Na čo všetko slúžia kryptomeny vo vojnou sužovanej Ukrajine

Najväčšia vojna v Európe od roku 1945 bude vďačnou témou na analýzy ešte mnoho rokov. Predstavuje prepletenie starých snov vojenských plánovačov z čias studenej vojny v podobe brutálnych súbojov delostrelectva a obrnenej techniky s doteraz najmasívnejším nasadením dronov, prostriedkov elektronického boja, decentralizovaného riadenia jednotiek či open-source spravodajstva.

No mnoho unikátnych momentov sa odohráva aj mimo východoukrajinských stepí. Prostredníctvom dosiaľ nevídaných sankcií, spláchnutím vojenských status quo, narušením obchodných vzťahov a utečeneckou vlnou sa šíria aj ekonomické a politické zmeny. Preto jedným z unikátov tejto vojny je, že sa prvýkrát niečo takéto odohráva vo svete, v ktorom fungujú kryptomeny. Tým skôr, že Ukrajina aj Rusko už pred vojnou patrili ku štátom s relatívne veľkými kryptokomunitami.

Preto sa pozrieme na to, akým spôsobom sa kryptomeny zapojili do rusko-ukrajinskej vojny a čo za prvé tri mesiace konfliktu priniesli. Táto časť sa zameriava na ukrajinskú stranu konfliktu. Nemenej zaujímavú úlohu krypta pri sankciách či tému prelietavých kremeľských postojov ku kryptu preberieme v ďalšom článku.

Kryptomeny ako platobný prostriedok

Bitcoinu a jeho nasledovníkom (či skôr konkurentom) sa často vyčíta, že sú ako platobný prostriedok nevhodné. Vysoká volatilita (výkyvy dolárovej hodnoty), vysoké poplatky a používateľská náročnosť sú tri typické argumenty, prečo kryptom neplatiť. Skutočne, kryptomeny majú v porovnaní s klasickým „kešom“ v peňaženke či platobnou kartou a e-bankingom pomerne dosť nevýhod. Ani autor tohto textu, hoci fanúšik krypta, ním v bežnom živote takmer neplatí.

No tento pohľad je daný rámcom finančného sveta, v ktorom žijeme my „západniari“. Používame jednu z rezervných mien sveta (nie že by som ju vo svetle kvantitatívneho uvoľňovania a inflácie potreboval prechváliť), bankový systém je (zatiaľ) dostatočne likvidný a transakcie sú lacné.

V momente, ako sa prenesiete do finančného sveta Ukrajiny, razom vaša situácia vyzerá inak. Hrivna nebola práve najtvrdšia mena ani pred vojnou, tobôž teraz. Transakcie smerom na Ukrajinu sú pre ostražité banky z cudzích krajín podozrivé. Keď ich povolia, tak je to za nemalý poplatok, ktorý v prípade menších súm môže pokojne dosiahnuť 10 percent z hodnoty transferu. V prípade služieb tretích strán ako PayPal zase hrozí náhle zablokovanie účtu z dôvodu „podozrivej aktivity“. To sa stalo napríklad v prípade známej platformy Patreon, ktorá pre porušenie svojich pravidiel zablokovala účty zbierajúce zdroje na nákup výbavy pre armádu.

Inými slovami, ak ste Američan a chcete finančne podporiť Ukrajinu, transakcia cez štandardný finančný systém bude podozrivá, a preto pomalá a drahá. Aj preto začali napríklad ukrajinské ambasády zriaďovať lokálne bankové účty. No takéto riešenie je centralizované a pomôže len ukrajinským oficiálnym miestam, nie občianskej spoločnosti.

Našťastie pre Ukrajinu sa tento štát v posledných rokoch zaradil medzi lídrov v krypte. Podľa webu TripleA takmer 13 percent Ukrajincov vlastní nejakú kryptomenu, čo je najväčší podiel na svete. Na Slovensku je to podľa rovnakého zdroja 2,5 percenta obyvateľov. Podľa portálu Chainanalysis boli Ukrajinci zároveň v roku 2020 najaktívnejší používatelia na svete, keď prijali, alebo odoslali krypto v hodnote zhruba 400 dolárov na obyvateľa. Aj vďaka tomu získali prvenstvo v hodnotení Global Crypto Adoption Index.

Ukrajincov v používaní kryptomien podporuje aj vláda. Vo februári 2020 ukrajinské ministerstvo pre digitálnu transformáciu vyhlásilo, že nebude nijako regulovať sektor ťažby krypta, pretože ten „sa reguluje sám“. Zároveň zdôraznilo, že bude podporovať aj tie digitálne inovácie, ktoré nie sú regulované alebo definované zákonom. V máji 2020 ministerstvo pre energetiku zverejnilo plány podporiť vytvorenie ťažobných centier pri ukrajinských jadrových elektrárňach na spotrebovanie prebytkov elektriny.

Nie je preto prekvapením, že už v prvých dňoch ruskej invázie sa vyrojilo veľké množstvo kryptozbierok. Kryptoúčet má zriadený ukrajinský štát, kyber polícia či ministerstvo zdravotníctva, ale aj desiatky neštátnych organizácií. Web Crystal Blockchain ku koncu apríla evidoval 36 „overených“ kryptoúčtov, ďalšie desiatky budú roztrúsené po menších iniciatívach a jednotlivcoch. Na Twitteri možno vidieť viacero aktivistov, novinárov či zahraničných bojovníkov, prijímajúcich platby v krypte. Už 11. marca, teda dva týždne od začiatku invázie, sa zaznamenali transakcie v hodnote cez 60 miliónov dolárov. Len cez oficiálny bitcoinový účet Ukrajiny dodnes pretieklo 472 bitcoinov, čo je zhruba 14 miliónov dolárov v aktuálnych cenách.

V porovnaní s miliardami dolárov, ktoré tečú cez oficiálnu medzinárodnú pomoc, je to v optike ukrajinskej armády a ekonomiky zanedbateľné číslo. Iný rozmer však získava až pri pohľade na celý ekosystém pomoci. Tretí sektor alebo aj neorganizovaní jednotlivci svojimi aktivitami fungujú v oblastiach, na ktoré ukrajinský štát nemá čas, chuť, sily či schopnosti. Bavíme sa o cielenej humanitárnej pomoci pre rôzne komunity, ide napríklad o psychologickú pomoc (organizácia Palianytsia spolupracuje priamo s charitatívnym krídlom kryptoburzy Binance), evakuáciu civilistov z Mariupola, nákup nepriestrelných viest, dronov a termovízií, nákup pick-upov pre protitankové tímy (organizovaný pod poetickým názvom Hell Rides alebo Pekelni Tačky) či na rehabilitáciu zranených vojakov.

Iní sa do „zbierkovania“ pustili na vtipnejšiu nôtu. Ukrajinsko-gruzínska partička Russia for sale sa rozhodla rozpredať samotné Rusko v podobe NFT (unikátne virtuálne tokeny). Tie reprezentujú jednotlivé ruské oblasti. V druhom kole plánujú predávať známe ruské budovy a vrcholom tretieho kola má byť predaj NFT samotnej múmie Lenina. Koncom mája mali na účte kryptomeny za 14-tisíc dolárov. Nie je to jediný prípad použitia kontroverzných „virtuálnych aktív“ NFT na vytvorenie zbierky. Pomocou NFT v podobe obrázka ukrajinskej vlaky zbiera peniaze aj skupina aktivistov na čele s Ruskou Nadeždou Tolokonnikovou, členkou punkovej skupiny Pussy Riot. Drones for Ukraine Fund zase štedrým donorom ponúka kľúčenky vyrobené z vraku ruského lietadla či vrtuľníka. Ich aktuálna adresa hlási „tržby“ 0,44 bitcoinu.

Infraštruktúra krypta od prvých dní vojny tak úspešne slúži najmä na rýchlu cielenú podporu menších iniciatív. Čo do objemu ani zďaleka nenahrádza klasické bankové platby, no okrem spomínaných ponúka ešte jednu zaujímavú výhodu.

Kryptomeny ako záchranca

Predstavme si temný scenár, v ktorom proputinovské sily nakoniec ovládnu Ukrajinu. Nasledovať budú, prirodzene, rozsiahle represálie. Ako identifikovať nepriateľov? Jednou z rýchlych ciest je pozrieť sa na finančné záznamy – kto podporil ukrajinskú armádu finančnou platbou, má svoje miesto v zozname isté.

Zaplatiť a nezanechať žiadne, alebo aspoň veľmi rozmazané stopy, môže byť užitočné. Je to zaujímavé aj pre Bielorusov, kde bola početná občianska opozícia v nedávnej dobe postavená mimo zákon a tým aj odrezaná od tradičného finančného systému. Zároveň veľké množstvo bieloruských dobrovoľníkov bojuje na strane Ukrajiny a na rozdiel od pravidelnej armády sú do veľkej miery závislí na podpore zvonka. Decentralizovaný platobný systém kryptomien ponúka ochranu na osobnej úrovni vďaka pseudoanonymite a zložitosti centrálneho zásahu (vypnutie, zhabanie) do ich fungovania.

Kryptomeny sú aj ochrancom majetku a likvidity zoči-voči kolabujúcemu oficiálnemu platobnému systému. Niektorí čitatelia pozerajú na vývoj ich ceny a teraz krčia obočie. Opäť však platí, že sa na vec treba pozerať optikou Ukrajinca.

Ukrajinský finančný systém sa vzhľadom k panike z vojny ocitol pod silným tlakom a hrozil run na banky a najmä na zahraničné meny. Centrálna banka preto obmedzila výbery z bankomatov a najmä výbery a transakcie devíz. To spôsobilo problémy utečencom, ktorí len s veľkými ťažkosťami menia v Európe hrivny (ak si ich včas stihli vybrať), ako aj aktivistom, snažiacim sa nakúpiť zahraničnú techniku, ako sú drony či termovízie. Nemusím asi napovedať, že vlastníctvo kryptomien je v tomto prípade pre ľudí rozdielovým momentom.

Našťastie pre utečencov, na Slovensku a vo viacerých ďalších štátoch (zatiaľ) môžu voľne využívať kryptomaty na výber hotovosti alebo, naopak, na posielanie kryptomien príbuzným na Ukrajinu. Najväčšia kryptoburza Binance v spolupráci s poskytovateľom platieb Contis dokonca od konca apríla ponúka utečencom mimo krajinu platobnú kryptokartu s troma mesačnými dotáciami po 75 jednotiek kryptomeny Binance USD (rovnaká hodnota v dolároch – ide o takzvaný stablecoin).

Nie všetko je však ružové. Aktuálny prepad kryptotrhov je výraznou nepríjemnosťou. Hodnota bitcoinu bola na konci marca zhruba 48-tisíc dolárov, aktuálne sa pohybuje tesne pod úrovňou 30-tisíc dolárov. Viaceré ďalšie kryptomeny sa prepadli ešte výraznejšie a veľká neistota nastala ohľadom fungovania takzvaných stablecoinov, ktoré sa pri transakciách často využívajú. Hodnota príspevkov či úspor utečencov tak značne poklesla v tom najmenej vhodnom čase.

Ale ako sa pre magazín Vox vyjadril Alex Gladstein, šéf stratégie Human Righst Foundation, ktorá sa okrem Ukrajiny angažuje aj v Bielorusku, na Kube či v Severnej Kórei, „fakt, že nemôže byť zmrazený, fakt, že nemôže byť cenzurovaný, a fakt, že môže byť využitý bez identifikačnej kartičky, je veľmi, veľmi dôležitý, a preto je bitcoin takým významným humanitným nástrojom“.