19. júna, 07:02

Šaštín dopadol tak dobre preto, že sme diskutovali a nebojovali

Šaštín dopadol tak dobre preto, že sme diskutovali a nebojovaliFoto: Matúš Zajac
Daniela Čarná Kunsthistorička a kurátorka.

O výstavbe a výzdobe kostolov po roku 1989 aj riešení liturgických priestorov počas dvoch návštev pápežov na Slovensku hovoria v rozhovore s Dankou Čarnou Mária a Michal Bogárovci.

Michal Bogár (1960) pracuje v oblasti architektúry a urbanizmu, je pedagógom na STU v Bratislave a spoluzakladateľom ateliéru Bogár Králik Urban (1990 – 2017). Mária Bogárová (1971) pôsobí v architektonickej praxi od roku 1995. Venuje sa najmä tvorbe administratívnych priestorov, návrhom bytových objektov a interiérov. Spoločný ateliér BOGÁR architekti založili v roku 2018 a v aktuálnych štúdiách, projektoch a textoch sa sústreďujú najmä na témy verejných priestorov, urbanizmu a revitalizácie pamiatkových objektov. Zúčastnili sa viacerých domácich a zahraničných súťaží, napríklad architektonickej súťaže na Jorn Utzon Memorial v Sydney alebo súťaže na rozšírenie areálu VŠMU v Bratislave, kde získali 2. cenu (s Andrejom Alexym). V roku 2021 spoločne s ER ateliérom vyhrali súťaž na dočasný liturgický priestor pre návštevu Svätého Otca Františka v Šaštíne, ktorý následne zrealizovali. Venujú sa aj publikačnej činnosti, zameranej najmä na vidiecke sídla a suburbanizáciu. M. Bogár získal v roku 2022 cenu Fra Angelico, udeľovanú Radou KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru.

Dobrá architektúra v sebe spája symbiózu techniky a umenia. Aké boli vaše cesty k architektúre? Stál za nimi v detstve záujem o kreslenie?

Michal: Vždy som rád kreslil, chodil som aj do ľudovej školy umenia k pani Oľge Hoffstädterovej a neskôr k Zuzane Homoľovej. Učil nás aj sochár Štefan Prokop, boli sme vtedy ešte malí, ale pamätám si, ako mi na okraji môjho papiera občas načrtol svojou veľkou sochárskou rukou, ako správne nakresliť niektorý detail alebo proporcie tela. No a s mojou staršou sestrou Ninou sme si z kociek stavali domy, to nás veľmi bavilo. Inak, rád som chodil do divadla a počas prázdnin som brigádoval v divadelných dielňach. Lákala ma scénografia, ale nakoniec som išiel na architektúru.

Mária: Môj asi prvý architektonický počin bol, keď som pokreslila voskovkami fasádu babkinho domu do výšky, kam som dočiahla. Keďže si to pamätám, iste to malo silnú odozvu mojich rodičov. Tým, že som z učiteľskej rodiny, s architektúrou som sa v detstve až tak nestretla. Až na gymnáziu, keď sme mali podať prihlášky na vysokú školu, sa ma spolužiak spýtal, či s ním nepôjdem na architektúru, za čo som mu vďačná. Musím povedať, že vysoká škola ma bavila, boli sme tam ľudia s podobnými záujmami a názormi. Nežnú revolúciu sme zažili ako prváci a potom sa všetko menilo.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.