Môže svätý Vojtech opäť spojiť strednú Európu?

V Prahe sa pred pár dňami konala konferencie Svätý Vojtech a stredoeurópsky priestor, ktorej sa zúčastnili významní predstavitelia z oblasti politiky, cirkvi a akademickej obce krajín širšej strednej Európy. Podľa usporiadateľov sa dnes Európa nachádza na historickej križovatke a na riešenie súčasných výziev už recepty posledných desaťročí nestačia. Vyzvali preto predstaviteľov krajín stredoeurópskeho priestoru, aby neprestávali usilovať o prehlbovanie doterajšej spolupráce vo všetkých oblastiach.

Jednou z nepomenovaných tém súčasnosti je oslabenie Vyšehradskej štvorky. Spolupráca štátov V4 sa ukázala byť relatívne silným nástrojom a prejavom sebavedomia stredoeurópskych štátov vo vypuknutí imigračnej krízy, a najmä po vzniku tlaku z Bruselu a Berlína na prijatie imigračných kvót. V4 dokáže čeliť nemeckému aj bruselskému tlaku a získať si rešpekt. Ale je tu aktuálne iná skúsenosť, ústrednou politickou témou je ruská agresia na Ukrajine, a tam sa už stredoeurópske štáty zhodnú ťažšie. Všetky síce odmietajú agresiu Ruska, všetky zaviedli sankcie voči Rusku, ale politika Maďarska a Poľska (dvoch lídrov V4) k Rusku je iná.

V širšej perspektíve je tu ešte poľský projekt Trojmoria, ktorý sa tiež usiluje o prepojenie štátov medzi Baltským a Čiernym morom a Jadranom. Jednoznačným lídrom iniciatívy je Poľsko a jeho najsilnejším podporovateľom zvonku sú Spojené štáty americké. To dodáva projektu istý význam, ale súčasne vzbudzuje aj otázky niektorých členov.

Je možné že by popri V4 a Trojmorí, ale aj ďalších starších projektoch ako je Stredoeurópska iniciatíva, vzniklo v priestore strednej Európy niečo ďalšie a súčasne iné? Práve to je pokus, ktorý stojí na počiatku uvažovanie ľudí okolo spolku Patrimonium Sancti Adalberti. Konferenciu Svätý Vojtech a stredoeurópsky priestor organizoval práve tento spolok, ktorý sa usiluje práve o štúdium a formovanie dedičstva svätého Vojtecha ako de facto patróna krajín strednej Európy.

Pražská konferencia, prvá svojho druhu, nič definitívne nevyriešila, iba túto úvahu účastníkom ponúkla ako inšpiráciu. Vzniklo spoločné vyhlásenie, viaceré aspekty a témy spolupráce sa prebrali v pracovných skupinách a snahy budú ďalej pokračovať.

Diskusie a panely ukázali, že istý priestor na prienik možný je. Podstatnou bola samozrejme diskusia o identite tohto priestoru a opatrné testovanie hraníc toho čo ešte tvorí strednú Európu. Zaujímavým rozmerom podujatia bolo, že sa tu stretali konzervatívne aj ľavicové politické názory, a tiež to, že iniciatívu ukázali Česi, teda ani nie Poliaci, ani Maďari.

Pozvanie prijali viacerí súčasní a bývalí politici, akademici a novinári z krajín Vyšehradskej štvorky, Slovinska a Srbska. Čestným hosťom podujatia bol exminister vnútra a autor Štandardu Vladimír Palko, ktorý z rúk českého kardinála Dominika Duku prevzal Cenu svätého Vojtecha. Podujatia sa zúčastnili aj poslanec poľského parlamentu za Právo a spravodlivosť Bartłomiej Wróblewski, bývalý minister zahraničných vecí Slovinska Dimitrij Rupel či bývalý štátny tajomník českého ministerstva zahraničných vecí, profesor Petr Drulák, ktorý tiež prispieva aj do Štandardu.

Čo je Západ a stredná Európa?

Záštitu nad konferenciou prevzal kardinál Dominik Duka. Malo to viac než symbolický význam, keďže český kardinál je nástupom sv. Vojtecha, ktorý bol druhým pražským biskupom. Český prímas vo svojej reči hovoril o koreňoch západnej civilizácie, keď pripomenul, že kresťanstvo nevzniklo na Západe, ale na Východe. „Kresťanstvo sa nenarodilo ani v Európe, svätý Augustín žil v Afrike. Kresťanstvo vstupuje do nového veku ako vtedajšia svetová civilizácia a týmto spôsobom pokračuje ďalej,“ povedal Duka s tým, že Západ symbolizujú Jeruzalem, Atény a Rím.

„Môžeme vlastne použiť výraz západnej civilizácia? Napriek tomu môžeme,“ zapolemizoval kardinál, podľa ktorého na rozdiel od mocensky „vertikálneho“ Východu bola moc na Západe rozdelená viac horizontálne. Pripomenul, že v Byzantskej ríši vystupoval cisár ako hlava štátu aj cirkvi, pričom v Moskve sa cár stal zástupcom Boha na Zemi. Ako konštatoval, moc na Západe bola medzi svetskými a cirkevnými autoritami rozdelená oveľa viac rovnocennejšie.

Duka priznal, že mnohé delenia medzi civilizáciami či geografickými celkami sú nejasné. Podobne ako je neistá hranica medzi Európou a Áziou, nejasná je aj hranica medzi tým, ktoré územia do strednej Európy patria a ktoré nie. Ako kardinál uviedol, stredná Európa sa mu spája so slovom „domov“ a je podľa neho prirodzené, keď sa počas svojich ciest napríklad v Kolíne nad Rýnom doma necítil, no vo Viedni už mal výrazne odlišný pocit. „Pochopil som, že Viedeň bola a v istom zmysle stále je naše hlavné mesto,“ zhodnotil.

„Vieme kde sme doma, vieme kde sú naše duchovné korene a vieme, čo znamená demokracia. Demokracia, ktorá musí mať rešpekt k druhému, ktorej nemôže chýbať priateľstvo a ktorej tiež nemôže chýbať vertikála, ktorá v našom prípade nám slovami Lamennaisa môže povedať: ‚Boh je najväčší demokrat’,“ uzavrel.

Posilniť, čo nás spája

Konferencia sa konala v tieni rusko-ukrajinskej vojny, počas ktorej sa ukázali odlišné postoje jednotlivých stredoeurópskych štátov k tomuto konfliktu. Toto obmedzenie vo svojom prejave uznal napríklad Vladimír Palko, ktorý konštatoval, že napríklad Slovensko a Maďarsko nemajú natoľko napätý vzťah s Ruskom ako Poľsko alebo Česko. „Preto sa prihováram skôr za spoluprácu stredoeurópskych krajín ad hoc, teda vo vybraných témach. Želal by som si viac, ale zatiaľ takú možnosť nevidím,“ zhodnotil.

Organizátori podujatia v záverečnom vyhlásení zhodnotili, že Európa sa dnes nachádza na historickej križovatke. Už dlhšiu dobu pritom čelí závažným politickým, hospodárskym i morálno-kultúrnym krízam, na ktorých riešenie recepty posledných desaťročí nestačia.

Tieto problémy si podľa ich slov obzvlášť uvedomujú občania stredoeurópskych krajín. Spolok Patrimonium Sancti Adalberti sa preto prihovára za posilňovanie stredoeurópskej spolupráce všade tam, kde je to možné. Hodnotový rámec tejto novovytvorenej európskej vzájomnosti má vychádzať z odkazu antiky, kresťanstva a ľudových tradícií. Základnými kameňmi takto ukotvenej spoločnosti pritom majú byť prirodzená rodina a národ, zatiaľ čo základným princípom užšej formy spolupráce stredoeurópskych štátov je zas rešpekt k ich zvrchovanosti.

„Apelujeme preto na politických predstaviteľov krajín stredoeurópskeho priestoru, aby neprestávali usilovať o prehlbovanie doterajšej spolupráce vo všetkých oblastiach, kde môžeme naše spoločné dedičstvo účinne chrániť a naše spoločné záujmy autonómne, bez diktátu zvonku, rozvíjať,“ píše sa vo vyhlásení konferencie Svätý Vojtech a stredoeurópsky priestor.

Neostáva než dúfať, že sa prvé a úspešné podujatie svojho druhu čím skôr zopakuje. Evidentné je, že o tom nerozhodnú štátne ani európske granty, ale iba spontánny záujem zo samotných štátov.

Môže teda svätý Vojtech opäť spojiť strednú Európu? Zdá sa, že v istom zmysle áno, ale netreba mať prehnané očakávania. Viac ako pre štáty, je nateraz táto perspektívna atraktívna pre médiá a intelektuálov, azda aj podnikateľov. A tak ako pri svätcovi z 10. storočia, aj dnes platí, že všetko začína ako misia.

Foto: archív