23. júna, 06:17

Lekárka Visolajská: Polovica pediatrov zakrátko odíde do dôchodku. Kto bude liečiť deti?

Lekárka Visolajská: Polovica pediatrov zakrátko odíde do dôchodku. Kto bude liečiť deti?Kristína Visolajská. Foto: Matúš Zajac

Nitrianska pediatrička Kristína Visolajská dlhodobo upozorňuje na problém s nedostatkom detských lekárov, tento sektor môže totiž už v krátkom období skolabovať. Opisuje tiež úskalia mladých lekáriek, ktoré chcú mať deti a materskú si tak musia odkrútiť veľmi skoro, keďže neskôr im to už povolanie plnohodnotne neumožní. Ak chcú robiť svoje povolanie, musia sa stať zároveň podnikateľkami a doslova vybudovať vlastný podnik. „Ja ale nechcem byť podnikateľka, chcem sa venovať svojej práci, ale na Slovensku môžete toto povolanie vykonávať prakticky iba takto,“ vraví.

Vy ste pediatrička a sama máte päť školopovinných detí. V akom zdravotnom stave vychádzajú naše deti z pandémie? Sú rovnaké ako predtým alebo si dodnes nesú nepoznané komplikácie nového druhu, fyziologické i duševné? 

Deti sú určite iné, vidím to aj v ambulancii. Sú v horšej zdravotnej kondícii, pozorujem väčší problém s nadváhou a minulý rok som častejšie posielala deti aj k psychiatrom. Ťažkosti boli dosť výrazné. Teraz sa to už zlepšilo, predsa len už od lockdownov ubehol nejaký čas a deti sa už vrátili do kolektívov. Úvod bol ale pomerne ťažký. Keď sa skončil lockdown a chlapci a dievčatá mali nastúpiť do škôl, zrazu sa vynorili rôzne psychosomatické ťažkosti, bolesti bruška a podobne.

Mali stres vrátiť sa?

Áno. Napríklad v tej skupine, v ktorej sa cez pandémiu rozvinula puberta. Najmä u dievčat sa vtedy veľmi zmení postava. Mali obavu kvôli svojim fyzickým zmenám, cez pandémiu mnohé aj pribrali.

Mnohé dôsledky tu máme objektívne kvôli nebezpečnému vírusu, ktorý si vybral svoju daň na všetkých vrstvách obyvateľstva. Je však možné, že si svoju daň vyžiadali aj opatrenia, ktoré azda neboli nutné, ale deti poškodili, napríklad opatrenia súvisiace s izoláciou?

Patrili sme medzi lídrov na svete, čo sa týka dĺžky zatvorenia škôl, a zároveň sme boli lídrami v počte úmrtí. Asi sme niečo neurobili dobre a zatvorenie škôl zjavne veľmi nepomohlo. Myslím si, že na začiatku to bolo správne rozhodnutie, minimálne do doby, kým očkovanie ešte nebolo široko dostupné. Akonáhle však boli rizikoví ľudia zaočkovaní, deti sa mali pustiť do škôl. Už nebol dôvod chrániť tých, ktorí sa nedali zaočkovať, keďže išlo o ich rozhodnutie.

Takže školy boli objektívne zatvorené dlhšie, než to bolo potrebné?

Školy sme otvorili neskoro. Už v prvej vlne, keď prichádzala jar a pandémia upadala, už vtedy mali byť otvorené. Zbytočne dlho sme ich nechali zatvorené aj v druhej vlne. A aj keď boli otvorené, deti chodievali príliš často do karantén. De facto boli naďalej zatvorené, lebo mali v triede povedzme jedného pozitívneho spolužiaka, a tak šla celá trieda na desať dní do karantény. A to sa, prirodzene, opakovalo. Myslím si, že sme to s ochranou zdravia detí naozaj preháňali. Ochranu ich fyzického zdravia sme preceňovali na úkor ich duševného zdravia, ktoré sme podceňovali.  

Niektoré opatrenia u nás pôsobili tak, akoby sa skôr nahrubo nahadzovali vidlami, než by sa hľadali citlivejšie riešenia. Obzvlášť to bolo vidieť v prípade „ochrany detí“. Neobetovali sme pandémii viac, ako bolo potrebné?

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.