25. júna, 06:10

Rusko poskytne Bielorusku raketové systémy Iskander-M s doletom 500 kilometrov. Môžu niesť aj jadrové hlavice

Rusko poskytne Bielorusku raketové systémy Iskander-M s doletom 500 kilometrov. Môžu niesť aj jadrové hlaviceVladimir Putin a Alexander Lukašenko. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

19:07 Ruské ostreľovanie poškodilo zariadenie jadrového výskumu v Charkove

Ruské ostreľovanie poškodilo zariadenie jadrového výskumu v severoukrajinskom Charkove. Informoval o tom ukrajinský Štátny úrad pre jadrový dozor s tým, že útok poškodil niektoré budovy a infraštruktúru v areáli, ale nemal vplyv na oblasť, kde sa nachádza jadrové palivo. Úrad dodal, že úrovne radiácie v oblasti zostali v normálnom rozmedzí. Na svojej webstránke to uvádza televízia Sky News.

„Pravdepodobnosť nových škôd, ktoré môžu priamo ovplyvniť stav jadrovej a radiačnej bezpečnosti, zostáva pre ostreľovanie ruskými jednotkami vysoká,“ uviedol úrad.

18:46 Rusko poskytne Bielorusku raketové systémy Iskander-M, môžu niesť jadrové hlavice

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Rusko v priebehu niekoľkých mesiacov poskytne Bielorusku operačno-taktické raketové systémy Iskander-M. Ide o systémy, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice. Ako informovala agentúra AFP, Putin to oznámil v sobotu v Petrohrade na stretnutí so svojím spojencom, bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Z Putinovho vyjadrenia vyplýva, že o raketové systémy požiadal Lukašenko a ruské vedenie sa mu rozhodlo vyhovieť. „V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov presunieme do Bieloruska taktické raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu používať balistické aj riadené strely, a to v ich konvenčnej i jadrovej verzii,“ vyhlásil Putin.

Oficiálne sa uvádza, že dosah rakiet komplexu Iskander-M môže byť až 500 kilometrov. Tento komplex je vo výzbroji ruských pozemných vojsk. Komplex Iskander-M bol vyvinutý v roku 2011 a je modernizovanou verziou operačno-taktického raketového komplexu Iskander, ktorý nahradil zastaraný komplex Točka-U. Iskander-M je určený predovšetkým na ničenie veliteľských stanovíšť a komunikačných centier, letísk, raketových systémov a delostrelectva na vzdialenosť do 500 kilometrov, uvádza sa na webovej stránke Armyweb.cz.

18:35 Ruské delostrelectvo vymazalo z mapy tisícovú ukrajinskú dedinu

Obec Vrubivka sa nachádza 72 kilometrov od Luhanska na frontovej línii boja. Na sociálnej sieti Twitter sa objavilo video ukazujúce, čo z dediny po poslednom ruskom bombardovaní zostalo. Zverejnil ho Anton Geraščenko, poradca ukrajinského ministra vnútra.

Video nakrútili z automobilu, ktorý prechádzal bývalou dedinou s necelou tisíckou obyvateľov po nespevnenej ceste. Vrubivka prežila ostreľovanie už v roku 2018 a v posledných mesiacoch bola zbombardovaná aj jej škola. Teraz, ako ukazuje video, masívnej ruskej delostreleckej paľbe podľahol aj jej zvyšok. Obec už pripomínajú iba ruiny základov budov, obhorené stromy a zvyšky trosiek majetku, ktorý tam utekajúci obyvatelia zanechali.

18:02 Ruská armáda údajne zabila na Ukrajine 80 poľských žoldnierov

Ruská armáda zabila pri útoku na východoukrajinské mesto Kosťantynivka až 80 poľských žoldnierov (celkovo vraj prišla za 24 hodín o 780 vojakov). Okrem toho zlikvidovala aj 20 bojových obrnených vozidiel a osem raketometov Grad. Povedal to v sobotu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Neuviedol ale, kedy sa to stalo, ani ďalšie podrobnosti. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, ktoré si však správu nedokázali overiť.

17:27 Severodoneck je úplne pod okupáciou Ruska, tvrdí jeho starosta

Východoukrajinské mesto Severodoneck je pod úplnou okupáciou ruských síl. Povedal to tamojší starosta Oleksandr Strjuk. Zároveň varoval Ukrajincov, ktorí sú stále v meste, že už nie je možné odísť na územie kontrolované Ukrajinou. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Ukrajinské úrady v piatok nariadili vojakom, aby sa zo Severodonecka stiahli. Uviedli pritom, že utrpeli ťažké straty a z mesta zostáva len málo na obranu. Mesto v Luhanskej oblasti sa v ostatných týždňoch stalo neúprosným bojiskom.

17:18 Erdogan naznačil, že v otázke kandidatúry Švédska do NATO nenastal žiadny pokrok

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu vyhlásil, že v otázke pripravenosti Švédska vstúpiť do NATO sa nedosiahol žiadny pokrok. Podľa agentúry AFP to konštatoval po telefonickom rozhovore so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou. Kancelária tureckého prezidenta informovala, že Erdogan v telefonáte zopakoval, že „Švédsko by malo podniknúť kroky týkajúce sa takých základných záležitostí, ako je boj proti terorizmu“. Povedal tiež, že Ankara chce od Švédska vidieť záväzky v týchto otázkach, ako aj konkrétne a jasné kroky.

Podľa AFP turecký líder tiež vyjadril očakávania, že Švédsko zruší zbrojné embargo proti Turecku, ktoré Štokholm uvalil v roku 2019 v súvislosti s vojenskou ofenzívou Ankary v Sýrii. Vyhlásil tiež, že dúfa, že reštrikcie prijaté voči tureckému obrannému priemyslu budú zrušené a že Švédsko vydá na stíhanie niekoľko osôb, ktoré Ankara obvinila z účasti na terorizme.

16:44 Starostovia Viedne, Berlína a Madridu telefonovali s falošným Kličkom

Starostovia metropol Nemecka, Rakúska a Španielska sa stali v uplynulých dňoch obeťami kybernetickej kriminality, keď namiesto starostu ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalija Klička absolvovali videohovor s podvodníkom. Samotný Kličko vyzval na objasnenie tejto záležitosti a upozornil, že telefonáty s ním sú organizované len cez oficiálne miesta v Kyjeve a na rozhovory v angličtine či nemčine nikdy nepotrebuje tlmočníka. Informovali o tom agentúry DPA a APA.

Nemeckí bezpečnostní predstavitelia vyšetrujú incident, pri ktorom berlínska starostka Franziska Giffeyová telefonovala s mužom vydávajúcim sa za Klička. Podľa hovorcu polície ide o politicky motivovaný čin. To, že nešlo o kontakt so skutočným starostom Kyjeva neskôr na Twitteri potvrdil aj ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk. Hovorkyňa starostky nemeckej metropoly Lisa Frerichsová poznamenala, že prvých 15 minút hovoru prebehlo úplne normálne, avšak potom sa začali objavovať témy, ktoré vzbudili podozrenie, že ide o podvod. Muž vydávajúci sa za Klička chcel napríklad hovoriť o Ukrajincoch, ktorí „sa pokúšajú získať v Berlíne sociálne dávky“.

16:39 Proruskí separatisti údajne vstúpili do Lysyčanska, vedú sa tam pouličné boje

Ruské jednotky a ich spojenci zo samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) vstúpili do východoukrajinského mesta Lysyčansk, kde následne vypukli pouličné boje. Podľa agentúry AFP o tom informoval zdroj z radov proruských separatistov na východe Ukrajiny.  Lysyčansk leží neďaleko strategicky dôležitého mesta Severodoneck, ktorý je už niekoľko týždňov terčom útokov ruskej armády.

Velenie ukrajinských ozbrojených síl v piatok vydalo rozkaz, aby sa obrancovia mesta stiahli a presunuli sa na bezpečnejšie pozície. Predstaviteľ proruských separatistov podplukovník Andrej Maročko v sobotu vo svojom statuse v aplikácii Telegram napísal: „Niektoré podniky v meste (Lysyčansk) už boli obsadené. Teraz tam prebiehajú pouličné boje“.

14:20 Kuleba: Námietky Ruska voči členstvu Ukrajiny a Moldavska v EÚ sú slabosťou

Námietky Ruska voči tomu, že Európska únia rozhodla vo štvrtok o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku, poukazujú na slabosť Moskvy. V sobotu to vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Uviedla to agentúra AFP.

Po desaťročiach politiky založenej na agresii, nátlaku a nedostatku rešpektu je jediné, čo Rusko v súčasnosti dokáže, vyhrážať sa iným štátom, uviedol na sociálnej sieti Twitter šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. „Jediné, čo (Rusko) robí, je, že ukazuje svoju slabosť,“ zdôraznil. Dodal, že Kyjev je na strane vlády a obyvateľov Moldavska, ktoré opätovne čelí hrozbám zo strany Moskvy.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

12:55 Rusko pravdepodobne odvolalo niekoľko generálov, tvrdia Briti

Rusko podľa britskej vojenskej rozviedky tento mesiac pravdepodobne odvolalo niekoľkých generálov z kľúčových veliteľských rolí. Vo svojom najnovšom hodnotení vojny na Ukrajine britské ministerstvo obrany uvádza, že novým veliteľom južného vojenského okruhu zrejme bude generálplukovník Sergej Surovikin.

Rezort pripomína, že jeho kariéru sprevádzajú „obvinenia z korupcie a brutality“. Rusko už niekoľkokrát počas invázie urobilo zmeny na veliteľských pozíciách po jej dezorganizovanom začiatku, ktorý nedokázal splniť kľúčové ciele Moskvy, pripomína na svojej webstránke televízia Sky News.

12:36 Ukrajina tvrdí, že Rusko chce zatiahnuť Bielorusko do vojny

Ukrajinské spravodajské služby v uviedli, že Rusko chce Bielorusko vtiahnuť do vojny. Vyjadrili sa tak po tom, čo boli skoro ráno v sobotu z územia Bieloruska vypálené rakety na severoukrajinskú Černihivskú oblasť. Správu priniesla agentúrs AFP.

„Dnešné útoky sú priamo spojené so snahou Kremľa zatiahnuť Bielorusko ako spolubojovníka do vojny na Ukrajine,“ napísali na online platforme Telegram ukrajinské tajné služby, ktoré sú súčasťou rezortu obrany.

11:50 Z Bieloruska vypálili rakety na ukrajinskú Černihivskú oblasť

Severoukrajinská Černihivská oblasť sa v sobotu ráno stala terčom „masívneho bombardovania“ z územia Bieloruska, ktoré je ruským spojencom. V sobotňajšom vyhlásení to uviedla ukrajinská armáda, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP. „Okolo 05.00 h ráno (04.00 h SELČ) čelila Černihivská oblasť masívnemu raketovému bombardovaniu.

Dvadsať rakiet vypálených z územia Bieloruska a zo vzduchu smerovalo na dedinu Desna,“ napísalo na Facebooku operačné velenie ukrajinskej armády „Sever“. Ozbrojené sily dodali, že nateraz neboli hlásené žiadne obete týchto útokov. Obec Desna, kde pred vojnou žilo okolo 7 500 ľudí, leží 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev a približne v rovnakej vzdialenosti sa z opačnej strany nachádza bieloruská hranica.

K útokom došlo v čase, keď sa má v sobotu v Petrohrade uskutočniť stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho blízkeho spojenca, bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Budúci štvrtok a piatok má Bielorusko navštíviť šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Bielorusko je jedinou európskou krajinou, ktorá podporila ruskú inváziu a umožnila vstup ruských jednotiek cez svoje hranice.

11:28 Moskva pre spor v Kaliningradskej oblasti spochybnila zákonnosť hraníc Litvy

Generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin v sobotňajšom rozhovore pre ruskú štátnu televíziu spochybnil zákonnosť hraníc Litvy. Vyjadril sa tak v súvislosti so sporom s vládou vo Vilniuse – tá pred týždňom zakázala cez svoje územie prepravovať tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ, do ruskej Kaliningradskej oblasti. Správu priniesla agentúra DPA.

Rogozin tvrdí, že umožnenie železničnej prepravy tovaru cez Litvu bez obmedzení je podmienkou, aby Moskva uznala hranice Litvy, bývalej sovietskej republiky. „Litva týmto v zásade sama spochybnila svoje hranice,“ povedal Rogozin. Dodal, že si týmto krom „nestrelila len do nohy, ale do hlavy“.

Gubernátor Kaliningradskej oblasti Anton Alichanov uviedol, že kroky Litvy zasiahli 40 až 50 percent všetkých prepravovaných tovarov do ruskej exklávy v Baltskom mori vrátane stavebných materiálov a kovov.

11:13 Na Ľvovskú oblasť vystrelili z Čierneho mora šesť rakiet

Rusko vystrelilo z Čierneho mora šesť rakiet na Ľvovskú oblasť na západe Ukrajiny. Tamojší gubernátor Maksym Kozyckyj, na ktorého sa odvoláva web Kyiv Independent, v sobotu informoval, že dve strely zostrelili a štyri zasiahli vojenskú infraštruktúru v Javorivskom okrese. Štyria ľudia utrpeli zranenia.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na sociálnej sieti Twitter v sobotu uviedol, že cez noc zasiahlo Ukrajinu 48 striel s plochou dráhou letu. Útoky sa podľa neho zamerali „výlučne na civilné ciele“. Zároveň obvinil Rusko, že sa snaží zastrašiť Ukrajinu, uvádza spravodajský portál Sky News.

10:33 Ruské sily zasiahli severodeneckú továreň, kde sa ukrývajú civilisti, uviedol gubernátor

Ruské sily uskutočnili v sobotu delostrelecké a letecké útoky na ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk, pričom zasiahli aj chemickú továreň Azot, v ktorej sa ukrývajú stovky civilistov. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters.

Hajdaj priblížil, že ruské jednotky zaútočili na severodoneckú priemyselnú zónu a pokúsili sa tiež vstúpiť do mesta Lysyčansk a o jeho blokádu. „V Lysyčansku došlo k leteckým útokom. Severodoneck zasiahli delostrelecké (útoky),“ napísal Hajdaj na online platforme Telegram. Dodal, že ostreľovaná bola aj severodonecká továreň Azot a dediny Syneckyj, Pavlohrad a ďalšie. Hajdaj vo svojom príspevku na sociálnej sieti nespomenul, či pri útoku na továreň Azot došlo k obetiam.

07:37 Zelenskyj odvolal veľvyslanca na Slovensku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal z funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike Jurija Mušku. TASR o tom informuje na základe nariadenia, ktoré bolo zverejnené v piatok na oficiálnej stránke Zelenského úradu (www.president.gov.ua) v časti Dokumenty. „Odvolávam Jurija Jurijovyča Mušku z funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike,“ píše sa v nariadení. Dôvody odvolania v ňom nie sú uvedené.

Jurij Muška. Foto: TASR/Jakub Kotian

Zelenskyj rozhodol aj o odvolaní ukrajinských veľvyslancov v Iráne, Libanone, Gruzínsku a Portugalsku, uviedla v piatok agentúra Ukrinform. Pripomenula, že Zelenskyj predtým avizoval odvolanie veľvyslancov, ktorí si neefektívne plnia svoje povinnosti.

Muška bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku od januára 2017. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v Maďarsku a Kórejskej republike.

PIATOK

23:31 Ukrajina obviňuje zákonodarcu sankcionovaného v USA zo špionáže pre Rusko

Ukrajinská tajná služba SBU v piatok oznámila, že odhalila špionážnu sieť ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorej súčasťou bol aj ukrajinský poslanec Andrij Derkač, už v minulosti Spojenými štátmi obvinený z toho, že je ruský agent. Informovala o tom agentúra Reuters. SBU uviedla, že Derkač vytvoril sieť súkromných bezpečnostných firiem, ktoré využíval na to, aby ruským jednotkám uľahčil pohyb v ukrajinských mestách po začiatku invázie.

Derkač v minulosti odmietol akékoľvek previnenie a vyhlásil, že sa stal terčom, lebo odkryl korupciu. Kde sa v súčasnosti nachádza, nie je známe. SBU vo vyhlásení citovala svedectvo Derkačovho parlamentného asistenta Ihora Kolesnikova. SBU uviedla, že Kolesnikov bol zatknutý na začiatku vojny a obvinený z toho, že fungoval ako spojka medzi Derkačom a GRU. Kolesnikov po zadržaní povedal, že Derkačove bezpečnostné firmy mali za úlohu zaistiť pokojný vstup ruskej armády do miest.

21:20 Ukrajina bude potrebovať najmenej desaťročie, kým odstráni všetky míny

Ukrajina bude potrebovať najmenej desať rokov, kým odstráni po vojne všetky míny a výbušniny zo svojej pevniny a teritoriálnych vôd. V piatok to povedal hovorca ukrajinskej štátnej pohotovostnej služby Olexandr Chorunžij, na ktorého sa odvolal portál britského denníka The Guardian.

Ukrajina zatiaľ dokázala vyčistiť 620 štvorcových kilometrov súše posiatej tisíckami výbušných zariadení vrátane 2 000 bômb zhodených zo vzduchu, informoval Chorunžij na tlačovej konferencii.

20:51 Starosta Mykolajiva vyzýva každého, kto chce zostať nažive, aby opustil mesto.

Starosta juhoukrajinského mesta Mykolajiv Oleksandr Senkevyč vyzval obyvateľov, aby odišli. „Odporúčam každému, kto chce zostať nažive, aby opustil mesto. V Mykolajive momentálne zostáva asi 230-tisíc ľudí,“ povedal starosta podľa spravodajského webu CNN.

Evakuačné cesty z Mykolajiva podľa Senkevyča vedú v smere na Odesu, Kryvyj Rih a Kyjiv. Situáciu opísal ako „vo všeobecnosti veľmi zlú“. „Mesto je ostreľované každý deň,“ dodal. Taktiež poznamenal, že v meste bolo zabitých 111 ľudí a 502 osôb utrpelo zranenia, vrátane šiestich detí.

19:10 Rusko: Súd potvrdil prepustenie univerzitného profesora za postoj k Ukrajine

Ruský súd potvrdil prepustenie univerzitného profesora Romana Melničenka, ktorý prišiel o prácu za verejné odsúdenie invázie Ruska na Ukrajine. „Sudkyňa Tatiana Makarovová ma odmietla vrátiť do zamestnania,“ napísal na Facebooku Melničenko v piatok, deň po súdnom pojednávaní.

Profesora práva Melničenka (49), ktorého rodičia žijú neďaleko frontovej línie na Ukrajine, Štátna univerzita vo Volgograde na juhozápade Ruska prepustila v polovici apríla za „nemorálne správanie“ po tom, čo na sociálnych sieťach zdieľal príspevky odsudzujúce vojenskú operáciu Moskvy. Prepustili ho napriek tomu, že súhlasil s požiadavkou univerzity, aby tieto príspevky vymazal.

18:13 Morawiecki: Poľsko chce, aby NATO posilnilo obranu v Suwalskom koridore

Poľsko a pobaltské štáty chcú silnejšiu vojenskú prítomnosť Severoatlantickej aliancie v Suwalskom koridore. Ide o oblasť, ktorá sa nachádza na hraniciach medzi Poľskom a Litvou a ktorá oddeľuje ruskú exklávu Kaliningrad od Bieloruska.

„Počas rozhovorov s našimi partnermi z NATO budeme apelovať na posilnenie tohto koridoru,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki počas piatkovej tlačovej konferencie v Bruseli po skončení samitu Európskej únie.

„Poľsko, Litva a ostatné pobaltské štáty už dlho upozorňujú NATO na riziká, ktoré existujú v Suwalskom koridore,“ dodal Morawiecki a spresnil, že na severovýchode Poľska už bola rozmiestnená mnohonárodná jednotka NATO.

Suwalský koridor sa považuje za zraniteľný bod obrany NATO, pretože je nielen jedinou spojnicou medzi pobaltskými štátmi a zvyškom EÚ a Aliancie, ale aktuálne aj terčom ostrého sporu medzi Ruskom a Litvou. Západní vojenskí plánovači varovali, že oblasť by bola pravdepodobne jedným z prvých cieľov ruského prezidenta, ak by sa rozhodol eskalovať vojnu na Ukrajine do priamej konfrontácie s NATO. Aktuálne napätie vyvolal krok vlády vo Vilniuse, ktorá v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ.

17:59 Ukrajina: Polícia zhabala súbor starožitností odcudzených z anektovaného Krymu

Ukrajinská polícia zhabala obrovskú zbierku starožitností v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, ktoré boli odcudzené z múzeí na Kryme, v roku 2014 anektovanom Ruskom. Informovala o tom v piatok tlačová agentúra AFP.

V bližšie nešpecifikovanom úrade v hlavnom meste Kyjev sa našlo niekoľko tisíc artefaktov z bronzovej doby a zo stredoveku. Generálna prokurátorka Iryna Venediktovová uviedla, že polícia zhabala „viac než 6 000 historických predmetov vrátane mečov, šablí, prilieb, amfor a mincí“. Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj uviedol, že zbierku objavili v rámci 13 razií uskutočnených počas piatich dní. Podľa jeho vyjadrenia sú tieto artefakty významné nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú východnú Európu.

VIDEO Zničené ruské veliteľské vozidlo

17:19 Poľsko znova hlási viac prichádzajúcich než odchádzajúcich Ukrajincov

Počet Ukrajincov prekračujúcich hranicu do Poľska znova prevyšuje počet tých, čo sa do vlasti vracajú. Obracia sa tak mesiac trvajúci trend, ukázali v piatok poľské údaje. Správu priniesla tlačová agentúra AFP. Už niekoľko dní vstupuje do Poľska priemerne o 3 000 Ukrajincov viac, než ich odchádza, uvádzajú poľské pohraničné úrady.

Po začatí invázie Ruska na Ukrajine 24. februára utekali Ukrajinci do Poľska masovo. Niekedy ich prišlo až 400 000 denne, oznámila hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská. Prílev ukrajinských utečencov sa nakoniec spomalil, keď sa vojna naťahovala, a od polovice mája už viac Ukrajincov odchádzalo ako prichádzalo – až do tohto týždňa.

Táto zmena nastáva v období, keď Rusko stále bombarduje a ostreľuje ukrajinské mestá a ničí infraštruktúru vrátane ropnej rafinérie v meste Kremenčuk, kde preto zostali bez zamestnania tisíce ľudí. Uviedla to Natalija Pančenková, šéfka občianskej iniciatívy Euromajdan Warszawa na podporu Ukrajiny.

15:51 Lavrov obvinil EÚ a NATO z prípravy vojny proti Rusku

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil v piatok Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu, že spájajú sily s cieľom viesť vojnu proti Rusku. Informovala o tom agentúra DPA. „Nemáme veľa ilúzií o tom, že súčasný protiruský náboj EÚ sa v dohľadom čase, a úprimne povedané aj dlhodobo, nejako rozplynie alebo zmení,“ povedal Lavrov počas návštevy Azerbajdžanu.

Podľa ruských médií tiež uviedol, že nacistické Nemecko za Adolfa Hitlera sa na začiatku druhej svetovej vojny spojilo sa s ďalšími európskymi krajinami pri útoku na Sovietsky zväz. „Teraz EÚ spolu s NATO tiež zostavuje takúto modernú koalíciu na boj a napokon na vojnu proti Ruskej federácii. Budeme to všetko veľmi pozorne sledovať,“ doplnil šéf ruskej diplomacie.

V súvislosti s rozhodnutím lídrov EÚ udeliť štatút kandidáta na členstvo v Únii Ukrajine Lavrov povedal, že to nepredstavuje hrozbu pre Rusko, keďže na rozdiel od NATO nie je EÚ vojenskou alianciou.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

15:30 Ruské operácie sa v Donbase v najbližších týždňoch asi zastavia, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Ruské sily dosiahli za ostatných niekoľko dní značné zisky v oblasti Severodonecka a Lysyčanska v Donbase na východe Ukrajiny, pričom ukrajinské jednotky trpia vysokými stratami. Na svojom oficiálnom webe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý však tvrdí, že ukrajinské sily v podstate dosiahli svoj cieľ v bitke o Donbas, a to spomalením a degradáciou ruských jednotiek.

Experti z ISW prognózujú, že ruské útočné operácie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, bez ohľadu na to, či ruské sily dobyjú oblasť okolo Severodonecka a Lysyčanska, čo pravdepodobne poskytne ukrajinským silám príležitosť začať obozretnú protiofenzívu. „Ideologická fixácia Kremľa na dobytie Severodonecka, podobne ako predchádzajúce obliehanie Azovstaľu, bude pravdepodobne v konečnom dôsledku na úkor ruských schopností v budúcich postupoch na Ukrajine. Strata Severodonecka je pre Ukrajinu stratou v tom zmysle, že akékoľvek územie dobyté ruskými silami je stratou, ale bitka pri Severodonecku nebude rozhodujúcim ruským víťazstvom,“ uvádza ISW.

15:21 Zelenskyj po štyroch mesiacoch invázie: Stali sme sa krajinou vo vojenských čižmách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj štyri mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil, že jeho vlasť sa stala „krajinou vo vojenských čižmách“. Vyjadril sa takto v piatok na svojom účte na platforme Telegram, informuje stanica CNN.

„Pre Ukrajinu sa pred štyrmi mesiacmi všetko zmenilo. Stali sme sa krajinou vo vojenských čižmách. Krajinou v tankoch, lietadlách, lodiach. Krajinou v zákopoch a úkrytoch,“ napísal ukrajinský prezident. „Zmenil sa náš spôsob života, no nie náš svetonázor. Zmenila sa cesta, po ktorej ideme do cieľa, ale ten cieľ zostal rovnaký,“ pokračoval. „Bojujeme za našu zem. Bojujeme za budúcnosť našich detí a vnúčat, za ich život a príležitosť vybudovať novú Ukrajinu,“ dodal Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

14:30 Rusko: Armáda dobyla mestečká Zolote a Hirske

Rusi dobyli dobre opevnené mestečká Zolote a Hirske. Informuje o tom ruská agentúra Ria Novosti.

13:25 ČT: Putinova propagandistka z ruskej štátnej televízie má firmu v Česku

Lekárka a hviezda ruskej televízie Prvý kanál Jelena Malyševová má firmu v Česku. Podporovateľka Vladimíra Putina podľa obchodného registra prenajíma nehnuteľnosti, žiadne však nemá v českom katastri zapísané. Firma jej zrejme slúži len ako pokladnička. Informuje o tom Česká televízia.

Malyševová podľa zistení ruskej opozície vlastní luxusný 21-izbový dom v americkom New Jersey a dva byty v New Yorku za viac ako desať miliónov eur. Ako svoj hlavný príjem pritom označila televízne honoráre. Opozičný politik Alexej Navaľnyj však tvrdí, že nie je jasné, odkiaľ na nehnuteľnosti vzala peniaze. Televíznu moderátorku označuje za súčasť prokremeľskej propagandy. Firma Antistress, ktorú Malyševová v Česku vlastní s manželom, má sídlo v Chodove pri Karlových Varoch. Na schránkach alebo na zvončeku však podľa Českej televízie uvedená nie je a nič o nej nevedia ani obyvatelia domu. „Nikdy som o tom nepočula, bývam tu veľmi dlho,“ povedala jedna z obyvateliek bytovky, kde má firma sídlo.

Zničené ruské raketomety Uragán na Ukrajine. Foto: Ozbrojené sily Ukrajiny

12:34 Kremeľ: Kandidatúra Ukrajiny na vstup do EÚ je vnútornou záležitosťou Únie

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok označil štvrtkové rozhodnutie Európskej rady udeliť Ukrajine štatút kandidáta na členstvo za „vnútornú záležitosť“ EÚ. „Sú to vnútorné európske záležitosti. Pre nás je veľmi dôležité, aby nám tieto procesy nepriniesli ďalšie problémy a tiež problémy týmto krajinám vo vzťahu voči nám. Tých problémov je beztak dosť,“ povedal Peskov. Poznamenal pritom, že vzťahy medzi Ruskom a EÚ je v súčasnosti „ťažké ešte viac pokaziť“.

Ohľadne udelenia kandidátskeho štatútu aj Moldavsku Peskov povedal, že táto bývalá sovietska republika sa „snaží byť európskejšou než samotní Európania“. „(Moldavci) si myslia, že čím protiruskejšie budú vyzerať, tým ich budú mať Európania radšej,“ vyhlásil Peskov.

10:59 USA neočakávajú skorý zvrat vo vojne na Ukrajine

USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy nedávno dodané ukrajinským silám – vrátane viacnásobného raketového odpaľovacieho systému HIMARS – okamžite zmenia situáciu na bojiskách na Ukrajine. Príčinou je čiastočne to, že systémy zatiaľ posielané na Ukrajinu majú obmedzený dosah i počet rakiet, aby sa zabezpečilo, že nebudú použité na útoky na ruské územie.

09:51 Ukrajina vyzvala Afriku, aby vyvinula tlak na Rusko v otázke ukrajinského obilia

Ukrajina vyzvala lídrov afrických krajín, aby vyvinuli tlak na Moskvu, aby povolila export obilia z blokovaných ukrajinských prístavov. Informuje o tom agentúra AFP.

„Stáť pri Ukrajine má pre africké krajiny zmysel,“ povedal vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba novinárom z afrických krajín. „Vyzývam svet a všetky africké štáty na spoluprácu a vyvinutie tlaku na Rusko s cieľom vytvoriť bezpečnú námornú trasu pre vývoz našich potravín,“ dodal.

09:42 Cherson: Kremľom dosadený úradník zahynul pri výbuchu nálože nastraženej v aute

Pri výbuchu v aute nastraženej nálože utrpel smrteľné zranenia vysokopostavený predstaviteľ Moskvou dosadeného vedenia Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o ďalší zo série útokov na prokremeľských úradníkov dosadených do vedenia  ukrajinských regiónov obsadených ruskou armádou.      

Nemenovaný zdroj podľa agentúry AFP uviedol, že muž, ktorý sa stal terčom útoku, bol riaditeľom odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu administratívy Chersonskej oblasti. K výbuchu došlo v piatok ráno v jednej zo štvrtí Chersonu. Podľa agentúry TASS boli pri výbuchu poškodené najmenej dve autá a rozbité okná na najbližšom dome.

08:27 Ukrajinské jednotky dostali rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka

Ukrajinské jednotky brániace východoukrajinské mesto Severodoneck dostali rozkaz ustúpiť. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na facebookový status šéfa vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja. Hajdaj napísal, že ukrajinskí obrancovia Severodonecka ustúpia z mesta na nové, lepšie opevnené pozície.

Dodal, že ruské jednotky „takmer zničili Severodoneck, všetka kritická infraštruktúra bola zničená, 90 percent mesta je poškodených, 80 percent bytových domov bude musieť byť zbúraných – nedajú sa zrekonštruovať“. Hajdaj zároveň informoval, že ukrajinským jednotkám sa podarilo odraziť ofenzívu ruských síl na južnom okraji mesta Lysyčansk. Ruská armáda však obsadila Mykolajivku.

VIDEO: Boje v Toškivke

08:14 Na juhovýchode Ruska sa zrútilo vojenské nákladné lietadlo

Pri meste Riazaň na juhovýchode Ruska sa v piatok zrútilo vojenské nákladné lietadlo. Zahynuli pri tom štyria ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia. Zranení boli hospitalizovaní a ich stav je stabilizovaný. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na regionálne úrady a štátnu tlačovú agentúru TASS.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že vojenské dopravné lietadlo Il-76 sa zrútilo pri tvrdom pristátí. Pred tým jeho posádka hlásila poruchu motora. Lietadlo sa zrútilo na poli v blízkosti rodinných domov. K materiálnym škodám na nehnuteľnostiach podľa TASS nedošlo.

VIDEO Zlyhanie ruskej protiraketovej obrany v Alčevsku

07:42 V Doneckej oblasti už neexistuje mesto bezpečné pre civilistov, varuje gubernátor

Žiadne mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny už nie je bezpečné pre civilné obyvateľstvo, vzhľadom na stupňujúce sa boje medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi jednotkami. Uviedol to donecký gubernátor Pavlo Kyrylenko, ktorého v piatok citovala agentúra AFP.

„Je extrémne nebezpečné pre obyvateľov, aby zostávali na ktoromkoľvek mieste v (Doneckej) oblasti,“ dodal v súvislosti s ťažkými bojmi v okolí miest Lysyčansk a Severodoneck. Prvoradou prioritou je teraz podľa Kyrylenka zastaviť ruské jednotky v postupe na ukrajinské mestá Sloviansk a Kramatorsk, ktoré sa nachádzajú približne 80 kilometrov ďalej smerom na západ. Gubernátor poukázal na to, že v Kramatorsku zostáva zhruba 45.000 civilistov – približne jedna tretina z predvojnového počtu obyvateľov.

05:41 Tovar je možné do Kaliningradu prevážať loďami, tvrdí ministerka

Tovar, ktorého tranzit cez Litvu do ruskej Kaliningradskej oblasti je pre sankcie Európskej únie zakázaný, je možné „rýchlo presmerovať na námorné trasy a prevážať loďami“. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

TASS citovala ministerku rozvoja infraštruktúry Kaliningradskej oblasti Jevgeniju Kukuškinu, podľa ktorej Litva blokuje približne 30 percent dovozu do Kaliningradu. Tento tovar je podľa nej možné „rýchlo presmerovať na námorné trasy a prevážať loďami“. Kaliningrad má prístav na pobreží Baltského mora.

Litva v sobotu (18. júna) zakázala prevoz ocele a iných železných kovov cez svoje územie z Ruska do susednej Kaliningradskej oblasti po tom, čo vstúpili do platnosti sankcie EÚ voči Moskve.

01:38 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov (428 miliónov eur). Súčasťou poskytnutého vybavenia budú aj raketové systémy stredného doletu HIMARS.

„Tento balík pomoci obsahuje zbrane a vybavenie vrátane nových systémov vysokomobilných delostreleckých rakiet,“ uviedol hovorca Bieleho domu John Kirby. Súčasťou ďalších dodávok majú byť aj desaťtisíce nábojov, delostreleckej munície či dokonca člny. V najnovšom balíku obrannej pomoci budú aj ďalšie salvové raketomety.

ŠTVRTOK

21:54 Macron: Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine vysiela Rusku „veľmi silný signál“, že Únia podporuje prozápadné ašpirácie Kyjeva.

Francúzsky líder rozhodnutie lídrov EÚ privítal ako znak „silnej a zjednotenej Európy“ tvárou v tvár ruskej agresii voči svojmu susedovi. Macron však varoval Kyjev, že prístupový proces bude „náročný“, a pripustil, že rozhodnutie udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny súvisí s ruskou inváziou. „Je to politické rozhodnutie, plne to uznávam,“ uviedol šéf Elyzejského paláca.

20:45 Zelenskyj hovorí o historickom momemte vzťahov s EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil štvrtkové rozhodnutie lídrov. „Je to jedinečný a historický moment vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ. Som vďačný (predsedovi Európskej rady) Charlesovi Michelovi, (predsedníčke Európskej komisie) Ursule von der Leyenovej a vedúcim predstaviteľom EÚ za podporu. Budúcnosť Ukrajiny je v rámci EÚ,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.

20:30 Ukrajina sa stala kandidátom na členstvo v EÚ

Lídri európskych štátov udelili v piatok večer na summite EÚ v Bruseli Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín. Viacero lídrov členských krajín túto udalosť označilo za za „historický moment“ a signál nádeje pre ukrajinský ľud.

Pre slovenských novinárov informáciu zo summitu potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger, ktorý pripomenul, že Slovensko od neoficiálneho summitu EÚ v marci vo Versailles, kde presadzovalo myšlienku kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, „prešlo dlhú cestu“, aby dostalo všetkých partnerov z EÚ „na palubu“. Premiér dodal, že je to dobrá správa pre Ukrajinu, Slovensko a celú Európu a rovnako zablahoželal aj Moldavsku.

19:00 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 450 miliónov dolárov (428 miliónov eur). Súčasťou poskytnutého vybavenia budú aj raketové systémy stredného doletu. Informovala o tom agentúra AP, ktorej to potvrdil nemenovaný zdroj z Washingtonu.

V najnovšom balíku obrannej pomoci budú ďalšie salvové raketomety HIMARS. Prvé štyri batérie, ktoré USA poslali Kyjevu, sú už na Ukrajine. Túto informáciu vo štvrtok potvrdil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Súčasťou novej dodávky zbraní bude okrem raketometov aj munícia a ďalšie zásoby.

Nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu prichádza len týždeň po tom, ako USA oznámili, že Ukrajine pošlú vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov.

18:00 Viac ako polovica Doneckej oblasti je pod kontrolou Ruska

Viac ako polovicu Doneckej oblasti na východe Ukrajiny má zjavne pod kontrolou Rusko. Len 45 percent oblasti kontrolujú ukrajinské sily. Informuje o tom televízia CNN. „Je veľmi náročné povedať, či je zvyšok kontrolovaný nepriateľom, pretože tieto mestá nepriateľ ničí, sú len územiami,“ skonštatoval šéf vojenskej samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Ako tiež povedal, v Sloviansku a Lymane sa koncentrujú práporové taktické skupiny. Ukrajinské sily majú podľa Kyrylenka pred sebou vážne bitky, pričom pokračuje ostreľovanie pozdĺž cesty Bachmut – Lysyčansk s cieľom „odrezať“ Sjevjerodoneck a Lysyčansk od zásobovania.

17:45 Fiala: Česko vyčerpalo zásoby zbraní zo sovietskej éry posielané na Ukrajinu

Česko v podstate vyčerpalo zásoby zbraní zo sovietskej éry, aké mohlo poslať na pomoc Ukrajine brániacej sa voči ruskej agresii. Povedal to vo štvrtok český premiér Petr Fiala po rokovaní, ktoré v Bruseli absolvoval s generálnym tajomník NATO Jensom Stoltenbergom, informuje portál Novinky.cz.

„Naša podpora (Ukrajiny) bude pokračovať, avšak naše zásoby sovietskych zbraňových systémov sa už zmenšujú a bude ich potrebné doplniť,“ povedal Fiala. Tým podľa Noviniek zjavne odkazoval na nedávnu dohodu s Nemeckom o poskytnutí tankov značky Leopard, v súlade s ktorou by Česko malo dostať 20 tankov Leopard 2A4 a následne si ešte dokúpiť najmodernejšie Leopardy 2A7.

Fiala spomenul, že ČR poskytuje ukrajinskej armáde aj technickú podporu. Malo by ísť napríklad o opravy a servis techniky, uvádzajú Novinky.cz. Server zároveň pripomína, že Česko už na Ukrajinu poslalo nešpecifikovaný počet tankov T-72, salvové raketomety RM-70 na podvozkoch Tatra či húfnice DANA.

16:33 Putin vyzýva krajiny BRICS na spoluprácu voči „sebeckým krokom“ Západu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyzval ostatných lídrov zoskupenia BRICS, aby spolupracovali proti „sebeckým krokom“ zo strany Západu. „Iba na základe čestnej a vzájomne prospešnej spolupráce môžeme hľadať východiská z tejto krízovej situácie, ktorá vznikla v globálnej ekonomike následkom nepremyslených, sebeckých krokov niektorých štátov,“ povedal Putin v prejave na virtuálnom summite lídrov zoskupenia BRICS.

Tieto krajiny „pomocou finančných mechanizmov v skutočnosti prenášajú svoje vlastné chyby v makroekonomickej politike na celý svet“, vyhlásil Putin, odkazujúc na západné sankcie uvalené na Rusko počas uplynulých mesiacov. „Sme presvedčení, že teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby vedenie členských krajín BRICS rozvíjalo jednotný, pozitívny kurz smerom k vytvoreniu skutočne multipolárneho systému medzivládnych vzťahov,“ povedal Putin.

Dodal, že krajiny zoskupenia BRICS „môžu počítať s podporou mnohých ázijských, afrických a latinskoamerických štátov, ktoré sa usilujú o nezávislú politiku“.

16:00 Zelenskyj kritizoval Izrael za jeho odmietnutie uvaliť sankcie na Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok kritizoval Izrael za to, že odmietol uvaliť na Rusko tvrdé sankcie. Vyjadril sa tak vo videopríhovore na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, štyri mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Zelenského zosilnená kritika prichádza v čase, keď Izrael zažíva politickú krízu a súčasný minister zahraničných vecí Jair Lapid pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní prevezme funkciu predsedu vlády od Naftaliho Bennetta. Zdržal sa kritiky ruskej invázie a zdôraznil úzke vzťahy Izraela s Moskvou a Kyjevom, pričom jeho administratíva neuvalila sankcie na vládu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Niekoľko dní po začiatku invázie z 24. februára Lapid označil vpád Ruska za „porušenie svetového poriadku“. Izraelskí komentátori uviedli, že ich protichodná rétorika bola koordinovaná s úmyslom zachovať izraelskú neutralitu.

15:39 Rusko splatilo dolárový dlh v rubľoch

Ruské ministerstvo financií vo štvrtok informovalo, že uhradilo v rubľoch dve úrokové platby z dlhopisov denominovaných v dolároch. A tvrdí, že odoslaním kupónových platieb vo výške 12,51 miliardy rubľov (234,5 milióna USD; 222,89 milióna eur) do Národného zúčtovacieho depozitára (NSD) si splnilo svoje záväzky „v plnom rozsahu“. Informujú o tom AFP a Reuters.

Ministerstvo spresnilo, že platby sa týkali eurobondov splatných v rokoch 2027 a 2047. „Povinnosti pri obsluhe štátnych cenných papierov Ruskej federácie tak ministerstvo financií splnilo v plnom rozsahu,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Podľa ministra financií Antona Siluanova fakt, že platby sa neuskutočnili v mene, v ktorej boli dlhopisy denominované, neznamená, že Rusko nesplatilo svoj zahraničný dlh.

13:24 Británia a Turecko žiadajú rýchle riešenie obilnej krízy, varujú pred dôsledkami

Šéfovia diplomacií Británie a Turecka vyzvali vo štvrtok na urgentné riešenie krízy vyvolanej zablokovaním vývozu obilia z Ukrajiny v dôsledku ruskej invázie. Ak sa krízu nepodarí vyriešiť v priebehu najbližších týždňov, môže to mať podľa nich „zničujúce dôsledky“, informuje agentúra AFP.

„Táto obilná kríza je naliehavá a musí byť vyriešená v priebehu nasledujúceho mesiaca. V opačnom prípade môže mať zničujúce následky,“ povedala britská ministerka zahraničných vecí Lizz Trussová v Ankare na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom. Trussová ďalej vyhlásila, že putinovské Rusko v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine využíva hlad a potravinovú bezpečnosť ako zbraň. Británia a Turecko budú podľa nej úzko spolupracovať, aby našli spôsoby, ako „dostať obilie z Ukrajiny“.

Podľa Čavušogla je v tomto smere potrebné konať čo najrýchlejšie, ale hľadanie riešenia podľa neho stále komplikujú viaceré otázky bezpečnostného charakteru.

12:49 Moskva sa preorientováva na obchod s Brazíliou, Indiou, Čínou a JAR, tvrdí Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko presmeruje obchod k „spoľahlivým medzinárodným partnerom“, ako sú Brazília, India, Čína a Juhoafrická republika, keďže Západ sa podľa neho pokúša o prerušenie ekonomických väzieb s Moskvou. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Aktívne sa zapájame do preorientovania našich obchodných tokov a zahraničných ekonomických kontaktov smerom k spoľahlivým medzinárodným partnerom, predovšetkým ku krajinám BRICS,“ povedal Putin vo svojom videopríhovore k účastníkom virtuálneho samitu BRICS.

11:35 Rusi prišli na juhu Ukrajiny o desiatky vojakov i dva muničné sklady, tvrdí protistrana

Ruská armáda prišla v priebehu stredy na juhu Ukrajiny o 20 vojakov i dva muničné sklady v Chersonskej oblasti ovládanej Ruskom. Ukrajinské ozbrojené sily na Facebooku informovali, že nepriateľovi zničili i časť vybavenia vrátane samohybnej húfnice a štyroch vojenských vozidiel.

Podľa Ukrajincov ruské sily dvakrát zaútočili na Odeskú oblasť, no obe rakety zničili nad morom jednotky protivzdušnej obrany. Ukrajinská armáda tiež tvrdí, že pokračuje operácia na zničenie nepriateľských síl na strategickom Haďom ostrove v Čiernom mori.

10:50  Dvanásť krajín EÚ zasiahlo zníženie dodávok plynu z Ruska

Dvanásť krajín Európskej únie (EÚ) zasiahlo zníženie dodávok plynu z Ruska, uviedol vo štvrtok podpredseda Európskej komisie (EK) a komisár pre ekológiu Frans Timmermans.

Podľa Timmermansa desať z 27 členských štátov EÚ vydalo takzvané „včasné varovanie“, čo je prvý stupeň z troch v rámci núdzového plánu pre prípad nedostatku plynu. Krajiny EÚ majú povinnosť mať pripravené takéto plány pre prípad ohrozenia energetickej bezpečnosti. V rámci troch stupňov ohrozenia majú rozpracované postupy, ako budú riešiť výpadok dodávok.

10:40 Heger: SR podporí štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko 

 Slovensko na summite EÚ, ktorý vo štvrtok začína v Bruseli podporí udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko a zároveň podporí aj udelenie európskej perspektívy pre Gruzínsko. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger po príchode do Bruselu.

Premiér pripomenul, že aj odporúčanie Európskej komisie jasne hovorí v prospech udelenia kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu a Moldavsko, čo je však spájané s významnými reformami. V prípade Gruzínska sa neskoršie udelenie toho istého štatútu rovnako spája s reformnými krokmi. „To všetko bude predmetom diskusie. Vo všeobecnosti si myslím, že tá zhoda na Ukrajine tu je – a to je teraz najdôležitejšie, pretože je to krajina zmietaná vojnou,“ opísal situáciu Heger.

09:44 Maďarský minister obrany: Potrebujeme odstrašujúcu vojenskú silu

Maďarsko potrebuje dosiahnuť, aby zastarané vojenské prostriedky boli čo najskôr nahradené prostriedkami modernými, ktoré budú schopné reagovať na všetky výzvy odstrašujúcou vojenskou silou. Vyhlásil to vo štvrtkovom rozhovore pre spravodajský server Mandiner.hu maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky.

V súvislosti s rozvojom ozbrojených síl šéf rezortu povedal, že výhodou je, že maďarská vláda už pred rokmi začala s posilnením armády a s nákupom bojovej techniky. Z toho podľa Szalayho-Bobrovniczkého vyplýva, že modernizácia vojska nie je ponechaná na obdobie vojny. „Prioritou národnej vlády je vždy bezpečnosť Maďarska. V uplynulých rokoch vplyvom migrácie a koronavírusovej pandémie a teraz vojny sa jednoznačne potvrdilo, že bezpečnosť a obranu vlasti treba posilniť,“ zdôraznil minister.

Szalay-Bobrovniczky v rozsiahlom rozhovore okrem iného informoval, že priebežne prichádzajú nemecké tanky Leopard, začína sa s výrobou a zaradením bojových vozidiel pechoty značky Lynx a armáda už používa ručné strelné zbrane vyrábané na základe českej licencie.

09:20 Ruská armáda „oslobodzuje“ Severodoneck od života a pracovných miest

Ruské jednotky dobyli v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny dve ďalšie obce nachádzajúce sa v blízkosti strategicky významného mesta Lysyčansk. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom vo štvrtok informovala agentúra CNN.Náčelník vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa CNN uviedol, že obce Loskutivka a Raj-Olexandrivka v stredu obsadili ruské jednotky.

Pokiaľ ide o mesto Severodoneck, Hajdaj uviedol, že ukrajinskej armáde sa naďalej darí „zadržiavať“ ruské jednotky.  Dodal však, že ruskí „okupanti ničia (v meste) priemyselné zariadenia“. „Ruská armáda ‚oslobodzuje‘ Severodoneck od života a pracovných miest,“ povedal Hajdaj. Informoval, že mesto Lysyčansk bolo v stredu niekoľkokrát terčom ostreľovania.

08:55 Cudzinci odsúdení v Doneckej ľudovej republike na smrť pripravujú odvolanie proti rozsudku

Dvaja britskí občania a jeden Maročan, ktorí boli proruskými separatistami na východe Ukrajiny odsúdení na trest smrti, pripravujú proti tomuto verdiktu odvolania. Vo štvrtok o tom informovala americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na správu ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

Úrady samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), vyhlásenej v roku 2014 proruskými separatistami na východe Ukrajiny, uviedli, že títo traja muži boli žoldniermi bojujúcimi na strane ukrajinskej armády. Ruské jednotky ich zadržali v apríli v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Začiatkom júna boli súdom Doneckej ľudovej republiky odsúdení na smrť. Ruská štátna agentúra RIA Novosti informovala, že budú popravení zastrelením.

Odsúdení Shaun Pinner, Aiden Aslin a Bráhím Saadún pred súdom odmietli vinu, ktorú im pripísala samozvaný súd. Tvrdia, že ako príslušníci ukrajinskej armády sú vojnovými zajatcami a vzťahuje sa na nich preto Ženevská konvencia. Pinnerova právnička pre agentúru TASS, monitorovanú televíziou CNN, uviedla, že jej tím pripravuje dokumenty na podanie odvolania, a dodala, že ak bude zamietnuté, podajú žiadosť o milosť.     

08:42 ČR: Premiér Fiala obvinil Rusko z vedenia ekonomickej vojny proti Európe

Český premiér Petr Fiala obvinil v stredu Rusko, že popri invázii na Ukrajine vedie proti západným krajinám „morálno-ekonomickú“ vojnu.

Cieľom Ruska je oslabiť a destabilizovať demokratické štáty, uviedol Fiala vo svojom večernom prejave, ktorý odvysielala česká televízia. Ako dodal, existuje reálna hrozba, že Rusko by mohlo počas nasledujúcich týždňov alebo mesiacov zastaviť dodávky plynu do Európy.

Český premiér Petr Fiala po audiencii u pápeža. Foto: Bohumil Petrík

07:34 Zelenskyj opäť vyzval na urýchlenie dodávok ťažkých zbraní

Intenzívne vzdušné a delostrelecké útoky zo strany Ruska majú za cieľ zničenie celého regiónu Donbas na východe Ukrajiny, uviedol v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby urýchlili dodávky ťažkých zbraní, ktoré by sa na bojisku vyrovnali Rusku.

„Musíme oslobodiť našu krajinu a dosiahnuť víťazstvo, ale rýchlejšie, omnoho rýchlejšie,“ povedal Zelenskyj vo videoposolstve a zopakoval požiadavku svojej krajiny o silnejšie a rýchlejšie zbrane.

„V Donbase došlo k masívnym vzdušným i delostreleckým útokom. Cieľ okupantov je nezmenený, chcú zničiť celý Donbas, krok za krokom,“ podotkol.

„Preto znovu a znovu zdôrazňujeme zrýchlenie dodávok zbraní na Ukrajinu. Čo je rýchlo potrebné, je rovnosť na bojisku, aby sme zastavili túto diabolskú armádu a vytlačili ju za hranice Ukrajiny,“ uviedol ďalej ukrajinský prezident.

05:50 Ostreľovanie Luhanskej oblasti je „peklom“ pre vojakov, tvrdí gubernátor

Intenzívne ruské bombardovanie Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj ostreľovanie kľúčového priemyselného mesta Severodoneck je „peklom“ pre vojakov, ktorí sa tam nachádzajú. Uviedol to v stredu Kyjev a zdôraznil, že obrancovia budú odolávať „tak dlho, ako to bude nevyhnutné“.

„Ruská armáda… jednoducho všetko ničí“ aj v neďalekom meste Lysyčansk, napísal na sociálnej sieti gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Tam vonku je proste peklo“ po štyroch mesiacoch ostreľovania Severodonecka, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Severný Donec, uviedol. „Naši chlapci držia svoje pozície a budú pokračovať tak dlho, ako to bude nevyhnutné,“ dodal Hajdaj.

Proruskí separatisti tvrdia, že sú blízko k obkľúčeniu oboch týchto miest, píše AFP. Ich obsadením by Moskva ovládla celú Luhanskú oblasť, čo by Rusku umožnilo tlačiť sa ďalej do Donbasu.

Ukrajinskí vojaci sa pozerajú na obrazovku dronu. Foto: TASR/AP

04:17 Guterres by mal v Turecku rokovať s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny

Generálny tajomník OSN António Guterres by sa budúci týždeň v Turecku mal stretnúť s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, aby sa dohodli na sprostredkovaní vývozu obilia z blokovaných ukrajinských prístavov. TASR informuje podľa správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na diplomatov z prostredia Bezpečnostnej rady (BR) OSN.

Ukrajina bola pred začiatkom ruskej invázie štvrtým najväčším vývozcom pšenice na svete a pokrývala polovicu spotreby slnečnicových semien a oleja. Export z ukrajinských prístavov sa však v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu zastavil.

Tento fakt spoločne so západnými sankciami uvalenými na Rusko spôsobil zvýšenie cien potravín a vyvolal obavy z vypuknutia hladomoru na Blízkom východe a v Afrike.

02:41 Estónsko požiadalo väčšie európske štáty, aby Kyjevu poskytli vojenskú pomoc

Estónsko žiada väčšie členské štáty EÚ, aby poskytli Ukrajine väčšiu vojenskú pomoc. V stredu to uviedla estónska premiérka Kaja Kallasová.

Kallasová povedala, že jej krajina už pre ukrajinský ľud nedokáže urobiť viac. „Verím však, že stále existujú možnosti z väčších členských štátov (EÚ), ako im pomôcť,“ dodala.

Podľa estónskej vlády Tallinn doposiaľ poskytol Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 230 miliónov eur.      

O ďalšej podpore pre Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskému útoku od 24. februára, sa bude rokovať na summite EÚ v Bruseli, ktorý sa začne vo štvrtok, pripomína DPA.

Kaja Kallasová. Foto: TASR/AP

01:26 Lídri krajín G7 chcú na nadchádzajúcom samite vystupňovať tlak na Rusko

Lídri priemyselne najrozvinutejších krajín na nadchádzajúcom samite skupiny G7 v Nemecku oznámia nové opatrenia voči Rusku v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom v stredu informovala s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.

„Predstavíme konkrétny súbor návrhov na zvýšenie tlaku na Rusko,“ uviedol nemenovaný americký zdroj.

K predstaviteľom Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska sa v sobotu pripojí aj americký prezident Joe Biden. Samit G7 sa uskutoční 26. až 28. júna na zámku Elmau v Bavorských Alpách.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.