21. júna, 05:37

Mala by Ukrajina pri rokovaniach s Ruskom pristúpiť na ústupky?

Mala by Ukrajina pri rokovaniach s Ruskom pristúpiť na ústupky?Ukrajinský vojak počas ťažkých bojov na frontovej línii v Severodonecku v Luhanskej oblasti. Foto: TASR/AP

Vojna na Ukrajine vstúpila do novej, azda ešte krvavejšej fázy. Rovnako je v nedohľadne aj koniec s vojnou spojených ekonomických problémov, ktoré sa preliali aj do zvyšku sveta. V tejto atmosfére sa na Západe ozýva čoraz viac hlasov vyzývajúcich Ukrajincov na nejaké vyjednávanie s ruským agresorom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril o potrebe neponížiť Putina, legenda svetovej politiky a bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger spomenul nutnosť ukrajinských územných ústupkov, denník The New York Times vyzval Ukrajincov ku kompromisu. Kritici týchto úvah obviňujú ich šíriteľov z appeasementu, negociovania s jasným útočníkom a snahy rokovať o „Ukrajincoch bez Ukrajincov“. O tom, či by Ukrajina mala na tieto požiadavky pristúpiť, debatovali analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček, profesor medzinárodných vzťahov na Západočeskej univerzite v Plzni a bývalý diplomat Petr Drulák a priamo z Kyjeva sa pripojil ukrajinský historik Radomyr Mokryk.

Aký je váš názor na vypúšťanie takýchto západných balónikov ohľadom potreby nejakého vyjednávania?

Havlíček: Pre nás v strednej a východnej Európe je to do veľkej miery scestná debata. Úplne zle načasovaná. Stále sa bojuje, denne umierajú ukrajinskí vojaci a civilisti, Rusko na Ukrajine pácha genocídu, ako ukázala nedávno vydaná štúdia Newlines Institute a Raoul Wallenberg Centre, ktorá to jasne dokumentuje. Autori tejto publikácie upozornili, že z dohovoru o genocíde z roku 1948 jasne vyplýva, že štáty, ktoré sú si vedomé tejto skutočnosti, majú povinnosť genocíde brániť a zasahovať proti nej. Takže sa tu nebavíme o tom, či si má Vladimir Putin zachraňovať tvár, ale či a ako má Západ túto genocídu a ruskú vojnu na Ukrajine zastaviť.

Takto je tá debata postavená a mala by byť vedená v tomto zmysle minimálne v regióne strednej a východnej Európy. My ako Česká republika a ďalšie štáty, povedzme krajiny Európskej únie z nášho regiónu, ktoré sú priamo zasiahnuté tými následkami, teda vlnou utečencov, ekonomickými dôsledkami, máme povinnosť o týchto veciach hovoriť so svojimi západoeurópskymi partnermi, napríklad s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Ale aj s ďalšími podobnými hlasmi, ktoré sa ozývajú v podobnom zmysle z Berlína, z Ríma, z ďalších krajín na západ od nás, aby sme o tom presvedčili svojich partnerov.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.