Kto je favoritom voľby generálneho riaditeľa RTVS

Verejné vypoèutie kandidátov na funkciu generálneho riadite¾a RTVS Na snímke kandidáti na post šéfa RTVS zľava Vladimír Seman, Peter Badač, Ivan Golian, Jaroslav Rezník, Daniel Živica, Tibor Búza, Ľuboš Machaj a Peter Janků. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Na to, koľko vecí je pred voľbou v parlamente neznámych, sa dá pomerne jasne niekoľko iných vecí predpokladať. Napríklad to, že liberáli majú viacero kandidátov, ale nemajú dostatok hlasov. Konzervatívci majú hlasy, ale nemajú jasného favorita. Keď sa to tak vezme, prekvapením môže byť každý výsledok.

Za hlavného rivala súčasného generálneho riaditeľa je považovaný Tibor Búza. Odporučila ho Čekovského komisia, má skúsenosti, dokáže osloviť ľudí.

Lenže Búza, zdá sa, utrpel v procese vypočutí reputačné škody. Je jediným kandidátom, za ktorého sa niekto otvorene postavil, podporu mu deklarovala strana SaS. Ak by mu chceli v očiach OĽaNO a Matoviča poškodiť, nemohli to urobiť lepšie. Všimnite si, ako zaryto mlčia všetci ostatní, má to dobrý dôvod.

Búza má dve slabiny. Prvou je už samotný fakt, že si ho osvojili liberáli zo SaS, čím získal nálepku liberálneho kandidáta, čo znižuje jeho šancu získať podporu medzi konzervatívne zmýšľajúcimi poslancami klubu OĽaNO, možno aj v strane Sme rodina. Kollár ho síce označil za možného riaditeľa, ale jazyk nebol jednoznačný.

Druhou slabinou sú mená ako Arpád Soltész, Lukáš Diko či Zuzana Kovačič Hanzelová, ktoré sa v kuloároch spájajú s príchodom Búzu do čela RTVS. Búza sa vysloveniu konkrétnych mien vyhýba, ale pri vypočúvaní pred komisiou ako možného spolupracovníka v téme boja proti dezinformáciám menoval Investigatívne centrum Jána Kuciaka, kde pôsobí Diko a dlho pôsobil aj Soltész. Mimochodom, dosť neslávne sa znemožnil kočnerovským jazykom voči nášmu kolegovi Matejovi Gašparovičovi. Problém pre Búzu je, že takmer celé osadenstvo parlamentu si uvedomuje, že títo novinári by im išli po krku. Búzu rešpektujú ako odborníka a schopného manažéra, ale politicky by televíziu zrejme vychýlil liberálnym smerom.

Voľbu zamotáva tiež to, že svojho kandidáta nemá ani najsilnejší poslanecký klub. Jediná zhoda v OĽaNO zrejme panuje pri mene Jaroslava Rezníka, ktorého zotrvanie si poslanci naprieč hnutím neprajú.

Nevedia sa však dohodnúť, kto by mal byť jeho nástupcom. Liberálni poslanci hnutia okolo predsedu mediálneho výboru Kristiána Čekovského by na čele RTVS, zdá sa, radi videli niekoho z dvojice Búza – Machaj, ktorých odporučila aj odborná komisia, ktorú mediálny výbor zriadil pre účely vypočúvania. A aj keď Čekovský sa pred médiami vyjadroval, že OĽaNO sa bude riadiť odporúčaním komisie, vyzerá, že to je len jeho zbožné želanie.

V OĽaNO sa konalo takzvané indikatívne hlasovanie, v ktorom odporúčania Čekovského hodili do koša. Hlasovanie totiž pomerne prekvapivo vyhral Peter Janků, teda kandidát, ktorého Čekovského komisia (so značne pochybnými zdôvodneniami) neodporúčala voliť vôbec. Druhý mal skončiť pomerne neznámy manažér Daniel Živica a až za nimi komisiou odporúčaní Machaj a Búza. Tu však treba dodať, že aj Janků ako víťaz získal len zhruba polovicu hlasov poslaneckého klubu.

O nejednotnosti poslancov OĽaNO svedčí aj to, že poslanci Čekovský a Kozelová sa Petra Janků snažili počas vypočúvania pred komisiou svojimi otázkami zdiskreditovať. Kozelová sa ho ako jediného z kandidátov pýtala na LGBT reláciu, Čekovský zas spochybňoval jeho riadiace schopnosti takým štýlom, že si za to vyslúžil kritiku Magdalény Glasnerovej z odbornej komisie. Na druhej strane problémom Petra Janků je, že je atraktívny len pre konzervatívcov z koalície, no nezaujal opozíciu, bez ktorej nenazbiera dostatok hlasov. Nie je však vylúčené, že sa môže dostať do druhého kola.

Pri OĽaNO je taktiež paradoxné, že si nikto neosvojil Ivana Goliana, premiérovho človeka (Golian je poradcom Hegera pre digitalizáciu), ktorý mal byť akýmsi zmierlivým kandidátom, no v indikatívnom hlasovaní získal len zanedbateľný počet hlasov.   

Keďže podľa kuloárnych informácií má manželka predsedu poslaneckého klubu Michala Šipoša dnes pôrod, ďalšie rokovanie sa zrejme neuskutoční. Ak sa teda bude voliť v stredu, OĽaNO sa už nestihne dohodnúť, tobôž zjednotiť.

Osobitú rolu zohrá podľa všetkého Sme rodina. Boris Kollár bol v poslednom čase pri personálnych voľbách vždy na víťaznej strane (Andrássy, Mikloško) a vždy s inou koalíciou. Má teda talent ukázať na budúceho riaditeľa. Podporí Búzu? Podporí Rezníka? Alebo nepodporí nikoho? Na to dnes možno ani nie je odpoveď.

Táto nejednotnosť koalície tak za istých okolností dáva šancu opozícii pretlačiť na post šéfa RTVS svojho človeka. Najbližšie k tomu má zrejme súčasný riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, ktorému môže hrať do karát práve to, že liberálna časť koalície ho má v zuboch. To môže opozíciu povzbudiť k tomu, aby sa na jeho mene zjednotila a nanútila koalícii svojho kandidáta. Lenže ani tu nie je vylúčené, že niektoré opozičné hlasy získa Janků (kresťania) alebo Búza (Hlas).

Pre Rezníka by bolo ideálne, ak by sa dostal do druhého kola s niekým z dvojice Búza, Machaj, ktorí sú považovaní za najliberálnejších kandidátov. V takom prípade by mal pomerne vysoké šance na to, aby získal hlasy konzervatívnych poslancov z hnutia OĽaNO, prípadne hlasy zo Sme rodina, čím by sa zopakovala situácia z volieb detského ombudsmana. Keby sa do druhého kola dostal s Petrom Janků, dá sa očakávať, že liberálnejší poslanci by mohli druhé kolo skôr zablokovať.

Ak niekto z toho všetkého vyjde víťazne, čo je dosť neisté, bude pre neho platiť, že parlamentnej väčšine prekáža najmenej.

Borisovi Kollárovi, Igorovi Matovičovi a celej opozícii musí byť jasné, že riaditeľ typu Machaj alebo Búza by do spravodajstva dosadili ľudí, ktorí by RTVS zaradili do jedného šíku s liberálno-progresívnym mainstreamom, čo by pre nich znamenalo, že by boli pod neustálou paľbou. Nezdá sa, že by si Matovič s Kollárom chceli streliť do vlastnej nohy.  

Veľa napovie aj to, akým spôsobom sa bude hlasovať. Zdá sa totiž, že počty hlasov pre jednotlivých kandidátov budú iné, ak bude voľba tajná, rovnako ako pred piatimi rokmi, alebo ak bude verejná. Tam by už hlasovanie za opozičného kandidáta mohlo vyjsť poslancov koalície drahšie ako v prvom prípade.

Necelých 24 hodín pred hlasovaním sme tak v paradoxnej situácii. Liberáli majú veľa kandidátov, ale nemajú hlasy. Konzervatívci majú hlasy, ale nemajú jasného favorita. Opozícia mlčí a nevieme, či je to prejav disciplíny alebo nie. Niektorí preto nevylučujú aj tú možnosť, že v tomto kole nebude zvolený za riaditeľa RTVS nikto a na jeseň sa budú hľadať noví kandidáti.

Michal Čop viedol rozhovory s favoritmi voľby na generálneho riaditeľa RTVS, môžete si ich prečítať nižšie.

https://standard.sk/218490/peter-janku-kandidat-na-sefa-rtvs-mojim-zaujmom-je-zburat-ideologicke-barikady/
https://standard.sk/218990/tibor-buza-nevidim-dovod-na-samostatnu-lgbt-relaciu/
https://standard.sk/219201/reznik-keby-sme-robili-spravodajstvo-progresivne-vyhrady-k-mojej-osobe-by-boli-ovela-mensie/

Ďalšie články