Návrat k uhliu hlási viacero európskych krajín. Zažije svoj comeback aj na Slovensku?

Uhlie ako nočná mora ekológov zažíva v západnej Európe pri výrobe elektrickej energie svoju malú renesanciu. Dôvodom sú narušené dodávky zemného plynu z Ruska ako priama reakcia na vojnu na Ukrajine. Zaradí podobnú spiatočku ako Rakúsko, Nemecko či Holandsko aj Slovensko, alebo umieračik pre túto surovinu naplánovaný už na budúci rok skutočne zazvoní?

Len niekoľko týždňov od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa objavili obavy, že jednou z obetí vojny môže byť aj nekompromisná európska zelená politika. Tento minimálne dočasný scenár sa už, zdá sa, stáva tvrdou realitou.

Zásadné znižovanie dodávok zemného plynu z Ruska má za následok to, že vyspelé západné ekonomiky jeho výpadky pri výrobe elektrickej energie vyrovnávajú návratom k postrachu všetkých zelených aktivistov – uhliu.

Ako prvé sa v dôsledku energetickej krízy rozhodlo pre výrobu elektriny z uhlia Nemecko, no tamojší minister hospodárstva Stephan Gabriel Haufe jedným dychom dodal, že krajina má stále v úmysle zatvoriť svoje uhoľné elektrárne do roku 2030.

Onedlho zase najväčší výrobca elektriny v Rakúsku, štátom kontrolovaná spoločnosť Verbund, dostala v nedeľu neskoro večer príkaz pripraviť odstavenú uhoľnú elektráreň Mellach na prevádzku. Tento zdroj dodával energiu aj do druhého najväčšieho rakúskeho mesta Graz.

Ako posledné napokon zrušilo limity na produkciu elektrickej energie z uhlia Holandsko. Tamojší minister pre klímu a energetiku Rob Jetten v pondelok na tlačovej konferencii povedal, že vláda okamžite mení zákon, ktorý povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 percent svojej kapacity.

Ako je to na Slovensku?

Pokiaľ ide o Slovensko, bilancia výroby elektriny, teda takzvaný energetický mix, vyzeral v roku 2021 takto: až 52 percent pochádzalo z jadrovej energie, 24 percent elektriny prúdilo z elektrární na fosílne palivá, 15 percent z vodných elektrární a 8 percent sme získali z takzvaných obnoviteľných zdrojov.

Spomenutých 24 percent z fosílnych palív je rozdelených v tomto pomere: zemný plyn vlani tvoril až 62 percent z fosílnej produkcie. Z hnedého uhlia sa vyrobilo 14 percent takejto elektriny, podiel čierneho uhlia klesol na 10 percent. Nasledoval hutný plyn (7 percent) a ťažký vykurovací olej (6 percent). Podiel motorovej nafty a iných pevných palív bol nepatrný.

Ak bude dlhší čas pokračovať súčasné masívne krátenie dodávok plynu na Slovensko, producenti elektriny by mohli stáť pred otázkou, čím ruský plyn pri výrobe elektriny nahradiť. Jednou z alternatív, ktorá sa natíska, je práve uhlie.

Stopka pre rok 2023

Slovensko ale na definitívny ústup od tejto suroviny zavelilo v roku 2018, keď ministerstvu hospodárstva šéfoval vtedajší nominant Smeru Peter Žiga. Práve v tom čase sa totiž rozhodlo, že sa v roku 2023 skončí dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia, ktoré sa doluje v Hornej Nitre a na Záhorí (predtým aj pri Modrom Kameni).

Koniec dotácií pre uhoľnú elektrinu však podľa Žigu neznamená automaticky zatvorenie bane. Tie budú môcť predávať uhlie na komerčnej báze aj po roku 2023. „Nikto nemôže zakázať baníkom, aby toto uhlie ťažili,“ povedal v tom období politik.

Problémom však je, že ťažba uhlia, ktorá sa na Slovenku zachovala len v baniach Nováky a Čáry, je v našich podmienkach ekonomicky nerentabilná. Okrem iného aj preto, že hnedé uhlie (známe aj pod názvom lignit) nepatrí svojou výhrevnosťou pri spaľovaní medzi kvalitné typy.

Jednou z politických strán, ktorá v roku 2018 rázne požadovala ukončenie dotovania ťažby uhlia do roku 2023, bola SaS. Podľa vtedajšieho tímlídra pre energetiku Karola Galeka (súčasného štátneho tajomníka rezortu hospodárstva) jeho spaľovanie škodí ľuďom i životnému prostrediu. „Dotovanie ťažby hnedého uhla je neudržateľné a amorálne,“ dodala zasa vtedajšia predsedníčka hospodárskeho výboru parlamentu Jana Kiššová, tiež za SaS.

Postačia nám Mochovce

Bol by teda veľký paradox, ak by sa Slovensko muselo k uhliu práve pod šéfom spomenutej strany Richardom Sulíkom, súčasným ministrom hospodárstva, vrátiť.

Podľa energetického analytika Karela Hirmana však tento scenár nehrozí, keďže náš energetický mix je iný ako v prípade Nemecka či Rakúska. „Našťastie sme stavili naopak na jadrovú energetiku a čoskoro by sa mal spustiť tretí reaktor v Mochovciach, čím by bol do siete dodaný značný objem bezemisnej energie,“ zdôraznil. Tento krok podľa neho zabezpečí, že Slovensko pokryje vlastnú spotrebu.

Podľa Hirmana je odklon od uhlia konečný a z energetického hľadiska vraj udržanie tepelnej elektrárne Nováky – ktorá spaľuje uhlie zo spomínaných baní – veľký význam nemá. Na pláne vzdať sa uhlia sa na Slovensku nič nemení ani podľa vydavateľa portálu Euractiv Radovana Geista. Obaja to uviedli pre Rádio Slovensko.

Štandard so žiadosťou o vyjadrenie k prípadnému prehodnoteniu vzťahu Slovenska k uhliu a pokračovaniu štátneho dotovania oslovil aj rezort hospodárstva. Podľa jeho vyjadrenia sa na našej politike v tomto ohľade nič nemení.

Spustenie uhoľných elektrární v stredu odmietol aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Na Slovensku vraj nemá zmysel a nikto uhlie neplánuje obnovovať. Šéf rezortu to uviedol po rokovaní vlády.

Politik nie je podľa vlastných slov nadšený z toho, že štáty uhoľné elektrárne obnovujú. „Verím, že pre Rakúsko a Nemecko ide o nejaké dočasné opatrenia, inak by sme vykročili k záchrane klímy opačným smerom a to nechceme,“ podotkol vedúci envirorezortu.

Čo na uhlie vraví Únia?

Európska komisia uhlie oficiálne nepodporuje, nespomína ho podľa portálu Euractiv ani v pláne RePowerEU, ktorý navrhoval zníženie závislosti od ruského plynu o dve tretiny do konca roka 2022. Neoficiálne však využívanie uhlia pripúšťa.

Frans Timmermans, podpredseda Komisie zodpovedný za klimatickú politiku, v rozhovore pre BBC ešte pred časom pripustil, že krajiny môžu predĺžiť využívanie uhlia. Nemalo by to však viesť k oslabeniu klimatických záväzkov.