19. júna, 05:55

Peter Janků, kandidát na šéfa RTVS: Mojím záujmom je zbúrať ideologické barikády

Peter Janků, kandidát na šéfa RTVS: Mojím záujmom je zbúrať ideologické barikádyFoto: Matúš Zajac

Zlúčil by športový a spravodajský kanál. Trojku by zmenil na program pre deti a mládež a umelecký kanál. Chce zbúrať ideologické barikády a predsedu výboru pre kultúru a médiá obviňuje zo šírenia hoaxu. Predstavujeme kandidáta na šéfa RTVS Petra Janků.

Jednou z najpálčivejších tém v oblasti RTVS je jej financovanie. Ste za zvýšenie koncesionárskych poplatkov?

Od roku 2003 máme rovnakú výšku poplatkov za služby verejnosti, pričom za ten čas došlo k nárastu cien tovarov a služieb. Zákon hovorí o dvoch televíznych službách a štyroch rozhlasových, v súčasnosti máme dokopy šestnásť rozhlasových a televíznych staníc, nehovoriac o webe, aplikáciách, online prostredí a on demand prostredí. To sú všetko veci, ktoré niečo stoja, a keď sa nenavyšuje financovanie, je problém to utiahnuť. Na druhej strane, spôsob, akým sa vymáha koncesionársky poplatok, vytvára medzi platiteľmi a RTVS negatívny vzťah. Osobne som mal skúsenosť s jednou rodinou, od ktorej spätne vymáhali dlh 700 eur, čo bolo pre ich rozpočet katastrofálne. Aký môže potom mať vzťah koncesionár k inštitúcii, ktorá ho musí vláčiť po súdoch a exekúciami od neho vymáhať niečo, čo sa čím ďalej tým viac javí ako nejaká nevyhnutná povinnosť.

Aké by bolo vaše riešenie tejto situácie?

Je to veľmi nešťastné nastavené. Napriek tomu si myslím, že poplatky za služby verejnosti sú najdemokratickejším spôsobom sanovania verejnoprávneho média, ktorý by ale mal mať mechanizmus pravidelnej valorizácie. To znamená, vytvoriť skupinu odborníkov naprieč ekonomickým, mediálnym a politickým spektrom, ktorá by každé dva-tri roky vyhodnocovala mieru inflácie, vstupov, ktoré do toho prostredia prichádzajú, či nevyhnutnosti reagovať technologicky. Na základe toho by odporúčala politikom výšku zvýšenia alebo valorizácie koncesionárskych poplatkov. Tento model funguje v niektorých krajinách v zahraničí a kombinuje demokratickú líniu verejného záujmu s odbornou. Tým pádom by to nebolo len na vôli politikov, aj keď konečné rozhodnutie by neostalo mimo misy politického rozhodnutia.

Tým sa ale neodstraňuje problém exekúcií a súdnych sporov medzi RTVS a občanmi, o ktorom ste hovorili.

Ďalšou možnosťou financovania je, aby štát vyplácal RTVS isté percento z výdavkov štátu. V súčasnosti by to bolo približne vo výške súčasného rozpočtu, teda 200 miliónov eur, čo si myslím, že je balík, s ktorým sa dá zmysluplne pracovať. Výhodou tohto modelu je, že percento z výdavkov štátu vždy kopíruje infláciu a je de facto najzdravším pomerom hodnoty v aktuálnom období.

Foto: Matúš Zajac

Toto rozhodovanie je však na politikoch, a nie v rukách riaditeľa RTVS. Čo by ste robili, ak by ste boli zvolený a poslanci by nijako nezmenili systém financovania RTVS?

V mojom projekte navrhujem organizačné zmeny, ktoré by mohli ušetriť nemalú časť výdavkov RTVS. Taktiež by som chcel zmeniť prístup k reklame. Určite nemôžem porovnávať obmedzenie reklamy 0,5 percenta vysielacieho času pri programoch typu dokumenty, hraný film či seriálová tvorba, ktoré potrebujú sústredenosť a kde reklama nemá čo hľadať. No keď sa pozrieme na šport, ktorý je dosť vyhľadávaným artiklom, tam považujem toto zákonné obmedzenie za nezmyselné. Mojou snahou by preto bolo, aby zákonné obmedzenie na reklamu neplatilo pre športový kanál. Tým pádom sa bude môcť RTVS pobiť o akvizičné práva, ktoré sú obrovským biznisom s ostatnými vysielateľmi v rámci rovnakých podmienok.

Taktiež chcem vytvoriť jasne zmluvne definované podmienky výkonu redakčnej a autorskej práce a všetko nad rámec týchto dohodnutých výkonov hradiť internými autorskými honorármi, ktoré by, samozrejme, neboli jedna k jednej k externým honorárom, ale boli by o 30 percent nižšie. Ale už týmto môžem dosiahnuť dva efekty – ušetriť na externých zdrojoch a zároveň motivovať ľudí k autorskej činnosti.

Dotkli ste sa športu, chcel by som sa preto opýtať na to, ako by ste riešili licencie na veľké hokejové a futbalové podujatia, ako sú majstrovstvá sveta či Európy, kde RTVS prišlo o licencie. Snažili by ste sa získať tieto práva?

Rozpočet športu je 11 miliónov. Cena akvizície je asi 6,5 miliónov. Reklama zarobí zhruba 8 miliónov, televízne akvizície sú približne 2,3 milióna, to znamená, že športové práva nás stoja takmer trojnásobok toho, čo dávame za televízne akvizície na ostatný program. Samozrejme, šport je dôležitý. Spomínal som reklamné uvoľnenie, vďaka ktorému by sme mali možnosť pobiť sa o tieto licencie a zároveň nemíňať takmer celý náš polpercentný balík z reklamy na šport.

Pri športe by sme sa ale mali rozprávať aj o menšinových a regionálnych športoch, ktoré by sme zo zákona mali robiť. Tam máte balíky, v ktorých sú už aj reklamné plnenia. Keď ich prijmete, tak vám znižujú cenu, ale odrátavajú vám z celkového času reklamy. Na druhej strane je kopec regionálnych športových subjektov, ktoré sponzorujú regionálne ekonomické subjekty. Započítavať to do tej veľkej reklamy alebo nie? Tam by som zase vnímal, že pomôžeme tým malým klubom, a to, že má niekto logo na tričku, nepočítame do balíka reklamy, lebo tak reklamne pomáhame aj tomu prostrediu cez malé športy, ktoré neprinášajú nič, akurát podporujú záujmovo-športovú činnosť ľudí.

Ste za zachovanie samostatného športového kanála?

Slovenská televízia má v súčasnosti päť programov, ale technologicky je pripravená vysielať len na troch pracoviskách. Na prvom vysiela Jednotka, na druhom Dvojka, na treťom 24-ka. Každá inštitúcia vysielateľa však musí mať záložné emergency pracovisko, aby nenastal výpadok vysielania. Na tomto emergency pracovisku funguje Šport. Trojka začala vysielať z externého systému, ktorý je zazmluvnený na pol roka. Toto sú naše technologické kapacity na vysielanie piatich programov. Nemáme na to. Mojím zámerom je spojiť a vytvoriť spravodajsko-športový kanál, keďže spravodajské relácie injektujeme aj do ostatných televíznych okruhov. Nebojím sa toho, že by kolidovali spravodajské a športové prenosy národného významu, ktoré by sme nedokázali utiahnuť aj na iných programoch. Plánujem preto vytvoriť silný spravodajský a športový kanál, ktorý by sa dopĺňal.

Foto: Matúš Zajac

A čo Trojka?

Trojku ako archívny program by som zrušil a od 6:00 do 20:00 by som ju preformátoval na program pre deti a mládež Junior, pretože to je segment, ktorý musíme podchytiť. Ja si veľmi vážim programy Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a taktiež viem o tom, že máme kopec jazzových koncertov, ktoré sú vizuálne veľmi hodnotné, preto by som od dvadsiatej preformátoval Trojku na artový program.

Čiže by ste zlúčili športový a spravodajský kanál a z Trojky spravili do 20:00 detský a mládežnícky kanál a po 20:00 umelecký?

Áno, s tým, že kľúčové športové súťaže, ktoré až zázračne spájajú celý národ a ktoré sleduje aj ten, kto si šport nikdy nezapne, teda všetky tie Vlhové, Saganov, hokejistov, to by som nechal na Jednotke, ktorá podľa mňa má byť väčšinovým, rodinným kanálom s obsahovou rôznorodosťou. Neviem, prečo by som mal odtiaľ vybrať práve tieto čerešničky na torte, ktoré si zaslúžia plnohodnotnú pozornosť. Myslím si, že sledovanosť kľúčových hokejových zápasov, ktoré mali polovičnú sledovanosť na Športe oproti minulosti na Jednotke, ukázali, že je to nezmysel to z Jednotky dávať preč.

Vy navrhujete pomerne rozsiahle zmeny v organizačnej štruktúre RTVS. Prečo?

V roku 2010 sa zákonom spojili dve zložky RTVS – Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktoré však v zákone figurujú samostatne. Odvtedy sa každý manažment snažil vytvoriť úroveň akéhosi generálneho riaditeľstva a spojiť funkčne dve pre mňa nespojiteľné inštitúcie, ktoré vyžarujú na jednej strane silný audio obsah a na druhej silný audiovizuálny obsah. V súčasnosti máme 19 takýchto riaditeľov na úrovni N1. Pre tieto samostatné zložky figuruje zas programový riaditeľ, ktorý má ale pod sebou celý program riadenia, čo je nezdravé a upozornil na to aj nález Najvyššieho kontrolného úradu. Keď si pozriete obchodný register, tam už títo programoví riaditelia nie sú uvedení ako štatutári, ale Slovenskú televíziu zastupuje riaditeľ generálneho riaditeľstva a Slovenský rozhlas personálny riaditeľ, čo je nezmysel.

Čo s tým chcete robiť?

Vytvoril som štruktúru z dvoch základných programových zložiek – Slovenský rozhlas, Slovenská televízia s výkonným riaditeľom, pod ktorým sú línie – distribúcia vysielania, ďalej produkčné zázemie a producentské centrá, v ktorých sa program tvorí a vyrába. Treťou líniou by bola umelecko-technická realizácia a technická distribúcia. Tieto tri línie riadi výkonný riaditeľ. K ním sa prikladá tretia, ale už prierezová programová zložka a to je spravodajstvo a šport.

Samozrejme, vytváram princíp maticového riadenia. Týmto trom programovým vertikálam vytváram prierezové tri riaditeľstvá, ktoré horizontálne podporujú, kontrolujú a developujú tieto tri zložky a to je generálne riaditeľstvo, ekonomika a majetok, a marketing a rozvoj. Každý na svojej úrovni vytvára štruktúru prierezových činností, či už ekonomických, alebo právnych, alebo marketingových, infraštruktúrnych a podobne. Takto som sa dostal k počtu šiestich výkonných riaditeľov. Posilnil som odbory na úrovni N2 a N3 a vyšlo mi z toho vzťahové logické prostredie, ktoré inštitúciu ozdravuje a jasne definuje a podnecuje to tvorivý potenciál a odborný rast každého zamestnanca. Umožní to vytvárať líniu kariérneho rastu, špecializácií.

Foto: Matúš Zajac

Takže vyššia efektivia?

A špecializácia, čo je veľmi dôležité. Okruhové riadenie musí ustupovať tvorbe programov v centrách. V súčasnosti máme šestnásť okruhov oproti zákonným šiestim. Tu funguje okruhové riadenie, to znamená, že okruhy si zabezpečujú svojich 24 hodín vysielania viacmenej s vlastnými kapacitami. Potom sa stáva, že sa na jednom podujatí stretnú ľudia z rádia Regina, rádia Slovensko a podobne, čo považujem za ekonomicky a trošku už aj funkčný nezmysel, a preto vytváram silné producentské centrá, ktoré združia odborne špecializovaných ľudí na kultúru, na ekonomiku, na domáce a zahraničné spravodajstvo, pri výrobe na dokumenty, na publicistiku, na hranú tvorbu, na hudobnú tvorbu. To prinesie silný redakčný systém, kde môžem pracovať s ľuďmi z hľadiska ich skvalitňovania, a na druhej strane z tých centier podľa požiadaviek okruhov alebo kanálov vyžarujú programy pre všetky centrá.

Poďme na spravodajstvo, to bolo veľkou témou aj počas vypočúvania. Akú hlavnú zmenu by ste v spravodajstve chceli priniesť vy?

Spravodajstvu vytváram vlastnú organizačnú štruktúru ako prierezovú programovú zložku. Prečo? Lebo injektuje do ostatných a vytvára kostru informačného poslania verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Vytváram Centrum online spravodajstva, ktoré bude mať charakter agentúrneho servisu RTVS. Totižto v dnešnej dobe sa častokrát k človeku dostáva informácia už poznačená konotáciami, opatrená výrokmi jednej, druhej politickej strany. Pritom častokrát divákovi uchádza, o čo vlastne ide.

Toto by fungovalo online?

Áno, to by bola online báza, kde je sieť redaktorov domáceho, zahraničného, kultúrneho,
ekonomického spravodajstva, ktorý zbiera a prináša z jasne zazdrojovaných informačných zdrojov, čo sa deje. To je tá prvá úroveň. Druhá úroveň je systém dvoch nezávislých centier spravodajstva verejnej kontroly a to je rozhlasové a televízne spravodajstvo. Keď budú samostatné, môžu priniesť veci, ktoré sa dopĺňajú. To by boli spravodajské tímy investigatívcov, ktoré zo správ vyberajú tie dôležité, ktoré je potrebné rozobrať. Tým pádom už nebude potrebné zamestnávať spravodajcov povinnosťou urobiť všeobecný prehľad, aby nám nič neušlo. O to sa staráme na základnej úrovni.

Potom je silné regionálne spravodajstvo. To je ďalšie centrum, ktoré má svoje krajské tímy zjednocované v štúdiách v Bystrici, Košiciach a v Bratislave. Ideálne by bolo, keby mali redaktora aj kameramana, ktorí prinášajú informácie pre všetky tri úrovne spravodajstva a rozhlasového spravodajcu.

Konzervatívne zmýšľajúcim ľuďom sa zdá, že spravodajstvo RTVS často razí liberálny pohľad na svet. Typickým príkladom bolo informovanie o protestoch proti zákonu na pomoc tehotným ženám od pani Záborskej a skupiny poslancov okolo nej, kde redaktori RTVS neustále používali jazyk odporcov tohto zákona, hovorili o zákaze potratov a podobne. Chceli by ste s týmto nastavením správ RTVS niečo robiť?

Jazyk, ktorý používajú redaktori, musí byť vecný, očistený od konotácií. To je to, čo som povedal na začiatku, že divákovi sa už dostáva správa, ktorá je už vo svojom jadre komentovaná. Podľa mňa má byť táto správa čistá, ani liberálna, ani konzervatívna. Keď akúkoľvek ideu, či je to viera, alebo svetonázor, odčleníme od konkrétnej situácie, konkrétneho príbehu človeka, môže sa stať všeobecnou ideou, ktorá sa ľahko stáva ideológiou. To znamená, poďme po pravdivosti, objektivite, overiteľnosti informácií v tom základe informácie. Komentár by v základe spravodajskej správy nikdy nemal byť.

Foto: Matúš Zajac

Opýtam sa to ešte inak, riešili by ste to so šéfmi spravodajstva a povedali im, že sa vám zdá, že spravodajstvo RTVS je príliš ideologicky ladené?

Správa určite musí byť očistená od komentovania. Aj preto publicistiku oddeľujem od spravodajstva. Správy nemôžeme ohýbať ani ľavým ani pravým smerom. Buď sa niečo udeje, alebo neudeje. Samozrejme, že reflektujeme, čo sa deje, aj z hľadiska hodnotových systémov, len je otázka, či to má potom figurovať v spravodajstve. Ja si myslím, že na toto by mal slúžiť komentár, ktorý vyloží jednu aj druhú stranu pohľadu. Ale to sa nedá zmestiť do správy.

Všetci kandidáti vrátane vás rozprávali aj o boji s dezinformáciami. Ale to je celkom tenký ľad, pretože na mnohých prípadoch vidíme, že boj s dezinformáciami je vlastne ľavicový. Jeden z popredných bojovníkov proti hoaxom na Slovensku napríklad tvrdí, že ak niekto hovorí o gender ideológii, tak šíri hoaxy. Nebojíte sa, že by váš boj s dezinformáciami mohol skĺznuť do niečoho takého?

Nechcel by som skĺznuť do ľavého alebo pravého extrému. Mojím záujmom je zbúrať ideologické barikády, ktoré delia svet takýmto čierno-bielym spôsobom. Práve preto je spravodajstvo v Českej republike z deväťdesiatich percent naživo. Zdroj informácií tam nie je sprostredkovaný cez agentúru, ale redaktor je priamo na mieste odkiaľ prináša príbeh, udalosť, ktorú chce zobraziť. To znamená, čím menej medzičlánkov. Priniesť, ako sa hovorí, mäso. Byť priamo pri zdroji a odtiaľ priniesť informáciu.

Rokovali ste s niekým o politickej podpore vášho projektu?

Bol som pozvaný do klubu OĽaNO ako jeden z uchádzačov, kde som sa mal možnosť predstaviť. Niektoré denníky pri mojom mene uviedli, že som pesničkár, zatiaľ čo všetkým ostatným kandidátom uviedli, že sú manažéri, pritom podmienkou kandidatúry bola niekoľkoročná manažérska prax. Preto som prijal túto ponuku, aby som čo najtransparentnejšie predstavil aj svoje nepesničkárske portfólio, ktoré je v mojom živote dominantné. Oslovil som aj iné kluby, aby som sa im predstavil, ale od nikoho som nežiadal politickú podporu. Aj na klube OĽaNO som povedal, prosím vás, voľte podľa odbornosti a podľa vedomia a svedomia, lebo teraz je jedinečná šanca na zmenu.

Ostatné kluby na váš návrh nereagovali?

Nie, bol som len na klube OĽaNO.

Vaše vypočúvanie bolo iné ako u ostatných kandidátov. Ak sa nemýlim, boli ste jediný kandidát, ktorý dostal otázku na vzdelávanie ohľadne LGBT tém. Čím si to vysvetľujete?

Vysvetľujem si to konkrétnymi poslancami, ktorí chceli vyvolať konflikt v hodnotovej báze. Sme verejnoprávne médium, ktoré je reprezentantom celého občianskeho a spoločenského prostredia. Preto chcem zbúrať barikády, ktoré hodnotovo fungujú a podľa mňa fungujú preto, lebo sa príliš akcentuje jedna alebo druhá strana. Keď určité citlivé, intímne témy odtrhneme od príbehu konkrétneho človeka alebo viery a tak ďalej a pracujeme s nimi, môžu sa veľmi ľahko stať ideológiou. Ja chcem ľudí spájať. Štyridsať rokov som žil ako liberál, poznám to prostredie, väčšinu kamarátov mám z toho prostredia. Sú to moji priatelia, ktorých mám veľmi rád a nechcem ich stratiť. To, že taká otázka prišla, je logické, pretože každý preferuje nejakých svojich kandidátov. Aj to, čo sa dialo potom, vnímam ako snahu položiť mi citlivú otázku, na ktorej buď zlyhám a si poškodím, ktorú buď ustojím, alebo neustojím. Bral som to trošku ako podpásovku, ale viem sa k tomu postaviť. A to, že to padlo len pri mne, ktorý je verejne známy ako veriaci človek, tak to už nech si každý dovysvetlí sám.

V závere vášho vypočúvania ste dostávali otázky od predsedu výboru, pána Čekovského, ktorými akoby spochybňoval vaše manažérske schopnosti. Napokon sa vás zastala pani Glasnerová, ktorá na vypočúvaní reprezentovala odbornú verejnosť. Aký je váš pohľad na túto vec?

Každý kandidát v prihláške odovzdával doloženie riadiacej praxe, bezúhonnosti, register trestov a mnohé ďalšie dokumenty. Tieto materiály vyhodnocoval Výbor NR SR pre kultúru a médiá SR, ktorý konštatoval, že všetkých osem kandidátov podmienky spĺňa, preto sú prizvaní na verejné vypočutie projektu. To znamená, že všetci splnili aj podmienku riadiacej praxe, bodka. To, že to niekto začne pochybnými argumentami spochybňovať z pozície predsedu výboru, považujem za nefér. Ale viem s tým žiť. Len tým ako keby spochybňoval aj uznesenie vlastného výboru, ktorý aj mňa odporučil a aj na základe splnenia podmienky riadiacej praxe. O konaní predsedu výboru svedčí aj vystúpenie nezávislej odborníčky, pani Glassnerovej, ktorá mimochodom vyzdvihla môj projekt a sama reagovala tak, že to je nefér a čo majú znamenať otázky typu jedna pani povedala. Na druhej strane, my sa celý čas kandidátov pýtame, ako pracovať s informáciami, ako netvoriť hoaxy, a potom niekto vytiahne nezdrojované informácie, ktoré sú na hranici trestného činu ohovárania a verejne ich použije na grilovanie len jedného z kandidátov. No nie je to hoax?

Posledná otázka. Čo sa podľa vás Jaroslavovi Rezníkovi za uplynulých päť rokov podarilo?

Prepáčte, nebudem to hodnotiť. Na to je systém hodnotenia na Rade RTVS, ktorá zhodnotila jeho projekt. Ja mám iný pohľad na to, ako by mal projekt riadenia a rozvoja vyzerať, ale nechcem hodnotiť mojich protikandidátov.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.