Rozhodnutie Litvy zablokovať Rusom železničné spojenie s Kaliningradom, s touto enklávou Ruska v starej Európe, prišlo minulú sobotu. Dochádza nám, čo všetko sa takým ťahom zrazu ocitlo v hre?
Litva sa odvoláva na inštrukcie Európskej komisie ohľadom sankcií na ruský import cez územie EÚ, v tomto prípade zásobovanie Kaliningradu uhlím, kovmi či stavebným materiálom. V ruskej enkláve medzi Poľskom a Litvou žije takmer milión ľudí, tamojší gubernátor odhaduje, že zakázané položky predstavujú dohromady okolo 50 percent dovozu z Ruska.
Moskva si v pondelok vyhradila právo na „vážne odvetné opatrenia“, čo v konečnom dôsledku obsahuje aj vojenské operácie. Je to prvýkrát za štyri mesiace, čo sa my, členské krajiny NATO, ocitáme tvárou v tvár možnosti vojny s Ruskom, už nie zástupne, pekne priamo.
Veľa ľudí v Česku hrozba zapojiť NATO do vojny medzi Rusmi a Ukrajincami teší. Varovné hlasy sú považované za prejav appeasementu a jeho nositelia za dediča Chamberlaina. Lenže čo ak priliehavejšia ako dlhodobo zneužívaná paralela s Mníchovom je rok 1914, začiatok prvej svetovej vojny?
Ako sa pohla vojenská mašinéria
Keď sa pripomínalo sto rokov od jej začiatku, čo nie je zasa tak dlho, bola v intelektuálnych kruhoch takmer povinným čítaním kniha austrálskeho historika Christophera Clarka Námesačníci (The Sleepwalkers). Clark mapoval, z akých nedorozumení a často ničotných dôvodov sa v predvečer prvej svetovej vojny uviedla do pohybu vojenská mašinéria v niekoľkých štátoch súčasne.
Ako je vidieť, človek môže svedomito prelúskať obsiahlu historickú štúdiu a prakticky nič si z nej neodniesť. Rovnakému človeku, ktorý aj po 108 rokoch dokáže neustále žasnúť nad tým nepomerom medzi bezprostrednými príčinami veľkej vojny a ohromným rozsahom škôd, často ani nenapadne urobiť si clarkovskú rovnicu v súčasnosti.