Matovičov problém nie sú fašisti. Je ním on sám

Reči o hlasovaní „s fašistami“ sú len mediálnou hrou, ktorá by sa rýchlo skončila. Nebyť Matovičovho podrezaného jazyka.

Po prelomení veta prezidentky sa strhla mediálna hystéria, ktorá mala byť postavená na údajnom hlasovaní väčšiny koalície s kotlebovcami, ktorých mainstreamové médiá radi nazývajú „fašisti“.

Hneď po hlasovaní médiá odchytili nešťastného poslanca Čekovského z OĽaNO, ktorý ešte nedávno vyhlasoval, že má problém „hlasovať s fašistami,“ no včera otočil. Nahnevané reportérky na neho útočili a jemu sa veľmi nedarilo hľadať slová. Ten výraz tváre hovoril za všetko.

Kamery nám ukázali aj zádumčivého Juraja Šeligu, ktorý prelomenie veta nazval prekročením rubikonu a nahlas premýšľal, či má ešte zmysel ostávať v koalícii. Rozhovor zakončil tým, že sa musí porozprávať s premiérom a radšej nebude dávať veľké vyhlásenia.

Potom sa pred kamery dostal minister práce Milan Krajniak, ktorý ukázal, ako sa voči tomuto obvineniu postaviť. Na otázku o spolupráci „s fašistami“ lakonicky odpovedal, že „s fašistami“ predsa hlasovali obe strany. A to preto, lebo aj tí, ktorí podporili prezidentkino veto, hlasovali s Republikou, teda odídencami od Kotlebu okolo Milana Mazureka.

Krajniak médiá schladil. Zdalo sa, že bude po probléme.

Lenže prišla tlačovka OĽaNO, kde Igor Matovič namiesto utíšenia hystérie vyvolal novú vládnu krízu. Matovič totiž sebe vlastným štýlom obvinil Sulíka a jeho stranu, že sa v parlamentnom salóniku dohodol s Ficom, Pellegrinim a Mazurekom, že budú hlasovať proti prelomeniu veta, z čoho vyvodil, že „s fašistami“ sa dohodla strana SaS.

Divákovi sa zastavuje rozum.

Matovič prelomil prezidentkino veto, zlomil aj časť vlastného poslaneckého klubu a napriek nepriazni mediálneho mainstreamu dosiahol dobrú vec. Na tej tlačovke mu stačilo oznámiť víťazstvo, otázkam o spolupráci „s fašistami“ sa vysmiať Krajniakovým štýlom a mohol pozvať poslancov na šampanské. Po pár dňoch by sa situácia upokojila a on by si mohol užívať schválenie svojho balíčka a tiež upokojenie situácie vo vládnej koalícii, ktoré mal s Richardom Sulíkom dojednať premiér Heger.

SaS, samozrejme, reagovala, že predĺžila svoje rozhodnutie nechodiť na koaličné rady, Matoviča nazvala klamárom a avizovala novú koaličnú krízu. Sulík sa už cíti ako Šeliga, nevie, dokedy bude mať vládnutie ešte zmysel.

Matovič však spravil to, čo môže spraviť iba on. Namiesto upokojenia situácie ju znova vyhrotil nezmyselnými útokmi na svojho koaličného partnera. Navyše tým prijal nezmyselnú rétoriku progresívnych médií o akejsi spolupráci „s fašistami,“ a tak zatienil aj pomoc, ktorú rodinám zabezpečil.

Matovič tak znova ukázal, prečo je problémom slovenskej politiky. Potvrdil tézu kolegu Jara Danišku, že keď sa niečoho chytí, dokáže to dostať do stavu, že ostávajú len zlé možnosti.