Čína sa usadzuje v Antarktíde, medzinárodné dohody idú bokom

Rozširovanie vplyvu Číny možno vidieť vo viacerých krajinách Ázie, Európy alebo napríklad Afriky. Antarktída má výnimočné postavenie, platia tu osobitné pravidlá. Ukazuje sa, že Čína si napriek nim ide vlastnou cestou.

Už dnes možno povedať, že jedným z najväčších mocenských posunov po koronakríze bude prudké posilnenie postavenia Číny. V čase, keď ostatné západné mocnosti na čele s USA hospodársky upadli do recesie, čínske HDP rástlo aj v roku 2020. Čína si to uvedomuje a ukazuje sebavedomie. Napríklad aj v Antarktíde.

Spojené štáty americké vydali v januári dokument, v ktorom upozorňujú na hrozbu zo strany Čínskej ľudovej republiky na postupné získavanie vplyvu v arktickej oblasti, ako aj na rozširovanie čínskeho vplyvu v arktických krajinách, napríklad kontrolou námorných prístavov. Pri upozorňovaní na záujmy v arktických oblastiach netreba zabúdať na opačnú stranu sveta. Antarktída sa rovnako dostala do hľadáčika pekinskej vlády.

Čína je relatívne novým členom v skupine štátov, ktoré pôsobia v Antarktíde. Len v roku 1985 sa stala poradným členom Antarktického zmluvného systému, skrátene Antarktickej zmluvy. Tá reguluje vzťahy medzi štátmi v oblasti južného kontinentu, zaručuje ochranu tamojšej prírody, slobodu vedeckého výskumu, vylučuje vojenskú aktivitu a pozastavuje územné nároky štátov na Antarktídu.

Štáty ako Čile, Austrália, Spojené štáty a iné pomohli v začiatkoch čínskej misie na Antarktíde, vychádzali v ústrety čínskym vedcom, poskytovali im logistickú podporu a vymieňali si vzájomné skúsenosti. Systém Antarktickej zmluvy v podstate zabezpečil Číne ľahší a bezpečný rozbeh v nepriaznivých podmienkach Antarktídy.

Karta sa však pomaly obracia a v súčasnosti sa Čína postupne pripravuje na rok 2048, kedy sa majú prehodnocovať kľúčové dohody Antarktickej zmluvy. Aktivity pevninskej Číny naznačujú, že už nechce byť len nováčikom na ihrisku, ktorému sa bude pomáhať.

Porušovanie Antarktickej dohody

Medzinárodné spoločenstvo je znepokojené ohľadom budúcnosti čínskych aktivít na južnom svetadieli. Nedodržiavanie medzinárodných zmlúv v posledných rokoch, ako napríklad v Juhočínskom mori, v Hongkongu, obchádzanie obchodných dohôd či kyberšpionáž, vrhajú veľký tieň na dôveru voči Číne a jej plánom v Antarktíde. Zistenia inšpekcií a kontrol z posledných rokov v čínskych antarktických staniciach znepokojenia len potvrdzujú.

Na základe krátkych inšpekcií v antarktických základniach zistili, že Čína nedodržuje environmentálne smernice, ktoré vyžaduje Antarktická dohoda. Okrem porušovania environmentálnych pravidiel došlo aj k rôznym procedurálnym porušeniam, ako aj k neochote čínskych vedcov spolupracovať s ich medzinárodnými kolegami. Konzekvencie za tieto prehrešky boli však minimálne alebo žiadne a ignorovanie Antarktickej zmluvy naďalej rastie.

Nedávne porušenia, o ktorých informovala Austrália, však vzbudzujú väčšie obavy. Podľa austrálskych úradov vykonáva Čína v Antarktíde nelegálne vojenské aktivity, robí prieskumy možnej ťažby nerastných surovín a pripravuje sa na vyhlásenie svojich územných nárokov na tomto kontinente. Ide o činnosti, ktoré Antarktická zmluva výslovne zakazuje.

Problémom je nečinnosť ostatných zainteresovaných štátov, ktoré tieto aktivity tolerujú a prísne netrestajú sankciami. S rastúcou odvahou Číny je náročné rozlíšiť, či ešte stále ide o vedecké alebo vojenské aktivity pekinskej vlády v Antarktíde.

Snaha o ovládnutie vzdušného priestoru

Prebudený novodobý čínsky drak je rýchly a nemá v pláne robiť voči ostatným ústupky. Keďže rok 2048 je ešte relatívne ďaleko a pekinskej vláde sa nechce čakať na zmeny v systéme antarktickej dohody, rozhodla sa zobrať veci do vlastných rúk.

V roku 2018 začala stavať piatu antarktickú stanicu bez toho, aby vôbec požiadala o schválenie návrhu environmentálneho zaťaženia prípadnej výstavby. Stanicu majú dokončiť v roku 2022 a Čína stále odmieta uzavrieť komplexné hodnotenie environmentálneho zaťaženia, ktoré je nevyhnutné pred spustením stanice na vedecké účely.

Jednou z ďalších kontroverzných požiadaviek čínskej strany je vytvorenie špeciálnej leteckej zóny v rozsahu 20-tisíc štvorcových kilometrov v okolí malej čínskej antarktickej stanice Kchun-lun. Je to v istom zmysle bezprecedentný krok, pretože Čína si nárokuje na vzdušný priestor na kontinente, kde si podľa zmluvy štáty nemajú uplatňovať suverenitu.

Dôvodom tejto požiadavky však môže byť plánovaná výstavba pristávacej dráhy pre lietadlá v blízkosti austrálskej stanice Davis Station. Vzdušný priestor ovládaný Čínou by potom tvoril leteckú bariéru medzi austrálskou a americkou stanicou Amundsen-Scott South Pole.

Čína sa v posledných dekádach prebudila a doslova znovuzrodila. V krátkom čase sa dokázala stať jednou zo súčasných svetových veľmocí. Vhodné spôsoby komunikácie a diplomacia dokážu urovnať veľké množstvo sporov, problémy však vznikajú vtedy, keď chce ísť jeden z kľúčových hráčov len za seba. Antarktída je v prenesenom význame ihrisko, ktoré je neutrálne a kde sa všetci môžu hrať podľa vopred stanovených podmienok.