- Regióny
Keď francúzskych vojakov nahradzujú Rusi. Alebo ako Moskva posilňuje svoj vplyv v Afrike
sadwas Aktivisti mávajú ruskými vlajkami a držia protifrancúzske transparenty na demonštrácii na podporu nových vojenských vodcov Burkiny Faso. Reprofoto: Youtube/africanewsZatiaľ čo sa pozornosť Západu sústreďuje na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine, Moskva sa pripravuje na posilnenie spojenectiev s africkým kontinentom.
Tisíce černošských demonštrantov mávajú ruskými vlajkami a v rukách držia transparenty, ako „Rusi sú naši dobrí priatelia“ či „Chceme Rusko“. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako scéna zo sci-fi filmu, ale je to realita v niektorých štátoch najchudobnejšieho kontinentu, kde Rusko úspešne vyvažuje vplyv niekdajších kolonizačných mocností. Takáto scéna sa odohrala napríklad v Ouagadougou, v hlavnom meste Burkina Faso, kde vo februári niekoľkotisícový dav demonštroval na podporu vojenskej junty a Ruska. Účastníci zároveň niesli transparenty s preškrtnutými francúzskymi vlajkami.
Bližší pohľad na čierny kontinent ukazuje, že tridsať rokov po páde Sovietskeho zväzu sa Moskva opäť vracia k spojenectvám z čias studenej vojny a zároveň vytvára spojenectvá nové.
Afrika má nahradiť európskych partnerov
Afrika je prioritou zahraničnej politiky, povedal ruský prezident Vladimir Putin na prvom rusko-africkom samite politických a obchodných lídrov v roku 2019 v Soči. „Nechystáme sa podieľať na novom ‚rozdeľovaní‘ bohatstva kontinentu. Skôr sme pripravení zapojiť sa do súťaže o spoluprácu s Afrikou,“ priblížil Putin na podujatí pri Čiernom mori, kde sa vtedy zúčastnilo 43 hláv afrických štátov.
Rusko uzatvorilo zmluvy s viac ako tridsiatimi z nich. Dohodli sa na dodávkach vojenskej výzbroje a významných investíciách do priemyselných odvetví, ktoré ťažia prírodné zdroje, napríklad ropu, plyn, zlato či iné drahé nerasty. Ruská spoločnosť Rusal dnes ťaží hliník v Guinei, jadrová skupina Rosatom hľadá urán v Namíbii. Alrosa, najväčšia svetová spoločnosť na ťažbu diamantov, zas operuje v Angole a Zimbabwe, píše Carnegie Endowment for International Peace.
Putinovi to podľa analytikov umožnilo projektovať Rusko ako veľmoc, podkopať medzinárodný poriadok Západu a rozptýliť predstavu, že je politicky izolovaný. Podujatie sa malo konať každoročne, ale pre vypuknutie pandémie COVID-19 to nebolo možné. Druhý rusko-africký samit sa preto usporiada až túto jeseň v Petrohrade.
Pre rozlohou najväčšiu krajinu sveta pôjde o dôležitý krok. Po invázii na Ukrajinu a sankciách Európskej únie si Kremeľ musí čoraz naliehavejšie hľadať nových obchodných partnerov, ktorí nakúpia ruské energie či obilie.
„Je tu aj dôležitý politický rozmer, keďže Putin sa snaží podkopať hegemóniu USA a získať medzinárodné uznanie svojho režimu. Vďaka veľkému množstvu komodít a technológií v niektorých odvetviach, ako napríklad jadrová energetika, sú mnohé africké krajiny ochotnými partnermi,“ píše dlhoročný novinár Ben Aris.
Romantizovať demokraciu nestačí
Samozrejme, Západ vníma posuny na geopolitickej šachovnici sveta a nechce v tomto súperení úplne zaostať. Najmä v súčasných energeticky pohnutých časoch by spolupráca so severoafrickými štátmi mohla pomôcť Európskej únii odstaviť sa od ruskej ropy a plynu. Biely dom preto plánuje druhý samit vedúcich predstaviteľov USA a Afriky koncom tohto roka a Európska únia oznámila novú investíciu do africkej infraštruktúry vo výške 172 miliárd dolárov, čím chce konkurovať aj čínskemu projektu Nová hodvábna cesta.
Ako však v časopise Time podotýka analytik Sandun Munasinghe, existuje len jeden spôsob, ako si môže Západ v Afrike udržať vplyv: „Romantizovať demokraciu nestačí. Dôkladné, dlhodobé politické opatrenia a budovanie vzťahov s africkými štátmi sú nevyhnutnosťou.“
Práve tým je totiž Rusko pre čierny kontinent príťažlivé. Nevnucuje to, čo Západ nazýva democracy promotion – budovanie demokracie.
„Rusi dnes neponúkajú žiadnu ideologickú víziu,“ hovorí Maxim Matusevič, profesor histórie, ktorý riadi rusistiku na Seton Hall University v New Jersey. „To, čo v podstate robia, je, že uzatvárajú zmluvy s africkými elitami na báze jeden na jedného. Trvajú na dôležitosti suverenity a kontrastujú to so Západom, ktorý sa snaží presadiť svoje hodnoty, ako transparentnosť, čestné vládnutie či protikorupčnú legislatívu. Opäť nehovorím, že to Západ robí vždy úprimne, ale to je oficiálny odkaz – a Rusi nič z toho nerobia.“
EÚ netreba, dielce si Rusko privezie z Afriky
Moskva je v súčasnosti pripravená vybudovať vzťahy s panafrickými organizáciami a regionálnymi integračnými združeniami.
Cieľom samitu bude memorandum o ekonomickej spolupráci medzi Euroázijskou hospodárskou úniou (EEU) a Africkou úniou. EEU združuje päť bývalých sovietskych štátov Bielorusko, Rusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko. Rusko dúfa, že prostredníctvom užšej koordinácie s Africkou úniou rozšíri dosah EEU až na čierny kontinent.
Vďaka dohode o Africkej kontinentálnej zóne voľného obchodu (AfCFTA) by sa do Afriky mohli voľne dovážať stroje či komponenty z Európy. Rusko by sprostredkovane získalo spôsob, ako sa vyhnúť sankciám a kúpiť si potrebné vybavenie, ktoré už nemôže získavať priamo z Európy. Ruská výroba je totiž výrazne závislá od dovozu dielcov, ktoré si nedokáže vyrobiť sama.
Obchod medzi africkými krajinami a Ruskom rastie. „Pred šiestimi rokmi tvoril vývoz z Ruska do Afriky približne osem miliárd dolárov a dovoz do Ruska dve miliardy dolárov a menej. Dnes máme ruský export do Afriky v hodnote 14 miliárd dolárov ročne a dovoz afrických produktov asi za päť miliárd dolárov. Bilaterálny obchod je na úrovni okolo 20 miliárd dolárov. To predstavuje zdvojnásobenie rusko-afrického obchodu od roku 2015 alebo priemernú ročnú mieru rastu 15 percent,“ priblížil Benedict Oramah, prezident Africkej exportno-importnej banky (Afreximbank).
Vagnerovci ochraňujú diktátorov aj ťažobnú infraštruktúru
Rusko sa v Afrike angažuje aj vojensky.
Je najväčším dovozcom zbraní pre celý kontinent a najmä prostredníctvom súkromnej vojenskej spoločnosti s názvom Vagnerova skupina bojuje proti šíreniu militantného islamistického extrémizmu, poskytuje ochranu miestnym diktátorom a zabezpečuje prvky ťažobnej infraštruktúry.
Vagnerovci poskytli napríklad pomoc bývalému sudánskemu prezidentovi Umarovi al-Bašírovi v boji proti rebelom. V Líbyi vojensky podporili poľného maršala Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífa Haftara v jeho snahe zvrhnúť Západom podporovanú Vládu národnej jednoty (GNA). Kontraktori tiež vycvičili žoldniersku povstaleckú skupinu, ktorá minulý rok zabila čadského prezidenta Idrissa Debyho. Vagnerovci tiež mali nedávno obsadiť vojenskú základňu v Mali, ktorú dovtedy používali Francúzi.
„Rusko nasadzuje žoldnierov, dezinformácie, zasahuje do volieb, uzatvára dohody o zbraniach výmenou za zdroje a iné nepriehľadné zmluvy zamerané na získanie širšieho vplyvu,“ hovorí Joseph Siegle z Afrického centra strategických štúdií.
Kremeľ však neostáva len pri tvrdej sile. Na ovplyvnenie nálad medzi Afričanmi využíva aj takzvanú mäkkú moc. Financuje proruské televízne kanály v Afrike, ovplyvňuje obsah sociálnych sietí cez falošné účty, vysiela svojich politických stratégov, aby školili miestnych vládcov a nevyhýba sa ani takým kontroverzným krokom ako sponzorovanie súťaže krásy.
Kupovanie si hlasov v OSN?
Kremeľ si uvedomuje, že tento vplyv môže na medzinárodnej scéne chrániť jeho záujmy.
Prejavilo sa to aj pri marcovom rokovaní členov OSN o rezolúcii, ktorá odsúdila ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Hoci sa rezolúcia schválila, takmer tretina afrických štátov (17) sa zdržala hlasovania a Eritrea hlasovala proti. Spravidla išlo o štáty, ktoré majú autoritárske alebo hybridné režimy (miešanie autokracie a demokracie) alebo cítia „historický dlh“ z čias studenej vojny, keď Sovietsky zväz podporoval ich protikoloniálne ľavicové oslobodenecké hnutia.
Kremeľ si získava diplomatickú podporu a vytvára alternatívne bloky štátov, na ktoré sa môže spoľahnúť.
Rusko by mohlo ovplyvniť námorné a migračné trasy
Ako podotýka portál Geopolitical Futures, Kremeľ svojím angažovaním na čiernom kontinente sleduje geopolitické záujmy. Jedným z nich je prístup k nezamŕzajúcemu Stredozemnému moru a jeho hlbokomorským prístavom. Poskytne mu to dostupnosť ku kľúčovým obchodným trasám.
Ďalším strategickým bodom je prístup k Červenému moru, ktorý má najväčší štát sveta získať prostredníctvom rusko-sudánskej zmluvy z roku 2020. Tá má Moskve umožniť vybudovanie námornej základne, čím získa lepší prístup k Suezskému prieplavu, cez ktorý prechádza desať percent svetového námorného obchodu.
Väčšia prítomnosť v Stredozemnom a Červenom mori by v kombinácii s prístavom v sýrskom meste Tartus dala Kremľu silnejšiu pozíciu, z ktorej môže v čase krízy narúšať námorné pohyby NATO.
Väčší vplyv v Líbyi a regióne Sahel – kam patria štáty Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger – zasa Rusku poskytne dostupnosť k dvom kľúčovým africkým migračným trasám a trasám obchodovania s ľuďmi. To stavia krajinu medveďa do silnejšej pozície pri vyvolávaní humanitárnych a politických kríz v Európe v časoch nepriateľstva.
Ste rukojemníkom, odkazuje Zelenskyj Afrike
Zmena vo vzťahoch Rusko-Afrika môže nastať už čoskoro. Čierny kontinent čakajú obzvlášť ťažké časy.
Pred rokom 2020 patrili africké krajiny medzi najrýchlejšie rastúce na svete. Pandémia COVID-19 zvrátila tento trend a prvýkrát za takmer tri desaťročia klesol tamojší index ľudského rozvoja (HDI). Milióny Afričanov prišli o prácu a odhadom okolo 50 miliónov z nich sa prepadne do extrémnej chudoby, nastoľuje problematiku Americký inštitút mieru (USIP).
Zatiaľ čo úroveň obchodu medzi africkým kontinentom ako celkom a Ruskom a Ukrajinou je nevýznamná, oba štáty sú kľúčovým dovozcom komodít, napríklad pšenice či hnojív. Lode s týmto nákladom nemôžu aktuálne vyplávať z Čierneho mora. Prerušenie dodávok ovplyvní produkciu pekárenských výrobkov, chlieb je napríklad v Keni treťou najkonzumovanejšou potravinou. V západnej Afrike, kde sa začína vysievanie obilnín i vysádzanie ďalších komodít, sa analytici obávajú, že nedostatok hnojív povedie k neúrode a ohrozí potravinovú bezpečnosť.
Africké krajiny už teraz zasiahol prudký nárast cien obilnín, kuchynského oleja, palív a hnojív. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň povedal, že Afrika je „rukojemníkom“ vo vojne s Ruskom, a preto ceny potravín na kontinente rastú. Moskva však odmieta obvinenia, že zámerne blokuje vývoz obilia z Ukrajiny, a tvrdí, že globálne zvýšenie cien potravín a palív je dôsledkom západných sankcií uvalených na Rusko.
V krátkodobom horizonte ovplyvňuje konflikt zásobovanie potravinami predovšetkým z cenovej perspektívy. Ak sa však vojna bude naťahovať, milióny Afričanov môžu hladovať.
Na druhom rusko-africkom samite sa ukáže, koľko má Putin v súčasnosti na čiernom kontinente priateľov.
Ďalšie články
Trápenie U. S. Steel Košice pokračuje
Merčiak: Calzona možno skončí v Neapole a jeden príbeh o Messim
