Ukrajine zatkli bývalého agenta KGB, ktorý pomáhal ruskej armáde pri útoku

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v utorok oznámila, že zatkla bývalého agenta sovietskej tajnej služby KGB za pomoc pri navádzaní rakiet, ktorými ruská armáda zaútočila v marci na vojenskú základňu Javoriv v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Tento útok si vyžiadal životy viac ako 50 vojakov.

SBU zistila, že bývalý dôstojník KGB zaslal presné súradnice cieľov vo vojenskom výcvikovom stredisku Javoriv svojim kontaktom v nešpecifikovanej ruskej agentúre pomocou aplikácie na odosielanie správ Telegram.

Podľa ukrajinských médií je ním údajne 71-ročný obyvateľ Ľvova, ktorý je teraz stíhaný za vlastizradu.

21:03 Úplné zastavenie dodávok ruského plynu by výrazne zabrzdilo nemeckú ekonomiku

Úplné zastavenie dodávok ruského plynu by v 2. polroku 2022 znížilo výkon nemeckej ekonomiky o 12,7 percent, odhaduje Združenie bavorského hospodárstva (VBW).

Čoraz viac rastú obavy z toho, že Rusko úplne zastaví dodávky plynu. Moskva tento mesiac priškrtila dodávky cez plynovod Nord Stream 1 vedúci do Nemecka o 60 percent. Spolková vláda minulý týždeň vyhlásila druhý stupeň z trojstupňového núdzového plánu pre prípad výpadku dodávok.

Ilustračná fotka. Zdroj: TASR/AP

20:21 Rusko zverejnilo zábery a súradnice západných rozhodovacích centier

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos v utorok pred začiatkom summitu NATO v Madride zverejnila zábery a súradnice objektov, v ktorých západní politici prijímajú rozhodnutia proti Rusku po začatí vojny na Ukrajine. Uviedla to agentúra Reuters.

„Dnes začína v Madride summit NATO, na ktorom západné krajiny vyhlásia Rusko za svojho najväčšieho nepriateľa,“ napísal šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin v príspevku v aplikácii Telegram. Roskosmos sa preto rozhodol zverejniť „družicové zábery dejiska summitu a samotných ‚rozhodovacích centier‘, ktoré podporujú ukrajinských nacionalistov“.

„Taktiež uvádzame súradnice týchto budov… Keby niečo,“ dodal Rogozin.

20:02 Rusko chce zablokovať obnovenie mandátu stálej misie OBSE na Ukrajine

Rusko do štvrtkovej polnoci zablokuje obnovenie mandátu stálej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Ukrajine, ktorá tam pôsobí už 23 rokov. Ako pre AFP vysvetlil Henrik Villadsen, ktorý je od roku 2018 koordinátorom projektov OBSE na Ukrajine, Rusko „má právomoc zablokovať mandát (stálej misie OBSE) na konci júna a povedalo, že to urobí“.

Villadsen tak potvrdil skoršie vyhlásenie rotujúceho poľského predsedníctva OBSE, v ktorom oznamovalo ukončenie pôsobenia misie OBSE na Ukrajine „v dôsledku ruského veta“.

Misia OBSE pomáha Ukrajine zosúladiť jej právne predpisy, inštitúcie a postupy s demokratickými normami. Zamestnáva 110 ľudí, väčšinou Ukrajincov, ktorí pracujú na približne 40 projektoch. Ich práca zahŕňa zlepšenie kvality vody, odmínovacie práce, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a domácemu násiliu, priblížil Villadsen, ktorý mal na projekty na Ukrajine ročný rozpočet 3,6 milióna eur.

19:39 Draghi: Indonézia vylúčila osobnú účasť Putina na summite G20; Moskva to popiera

Taliansky premiér Mario Draghi v utorok povedal, že Indonézia, ktorá tento rok predsedá zoskupeniu G20, vylúčila osobnú účasť ruského prezidenta Vladimira Putina na novembrovom summite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali. Moskva však následne jeho tvrdenie poprela.

„(Indonézsky) Prezident Widodo to vylúčil. Bol kategorický: Nepríde,“ povedal Draghi. Podľa jeho slov sa tak Putin na summite G20 možno zúčastní len na diaľku, cez videospojenie. Zoskupeniu G20 vlani predsedalo Taliansko, pripomína AP.

Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov ešte v pondelok informoval, že Putin prijal oficiálnu pozvánku na novembrový summit a plánuje sa na ňom zúčastniť osobne. V reakcii na utorňajšie Draghiho vyjadrenie Ušakov povedal, že „Draghi o tejto veci nerozhoduje“.

18:53 Bulharsko vyhostí 70 zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii

Bulharsko vyhostí 70 ruských diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Oznámil to v utorok v Sofii bulharský premiér Kiril Petkov, informuje agentúra AFP.

Petkov povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska.

AFP poznamenala, že ide o zatiaľ najväčší počet diplomatov jednorazovo vyhostených Bulharskom.

Zdroje blízke ruskému ministerstvu zahraničných vecí uviedli, že Rusko podnikne odvetné opatrenia.

Ruská ambasáda v Sofii. Foto: Wikipedia

18:38 Hospodárstvo: USA zaviedli nové sankcie proti Rusku

USA v utorok uvalili sankcie na viac než 100 firiem a jednotlivcov a zakázali dovoz zlata z Ruska. Týmto spôsobom zvyšujú tlak na Moskvu pre jej vojnu proti Ukrajine

Cieľom je obmedziť možnosti Ruska vyvíjať a vyrábať zbrane a technológie používané pri invázii na Ukrajinu.

18:17 Ruská Národná garda zadržala prokyjevského starostu mesta Cherson

Proruské ozbrojené zložky v utorok zadržali prokyjevského, riadne zvoleného, starostu juhoukrajinského mesta Cherson Ihora Kolychajeva. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra AFP.

Stanica Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) na svojom webe napísala, že Kolychajeva zadržali, lebo otvorene odmietol spoluprácu s „okupačnou mocou“.

Prokyjevský gubernátor Chersonskej oblasti Hennadij Lahuta potvrdil Kolychajevovo zadržanie. Žiadne ďalšie podrobnosti o prípade nie sú nateraz k dispozícii, dodala RFE/RL.

17:49 Ruský oligarcha Deripaska tvrdí, že zničenie Ukrajiny bude kolosálnou chybou

Ruský oligarcha a hlinikárenský magnát Oleg Deripaska v utorok vyhlásil, že zničenie Ukrajiny vojenskou operáciou bude „kolosálnou chybou“, a to aj pre Rusko. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa agentúry AFP Deripaska zároveň zdôraznil, že je zbytočné čakať na zmenu moci v Rusku – podľa neho na to neexistujú politické, ani ekonomické predpoklady.

Vo svojom verejnom vystúpení na Moskovskej štátnej univerzite, aké v jeho prípade bývajú zriedka, Deripaska uviedol,  že v Rusku „neexistuje žiadny potenciál na zmenu režimu“.

Vysvetlil, že opozícia sa z verejného života stiahla, alebo jej predstavitelia odišli do exilu do iných európskych krajín, aby sa vyhli trestnému stíhaniu.

16:20 Ukrajina a Rusko si vymenili vojnových zajatcov

V rámci výmeny zajatcov bolo v utorok na Ukrajinu vrátených 17 osôb, väčšinou príslušníkov ozbrojených síl. Podľa agentúry AFP o tom informovala ukrajinská tajná služba SBU.

V príspevku hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany, zverejnenom na platforme Telegram, sa spresňuje, že z ruského zajatia sa dostali dvaja dôstojníci, 14 vojakov a jeden civilista. Piati z nich sú zranení a vyžadujú si neodkladné ošetrenie, uvádza sa v príspevku. Ukrajina v rámci výmeny prepustila 15 ruských zajatcov, dodala AFP. K výmene došlo na hranici Chersonskej a Mikolajivskej oblasti.

15:51 Rusko bombarduje Charkov každú hodinu

Rusko bombarduje východoukrajinské mesto Charkov „každú hodinu“. Povedal to starosta tohto druhého najväčšieho mesta Ukrajiny. „Charkov bombardujú ráno, bombardujú cez deň, bombardujú v noci. Všetko to bombardovanie prichádza z územia Ruskej federácie, z Belgorodskej oblasti,“ povedal starosta Ihor Terechov. Cieľom podľa jeho slov je „zničiť nás ako národ“. Intenzita ostreľovania sa podľa starostu v posledných dňoch zvýšila. Dodal, že terčom bombardovania sú priemyselné zóny a podniky, ktoré nemajú nijaké spojenie s armádou. Informuje o tom portál cnn.com.

15:28 Reakcie Ruska v súvislosti s útokom na Kremenčuk sú „na zvracanie“, povedal Kuleba

 Ruská reakcia na raketový útok na nákupné centrum v Kremenčuku je „na zvracanie“. Ako referuje spravodajský web CNN, na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Ruskí diplomati a predstavitelia šíria šialené konšpiračné teórie a popierajú, že by sa útok vôbec stal,“ dodal Kuleba. Priamo nepovedal, koho má na mysli, ale námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij na Twitteri poznamenal, že útok vyzerá ako „nová ukrajinská provokácia v štýle Buče“.

https://standard.sk/221774/ak-sa-ukrajina-vzda-vojna-sa-moze-skoncit-este-pred-koncom-dnesneho-dna-vyhlasili-rusi/

15:18 Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, hovorí gubernátor

Východoukrajinské mesto Lysyčansk  naďalej odráža ruské útoky, informoval v utorok prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Našou hlavnou úlohou je vydržať čo najdlhšie,“ dodal vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram.

Z 95-tisíc ľudí, ktorí žili v meste pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ich zostalo približne 15-tisíc. Hajdaj súčasne upozornil, že pre miestne obyvateľstvo je mimoriadne nebezpečné zostávať v Lysyčansku, pretože ruské jednotky „robia všetko pre to, aby zabili čo najviac civilistov“. Poukázal na to, že jedna zo štvrtí „je posiata protipechotnými mínami“. Hajdaj odhaduje, že mesto má zásoby potravín a liekov na niekoľko týždňov. V posledných dňoch nebolo možné doviezť žiadnu humanitárnu pomoc, pretože je pod neustálou paľbou.“Rusi sa naďalej snažia Lysyčansk odrezať a ovládnuť diaľnicu Bachmut-Lysyčansk,“ uviedol Hajdaj s odkazom na kľúčovú zásobovaciu trasu do mesta.

https://standard.sk/221768/scholz-slubil-kremlu-odvetu-za-rozputanu-vojnu-a-kyjevu-marshallov-plan-pre-ukrajinu/

13:49 Stoltenberg: Ukrajina čelí brutalite, akú sme nevideli od druhej svetovej vojny

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok naliehal na lídrov NATO, ktorí sa stretnú na samite v Madride, aby naďalej podporovali Ukrajinu v boji proti ruskej agresii. Informácie publikovali agentúra AFP a Reuters.

„Je mimoriadne dôležité, aby sme boli pripravení pokračovať v poskytovaní podpory, pretože Ukrajina teraz čelí brutalite, akú sme v Európe nevideli od konca druhej svetovej vojny,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii pred začiatkom samitu NATO po boku španielskeho premiéra Pedra Sáncheza.

Lídri 30-člennej obrannej aliancie sa stretávajú v španielskom hlavnom meste, aby prijali novú strategickú koncepciu a dohodli sa na posilnení východného krídla NATO vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu. Jednou z tém bude aj snaha Fínska a Švédska o vstup do Aliancie, ktorú vetuje Turecko. Podľa Sáncheza sa Fínsko a Švédsko skôr či neskôr stanú súčasťou NATO.

13:33 Požiar v obchode v Kremenčuku spôsobila munícia pre západné zbrane, tvrdí ruská strana

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že požiar v nákupnom centre v Kremenčuku spôsobil „výbuch munície pre západné zbrane“ uskladnenej v blízkosti obchodného centra, informuje denník Guardian. „Vzdušné sily Ruskej federácie vykonali 27. júna v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti v továrni na cestnú techniku útok vysokopresnými zbraňami na hangáre so zbraňami a muníciu, ktoré dodali Spojené štáty a európske krajiny,“ uviedol ruský rezort obrany na svojej pravidelnej každodennej tlačovej konferencii.

„V dôsledku útoku boli zasiahnuté zbrane a munícia západnej výroby, ktoré boli určené na ďalšiu prepravu pre ukrajinskú skupinu vojsk v Donbase,“ uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. „Výbuch uskladnenej munície pre západné zbrane spôsobil požiar v obchodnom centre nachádzajúcom sa vedľa továrne, ktoré bolo práve v prevádzke,“ dodal Konašenkov.  

Guardian pripomína, že ruský rezort obrany toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a že rezort v pondelok naznačil, že škody spôsobené cez víkend ruskými strelami v obytnej štvrti Kyjeva boli spôsobené v dôsledku snahy ukrajinskej strany o zostrelenie striel. Rusko naďalej trvá na tom, že neútočí na civilné ciele.

13:13 Zelenskyj: Rusko je štátnym sponzorom terorizmu, úmyselne útočí na civilistov

Rusko musí byť po pondelkovom raketovom útoku na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk označené za „štátneho sponzora terorizmu“, povedal v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Správu uviedla agentúra AFP. „Iba úplne šialení teroristi, ktorí by nemali mať miesto na tejto Zemi, môžu strieľať rakety na civilné objekty… Rusko musí byť uznané za štátneho sponzora terorizmu. Svet to dokáže, a preto musí zastaviť ruský teror,“ uviedol Zelenskyj na svojom kanáli na platforme Telegram.

Ruský raketový útok zasiahol v pondelok nákupné centrum vo východoukrajinskom meste Kremenčuk v čase, keď sa tam nachádzalo približne tisíc ľudí, približuje AFP. Útok si podľa najnovších informácií, ktoré zverejnil zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko, doposiaľ vyžiadal najmenej 20 potvrdených obetí. Štyridsať ďalších osôb je naďalej nezvestných. „Niektoré telá nemôžu byť identifikované, pretože sú do veľkej miery spálené. Ich identifikácia si vyžiada niekoľko dní,“ povedal na brífingu ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.

13:08 Rusko sa v dôsledku veľkých strát spolieha na vyslúžilých dôstojníkov a záložné sily

Ruskí vojenskí predstavitelia naďalej hľadajú spôsoby, ako doplniť svoje čoraz vyčerpanejšie sily bez toho, aby museli ohlásiť všeobecnú mobilizáciu. Na svojom webe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Experti sa odvolávajú na americké a britské spravodajské služby, ktoré naznačujú, že Rusko sa spolieha na dôstojníkov vo výslužbe a bude musieť začať mobilizovať záložníkov, aby udržalo svoju ofenzívu na východe Ukrajiny, keďže jeho vojenské straty budú naďalej pribúdať. ISW prognózuje, že takéto zálohy pravdepodobne neposkytnú ruským silám možnosti na regeneráciu.

12:44 Tymošenková: Na mierové riešenie situácie na Ukrajine teraz nie je šanca

Ukrajinská expremiérka Julija Tymošenková v súčasnosti – viac než štyri mesiace po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu – nevidí nijakú šancu na diplomatické a mierové riešenie situácie. „Putin zničí celú Ukrajinu a zabije celý ukrajinský ľud,“ povedala v utorok v rozhovore pre stanicu RTL/ntv v súvislosti s vojnou, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin. Uviedla to agentúra DPA.

Ukrajina podľa Tymošenkovej nikdy nepristúpi na riešenie navrhované Moskvou, podľa ktorého by si Rusko anektovalo obsadené ukrajinské územia a takmer rozpustilo tamojšiu armádu.

11:42 Ruské sily sa v Donbase snažia postúpiť pri Slavjansku a Lysyčansku

Ruské jednotky sa pokúšajú o postup v blízkosti obcí Dovhenke a Dolyna pri Slavjansku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ruskí vojaci sa tiež pokúšajú zaútočiť na dedinu Vovčojarivka pri Lysyčansku v Luhanskej oblasti a na okolie lysyčanskej ropnej rafinérie. Podľa generálneho štábu sa Rusko taktiež snaží získať kontrolu nad diaľnicou spájajúcou mestá Bachmut a Lysyčansk.

11:26 Erdogan: Od Fínska a Švédska očakávam činy, nie prázdne slová

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok pred odletom na samit NATO v Madride vyhlásil, že od Švédska a Fínska očakáva činy, a nie len „prázdne slová“. Najvyšší predstaviteľ Ankary opäť zopakoval, že proces vstupu oboch krajín do Severoatlantickej aliancie sa nepohne dopredu, pokiaľ sa nevezmú do úvahy bezpečnostné obavy Turecka. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Nechceme prázdne slová, chceme výsledky,“ povedal Erdogan novinárom. Turecký prezident tvrdí, že Fínsko a Švédsko poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016. Turecko preto blokuje proces vstupu oboch uvedených severských štátov do organizácie NATO.

11:20 Turecký výrobca pošle Ukrajine tri bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2

Turecký výrobca dronov Baykar daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2. Spoločnosť to oznámila na sociálnej sieti Twitter v reakcii na crowdfundingovú kampaň „Ľudový Bayraktar“ založenú televíznou osobnosťou a politikom Serhijom Prytulom za účelom kúpy týchto bezpilotných lietadiel. Baykar vo vyhlásení uviedol, že hoci kampaň bola úspešná, rozhodol sa stroje poslať na vojnovú frontu bezplatne a žiada, aby vyzbierané peniaze išli ľuďom v núdzi na Ukrajine. „Sme dojatí ich solidaritou a odhodlaním tvárou v tvár zdanlivo neprekonateľným výzvam,“ uviedla spoločnosť s tým, že sa modlí za spravodlivé vyriešenie konfliktu a trvalý mier.

Prytula vyzval na dary na kúpu troch Bayraktarov TB2 minulý týždeň. Cieľom kampane, ktorá sa stala virálnou, bolo vyzbierať 15 miliónov dolárov, no Prytula neskôr oznámil, že len za tri dni sa im podarilo vyzbierať 20 miliónov dolárov, čo je dosť aj na štyri bezpilotné lietadlá. Jeho nadácia je jednou z najväčších crowdfundingových iniciatív.

Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

11:11 Rusko bude ešte väčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť, vyhlásil veliteľ britskej armády

Náčelník generálneho štábu britskej armády Patrick Sanders v utorok vyhlásil, že Rusko bude po vojne na Ukrajine pravdepodobne ešte väčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť než predtým, uviedol Reuters. „Zatiaľ čo konvenčná kapacita Ruska bude prinajmenšom na čas značne obmedzená, nedávno deklarovaný zámer (ruského prezidenta Vladimira) Putina obnoviť územie historického Ruska robí akýkoľvek oddych dočasným a hrozba (zo strany Ruska) bude ešte naliehavejšia,“ povedal Sanders v prejave na konferencii Land Warfare, ktorú zorganizovalo britské analytické centrum pre obranné záležitosti RUSI (Royal United Services Institute).

Nevieme, ako sa skončí vojna na Ukrajine. Ale vo väčšine scenárov bude Rusko po Ukrajine ešte väčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť než predtým,“ dodal generál. Britská armáda musí byť podľa neho schopná mobilizovať sa rýchlejšie, aby odradila hrozbu zo strany Moskvy.

10:45 Zelenskyj Stoltenbergovi: Ukrajina potrebuje silné raketové systémy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol v utorok v telefonáte s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, že Ukrajina potrebuje obranné raketové systémy, aby zamedzila ruským útokom. informuje agentúra Reuters. Telefonát najvyššieho predstaviteľa Ukrajiny a šéfa Severoatlantickej aliancie sa uskutočnil pred nadchádzajúcim začiatkom samitu NATO v Madride.

„Telefonoval som s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Skoordinovali sme svoje pozície v predvečer samitu NATO v Madride. Upozornil som na to, aký dôležitý je pre Ukrajinu silný obranný raketový systém, aby sa zabránilo ruským teroristickým útokom,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

10:25 Rusko dosiahlo podľa agentúry Moody’s platobnú neschopnosť

Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s informovala, že Rusko dosiahlo platobnú neschopnosť jeho zahraničného dlhu. Vo vyhlásení uviedla, že „zmeškaná kupónová platba predstavuje platobnú neschopnosť“. „Držitelia ruského štátneho dlhu nedostali 27. júna kupónové platby na dva eurobondy v hodnote 100 miliónov dolárov do vypršania 30-dňového odkladu, čo podľa našej definície považujeme za prípad platobnej neschopnosti,“ cituje agentúru televízia CNN.

Moody’s zároveň varovalo, že môžu vzniknúť ďalšie prípady platobnej neschopnosti ruskej vlády. „Ďalšie nesplatenie budúcich kupónových platieb je pravdepodobné. Ruský prezidentský dekrét z 22. júna zaviedol postup na platenie zahraničného dlhu v rubľoch. Zastávame názor, že platby v rubľoch by sme pravdepodobne považovali za nesplatenie dlhopisov, ktoré vo svojich zmluvných podmienkach neumožňujú redenomináciu,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry.

10:04 FT: NATO musí ukázať, že to s obranou svojho východného krídla myslí vážne

Summit lídrov NATO v Madride je pre Alianciu príležitosťou, aby dokázala, že chápe rozsah hrozby zo strany Kremľa a že je pripravená a vybavená brániť sa proti akémukoľvek ruskému pokusu dostať sa za hranice Ukrajiny a zaútočiť na východné krídlo NATO. V utorkovom komentári to uviedol britský denník Financial Times (FT).

„NATO rozmiestni niekoľko tisíc vojakov do každého pobaltského štátu a rozšíri svoje sily rýchlej reakcie zo 40-tisíc na 300-tisíc. Tieto jednotky budú schopné zasiahnuť v priebehu niekoľkých hodín po prípadnom útoku,“ napísali FT, podľa ktorých bude v strategických oblastiach vopred rozmiestnených viac ťažkých zbraní či logistickej podpory.

„Rozmiestňovanie jednotiek a ťažkých zbraní je čiastočne návratom k modelu z obdobia studenej vojny, keď najvyšší veliteľ NATO presne vedel, ktoré sily sú v pohotovosti a kde a ako rýchlo sa môžu pohybovať. Mnohé lekcie o odstrašovaní a obrane sa však za uplynulé tri desaťročia zabudli a musia sa znova naučiť,“ dodal FT.

09:18 Útok na nákupné stredisko v meste Kremenčuk si vyžiadal už najmenej 18 mŕtvych

Na najmenej 18 stúpol počet obetí, ktoré si vyžiadal pondelkový raketový útok ruských okupačných síl na nákupné stredisko v ukrajinskom meste Kremenčuk. Oznámil to v utorok na Telegrame gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin, ktorého cituje agentúra DPA.

Pri útoku utrpelo zranenia ďalších 60 osôb, nezvestných je stále viac než 40 ľudí, uviedla ukrajinská prokuratúra. Požiar strediska hasiči zlikvidovali ešte v pondelok večer, oznámili úrady. V noci na mieste pokračovali záchranné práce.

Kyjev tvrdí, že okupanti použili pri útoku raketové strely Ch-22 Burja typu vzduch-zem, ktoré na stredisko v Kremenčuku vypálili zo strategických bombardérov s dlhým doletom Tu-22M.

V čase útoku (14.50 h SELČ) sa v stredisku nachádzalo odhadom 1000 civilistov, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

08:35 Poľsko očakáva, že NATO označí Rusko za agresora a bezpečnostnú hrozbu

Poľsko očakáva, že v novej bezpečnostnej stratégii Severoatlantickej aliancie bude Rusko definované ako agresor. Uviedol to šéf poľského Úradu pre národnú bezpečnosť (BNN) Pawel Soloch. Ten v pondelok rokoval s prezidentom Andrzejom Dudom a vojenskými predstaviteľmi pred začiatkom samitu NATO v Madride.

V komentári k novej stratégii NATO, plánovanej v súvislosti s vojnou na Ukrajine, Pawel Soloch povedal, že Poľsko očakáva, že dokument jasne pomenuje Rusko ako bezpečnostnú hrozbu pre Alianciu.

„Očakávame, že nová strategická koncepcia NATO jasne definuje Moskvu ako agresora a že Rusko bude označené za štát, ktorý ohrozuje bezpečnosť členov NATO,“ povedal Soloch.

Pawel Soloch. Foto: President.pl

08:14 Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu

Akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty, zverejnenom v noci na utorok na webovej stránke týchto novín.

„Pre nás je Krym súčasťou Ruska, a to navždy. Akákoľvek snaha o zásah na Kryme je vyhlásením vojny našej krajine. Ak by toto spravila krajina, ktorá je členom NATO, znamená to konflikt s celou Severoatlantickou alianciou, tretiu svetovú vojnu – totálnu katastrofu,“ uviedol Medvedev, ktorý tak reagoval na otázku, prečo vstup Ukrajiny do organizácie NATO vníma Rusko ako väčšie nebezpečenstvo než začlenenie Fínska a Švédska do Aliancie.

„Pričlenenie Švédska a Fínska k NATO nás ničím novým neohrozuje… V súčasnosti s týmito krajinami nemáme ani neočakávame žiadne teritoriálne spory a ani dôvody na ne. Ak sa budú cítiť lepšie a pokojnejšie v NATO, tak nech sa páči,“ pokračoval Medvedev.

05:51 Lídri G7 označili ruský útok v Kremenčuku za vojnový zločin

Lídri skupiny siedmich hospodársky najvyspelejších krajín sveta G7 v pondelok odsúdili raketový útok Ruska na preplnené nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk. Označili ho za „ohavný útok“ a „vojnový zločin“.

Útoky bez rozmyslu na nevinných civilistov podľa predstaviteľov týchto krajín predstavujú vojnový zločin. „Voči ruskému prezidentovi (Vladimirovi) Putinovi a zodpovedným bude vyvodená zodpovednosť,“ uviedli v spoločnom vyhlásení lídri. Tí sú v súčasnosti na summite G7 na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko.

Ruský útok na nákupné centrum v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti si v pondelok vyžiadal najmenej 15 obetí na životoch a ďalších 59 utrpelo zranenia, píše DPA s odvolaním sa na miestne úrady.

03:39 Turecko: Spoločnosť Baykar oznámila, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá

Turecká spoločnosť Baykar v pondelok oznámila, že ukrajinskej armáde daruje tri zo svojich bezpilotných lietadiel. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Baykar na Twitteri uviedla, že v kampani prostredníctvom crowdfundingu sa podarilo nazbierať dostatok peňazí na nákup niekoľkých dronov Bayraktar TB2. Tie majú Ukrajinci použiť na „obranu svojej vlasti“.

Baykar však podľa svojich vyjadrení platby za drony TB2 neprijme a pošle tri takéto bezpilotné lietadlá bezplatne. „Žiadame, aby vyzbierané prostriedky boli namiesto toho prerozdelené občanom Ukrajiny, ktorí čelia ťažkostiam,“ uviedla táto spoločnosť z oblasti obranného priemyslu. V jej vedení pôsobí aj zať tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, pripomína AFP.

Turecký dron Bayraktar. Foto: TASR/AP

PONDELOK

23:31 Zelenskyj označil útok v Kremenčuku za teroristický čin

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil pondelkový raketový útok Ruska na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk za „bezočivý teroristický čin“. Správu priniesla agentúra AFP. „Dnešný ruský útok na nákupné centrum v Kremenčuku je jedným z najbezočivejších teroristických činov v európskych dejinách,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. „Pokojné mesto, bežné nákupné centrum – v ňom ženy, deti, bežní civilisti,“ dodal. Zelenskyj predtým vyhlásil, že v nákupnom centre sa v čase útoku nachádzalo viac než tisíc civilistov.

Kremenčuk sa nachádza v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny. Náčelník Poltavskej oblastnej vojenskej správy Dmytro Lunin povedal, že pri útoku zahynulo najmenej 13 ľudí a viac než 40 osôb utrpelo zranenia, píše agentúra AP. Záchranári podľa jeho slov v troskách pátrajú po ďalších obetiach. Útok v Kremenčuku v pondelok odsúdil aj úrad generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tiež americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

22:50 Ukrajina žiada na utorok zasadnutie BR OSN v reakcii na nedávne ruské útoky

 Ukrajina žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v reakcii na nedávne ruské útoky na civilistov. Oznámilo to v pondelok Albánsko, ktoré je počas júna predsedníckou krajinou v BR OSN, informuje AFP.

Rada má zasadnúť v utorok v New Yorku o 15.00 h miestneho času (21.00 h SELČ) a hlavnou témou zasadnutia má byť podľa hovorcu misie Albánska pri OSN raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk.

Pri pondelkovom útoku na nákupné centrum v tomto meste v Poltavskej oblasti zahynulo najmenej 13 ľudí a viac než 40 osôb utrpelo zranenia. Hovorca albánskej misie dodal, že členské krajiny budú rokovať aj o nedeľňajších útokoch na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a okolie.

21:54 Putin telefonoval s Bolsonarom, prisľúbil mu dodávky hnojív

Rusko si splní svoje záväzky voči Brazílii ohľadne dodávok umelých hnojív. Ruský prezident prezident Vladimir Putin to v pondelok povedal v telefonáte svojmu brazílskemu kolegovi Jairovi Bolsonarovi. Správu publikovala agentúra DPA.

Telefonát sa uskutočnil v čase, keď problémy s vývozom obilia a hnojív z Ruska a Ukrajiny vyvolávajú po celom svete obavy z nedostatku potravín. Putin počas telefonátu zopakoval, že Západ by mal zrušiť sankcie uvalené na jeho krajinu a umožniť jej tak vyvážať hnojivá i potraviny. Putin zároveň potvrdil, že chce „dôsledne posilňovať strategické partnerstvo“ medzi Ruskom a Brazíliou v oblasti energetiky a poľnohospodárstva.

21:40 Ruské jednotky útočiace v Lysyčansku zasiahli ľudí, ktoré si prišli po vodu

Najmenej osem mŕtvych a viac ako 20 zranených si v pondelok vyžiadalo ostreľovanie východoukrajinského mesta Lysyčansk útočiacimi ruskými jednotkami. Podľa agentúry AFP o tom informoval prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Vo svojom statuse v aplikácii Telegram spresnil, že ruská armáda ostreľovala Lysyčansk zo samohybného raketometu Uragan. Zasiahla pri tom skupinu ľudí, ktorí si prišli nabrať vodu z pristavenej cisterny. Medzi obeťami je chlapec narodený v roku 2007. O rok mladší chlapec utrpel zranenia. Piatich zranených previezli do nemocníc v Lysyčansku, zvyšných rozviezli do nemocníc v iných mestách Luhanskej oblasti. Hajdaj v inom statuse informoval, že ruské jednotky útočia na Lysyčansk „všetkými možnými zbraňami“.

21:30 Pri ruskom ostreľovaní Charkova zahynulo päť ľudí, zranené sú aj deti

Päť ľudí zahynulo a 22 osôb, vrátane piatich detí, utrpelo zranenia v pondelok pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Charkov. Uviedol to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Všetci z nich sú civilisti z Charkova. Išli po uliciach alebo boli na detských ihriskách. Úprimnú sústrasť ich rodinám,“ napísal Synehubov. Rusko sa k incidentu zatiaľ nevyjadrilo, no opakovane poprelo, že by pri „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine útočilo na civilné ciele.

21:22 Zelenskyj: Informácie o údajnom ohrození Ukrajiny z Podnesterska šíri Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok varoval, že Ukrajina odpovie na každý prípadný pokus o útok zo separatistického moldavského regiónu Podnestersko. Vyjadril tiež presvedčenie, že informácie o údajnom ohrození Ukrajiny z Podnesterska šíri Rusko.

Na svojom webe o tom informovala televízia al-Džazíra, ktorá dodala, že Zelenskyj to vyhlásil v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Ukrajinský prezident potvrdil, že so Sanduovou rokovali aj o spomínaných hrozbách.

Sanduová vyhlásila, že vedenie v Kišiňove robí všetko pre to, aby medzinárodne neuznané Podnestersko nepredstavovalo hrozbu pre Moldavsko ani pre Ukrajinu. Zdôraznila, že Moldavsko a Ukrajina by mali udržiavať pravidelný dialóg o bezpečnostných otázkach. Poznamenala tiež, že so Zelenským dohodli, že budú spolupracovať pri udržiavaní stability a budú sa vyhýbať provokáciám, ktorých cieľom je destabilizácia situácie.

21:11 EÚ poslala Ukrajine vybavenie voči chemickým, biologickým a jadrovým hrozbám

Európska únia poskytla Ukrajine vybavenie potrebné pre ochranu zdravia verejnosti pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami. Informovala o tom v pondelok Európska komisia (EK), píše agentúra DPA Zdravotnícke vybavenie, ochranné pomôcky a špeciálne prostriedky ochrany voči týmto hrozbám sú už na ceste na Ukrajinu, uviedol vo vyhlásení eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič.

„Európska únia poskytla 300-tisíc špeciálnych ochranných oblekov, 5 600 litrov dekontaminačných prostriedkov a 850 kusov zariadení pre dekontaminačné práce,“ povedal hovorca EK Balázs Újvári. Súčasťou zásielky sú aj monitory, infúzne pumpy a ventilátory, ale aj ochranné prostriedky pre zdravotnícky personál, napríklad rúška a plášte.        

20:31 Predseda ukrajinského parlamentu žiada vylúčiť Rusko z OBSE

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk v pondelok v Kyjeve vyzval na vylúčenie Ruska z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a z Parlamentného zhromaždenia OBSE. Na stretnutí s predsedníčkou PZ OBSE Margaretou Cederfeltou Stefančuk tiež žiadal, aby OBSE uznala činy spáchané na Ukrajine ruskými jednotkami ako genocídu ukrajinského národa. Informácia o tomto stretnutí bola zverejnená vo forme statusov na konte ukrajinského parlamentu v aplikácii Telegram.  

Cederfeltová počas návštevy v Kyjeve vyhlásila, že Ukrajina bojuje za hodnoty, ku ktorým sa PZ OBSE plne hlási: mier, nezávislosť a medzinárodné právo. Vyjadrila tiež nádej, že vymenovanie osobitného spravodajcu pre vojnové zločiny na Ukrajine pomôže potrestať všetkých páchateľov vojnových zločinov.

19:51 Johnson: Útok na zaplnené nákupné centrum ukazuje Putinovu krutosť

Ruský raketový útok na zaplnené nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine ukazuje „krutosť a barbarstvo“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Vyhlásil to v pondelok britský premiér Boris Johnson. „Putin si musí uvedomiť, že týmto svojím správaním iba posilní odhodlanie Spojeného kráľovstva a všetkých ostatných krajín skupiny G7 stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedal Johnson podľa agentúry AFP.

19:13 Raketový útok na nákupné centrum má zatiaľ desať potvrdených obetí

Najmenej desať mŕtvych a 40 zranených si vyžiadal v pondelok ruský raketový útok na nákupné centrum Amstor v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine. Oznámil to na sociálnej platforme Telegram náčelník Poltavskej oblastnej vojenskej správy Dmytro Lunin.

Lunin sa odvolal na Ukrajinskú štátnu službu pre výnimočné situácie, podľa ktorej požiar v nákupnom centre zasiahol plochu jedného hektára. Na likvidáciu požiaru nasadili 115 členov záchranných zložiek, 18 kusov techniky a aj požiarny vlak. Na záchrannej operácii sa podieľa tiež polícia, Národná garda i armáda. Šírenie požiaru sa medzičasom podarilo zastaviť. „Už teraz je všetkým jasné, čo je cieľom Ruska – genocída Ukrajincov,“ komentoval útok Lunin.

18:21 Švajčiarska spravodajská služba varuje pred nasadzovaním ruských špiónov

Švajčiarska spravodajská služba upozornila na to, že úrady by mali urobiť všetko pre zabránenie príchodu ruských špiónov, ktorých po invázii na Ukrajinu vyhnali zo západných krajín, do štátov ako Švajčiarsko.

Federálna spravodajská služba v rámci svojej výročnej správy, ktorú zverejnila v pondelok, skúmala celý rad hrozieb vrátane násilného islamského extrémizmu, kybernetických útokov a čoraz viac polarizovaného sveta medzi autokraciami a demokraciami – ako je napríklad situácia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Najviac však vystríhala pred hrozbami, ktoré predstavuje nová konvenčná vojna v Európe, migrácia a Rusko, pričom uviedla, že špionážna aktivita je na vysokej úrovni a stúpa.

18:05  Obyvatelia Mariupola pre nedostatok potravín lovia holuby

Obyvatelia okupovaného mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny sú „nútení loviť holuby“, aby mali čo jesť. Uviedol to v pondelok vo vyhlásení starosta Mariupola Vadym Bojčenko, ktorý z mesta pod ruskou kontrolou emigroval. Bojčenko konštatoval, že obyvatelia mesta na chytanie holubov „používajú improvizované pasce“ a ruskí vojaci si robia „posmech z ľudí, ktorí pred vojnou žili naplno a nevedeli, čo je hlad a nedostatok pitnej vody“. Informuje o tom portál cnn.com.

„Tieto strašné veci sa dejú v 21. storočí v srdci Európy pred očami celého sveta,“ dodal starosta Mariupola. Svoje vyhlásenie ukončil niekoľkými radami o rizikách konzumácie holubov, ktoré poskytol Oleksandr Lazarenko z Centra základnej zdravotníckej starostlivosti v Mariupole. Lazarenko upozornil, že „holuby sú živnou pôdou pre mnohé vírusové, bakteriálne a hubové ochorenia“.

17:14 USA plánujú Ukrajine dodať moderné protilietadlové systémy

Spojené štáty plánujú Ukrajine dodať sofistikované protilietadlové systémy na obranu pred ruskými útokmi. V pondelok to uviedol poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a publikovala agentúra AFP. „Môžem potvrdiť, že sme v procese finalizácie balíka, ktorý zahŕňa pokročilé systémy protivzdušnej obrany,“ povedal Sullivan.

Americký prezident Joe Biden na samite skupiny G7 svojmu ukrajinskému náprotivkovi Volodymyrovi Zelenskému povedal, že Spojené štáty pripravujú dodávku „pokročilých systémov protivzdušnej obrany stredného a dlhého dosahu“, dodal poradca amerického prezidenta. Ďalšia pomoc podľa Sullivana zahŕňa aj delostreleckú muníciu a protibatériové radarové systémy, ktoré slúžia na presné určenie zdroja paľby nepriateľského delostrelectva.

16:51 Nákupné centrum v Kremenčuku s tisíc ľuďmi zasiahli rakety

Ruské rakety v pondelok zasiahli zaplnené nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine. Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na sociálnej sieti Telegram sa v budove nachádzalo viac než tisíc civilistov, informuje TASR. Obchodné centrum je podľa Zelenského v plameňoch, „počet obetí si nemožno ani predstaviť“.

Takto vyzeralo nákupné centrum v Kremenčuku. Reprofoto: Twitter

Ako pokračoval Zelenskyj, nákupné centrum nepredstavovalo pre ruskú armádu žiadne nebezpečenstvo a nemalo ani strategický vojenský význam. Je preto presvedčený, že „okupantov hnevá snaha ľudí žiť normálny život“. Agentúra Reuters cituje starostu mesta Vitalija Meleckého, podľa ktorého si útok vyžiadal mŕtvych a zranených, ich počet však neuviedol. V Kremenčuku sa nachádza najväčšia ropná rafinéria na Ukrajine.

https://twitter.com/GurselTokmakogl/status/1541431946194075649

16:00 Zelenskyj navrhuje mechanizmus na konfiškáciu zmrazeného ruského majetku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas pondelkového online príhovoru k účastníkom samitu G7 navrhol vytvorenie globálneho mechanizmu na konfiškáciu zmrazeného alebo zaisteného ruského majetku. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa Zelenského predstáv by sa takýto mechanizmus potom mal stať jedným z najväčších nástrojov na odradenie ďalších potenciálnych agresorov od útokov na svojich susedov, uvádza kancelária ukrajinského prezidenta.

15:16 Zelenskyj na samite G7: Na rokovania s Ruskom ešte nenastal čas

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal v pondelok lídrom skupiny G7, že ešte nenastal čas na otvorenie rokovaní s Ruskom, keďže sa Kyjev stále snaží upevniť svoje pozície. Uviedol to v pondelok nemenovaný francúzsky predstaviteľ po tom, ako sa Zelenskyj pripojil prostredníctvom videospojenia k summitu lídrov skupiny G7, informovala agentúra AFP.

„Prezident Zelenskyj veľmi jasne odpovedal, že teraz nie je čas pre rokovania. Ukrajina bude rokovať vtedy, keď bude v takej pozícii, aby to mohla urobiť. To bude vtedy, keď obnoví svoju pozíciu sily,“ uviedol nemenovaný francúzsky predstaviteľ. Zelenskyj si podľa neho želá, aby sa vojna skončila čo najrýchlejšie, a to najneskôr začiatkom zimy. Prezident Zelenskyj sa podľa nemenovaného predstaviteľa snaží zbrojiť, aby „Ukrajina mohla zabrániť ruskému postupu a vytlačiť Rusov za línie z februára“, keď Rusko podniklo mohutný vojenský vpád na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident sa v pondelok na diaľku pripojil k samitu lídrov G7, ktorý sa v týchto dňoch koná na zámku Elmau v bavorských Alpách, jeho prejav však nebol zverejnený.

14:28 G7 má obavy z plánu Ruska umiestniť do Bieloruska strely s jadrovým potenciálom

Lídri skupiny siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 vyjadrili v pondelok „vážne znepokojenie“ v súvislosti s ruskými plánmi dodať v nasledujúcich mesiacoch do Bieloruska strely schopné niesť jadrové hlavice. Vyplýva to z vyhlásenia zo summitu G7, ktorý sa koná v Nemecku. Uviedla to agentúra AFP.

„Vyzývame Rusko, aby sa správalo zodpovedne a zdržanlivo. V tejto súvislosti vyjadrujeme vážne znepokojenie súvisiace s oznámením Ruska o tom, že by do Bieloruska mohlo premiestniť strely s jadrovými schopnosťami,“ uviedli lídri G7 v spoločnom vyhlásení.

Skupina G7 zároveň vyzvala vo vyhlásení Moskvu, aby umožnila návrat domov Ukrajincom, ktorí boli proti svojej vôli odvedení do Ruska. „Žiadame, aby Rusko okamžite povolilo bezpečný návrat ukrajinských občanov, ktorí sú často proti svojej vôli odvádzaní do Ruska,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Predstavitelia G7 na spoločnsej fotografii. Foto: TASR/AP

14:09 Oligarcha Achmetov podal žalobu na Rusko, od Moskvy žiada miliardy dolárov

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov v pondelok uviedol, že na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) podal žalobu na Rusko pre hrubé porušenie jeho vlastníckych práv. Ako referuje web biz.nv.ua, Achmetov žiada od Moskvy miliardy dolárov ako kompenzáciu za blokády čiernomorských prístavov, ničenie a krádeže jeho obilia a ocele, ktoré ruské sily na Ukrajine nezákonne vyrabovali a vyviezli do Ruska.

„Zlo nemôže zostať nepotrestané. Ruské zločiny proti Ukrajine a každému Ukrajincovi sú do očí bijúce. Vinník musí byť potrestaný. S pomocou najlepších ukrajinských a amerických právnikov som podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva,“ povedal 55-ročný Achmetov. Tvrdí, že cieľom Ruska je „zničiť ukrajinskú ekonomiku a ukradnúť ukrajinský majetok“.

Rinat Achmetov. Foto: TASR/AP

Achmetov je ukrajinský podnikateľ a investor. Narodil sa v Donecku na východe Ukrajiny. Jeho obchodný majetok je sústredený v investičnej skupine System Capital Management, ktorá v rámci mnohých svojich firiem na Ukrajine, v Európskej únii a Severnej Amerike zamestnáva približne 200-tisíc ľudí. Je tiež vlastníkom futbalového klubu Šachtar Doneck a zakladateľom charitatívnej nadácie Rinata Achmetova.

https://standard.sk/221385/vyzlecieme-sa-musime-ukazat-ze-sme-tvrdsi-ako-on-lidri-g7-zartovali-o-slavnej-fotke-putina-na-koni/

13:55 V továrni Azot je stále zhruba 500 civilistov, tvrdia separatisti

Približne 500 civilistov sa podľa proruských separatistov stále nachádza v areáli chemickej továrne Azot vo východoukrajinskom meste Severodoneck. Uviedela to agentúra DPA. Civilisti nemôžu továreň opustiť, keďže sú tam niektoré úseky zamínované, povedal v pondelok predstaviteľ luhanských separatistov Rodion Mirošnik pre ruskú štátnu televíziu.

Podľa Mirošnika tieto míny zneškodňujú špecialisti, aby sa „títo ľudia mohli sami rozhodnúť, či chcú zostať na území Severodonecka, alebo ho chcú opustiť“. Rusko oznámilo obsadenie tohto  východoukrajinského priemyselného mesta v sobotu. Mirošnik v nedeľu uviedol, že počas víkendu bolo z bombových krytov Azotu evakuovaných 450 civilistov.

13:45 Stoltenberg: NATO výrazne zvýši počet síl rýchlej reakcie

Severoatlantická aliancia chce zvýšiť počet svojich síl rýchlej reakcie (NRF) na viac než 300-tisíc mužov a žien. V pondelok to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Jeho slová zazneli deň pred kľúčovým samitom Aliancie v Madride. Sily rýchlej reakcie tvorí v súčasnosti 40-tisíc vojakov. Informovala o tom agentúra DPA.

Plánovaná reštrukturalizácia NRF je súčasťou nového obranného modelu NATO. Cieľom je mať viac jednotiek v stave najvyššej pohotovosti. V rámci reštrukturalizácie by malo do niektorých členských štátov Aliancie prísť ešte viac vojakov. Napríklad nemecké jednotky by mohli byť vyslané na podporu litovských jednotiek v prípade ruského útoku, vysvetlila DPA.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

13:07 Skupina G7 sľubuje solidaritu s Ukrajinou tak dlho, ako to bude potrebné

Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združená v skupine G7 v pondelok prisľúbila trvalú podporu Ukrajine tvárou v tvár ruskej agresii. Vyplýva to z vyhlásenia zo samitu G7 v Nemecku, informujú agentúry AFP a Reuters. „Budeme pokračovať v poskytovaní finančnej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej podpory a stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedla skupina G7 v oficiálnom dokumente.

12:40 Erdogan sa na samite v Madride stretne s predstaviteľmi Fínska a Švédska

Fínsky prezident Sauli Niinistö vyhlásil, že sa spoločne so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou stretnú na okraji tohtotýždňového samitu NATO s jej generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Samit sa uskutoční v španielskom Madride.

Fínsko a Švédsko v nadväznosti na inváziu Ruska na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO. Turecko však zatiaľ blokuje ich členstvo a argumentuje tým, že oba severské štáty presadzujú „mäkký“ prístup k organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické, ako je Strana kurdských pracujúcich.

12:35 Zelenskyj požiadal lídrov G7 o obranné systémy a ďalšie sankcie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v pondelok lídrov skupiny G7 o protivzdušné obranné systémy, viac sankcií voči Rusku a bezpečnostné záruky. Správu priniesla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na nemenovaného európskeho predstaviteľa. Zelenskyj sa v pondelok pripojil k samitu lídrov G7, ktorý sa v týchto dňoch koná na zámku Elmau v bavorských Alpách, prostredníctvom videospojenia. Jeho prejav však nebol odvysielaný verejnosti, píše agentúra AP.

Podľa nemenovaného európskeho predstaviteľa Zelenskyj počas svojho príhovoru uviedol, že chce, aby sa vojna skončila do konca tohto roka pred nástupom zimy. Podobné informácie priniesla aj agentúra AFP, ktorá s odvolaním sa nemenovaný zdroj uviedla, že ukrajinský prezident vyzval lídrov G7, aby podnikli všetko v záujme ukončenia vojny do konca roka a vyzval aj na „zintenzívnenie sankcií“ voči Rusku.

Volodymyr Zelenskyj na rokovaní G7. Foto: TASR/AP

12:28 Rusko sa nedostalo do platobnej neschopnosti, tvrdí Kremeľ

Nie je dôvod na to, aby bolo Rusko označené za krajinu v platobnej neschopnosti, pretože Moskva peniaze má a je tiež ochotná platiť podľa dohodnutých pravidiel, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP. „Tieto tvrdenia o takzvanom defaulte sú absolútne nesprávne,“ dodal hovorca Kremľa s tým, že Moskva svoj dlh vyrovnala už v máji.

Agentúra Bloomberg v pondelok informovala o tom, že Rusko nesplatilo svoj štátny dlh v cudzej mene prvýkrát za viac ako storočie.

12:14 Proruská predstaviteľka v Chersone sa stala terčom pokusu o atentát

Ďalší predstaviteľ kolaborujúci s ruskými okupantmi v juhoukrajinskom meste Cherson sa stal terčom pokusu o atentát, informoval v pondelok portál britskej stanice Sky News. Auto Iriny Machnevovej, ktorá je „v novej administratíve poverená záležitosťami vzdelávania a kultúry“, podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS odpálili v meste Kachovka. Machnevová vyviazla bez zranení. „Výbušné zariadenie explodovalo skôr, než malo, čo jej zachránilo život,“ napísala TASS s odvolaním sa na oblastnú políciu.

Pokus o atentát potvrdil aj prokyjevský ukrajinský predstaviteľ Serhij Chlan. „Okupanti naďalej terorizujú obyvateľstvo a vytvárajú tlak na lekárov a pedagógov,“ dodal. Informoval tiež, že v nedeľu uniesli riaditeľa školy v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti.

11:40 Lídri skupiny G7 chcú presadiť cenový strop pri rope z Ruska

Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 sa pokúsi obmedziť cenu ruskej ropy. Lídri skupiny, ktorí sa zišli na samite v Nemecku, chcú týmto krokom potrestať Rusko a zmierniť ekonomické dopady vojny na Ukrajine. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Podrobnosti týkajúce sa cenového stropu na ruskú ropu zatiaľ nie sú známe. Predstavitelia G7 uviedli, že na presnom mechanizme sa stále pracuje. Lídri však podotkli, že dajú pokyny svojim tímom, aby pracovali na nájdení spôsobu, ako obmedziť cenu, za ktorú môže Rusko predávať svoju ropu, a pripraviť tak Moskvu o kľúčový zdroj príjmov. „Cieľom je vyhladovať Rusko a Putina od jeho hlavného zdroja hotovosti a prinútiť znížiť cenu ruskej ropy, aby sme pomohli zmierniť dopad Putinovej vojny na pumpách,“ uviedol nemenovaný popredný predstaviteľ americkej administratívy.

11:32 Ruské sily pokračujú v bombardovaní Lysyčanska a okolia

Ruské sily pokračujú v bombardovaní východoukrajinského mesta Lysyčansk a obcí južne a západne od mesta, keďže sa ho snažia odrezať od hlavnej cesty. Šéf ukrajinskej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v pondelok povedal, že mesto Lysyčansk je vážne poškodené. Dediny v okolí sú tiež bombardované, konštatoval. Terčom paľby sú tri obce západne a juhozápadne od Lysyčanska v blízkosti cesty do mesta Bachmut. Informuje o tom portál cnn.com.

11:27 Poľsko doposiaľ poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 1,8 miliardy eur

Vojenská pomoc, ktorú Poľsko poskytlo Ukrajine od začiatku invázie, presiahla hodnotu 1,8 miliardy eur. Uviedol to v pondelok šéf kancelárie poľského premiéra Michal Dworczyk, podľa ktorého je Poľsko najväčším darcom vojenského vybavenia na Ukrajinu v Európe. Informuje o tom agentúra PAP.

„Táto suma teraz presiahla 1,8 miliardy eur. Z globálneho hľadiska sme druhou krajinou po Spojených štátoch s súvislosti s pomocou poskytnutou Ukrajine“, uviedol Dworczyk pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio Plus. Podľa šéfa kancelárie poľského premiéra pritom táto suma „neustále rastie“.

10:59 Biden sa chystá poskytnúť Ukrajine raketový systém protivzdušnej obrany NASAMS

Americký prezident Joe Biden sa chystá oznámiť, že USA poskytnú Ukrajine systém moderných rakiet zem-vzduch. Uviedol to americký predstaviteľ oboznámený s problematikou, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.

USA podľa jeho slov kupujú nórsky systém protileteckej obrany NASAMS, ktorý poskytuje ochranu pred raketami stredného a dlhého doletu. Rovnaký systém používajú USA na ochranu citlivého vzdušného priestoru v okolí Bieleho domu a Kapitolu vo Washingtone.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

10:51 Úrady vyzvali obyvateľov Lysyčanska na evakuáciu

Úrady v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny vyzvali v pondelok civilistov, aby sa urýchlene evakuovali z mesta Lysyčansk, ktoré je pod útokom ruských síl. Informujú o tom agentúra Reuters a denník Guardian. „V dôsledku skutočného ohrozenia života a zdravia vyzývame na okamžitú evakuáciu. Situácia v meste (Lysyčansk) je veľmi zložitá. Zachráňte seba a svojich milovaných, postarajte sa o deti. Môžete si byť istí, že o vás bude postarané v evakuačných mestách na území Ukrajiny,“ uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj na sociálnej sieti Telegram.

Ruské vojenské jednotky cez víkend zamerali svoje útoky na mesto Lysyčansk na východe Ukrajiny po tom, ako v sobotu dobyli susedné mesto Severodoneck, ktoré od Lysyčansku oddeľuje iba rieka Severný Donec. Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády sa ruské sily v pondelok snažili pomocou delostrelectva z juhu blokovať Lysyčansk. Podľa štábu útočili pri Lysyčansku aj ruské vojnové lietadlá. Agentúry TASS v nedeľu citovala proruských separatistov, ktorí tvrdili, že ruské jednotky do mesta vstúpili z piatich smerov a snažia o izolovanie ukrajinských obrancov mesta.

10:33 Zelenského zrejme pozvú na štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, píšu médiá

Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zrejme pozvú na štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, informoval v pondelok britský denník Daily Telegraph a následne portál stanice Sky News. Predstavitelia údajne pracujú na organizácii možnej návštevy, tá sa však pravdepodobne pred skončením vojny s Ruskom neuskutoční.

Tento krok má zvýšiť dôveryhodnosť britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý čelí čoraz silnejšej kritike za spôsob riadenia tejto ostrovnej krajiny. Ukrajinský prezident Zelenskyj by mal tiež cez videolink predniesť prejav na zjazde britskej Konzervatívnej strany, ktorý sa bude konať na jeseň, píše Sky News.

Boris Johnson a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

10:03 Scholz: Nesmieme padnúť do Putinovej pasce

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok varoval pred rozdelením sveta na dva bloky v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa neho ide o pascu, ktorú nastražil ruský prezident Vladimir Putin. Šéf spolkovej vlády to uviedol na okraj summitu skupiny G7 v exkluzívnom rozhovore pre televíznu stanicu ZDF.

„Nemali by sme padnúť do pasce nastraženej ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý tvrdí, že svet je rozdelený na globálny Západ – teda krajiny G7 a ich priateľov na severe – a všetkých ostatných. To nie je pravda,“ uviedol kancelár vo vysielaní ZDF. Scholz dodal, že aj z tohto dôvodu boli na samit G7 pozvané krajiny ako a Argentína, India, Indonézia, Juhoafrická republika či Senegal. Scholz povedal, že je dôležité diskutovať s týmito krajinami. „Treba prejaviť solidaritu, pretože ruská útočná vojna má dôsledky pre celý svet,“ uviedol Scholz. V tomto kontexte spomenul dôležitosť vytvárania nových energetických partnerstiev.

09:00 Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti

Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti. Niektorí majitelia dlhopisov ruskej vlády totiž v pondelok uviedli, že nedostali úhradu úrokov, ktoré boli splatné už pred mesiacom. Tolerančné obdobie na úhradu uplynulo v nedeľu (26. 6.).

Rusko malo od začiatku svojho útoku na Ukrajinu problémy s uhrádzaním splátok dlhopisov v celkovom objeme 40 miliárd USD (38 miliárd eur). Dôvodom sú rozsiahle sankcie proti Rusku, ktoré ho prakticky odrezali od globálneho finančného systému.

Rusko malo naposledy problémy so splácaním zahraničného dlhu po boľševickej revolúcii v roku 1917, keď vznikol Sovietsky zväz. Rusko malo 27. mája uhradiť splátky dlhopisov v hodnote 100 miliónov USD a podľa vyhlásení ruských predstaviteľov je ochotné zaplatiť, ale sankcie Moskve znemožnili, aby dostala peniaze k veriteľom.

Rusko tvrdí, že poslalo peniaze banke Euroclear, ktorá ich mala potom distribuovať veriteľom. Peniaze však podľa agentúry Bloomberg v banke zostali a veritelia sa k nim nedostali. Euroclear nespresnila, či boli platby blokované, len uviedla, že dodržuje všetky sankcie. Tridsaťdňové tolerančné obdobie uplynulo v nedeľu večer, čo znamená, že krajina sa dostala do platobnej neschopnosti (default). Podľa agentúry Reuters niektorí taiwanskí majitelia ruských dlhopisov denominovaných v eurách nedostali splátky úrokov.

VIDEO Útok so strelou s plochou dráhou letu na Kyjev

https://twitter.com/RALee85/status/1540942299584253952

06:30 CNN: USA oznámia nákup systému protiraketovej obrany pre Ukrajinu

Spojené štáty plánujú tento týždeň oznámiť, že zakúpili pre Ukrajinu pokročilý systém protiraketovej obrany zem-vzduch stredného až dlhého doletu. Pre televíziu CNN to v nedeľu povedal zdroj oboznámený so záležitosťou.

Americký prezident Joe Biden, ktorý je v Nemecku na summite skupiny G7 zameranom najmä na Ukrajinu, nedávno oznámil, že Spojené štáty poskytnú Kyjevu „pokročilejšie raketové systémy a muníciu“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa lídrom G7 virtuálne prihovorí v pondelok.

V reakcii na žiadosti ukrajinských síl by USA mohli tento týždeň oznámiť aj inú vojenskú pomoc vrátane ďalšej delostreleckej munície a radarov. Ukrajinskí predstavitelia žiadajú systém protiraketovej obrany známy ako NASAMS, ktorý môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti vyše 160 kilometrov, hoci ukrajinské sily budú zrejme potrebovať výcvik na jeho používanie, uviedol zdroj CNN.

04:42 Ukrajina: Armáda hlási raketový útok v Odeskej oblasti

Raketový útok v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny si vyžiadal šesť obetí. Raketu odpálil ruský strategický bombardér typu Tu-22, oznámilo v pondelok ukrajinské operačné veliteľstvo Juh.

Medzi obeťami je podľa oznámenia aj jedno dieťa. Zo správy však nie je jasné, či boli títo ľudia zranení alebo zabití, uviedla DPA.

Veliteľstvo doplnilo, že raketa zasiahla obytnú štvrť a zničila viacero domov a hospodárskych budov na ploche asi 500 štvorcových metrov. So vzniknutým požiarom bojovali hasiči, píše sa v správe, ktorú nebolo možné nezávisle overiť.

02:19 Zelenskyj varoval Bielorusov pred snahou Ruska zatiahnuť ich do vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v nedeľu večer príhovor k občanom Bieloruska, ktorých vyzval na solidaritu s Ukrajinou a zároveň varoval pred snahou Moskvy zatiahnuť ich do vojny.

„Zaťahujú vás do vojny. A to ešte aktívnejšie ako vo februári a v jarných mesiacoch. V Kremli už o všetkom rozhodli za vás – vaše životy pre nich nemajú žiadnu cenu. Ale vy nie ste otroci a nie ste potrava pre delá. Nemáte umierať. A máte silu nenechať nikoho za vás rozhodovať, čo vás čaká ďalej,“ povedal Zelenskyj po rusky.

00:23 Ukrajina: Rusko sa snaží zablokovať južný prístup k mestu Lysyčansk

Ruské vojenské jednotky v nedeľu zamerali svoje útoky na mesto Lysyčansk na východe Ukrajiny po tom, ako v sobotu dobyli susedné mesto Severodoneck. Uviedla to ukrajinská armáda, informuje agentúra DPA, od ktorej TASR správu prevzala.

Ruské sily používali delostrelectvo s cieľom zablokovať prístup k Lysyčansku z juhu, oznámil ukrajinský generálny štáb. Zasiahnutá bola podľa správy okrem vojenskej aj civilná infraštruktúra, napísala DPA s pripomenutím, že tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V rámci Luhanskej oblasti majú ukrajinské jednotky pod kontrolou už len mesto Lysyčansk, pričom ruskí vojaci sa už dostali na jeho okraje.

NEDEĽA

17:00 Rusi: Útočili sme na vojenský cieľ v Kyjeve

Rusko tvrdí, že pri útoku na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, ktorý sa odohral v nedeľu skoro ráno, zasiahlo továreň na výrobu zbraní. Uvádza sa to vo vyhlásení ruského ministerstva obrany.  

Ruské ministerstvo spresnilo, že továreň Arťom „bola cieľom ako vojenská infraštruktúra“. Dodalo, že škody na neďalekej bytovej budove spôsobila raketa protivzdušnej obrany vypálená Ukrajinou.

„Došlo k poškodeniu spodnej časti budovy, ako aj vrchnej časti, čo potvrdzuje verziu, že išlo o padajúcu strelu,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany, ktoré označilo tvrdenia o ruskom útoku na civilné objekty v Kyjeve za nepravdivú.

Ako informovala TASR, v Kyjeve bolo v nedeľu skoro ráno počuť štyri výbuchy. Novinári francúzskej tlačovej agentúry AFP informovali, že zasiahnutý bol bytový komplex neďaleko centra mesta. Podľa kyjevského primátora Vitalija Klička pri útoku prišla o život jedna osoba. Zranených bolo ďalších šesť ľudí vrátane sedemročného dievčaťa a jeho matky, ktoré sa podarilo zachrániť spod trosiek.

Ako vo svojom statuse na sieti Facebook informoval poradca uukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko, spomínanou matkou je ruská občianka, ktorá sa vydala za Ukrajinca a žije v Kyjeve. Dodal, že obeťou nedeľného raketového útoku je jej manžel. Explózia spôsobila požiar, ktorá sa hasičom podarilo zlikvidovať až popoludní. Požiar čiastočne zničil 7., 8. a 9. poschodie bytového domu.

15:00 Rusi útočia na výcvikové tábory ukrajinskej armády

Rusko v nedeľu oznámilo, že jeho jednotky zaútočili na tri vojenské výcvikové strediská na severnej a západnej Ukrajine – vrátane jedného, ktoré leží pri hraniciach s Poľskom. K týmto útokom došlo len niekoľko dní pred summitom organizácie NATO, ktorý sa bude v dňoch 28. – 30. júna konať v španielskom Madride.

Údery sa uskutočnili vysokopresnými zbraňami ruských vzdušno-kozmických síl a raketami Kalibr, informoval hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Jedným z ich cieľov bolo vojenské výcvikové stredisko ukrajinskej armády v okrese Staryči vo Ľvovskej oblasti, približne 30 kilometrov od členského štátu NATO Poľska.

Ďalšie dve zasiahnuté výcvikové strediská ležia v Žytomyrskej oblasti v strednej časti Ukrajiny a v Černihivskej oblasti na severe. Konašenkov však neuviedol, kedy a odkiaľ boli rakety, použité pri útokoch, vypálené. Kyjev síce v sobotu uviedol, že Rusko podniklo útoky z územia severného ukrajinského suseda Bieloruska, Moskva však tieto tvrdenia nekomentovala.

Po útokoch na výcvikové strediská úplne stratilo bojovú schopnosť niekoľko ukrajinských vojenských brigád, takže plány na ich nasadenie v boji boli tým pádom zmarené, doplnil Konašenkov. Uvedené útoky majú byť upozornením, že Rusko je schopné zaútočiť na ktorúkoľvek časť Ukrajiny i napriek tomu, že veľká časť jeho operácií sa momentálne odohráva na ukrajinskom východe a juhu.

Na snímke v smere hodinových ručičiek zľava japonský premiér Fumio Kishida (zakrytý), predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel, taliansky premiér Mario Draghi, kanadský premiér Justin Trudeau, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, americký prezident Joe Biden a britský premiér Boris Johnson na prvom pracovnom stretnutí v rámci summitu G7 s lídrami kľúčových spojencov USA na zámku Elmau v Bavorských Alpách v nedeľu 26. Júna 2022. Foto: TASR/AP

14:40 Johnson a Macron: Je čas na zvrátenie vojny na Ukrajine, ale…

Britský premiér Boris Johnson a francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu vyhlásili, že na Ukrajine vidia príležitosť na zvrátenie vývoja vojny. Londýn však zároveň varoval pred okamžitými pokusmi o urovnanie vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom.

Hovorca Downing Street uviedol, že lídri Británie a Francúzska, ktorí sa stretli v nedeľu na zámku Elmau v bavorských Alpách, kde sa koná summit G7, „sa zhodli, že ide o rozhodujúci okamih pre priebeh konfliktu a existuje príležitosť zvrátiť vývoj vojny“.

Johnson však Macrona varoval, že „akýkoľvek pokus o urovnanie konfliktu teraz spôsobí len trvalú nestabilitu“. Ruský prezident Vladimir Putin by podľa jeho slov mohol takto získať „oprávnenie na večnú manipuláciu suverénnych štátov a medzinárodných trhov“.

Macron na stretnutí s Johnsonom ocenil pretrvávajúcu vojenskú podporu Ukrajiny zo strany Londýna a obaja lídri sa zhodli na posilnení tohto úsilia a pokračujúcej blízkej spolupráci v oblastiach obrany a bezpečnosti.

Macronova prezidentská kancelária okrem toho uviedla, že Johnson prejavil „nadšenie“ ohľadom myšlienky širšieho európskeho politického spoločenstva, ktorú navrhol Paríž. Táto štruktúra by zahŕňala aj nečlenské krajiny EÚ, akou je aj Británia. Na rozdiel od šéfa Elyzejského paláca, ktorý dialóg s ruským prezidentom neprerušil, Johnson ďalšie rozhovory s Putinom odmietol. Odkedy Kremeľ rozhodol o spustení útoku na Ukrajinu, nazýva Johnson Putina „diktátorom“.

12:30 Kuleba: Musíte nám dať viac zbraní

Ukrajinská vláda vyzvala v nedeľu lídrov združenia ekonomicky najvyspelejších štátov sveta G7 – ktorí sa aktuálne stretávajú v Nemecku –, aby dodali Ukrajine viac zbraní a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie. K tejto žiadosti prišlo niekoľko hodín po tom, čo ruské jednotky zasiahli ráno v Kyjeve obytné budovy.

„Summit G7 musí odpovedať väčším množstvom sankcií na Rusko a väčším množstvom ťažkých zbraní pre Ukrajinu. Chorý ruský imperializmus musí byť porazený,“ tweetoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

10:42 Skupina G7 zakáže dovoz ruského zlata

Skupina najvyspelejších krajín sveta G7 v utorok (28. 6.) oznámi zákaz dovozu ruského zlata. Toto opatrenia bude súčasťou nového balíka sankcií proti Moskve za jej vojnu proti Ukrajine, uviedol predstaviteľ administratívy USA. Británia a Spojené štáty ohlásia zákaz dovozu ruského zlata už v nedeľu a skupina G7 ho oficiálne oznámi v utorok, uviedol zdroj.

„Náš prezident a ostatní lídri skupiny G7 budú pokračovať v práci na tom, aby Putina brali na zodpovednosť. USA a Spojené kráľovstvo dnes ohlásia, že lídri G7 zakážu dovoz ruského zlata. Oficiálne oznámenie bude nasledovať v utorok,“ uviedol zdroj pre agentúru Reuters.

Horiaci dom po raketových útokoch v Kyjeve. Ilustračné foto: TASR/AP

08:53 Raketový útok zasiahol deväťpodlažnú obytnú budovu v Kyjeve

Deväťpodlažná obytná budova v Kyjeve bola v nedeľu skoro ráno zasiahnutá raketovým útokom, oznámil podľa agentúry DPA poradca šéfa ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ďalšia raketa dopadla na dvor materskej škôlky v kyjevskom Ševčenkovom distrikte, napísal Heraščenko na sociálnej sieti Telegram. Predstavitelia kyjevskej civilnej ochrany spresnili, že pri útoku na obytnú štvrť utrpela zranenia jedna osoba a na mieste zasahujú hasiči a záchranári.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval o dvoch zranených a niekoľko ďalších ľudí zostalo podľa neho uväznených pod troskami zasiahnutého obytného domu. Poslanec ukrajinského parlamentu Olexij Hončarenko  doplnil, že ruské jednotky vypálili na mesto Kyjev a priľahlú oblasť dovedna 14 rakiet. Ruská ani ukrajinská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrili.

07:20 V Kyjeve bolo ráno počuť štyri výbuchy

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev boli v nedeľu skoro ráno počuť štyri výbuchy. Novinári francúzskej tlačovej agentúry AFP informovali, že zasiahnutý bol obytný komplex neďaleko centra mesta. Explózia spôsobila požiar s oblakom sivého dymu.

K výbuchom došlo okolo 06.30 h miestneho času (05.30 h SELČ). Bezprostredne neboli k dispozícii informácie o obetiach.

SOBOTA

19:07 Ruské ostreľovanie poškodilo zariadenie jadrového výskumu v Charkove

Ruské ostreľovanie poškodilo zariadenie jadrového výskumu v severoukrajinskom Charkove. Informoval o tom ukrajinský Štátny úrad pre jadrový dozor s tým, že útok poškodil niektoré budovy a infraštruktúru v areáli, ale nemal vplyv na oblasť, kde sa nachádza jadrové palivo. Úrad dodal, že úrovne radiácie v oblasti zostali v normálnom rozmedzí. Na svojej webstránke to uvádza televízia Sky News.

„Pravdepodobnosť nových škôd, ktoré môžu priamo ovplyvniť stav jadrovej a radiačnej bezpečnosti, zostáva pre ostreľovanie ruskými jednotkami vysoká,“ uviedol úrad.

18:46 Rusko poskytne Bielorusku raketové systémy Iskander-M, môžu niesť jadrové hlavice

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Rusko v priebehu niekoľkých mesiacov poskytne Bielorusku operačno-taktické raketové systémy Iskander-M. Ide o systémy, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice. Ako informovala agentúra AFP, Putin to oznámil v sobotu v Petrohrade na stretnutí so svojím spojencom, bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Z Putinovho vyjadrenia vyplýva, že o raketové systémy požiadal Lukašenko a ruské vedenie sa mu rozhodlo vyhovieť. „V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov presunieme do Bieloruska taktické raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu používať balistické aj riadené strely, a to v ich konvenčnej i jadrovej verzii,“ vyhlásil Putin.

Oficiálne sa uvádza, že dosah rakiet komplexu Iskander-M môže byť až 500 kilometrov. Tento komplex je vo výzbroji ruských pozemných vojsk. Komplex Iskander-M bol vyvinutý v roku 2011 a je modernizovanou verziou operačno-taktického raketového komplexu Iskander, ktorý nahradil zastaraný komplex Točka-U. Iskander-M je určený predovšetkým na ničenie veliteľských stanovíšť a komunikačných centier, letísk, raketových systémov a delostrelectva na vzdialenosť do 500 kilometrov, uvádza sa na webovej stránke Armyweb.cz.

18:35 Ruské delostrelectvo vymazalo z mapy tisícovú ukrajinskú dedinu

Obec Vrubivka sa nachádza 72 kilometrov od Luhanska na frontovej línii boja. Na sociálnej sieti Twitter sa objavilo video ukazujúce, čo z dediny po poslednom ruskom bombardovaní zostalo. Zverejnil ho Anton Geraščenko, poradca ukrajinského ministra vnútra.

Video nakrútili z automobilu, ktorý prechádzal bývalou dedinou s necelou tisíckou obyvateľov po nespevnenej ceste. Vrubivka prežila ostreľovanie už v roku 2018 a v posledných mesiacoch bola zbombardovaná aj jej škola. Teraz, ako ukazuje video, masívnej ruskej delostreleckej paľbe podľahol aj jej zvyšok. Obec už pripomínajú iba ruiny základov budov, obhorené stromy a zvyšky trosiek majetku, ktorý tam utekajúci obyvatelia zanechali.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1540700923458191361

18:02 Ruská armáda údajne zabila na Ukrajine 80 poľských žoldnierov

Ruská armáda zabila pri útoku na východoukrajinské mesto Kosťantynivka až 80 poľských žoldnierov (celkovo vraj prišla za 24 hodín o 780 vojakov). Okrem toho zlikvidovala aj 20 bojových obrnených vozidiel a osem raketometov Grad. Povedal to v sobotu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Neuviedol ale, kedy sa to stalo, ani ďalšie podrobnosti. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, ktoré si však správu nedokázali overiť.

17:27 Severodoneck je úplne pod okupáciou Ruska, tvrdí jeho starosta

Východoukrajinské mesto Severodoneck je pod úplnou okupáciou ruských síl. Povedal to tamojší starosta Oleksandr Strjuk. Zároveň varoval Ukrajincov, ktorí sú stále v meste, že už nie je možné odísť na územie kontrolované Ukrajinou. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Ukrajinské úrady v piatok nariadili vojakom, aby sa zo Severodonecka stiahli. Uviedli pritom, že utrpeli ťažké straty a z mesta zostáva len málo na obranu. Mesto v Luhanskej oblasti sa v ostatných týždňoch stalo neúprosným bojiskom.

17:18 Erdogan naznačil, že v otázke kandidatúry Švédska do NATO nenastal žiadny pokrok

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu vyhlásil, že v otázke pripravenosti Švédska vstúpiť do NATO sa nedosiahol žiadny pokrok. Podľa agentúry AFP to konštatoval po telefonickom rozhovore so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou. Kancelária tureckého prezidenta informovala, že Erdogan v telefonáte zopakoval, že „Švédsko by malo podniknúť kroky týkajúce sa takých základných záležitostí, ako je boj proti terorizmu“. Povedal tiež, že Ankara chce od Švédska vidieť záväzky v týchto otázkach, ako aj konkrétne a jasné kroky.

Podľa AFP turecký líder tiež vyjadril očakávania, že Švédsko zruší zbrojné embargo proti Turecku, ktoré Štokholm uvalil v roku 2019 v súvislosti s vojenskou ofenzívou Ankary v Sýrii. Vyhlásil tiež, že dúfa, že reštrikcie prijaté voči tureckému obrannému priemyslu budú zrušené a že Švédsko vydá na stíhanie niekoľko osôb, ktoré Ankara obvinila z účasti na terorizme.

16:44 Starostovia Viedne, Berlína a Madridu telefonovali s falošným Kličkom

Starostovia metropol Nemecka, Rakúska a Španielska sa stali v uplynulých dňoch obeťami kybernetickej kriminality, keď namiesto starostu ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalija Klička absolvovali videohovor s podvodníkom. Samotný Kličko vyzval na objasnenie tejto záležitosti a upozornil, že telefonáty s ním sú organizované len cez oficiálne miesta v Kyjeve a na rozhovory v angličtine či nemčine nikdy nepotrebuje tlmočníka. Informovali o tom agentúry DPA a APA.

Nemeckí bezpečnostní predstavitelia vyšetrujú incident, pri ktorom berlínska starostka Franziska Giffeyová telefonovala s mužom vydávajúcim sa za Klička. Podľa hovorcu polície ide o politicky motivovaný čin. To, že nešlo o kontakt so skutočným starostom Kyjeva, neskôr na Twitteri potvrdil aj ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk. Hovorkyňa starostky nemeckej metropoly Lisa Frerichsová poznamenala, že prvých 15 minút hovoru prebehlo úplne normálne, avšak potom sa začali objavovať témy, ktoré vzbudili podozrenie, že ide o podvod. Muž vydávajúci sa za Klička chcel napríklad hovoriť o Ukrajincoch, ktorí „sa pokúšajú získať v Berlíne sociálne dávky“.

16:39 Proruskí separatisti údajne vstúpili do Lysyčanska, vedú sa tam pouličné boje

Ruské jednotky a ich spojenci zo samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) vstúpili do východoukrajinského mesta Lysyčansk, kde následne vypukli pouličné boje. Podľa agentúry AFP o tom informoval zdroj z radov proruských separatistov na východe Ukrajiny. Lysyčansk leží neďaleko strategicky dôležitého mesta Severodoneck, ktorý je už niekoľko týždňov terčom útokov ruskej armády.

Velenie ukrajinských ozbrojených síl v piatok vydalo rozkaz, aby sa obrancovia mesta stiahli a presunuli sa na bezpečnejšie pozície. Predstaviteľ proruských separatistov podplukovník Andrej Maročko v sobotu vo svojom statuse v aplikácii Telegram napísal: „Niektoré podniky v meste (Lysyčansk) už boli obsadené. Teraz tam prebiehajú pouličné boje“.

14:20 Kuleba: Námietky Ruska voči členstvu Ukrajiny a Moldavska v EÚ sú slabosťou

Námietky Ruska voči tomu, že Európska únia rozhodla vo štvrtok o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku, poukazujú na slabosť Moskvy. V sobotu to vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Uviedla to agentúra AFP.

Po desaťročiach politiky založenej na agresii, nátlaku a nedostatku rešpektu je jediné, čo Rusko v súčasnosti dokáže, vyhrážať sa iným štátom, uviedol na sociálnej sieti Twitter šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. „Jediné, čo (Rusko) robí, je, že ukazuje svoju slabosť,“ zdôraznil. Dodal, že Kyjev je na strane vlády a obyvateľov Moldavska, ktoré opätovne čelí hrozbám zo strany Moskvy.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

12:55 Rusko pravdepodobne odvolalo niekoľko generálov, tvrdia Briti

Rusko podľa britskej vojenskej rozviedky tento mesiac pravdepodobne odvolalo niekoľkých generálov z kľúčových veliteľských rolí. Vo svojom najnovšom hodnotení vojny na Ukrajine britské ministerstvo obrany uvádza, že novým veliteľom južného vojenského okruhu zrejme bude generálplukovník Sergej Surovikin.

Rezort pripomína, že jeho kariéru sprevádzajú „obvinenia z korupcie a brutality“. Rusko už niekoľkokrát počas invázie urobilo zmeny na veliteľských pozíciách po jej dezorganizovanom začiatku, ktorý nedokázal splniť kľúčové ciele Moskvy, pripomína na svojej webstránke televízia Sky News.

12:36 Ukrajina tvrdí, že Rusko chce zatiahnuť Bielorusko do vojny

Ukrajinské spravodajské služby v uviedli, že Rusko chce Bielorusko vtiahnuť do vojny. Vyjadrili sa tak po tom, čo boli skoro ráno v sobotu z územia Bieloruska vypálené rakety na severoukrajinskú Černihivskú oblasť. Správu priniesla agentúrs AFP.

„Dnešné útoky sú priamo spojené so snahou Kremľa zatiahnuť Bielorusko ako spolubojovníka do vojny na Ukrajine,“ napísali na online platforme Telegram ukrajinské tajné služby, ktoré sú súčasťou rezortu obrany.

11:50 Z Bieloruska vypálili rakety na ukrajinskú Černihivskú oblasť

Severoukrajinská Černihivská oblasť sa v sobotu ráno stala terčom „masívneho bombardovania“ z územia Bieloruska, ktoré je ruským spojencom. V sobotňajšom vyhlásení to uviedla ukrajinská armáda, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP. „Okolo 05.00 h ráno (04.00 h SELČ) čelila Černihivská oblasť masívnemu raketovému bombardovaniu.

Dvadsať rakiet vypálených z územia Bieloruska a zo vzduchu smerovalo na dedinu Desna,“ napísalo na Facebooku operačné velenie ukrajinskej armády „Sever“. Ozbrojené sily dodali, že nateraz neboli hlásené žiadne obete týchto útokov. Obec Desna, kde pred vojnou žilo okolo 7 500 ľudí, leží 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev a približne v rovnakej vzdialenosti sa z opačnej strany nachádza bieloruská hranica.

K útokom došlo v čase, keď sa má v sobotu v Petrohrade uskutočniť stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho blízkeho spojenca, bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Budúci štvrtok a piatok má Bielorusko navštíviť šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Bielorusko je jedinou európskou krajinou, ktorá podporila ruskú inváziu a umožnila vstup ruských jednotiek cez svoje hranice.

https://standard.sk/219557/merkelovej-zlyhanie-sa-ruska-tyka-ale-inak-ako-vravia-ukrajinci/

11:28 Moskva pre spor v Kaliningradskej oblasti spochybnila zákonnosť hraníc Litvy

Generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin v sobotňajšom rozhovore pre ruskú štátnu televíziu spochybnil zákonnosť hraníc Litvy. Vyjadril sa tak v súvislosti so sporom s vládou vo Vilniuse – tá pred týždňom zakázala cez svoje územie prepravovať tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ, do ruskej Kaliningradskej oblasti. Správu priniesla agentúra DPA.

Rogozin tvrdí, že umožnenie železničnej prepravy tovaru cez Litvu bez obmedzení je podmienkou, aby Moskva uznala hranice Litvy, bývalej sovietskej republiky. „Litva týmto v zásade sama spochybnila svoje hranice,“ povedal Rogozin. Dodal, že si týmto krom „nestrelila len do nohy, ale do hlavy“.

Gubernátor Kaliningradskej oblasti Anton Alichanov uviedol, že kroky Litvy zasiahli 40 až 50 percent všetkých prepravovaných tovarov do ruskej exklávy v Baltskom mori vrátane stavebných materiálov a kovov.

https://standard.sk/220518/litva-by-mala-pri-kaliningrade-rychlo-otocit/

11:13 Na Ľvovskú oblasť vystrelili z Čierneho mora šesť rakiet

Rusko vystrelilo z Čierneho mora šesť rakiet na Ľvovskú oblasť na západe Ukrajiny. Tamojší gubernátor Maksym Kozyckyj, na ktorého sa odvoláva web Kyiv Independent, v sobotu informoval, že dve strely zostrelili a štyri zasiahli vojenskú infraštruktúru v Javorivskom okrese. Štyria ľudia utrpeli zranenia.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na sociálnej sieti Twitter v sobotu uviedol, že cez noc zasiahlo Ukrajinu 48 striel s plochou dráhou letu. Útoky sa podľa neho zamerali „výlučne na civilné ciele“. Zároveň obvinil Rusko, že sa snaží zastrašiť Ukrajinu, uvádza spravodajský portál Sky News.

10:33 Ruské sily zasiahli severodeneckú továreň, kde sa ukrývajú civilisti, uviedol gubernátor

Ruské sily uskutočnili v sobotu delostrelecké a letecké útoky na ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk, pričom zasiahli aj chemickú továreň Azot, v ktorej sa ukrývajú stovky civilistov. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters.

Hajdaj priblížil, že ruské jednotky zaútočili na severodoneckú priemyselnú zónu a pokúsili sa tiež vstúpiť do mesta Lysyčansk a o jeho blokádu. „V Lysyčansku došlo k leteckým útokom. Severodoneck zasiahli delostrelecké (útoky),“ napísal Hajdaj na online platforme Telegram. Dodal, že ostreľovaná bola aj severodonecká továreň Azot a dediny Syneckyj, Pavlohrad a ďalšie. Hajdaj vo svojom príspevku na sociálnej sieti nespomenul, či pri útoku na továreň Azot došlo k obetiam.

07:37 Zelenskyj odvolal veľvyslanca na Slovensku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal z funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike Jurija Mušku. TASR o tom informuje na základe nariadenia, ktoré bolo zverejnené v piatok na oficiálnej stránke Zelenského úradu (www.president.gov.ua) v časti Dokumenty. „Odvolávam Jurija Jurijovyča Mušku z funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike,“ píše sa v nariadení. Dôvody odvolania v ňom nie sú uvedené.

Jurij Muška. Foto: TASR/Jakub Kotian

Zelenskyj rozhodol aj o odvolaní ukrajinských veľvyslancov v Iráne, Libanone, Gruzínsku a Portugalsku, uviedla v piatok agentúra Ukrinform. Pripomenula, že Zelenskyj predtým avizoval odvolanie veľvyslancov, ktorí si neefektívne plnia svoje povinnosti.

Muška bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku od januára 2017. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v Maďarsku a Kórejskej republike.

PIATOK

23:31 Ukrajina obviňuje zákonodarcu sankcionovaného v USA zo špionáže pre Rusko

Ukrajinská tajná služba SBU v piatok oznámila, že odhalila špionážnu sieť ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorej súčasťou bol aj ukrajinský poslanec Andrij Derkač, už v minulosti Spojenými štátmi obvinený z toho, že je ruský agent. Informovala o tom agentúra Reuters. SBU uviedla, že Derkač vytvoril sieť súkromných bezpečnostných firiem, ktoré využíval na to, aby ruským jednotkám uľahčil pohyb v ukrajinských mestách po začiatku invázie.

Derkač v minulosti odmietol akékoľvek previnenie a vyhlásil, že sa stal terčom, lebo odkryl korupciu. Kde sa v súčasnosti nachádza, nie je známe. SBU vo vyhlásení citovala svedectvo Derkačovho parlamentného asistenta Ihora Kolesnikova. SBU uviedla, že Kolesnikov bol zatknutý na začiatku vojny a obvinený z toho, že fungoval ako spojka medzi Derkačom a GRU. Kolesnikov po zadržaní povedal, že Derkačove bezpečnostné firmy mali za úlohu zaistiť pokojný vstup ruskej armády do miest.

21:20 Ukrajina bude potrebovať najmenej desaťročie, kým odstráni všetky míny

Ukrajina bude potrebovať najmenej desať rokov, kým odstráni po vojne všetky míny a výbušniny zo svojej pevniny a teritoriálnych vôd. V piatok to povedal hovorca ukrajinskej štátnej pohotovostnej služby Olexandr Chorunžij, na ktorého sa odvolal portál britského denníka The Guardian.

Ukrajina zatiaľ dokázala vyčistiť 620 štvorcových kilometrov súše posiatej tisíckami výbušných zariadení vrátane 2 000 bômb zhodených zo vzduchu, informoval Chorunžij na tlačovej konferencii.

20:51 Starosta Mykolajiva vyzýva každého, kto chce zostať nažive, aby opustil mesto.

Starosta juhoukrajinského mesta Mykolajiv Oleksandr Senkevyč vyzval obyvateľov, aby odišli. „Odporúčam každému, kto chce zostať nažive, aby opustil mesto. V Mykolajive momentálne zostáva asi 230-tisíc ľudí,“ povedal starosta podľa spravodajského webu CNN.

Evakuačné cesty z Mykolajiva podľa Senkevyča vedú v smere na Odesu, Kryvyj Rih a Kyjiv. Situáciu opísal ako „vo všeobecnosti veľmi zlú“. „Mesto je ostreľované každý deň,“ dodal. Taktiež poznamenal, že v meste bolo zabitých 111 ľudí a 502 osôb utrpelo zranenia, vrátane šiestich detí.

19:10 Rusko: Súd potvrdil prepustenie univerzitného profesora za postoj k Ukrajine

Ruský súd potvrdil prepustenie univerzitného profesora Romana Melničenka, ktorý prišiel o prácu za verejné odsúdenie invázie Ruska na Ukrajine. „Sudkyňa Tatiana Makarovová ma odmietla vrátiť do zamestnania,“ napísal na Facebooku Melničenko v piatok, deň po súdnom pojednávaní.

Profesora práva Melničenka (49), ktorého rodičia žijú neďaleko frontovej línie na Ukrajine, Štátna univerzita vo Volgograde na juhozápade Ruska prepustila v polovici apríla za „nemorálne správanie“ po tom, čo na sociálnych sieťach zdieľal príspevky odsudzujúce vojenskú operáciu Moskvy. Prepustili ho napriek tomu, že súhlasil s požiadavkou univerzity, aby tieto príspevky vymazal.

18:13 Morawiecki: Poľsko chce, aby NATO posilnilo obranu v Suwalskom koridore

Poľsko a pobaltské štáty chcú silnejšiu vojenskú prítomnosť Severoatlantickej aliancie v Suwalskom koridore. Ide o oblasť, ktorá sa nachádza na hraniciach medzi Poľskom a Litvou a ktorá oddeľuje ruskú exklávu Kaliningrad od Bieloruska.

„Počas rozhovorov s našimi partnermi z NATO budeme apelovať na posilnenie tohto koridoru,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki počas piatkovej tlačovej konferencie v Bruseli po skončení samitu Európskej únie.

„Poľsko, Litva a ostatné pobaltské štáty už dlho upozorňujú NATO na riziká, ktoré existujú v Suwalskom koridore,“ dodal Morawiecki a spresnil, že na severovýchode Poľska už bola rozmiestnená mnohonárodná jednotka NATO.

Suwalský koridor sa považuje za zraniteľný bod obrany NATO, pretože je nielen jedinou spojnicou medzi pobaltskými štátmi a zvyškom EÚ a Aliancie, ale aktuálne aj terčom ostrého sporu medzi Ruskom a Litvou. Západní vojenskí plánovači varovali, že oblasť by bola pravdepodobne jedným z prvých cieľov ruského prezidenta, ak by sa rozhodol eskalovať vojnu na Ukrajine do priamej konfrontácie s NATO. Aktuálne napätie vyvolal krok vlády vo Vilniuse, ktorá v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ.

17:59 Ukrajina: Polícia zhabala súbor starožitností odcudzených z anektovaného Krymu

Ukrajinská polícia zhabala obrovskú zbierku starožitností v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, ktoré boli odcudzené z múzeí na Kryme, v roku 2014 anektovanom Ruskom. Informovala o tom v piatok tlačová agentúra AFP.

V bližšie nešpecifikovanom úrade v hlavnom meste Kyjev sa našlo niekoľko tisíc artefaktov z bronzovej doby a zo stredoveku. Generálna prokurátorka Iryna Venediktovová uviedla, že polícia zhabala „viac než 6 000 historických predmetov vrátane mečov, šablí, prilieb, amfor a mincí“. Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj uviedol, že zbierku objavili v rámci 13 razií uskutočnených počas piatich dní. Podľa jeho vyjadrenia sú tieto artefakty významné nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú východnú Európu.

VIDEO Zničené ruské veliteľské vozidlo

https://twitter.com/RALee85/status/1540335234545221633

17:19 Poľsko znova hlási viac prichádzajúcich než odchádzajúcich Ukrajincov

Počet Ukrajincov prekračujúcich hranicu do Poľska znova prevyšuje počet tých, čo sa do vlasti vracajú. Obracia sa tak mesiac trvajúci trend, ukázali v piatok poľské údaje. Správu priniesla tlačová agentúra AFP. Už niekoľko dní vstupuje do Poľska priemerne o 3 000 Ukrajincov viac, než ich odchádza, uvádzajú poľské pohraničné úrady.

Po začatí invázie Ruska na Ukrajine 24. februára utekali Ukrajinci do Poľska masovo. Niekedy ich prišlo až 400 000 denne, oznámila hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská. Prílev ukrajinských utečencov sa nakoniec spomalil, keď sa vojna naťahovala, a od polovice mája už viac Ukrajincov odchádzalo ako prichádzalo – až do tohto týždňa.

Táto zmena nastáva v období, keď Rusko stále bombarduje a ostreľuje ukrajinské mestá a ničí infraštruktúru vrátane ropnej rafinérie v meste Kremenčuk, kde preto zostali bez zamestnania tisíce ľudí. Uviedla to Natalija Pančenková, šéfka občianskej iniciatívy Euromajdan Warszawa na podporu Ukrajiny.

15:51 Lavrov obvinil EÚ a NATO z prípravy vojny proti Rusku

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil v piatok Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu, že spájajú sily s cieľom viesť vojnu proti Rusku. Informovala o tom agentúra DPA. „Nemáme veľa ilúzií o tom, že súčasný protiruský náboj EÚ sa v dohľadom čase, a úprimne povedané aj dlhodobo, nejako rozplynie alebo zmení,“ povedal Lavrov počas návštevy Azerbajdžanu.

Podľa ruských médií tiež uviedol, že nacistické Nemecko za Adolfa Hitlera sa na začiatku druhej svetovej vojny spojilo sa s ďalšími európskymi krajinami pri útoku na Sovietsky zväz. „Teraz EÚ spolu s NATO tiež zostavuje takúto modernú koalíciu na boj a napokon na vojnu proti Ruskej federácii. Budeme to všetko veľmi pozorne sledovať,“ doplnil šéf ruskej diplomacie.

V súvislosti s rozhodnutím lídrov EÚ udeliť štatút kandidáta na členstvo v Únii Ukrajine Lavrov povedal, že to nepredstavuje hrozbu pre Rusko, keďže na rozdiel od NATO nie je EÚ vojenskou alianciou.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

15:30 Ruské operácie sa v Donbase v najbližších týždňoch asi zastavia, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Ruské sily dosiahli za ostatných niekoľko dní značné zisky v oblasti Severodonecka a Lysyčanska v Donbase na východe Ukrajiny, pričom ukrajinské jednotky trpia vysokými stratami. Na svojom oficiálnom webe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý však tvrdí, že ukrajinské sily v podstate dosiahli svoj cieľ v bitke o Donbas, a to spomalením a degradáciou ruských jednotiek.

Experti z ISW prognózujú, že ruské útočné operácie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, bez ohľadu na to, či ruské sily dobyjú oblasť okolo Severodonecka a Lysyčanska, čo pravdepodobne poskytne ukrajinským silám príležitosť začať obozretnú protiofenzívu. „Ideologická fixácia Kremľa na dobytie Severodonecka, podobne ako predchádzajúce obliehanie Azovstaľu, bude pravdepodobne v konečnom dôsledku na úkor ruských schopností v budúcich postupoch na Ukrajine. Strata Severodonecka je pre Ukrajinu stratou v tom zmysle, že akékoľvek územie dobyté ruskými silami je stratou, ale bitka pri Severodonecku nebude rozhodujúcim ruským víťazstvom,“ uvádza ISW.

https://standard.sk/220080/rusi-prelomili-ukrajinsku-obranu-na-klucovom-fronte/

15:21 Zelenskyj po štyroch mesiacoch invázie: Stali sme sa krajinou vo vojenských čižmách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj štyri mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil, že jeho vlasť sa stala „krajinou vo vojenských čižmách“. Vyjadril sa takto v piatok na svojom účte na platforme Telegram, informuje stanica CNN.

„Pre Ukrajinu sa pred štyrmi mesiacmi všetko zmenilo. Stali sme sa krajinou vo vojenských čižmách. Krajinou v tankoch, lietadlách, lodiach. Krajinou v zákopoch a úkrytoch,“ napísal ukrajinský prezident. „Zmenil sa náš spôsob života, no nie náš svetonázor. Zmenila sa cesta, po ktorej ideme do cieľa, ale ten cieľ zostal rovnaký,“ pokračoval. „Bojujeme za našu zem. Bojujeme za budúcnosť našich detí a vnúčat, za ich život a príležitosť vybudovať novú Ukrajinu,“ dodal Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

14:30 Rusko: Armáda dobyla mestečká Zolote a Hirske

Rusi dobyli dobre opevnené mestečká Zolote a Hirske. Informuje o tom ruská agentúra Ria Novosti.

13:25 ČT: Putinova propagandistka z ruskej štátnej televízie má firmu v Česku

Lekárka a hviezda ruskej televízie Prvý kanál Jelena Malyševová má firmu v Česku. Podporovateľka Vladimíra Putina podľa obchodného registra prenajíma nehnuteľnosti, žiadne však nemá v českom katastri zapísané. Firma jej zrejme slúži len ako pokladnička. Informuje o tom Česká televízia.

Malyševová podľa zistení ruskej opozície vlastní luxusný 21-izbový dom v americkom New Jersey a dva byty v New Yorku za viac ako desať miliónov eur. Ako svoj hlavný príjem pritom označila televízne honoráre. Opozičný politik Alexej Navaľnyj však tvrdí, že nie je jasné, odkiaľ na nehnuteľnosti vzala peniaze. Televíznu moderátorku označuje za súčasť prokremeľskej propagandy. Firma Antistress, ktorú Malyševová v Česku vlastní s manželom, má sídlo v Chodove pri Karlových Varoch. Na schránkach alebo na zvončeku však podľa Českej televízie uvedená nie je a nič o nej nevedia ani obyvatelia domu. „Nikdy som o tom nepočula, bývam tu veľmi dlho,“ povedala jedna z obyvateliek bytovky, kde má firma sídlo.

Zničené ruské raketomety Uragán na Ukrajine. Foto: Ozbrojené sily Ukrajiny

12:34 Kremeľ: Kandidatúra Ukrajiny na vstup do EÚ je vnútornou záležitosťou Únie

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok označil štvrtkové rozhodnutie Európskej rady udeliť Ukrajine štatút kandidáta na členstvo za „vnútornú záležitosť“ EÚ. „Sú to vnútorné európske záležitosti. Pre nás je veľmi dôležité, aby nám tieto procesy nepriniesli ďalšie problémy a tiež problémy týmto krajinám vo vzťahu voči nám. Tých problémov je beztak dosť,“ povedal Peskov. Poznamenal pritom, že vzťahy medzi Ruskom a EÚ je v súčasnosti „ťažké ešte viac pokaziť“.

Ohľadne udelenia kandidátskeho štatútu aj Moldavsku Peskov povedal, že táto bývalá sovietska republika sa „snaží byť európskejšou než samotní Európania“. „(Moldavci) si myslia, že čím protiruskejšie budú vyzerať, tým ich budú mať Európania radšej,“ vyhlásil Peskov.

10:59 USA neočakávajú skorý zvrat vo vojne na Ukrajine

USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy nedávno dodané ukrajinským silám – vrátane viacnásobného raketového odpaľovacieho systému HIMARS – okamžite zmenia situáciu na bojiskách na Ukrajine. Príčinou je čiastočne to, že systémy zatiaľ posielané na Ukrajinu majú obmedzený dosah i počet rakiet, aby sa zabezpečilo, že nebudú použité na útoky na ruské územie.

https://standard.sk/220485/usa-rusi-na-ukrajine-znicili-niektore-zapadne-zbrane-ziskavaju-vyhodu/

09:51 Ukrajina vyzvala Afriku, aby vyvinula tlak na Rusko v otázke ukrajinského obilia

Ukrajina vyzvala lídrov afrických krajín, aby vyvinuli tlak na Moskvu, aby povolila export obilia z blokovaných ukrajinských prístavov. Informuje o tom agentúra AFP.

„Stáť pri Ukrajine má pre africké krajiny zmysel,“ povedal vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba novinárom z afrických krajín. „Vyzývam svet a všetky africké štáty na spoluprácu a vyvinutie tlaku na Rusko s cieľom vytvoriť bezpečnú námornú trasu pre vývoz našich potravín,“ dodal.

09:42 Cherson: Kremľom dosadený úradník zahynul pri výbuchu nálože nastraženej v aute

Pri výbuchu v aute nastraženej nálože utrpel smrteľné zranenia vysokopostavený predstaviteľ Moskvou dosadeného vedenia Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o ďalší zo série útokov na prokremeľských úradníkov dosadených do vedenia  ukrajinských regiónov obsadených ruskou armádou.      

Nemenovaný zdroj podľa agentúry AFP uviedol, že muž, ktorý sa stal terčom útoku, bol riaditeľom odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu administratívy Chersonskej oblasti. K výbuchu došlo v piatok ráno v jednej zo štvrtí Chersonu. Podľa agentúry TASS boli pri výbuchu poškodené najmenej dve autá a rozbité okná na najbližšom dome.

https://twitter.com/RALee85/status/1539918302142775296

08:27 Ukrajinské jednotky dostali rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka

Ukrajinské jednotky brániace východoukrajinské mesto Severodoneck dostali rozkaz ustúpiť. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na facebookový status šéfa vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja. Hajdaj napísal, že ukrajinskí obrancovia Severodonecka ustúpia z mesta na nové, lepšie opevnené pozície.

Dodal, že ruské jednotky „takmer zničili Severodoneck, všetka kritická infraštruktúra bola zničená, 90 percent mesta je poškodených, 80 percent bytových domov bude musieť byť zbúraných – nedajú sa zrekonštruovať“. Hajdaj zároveň informoval, že ukrajinským jednotkám sa podarilo odraziť ofenzívu ruských síl na južnom okraji mesta Lysyčansk. Ruská armáda však obsadila Mykolajivku.

VIDEO: Boje v Toškivke

https://twitter.com/RALee85/status/1540166204563808256

08:14 Na juhovýchode Ruska sa zrútilo vojenské nákladné lietadlo

Pri meste Riazaň na juhovýchode Ruska sa v piatok zrútilo vojenské nákladné lietadlo. Zahynuli pri tom štyria ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia. Zranení boli hospitalizovaní a ich stav je stabilizovaný. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na regionálne úrady a štátnu tlačovú agentúru TASS.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že vojenské dopravné lietadlo Il-76 sa zrútilo pri tvrdom pristátí. Pred tým jeho posádka hlásila poruchu motora. Lietadlo sa zrútilo na poli v blízkosti rodinných domov. K materiálnym škodám na nehnuteľnostiach podľa TASS nedošlo.

VIDEO Zlyhanie ruskej protiraketovej obrany v Alčevsku

https://twitter.com/MalcontentmentT/status/1540148820897435648

07:42 V Doneckej oblasti už neexistuje mesto bezpečné pre civilistov, varuje gubernátor

Žiadne mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny už nie je bezpečné pre civilné obyvateľstvo, vzhľadom na stupňujúce sa boje medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi jednotkami. Uviedol to donecký gubernátor Pavlo Kyrylenko, ktorého v piatok citovala agentúra AFP.

„Je extrémne nebezpečné pre obyvateľov, aby zostávali na ktoromkoľvek mieste v (Doneckej) oblasti,“ dodal v súvislosti s ťažkými bojmi v okolí miest Lysyčansk a Severodoneck. Prvoradou prioritou je teraz podľa Kyrylenka zastaviť ruské jednotky v postupe na ukrajinské mestá Sloviansk a Kramatorsk, ktoré sa nachádzajú približne 80 kilometrov ďalej smerom na západ. Gubernátor poukázal na to, že v Kramatorsku zostáva zhruba 45.000 civilistov – približne jedna tretina z predvojnového počtu obyvateľov.

05:41 Tovar je možné do Kaliningradu prevážať loďami, tvrdí ministerka

Tovar, ktorého tranzit cez Litvu do ruskej Kaliningradskej oblasti je pre sankcie Európskej únie zakázaný, je možné „rýchlo presmerovať na námorné trasy a prevážať loďami“. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

TASS citovala ministerku rozvoja infraštruktúry Kaliningradskej oblasti Jevgeniju Kukuškinu, podľa ktorej Litva blokuje približne 30 percent dovozu do Kaliningradu. Tento tovar je podľa nej možné „rýchlo presmerovať na námorné trasy a prevážať loďami“. Kaliningrad má prístav na pobreží Baltského mora.

Litva v sobotu (18. júna) zakázala prevoz ocele a iných železných kovov cez svoje územie z Ruska do susednej Kaliningradskej oblasti po tom, čo vstúpili do platnosti sankcie EÚ voči Moskve.

01:38 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov (428 miliónov eur). Súčasťou poskytnutého vybavenia budú aj raketové systémy stredného doletu HIMARS.

„Tento balík pomoci obsahuje zbrane a vybavenie vrátane nových systémov vysokomobilných delostreleckých rakiet,“ uviedol hovorca Bieleho domu John Kirby. Súčasťou ďalších dodávok majú byť aj desaťtisíce nábojov, delostreleckej munície či dokonca člny. V najnovšom balíku obrannej pomoci budú aj ďalšie salvové raketomety.

ŠTVRTOK

21:54 Macron: Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine vysiela Rusku „veľmi silný signál“, že Únia podporuje prozápadné ašpirácie Kyjeva.

Francúzsky líder rozhodnutie lídrov EÚ privítal ako znak „silnej a zjednotenej Európy“ tvárou v tvár ruskej agresii voči svojmu susedovi. Macron však varoval Kyjev, že prístupový proces bude „náročný“, a pripustil, že rozhodnutie udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny súvisí s ruskou inváziou. „Je to politické rozhodnutie, plne to uznávam,“ uviedol šéf Elyzejského paláca.

20:45 Zelenskyj hovorí o historickom momemte vzťahov s EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil štvrtkové rozhodnutie lídrov. „Je to jedinečný a historický moment vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ. Som vďačný (predsedovi Európskej rady) Charlesovi Michelovi, (predsedníčke Európskej komisie) Ursule von der Leyenovej a vedúcim predstaviteľom EÚ za podporu. Budúcnosť Ukrajiny je v rámci EÚ,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.

https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1540038995178037249

20:30 Ukrajina sa stala kandidátom na členstvo v EÚ

Lídri európskych štátov udelili v piatok večer na summite EÚ v Bruseli Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín. Viacero lídrov členských krajín túto udalosť označilo za za „historický moment“ a signál nádeje pre ukrajinský ľud.

Pre slovenských novinárov informáciu zo summitu potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger, ktorý pripomenul, že Slovensko od neoficiálneho summitu EÚ v marci vo Versailles, kde presadzovalo myšlienku kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, „prešlo dlhú cestu“, aby dostalo všetkých partnerov z EÚ „na palubu“. Premiér dodal, že je to dobrá správa pre Ukrajinu, Slovensko a celú Európu a rovnako zablahoželal aj Moldavsku.

19:00 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov (428 miliónov eur). Súčasťou poskytnutého vybavenia budú aj raketové systémy stredného doletu. Informovala o tom agentúra AP, ktorej to potvrdil nemenovaný zdroj z Washingtonu.

V najnovšom balíku obrannej pomoci budú ďalšie salvové raketomety HIMARS. Prvé štyri batérie, ktoré USA poslali Kyjevu, sú už na Ukrajine. Túto informáciu vo štvrtok potvrdil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Súčasťou novej dodávky zbraní bude okrem raketometov aj munícia a ďalšie zásoby.

Nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu prichádza len týždeň po tom, ako USA oznámili, že Ukrajine pošlú vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov.

18:00 Viac ako polovica Doneckej oblasti je pod kontrolou Ruska

Viac ako polovicu Doneckej oblasti na východe Ukrajiny má zjavne pod kontrolou Rusko. Len 45 percent oblasti kontrolujú ukrajinské sily. Informuje o tom televízia CNN. „Je veľmi náročné povedať, či je zvyšok kontrolovaný nepriateľom, pretože tieto mestá nepriateľ ničí, sú len územiami,“ skonštatoval šéf vojenskej samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Ako tiež povedal, v Sloviansku a Lymane sa koncentrujú práporové taktické skupiny. Ukrajinské sily majú podľa Kyrylenka pred sebou vážne bitky, pričom pokračuje ostreľovanie pozdĺž cesty Bachmut – Lysyčansk s cieľom „odrezať“ Sjevjerodoneck a Lysyčansk od zásobovania.

17:45 Fiala: Česko vyčerpalo zásoby zbraní zo sovietskej éry posielané na Ukrajinu

Česko v podstate vyčerpalo zásoby zbraní zo sovietskej éry, aké mohlo poslať na pomoc Ukrajine brániacej sa voči ruskej agresii. Povedal to vo štvrtok český premiér Petr Fiala po rokovaní, ktoré v Bruseli absolvoval s generálnym tajomník NATO Jensom Stoltenbergom, informuje portál Novinky.cz.

„Naša podpora (Ukrajiny) bude pokračovať, avšak naše zásoby sovietskych zbraňových systémov sa už zmenšujú a bude ich potrebné doplniť,“ povedal Fiala. Tým podľa Noviniek zjavne odkazoval na nedávnu dohodu s Nemeckom o poskytnutí tankov značky Leopard, v súlade s ktorou by Česko malo dostať 20 tankov Leopard 2A4 a následne si ešte dokúpiť najmodernejšie Leopardy 2A7.

Fiala spomenul, že ČR poskytuje ukrajinskej armáde aj technickú podporu. Malo by ísť napríklad o opravy a servis techniky, uvádzajú Novinky.cz. Server zároveň pripomína, že Česko už na Ukrajinu poslalo nešpecifikovaný počet tankov T-72, salvové raketomety RM-70 na podvozkoch Tatra či húfnice DANA.

16:33 Putin vyzýva krajiny BRICS na spoluprácu voči „sebeckým krokom“ Západu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyzval ostatných lídrov zoskupenia BRICS, aby spolupracovali proti „sebeckým krokom“ zo strany Západu. „Iba na základe čestnej a vzájomne prospešnej spolupráce môžeme hľadať východiská z tejto krízovej situácie, ktorá vznikla v globálnej ekonomike následkom nepremyslených, sebeckých krokov niektorých štátov,“ povedal Putin v prejave na virtuálnom summite lídrov zoskupenia BRICS.

Tieto krajiny „pomocou finančných mechanizmov v skutočnosti prenášajú svoje vlastné chyby v makroekonomickej politike na celý svet“, vyhlásil Putin, odkazujúc na západné sankcie uvalené na Rusko počas uplynulých mesiacov. „Sme presvedčení, že teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby vedenie členských krajín BRICS rozvíjalo jednotný, pozitívny kurz smerom k vytvoreniu skutočne multipolárneho systému medzivládnych vzťahov,“ povedal Putin.

Dodal, že krajiny zoskupenia BRICS „môžu počítať s podporou mnohých ázijských, afrických a latinskoamerických štátov, ktoré sa usilujú o nezávislú politiku“.

16:00 Zelenskyj kritizoval Izrael za jeho odmietnutie uvaliť sankcie na Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok kritizoval Izrael za to, že odmietol uvaliť na Rusko tvrdé sankcie. Vyjadril sa tak vo videopríhovore na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, štyri mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Zelenského zosilnená kritika prichádza v čase, keď Izrael zažíva politickú krízu a súčasný minister zahraničných vecí Jair Lapid pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní prevezme funkciu predsedu vlády od Naftaliho Bennetta. Zdržal sa kritiky ruskej invázie a zdôraznil úzke vzťahy Izraela s Moskvou a Kyjevom, pričom jeho administratíva neuvalila sankcie na vládu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Niekoľko dní po začiatku invázie z 24. februára Lapid označil vpád Ruska za „porušenie svetového poriadku“. Izraelskí komentátori uviedli, že ich protichodná rétorika bola koordinovaná s úmyslom zachovať izraelskú neutralitu.

15:39 Rusko splatilo dolárový dlh v rubľoch

Ruské ministerstvo financií vo štvrtok informovalo, že uhradilo v rubľoch dve úrokové platby z dlhopisov denominovaných v dolároch. A tvrdí, že odoslaním kupónových platieb vo výške 12,51 miliardy rubľov (234,5 milióna USD; 222,89 milióna eur) do Národného zúčtovacieho depozitára (NSD) si splnilo svoje záväzky „v plnom rozsahu“. Informujú o tom AFP a Reuters.

Ministerstvo spresnilo, že platby sa týkali eurobondov splatných v rokoch 2027 a 2047. „Povinnosti pri obsluhe štátnych cenných papierov Ruskej federácie tak ministerstvo financií splnilo v plnom rozsahu,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Podľa ministra financií Antona Siluanova fakt, že platby sa neuskutočnili v mene, v ktorej boli dlhopisy denominované, neznamená, že Rusko nesplatilo svoj zahraničný dlh.

13:24 Británia a Turecko žiadajú rýchle riešenie obilnej krízy, varujú pred dôsledkami

Šéfovia diplomacií Británie a Turecka vyzvali vo štvrtok na urgentné riešenie krízy vyvolanej zablokovaním vývozu obilia z Ukrajiny v dôsledku ruskej invázie. Ak sa krízu nepodarí vyriešiť v priebehu najbližších týždňov, môže to mať podľa nich „zničujúce dôsledky“, informuje agentúra AFP.

„Táto obilná kríza je naliehavá a musí byť vyriešená v priebehu nasledujúceho mesiaca. V opačnom prípade môže mať zničujúce následky,“ povedala britská ministerka zahraničných vecí Lizz Trussová v Ankare na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom. Trussová ďalej vyhlásila, že putinovské Rusko v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine využíva hlad a potravinovú bezpečnosť ako zbraň. Británia a Turecko budú podľa nej úzko spolupracovať, aby našli spôsoby, ako „dostať obilie z Ukrajiny“.

Podľa Čavušogla je v tomto smere potrebné konať čo najrýchlejšie, ale hľadanie riešenia podľa neho stále komplikujú viaceré otázky bezpečnostného charakteru.

12:49 Moskva sa preorientováva na obchod s Brazíliou, Indiou, Čínou a JAR, tvrdí Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko presmeruje obchod k „spoľahlivým medzinárodným partnerom“, ako sú Brazília, India, Čína a Juhoafrická republika, keďže Západ sa podľa neho pokúša o prerušenie ekonomických väzieb s Moskvou. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Aktívne sa zapájame do preorientovania našich obchodných tokov a zahraničných ekonomických kontaktov smerom k spoľahlivým medzinárodným partnerom, predovšetkým ku krajinám BRICS,“ povedal Putin vo svojom videopríhovore k účastníkom virtuálneho samitu BRICS.

11:35 Rusi prišli na juhu Ukrajiny o desiatky vojakov i dva muničné sklady, tvrdí protistrana

Ruská armáda prišla v priebehu stredy na juhu Ukrajiny o 20 vojakov i dva muničné sklady v Chersonskej oblasti ovládanej Ruskom. Ukrajinské ozbrojené sily na Facebooku informovali, že nepriateľovi zničili i časť vybavenia vrátane samohybnej húfnice a štyroch vojenských vozidiel.

Podľa Ukrajincov ruské sily dvakrát zaútočili na Odeskú oblasť, no obe rakety zničili nad morom jednotky protivzdušnej obrany. Ukrajinská armáda tiež tvrdí, že pokračuje operácia na zničenie nepriateľských síl na strategickom Haďom ostrove v Čiernom mori.

10:50  Dvanásť krajín EÚ zasiahlo zníženie dodávok plynu z Ruska

Dvanásť krajín Európskej únie (EÚ) zasiahlo zníženie dodávok plynu z Ruska, uviedol vo štvrtok podpredseda Európskej komisie (EK) a komisár pre ekológiu Frans Timmermans.

Podľa Timmermansa desať z 27 členských štátov EÚ vydalo takzvané „včasné varovanie“, čo je prvý stupeň z troch v rámci núdzového plánu pre prípad nedostatku plynu. Krajiny EÚ majú povinnosť mať pripravené takéto plány pre prípad ohrozenia energetickej bezpečnosti. V rámci troch stupňov ohrozenia majú rozpracované postupy, ako budú riešiť výpadok dodávok.

10:40 Heger: SR podporí štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko 

 Slovensko na summite EÚ, ktorý vo štvrtok začína v Bruseli podporí udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko a zároveň podporí aj udelenie európskej perspektívy pre Gruzínsko. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger po príchode do Bruselu.

Premiér pripomenul, že aj odporúčanie Európskej komisie jasne hovorí v prospech udelenia kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu a Moldavsko, čo je však spájané s významnými reformami. V prípade Gruzínska sa neskoršie udelenie toho istého štatútu rovnako spája s reformnými krokmi. „To všetko bude predmetom diskusie. Vo všeobecnosti si myslím, že tá zhoda na Ukrajine tu je – a to je teraz najdôležitejšie, pretože je to krajina zmietaná vojnou,“ opísal situáciu Heger.

09:44 Maďarský minister obrany: Potrebujeme odstrašujúcu vojenskú silu

Maďarsko potrebuje dosiahnuť, aby zastarané vojenské prostriedky boli čo najskôr nahradené prostriedkami modernými, ktoré budú schopné reagovať na všetky výzvy odstrašujúcou vojenskou silou. Vyhlásil to vo štvrtkovom rozhovore pre spravodajský server Mandiner.hu maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky.

V súvislosti s rozvojom ozbrojených síl šéf rezortu povedal, že výhodou je, že maďarská vláda už pred rokmi začala s posilnením armády a s nákupom bojovej techniky. Z toho podľa Szalayho-Bobrovniczkého vyplýva, že modernizácia vojska nie je ponechaná na obdobie vojny. „Prioritou národnej vlády je vždy bezpečnosť Maďarska. V uplynulých rokoch vplyvom migrácie a koronavírusovej pandémie a teraz vojny sa jednoznačne potvrdilo, že bezpečnosť a obranu vlasti treba posilniť,“ zdôraznil minister.

Szalay-Bobrovniczky v rozsiahlom rozhovore okrem iného informoval, že priebežne prichádzajú nemecké tanky Leopard, začína sa s výrobou a zaradením bojových vozidiel pechoty značky Lynx a armáda už používa ručné strelné zbrane vyrábané na základe českej licencie.

09:20 Ruská armáda „oslobodzuje“ Severodoneck od života a pracovných miest

Ruské jednotky dobyli v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny dve ďalšie obce nachádzajúce sa v blízkosti strategicky významného mesta Lysyčansk. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom vo štvrtok informovala agentúra CNN.Náčelník vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa CNN uviedol, že obce Loskutivka a Raj-Olexandrivka v stredu obsadili ruské jednotky.

Pokiaľ ide o mesto Severodoneck, Hajdaj uviedol, že ukrajinskej armáde sa naďalej darí „zadržiavať“ ruské jednotky.  Dodal však, že ruskí „okupanti ničia (v meste) priemyselné zariadenia“. „Ruská armáda ‚oslobodzuje‘ Severodoneck od života a pracovných miest,“ povedal Hajdaj. Informoval, že mesto Lysyčansk bolo v stredu niekoľkokrát terčom ostreľovania.

08:55 Cudzinci odsúdení v Doneckej ľudovej republike na smrť pripravujú odvolanie proti rozsudku

Dvaja britskí občania a jeden Maročan, ktorí boli proruskými separatistami na východe Ukrajiny odsúdení na trest smrti, pripravujú proti tomuto verdiktu odvolania. Vo štvrtok o tom informovala americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na správu ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

Úrady samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), vyhlásenej v roku 2014 proruskými separatistami na východe Ukrajiny, uviedli, že títo traja muži boli žoldniermi bojujúcimi na strane ukrajinskej armády. Ruské jednotky ich zadržali v apríli v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Začiatkom júna boli súdom Doneckej ľudovej republiky odsúdení na smrť. Ruská štátna agentúra RIA Novosti informovala, že budú popravení zastrelením.

Odsúdení Shaun Pinner, Aiden Aslin a Bráhím Saadún pred súdom odmietli vinu, ktorú im pripísala samozvaný súd. Tvrdia, že ako príslušníci ukrajinskej armády sú vojnovými zajatcami a vzťahuje sa na nich preto Ženevská konvencia. Pinnerova právnička pre agentúru TASS, monitorovanú televíziou CNN, uviedla, že jej tím pripravuje dokumenty na podanie odvolania, a dodala, že ak bude zamietnuté, podajú žiadosť o milosť.     

08:42 ČR: Premiér Fiala obvinil Rusko z vedenia ekonomickej vojny proti Európe

Český premiér Petr Fiala obvinil v stredu Rusko, že popri invázii na Ukrajine vedie proti západným krajinám „morálno-ekonomickú“ vojnu.

Cieľom Ruska je oslabiť a destabilizovať demokratické štáty, uviedol Fiala vo svojom večernom prejave, ktorý odvysielala česká televízia. Ako dodal, existuje reálna hrozba, že Rusko by mohlo počas nasledujúcich týždňov alebo mesiacov zastaviť dodávky plynu do Európy.

Český premiér Petr Fiala po audiencii u pápeža. Foto: Bohumil Petrík

07:34 Zelenskyj opäť vyzval na urýchlenie dodávok ťažkých zbraní

Intenzívne vzdušné a delostrelecké útoky zo strany Ruska majú za cieľ zničenie celého regiónu Donbas na východe Ukrajiny, uviedol v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby urýchlili dodávky ťažkých zbraní, ktoré by sa na bojisku vyrovnali Rusku.

„Musíme oslobodiť našu krajinu a dosiahnuť víťazstvo, ale rýchlejšie, omnoho rýchlejšie,“ povedal Zelenskyj vo videoposolstve a zopakoval požiadavku svojej krajiny o silnejšie a rýchlejšie zbrane.

„V Donbase došlo k masívnym vzdušným i delostreleckým útokom. Cieľ okupantov je nezmenený, chcú zničiť celý Donbas, krok za krokom,“ podotkol.

„Preto znovu a znovu zdôrazňujeme zrýchlenie dodávok zbraní na Ukrajinu. Čo je rýchlo potrebné, je rovnosť na bojisku, aby sme zastavili túto diabolskú armádu a vytlačili ju za hranice Ukrajiny,“ uviedol ďalej ukrajinský prezident.

05:50 Ostreľovanie Luhanskej oblasti je „peklom“ pre vojakov, tvrdí gubernátor

Intenzívne ruské bombardovanie Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj ostreľovanie kľúčového priemyselného mesta Severodoneck je „peklom“ pre vojakov, ktorí sa tam nachádzajú. Uviedol to v stredu Kyjev a zdôraznil, že obrancovia budú odolávať „tak dlho, ako to bude nevyhnutné“.

„Ruská armáda… jednoducho všetko ničí“ aj v neďalekom meste Lysyčansk, napísal na sociálnej sieti gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Tam vonku je proste peklo“ po štyroch mesiacoch ostreľovania Severodonecka, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Severný Donec, uviedol. „Naši chlapci držia svoje pozície a budú pokračovať tak dlho, ako to bude nevyhnutné,“ dodal Hajdaj.

Proruskí separatisti tvrdia, že sú blízko k obkľúčeniu oboch týchto miest, píše AFP. Ich obsadením by Moskva ovládla celú Luhanskú oblasť, čo by Rusku umožnilo tlačiť sa ďalej do Donbasu.

Ukrajinskí vojaci sa pozerajú na obrazovku dronu. Foto: TASR/AP

04:17 Guterres by mal v Turecku rokovať s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny

Generálny tajomník OSN António Guterres by sa budúci týždeň v Turecku mal stretnúť s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, aby sa dohodli na sprostredkovaní vývozu obilia z blokovaných ukrajinských prístavov. TASR informuje podľa správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na diplomatov z prostredia Bezpečnostnej rady (BR) OSN.

Ukrajina bola pred začiatkom ruskej invázie štvrtým najväčším vývozcom pšenice na svete a pokrývala polovicu spotreby slnečnicových semien a oleja. Export z ukrajinských prístavov sa však v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu zastavil.

Tento fakt spoločne so západnými sankciami uvalenými na Rusko spôsobil zvýšenie cien potravín a vyvolal obavy z vypuknutia hladomoru na Blízkom východe a v Afrike.

02:41 Estónsko požiadalo väčšie európske štáty, aby Kyjevu poskytli vojenskú pomoc

Estónsko žiada väčšie členské štáty EÚ, aby poskytli Ukrajine väčšiu vojenskú pomoc. V stredu to uviedla estónska premiérka Kaja Kallasová.

Kallasová povedala, že jej krajina už pre ukrajinský ľud nedokáže urobiť viac. „Verím však, že stále existujú možnosti z väčších členských štátov (EÚ), ako im pomôcť,“ dodala.

Podľa estónskej vlády Tallinn doposiaľ poskytol Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 230 miliónov eur.      

O ďalšej podpore pre Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskému útoku od 24. februára, sa bude rokovať na summite EÚ v Bruseli, ktorý sa začne vo štvrtok, pripomína DPA.

Kaja Kallasová. Foto: TASR/AP

01:26 Lídri krajín G7 chcú na nadchádzajúcom samite vystupňovať tlak na Rusko

Lídri priemyselne najrozvinutejších krajín na nadchádzajúcom samite skupiny G7 v Nemecku oznámia nové opatrenia voči Rusku v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom v stredu informovala s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.

„Predstavíme konkrétny súbor návrhov na zvýšenie tlaku na Rusko,“ uviedol nemenovaný americký zdroj.

K predstaviteľom Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska sa v sobotu pripojí aj americký prezident Joe Biden. Samit G7 sa uskutoční 26. až 28. júna na zámku Elmau v Bavorských Alpách.

https://standard.sk/216199/ambasada-usa-sidli-v-moskve-na-novej-adrese-nazvanej-po-separatistoch-v-donbase/

(tasr, sita)


Ďalšie články