Štúdia: Deti narodené počas pandémie majú menej rozvinuté verbálne, motorické aj kognitívne schopnosti

Prvotné štúdie naznačujú, že deti narodené počas pandémie majú obmedzenejšie schopnosti než tie narodené pred covidom. Či sú tieto zmeny vratné, zatiaľ nevedno.

Štúdia z prostredia Spojených štátov naznačuje, že pandémia COVID-19 negatívne ovplyvnila aj tých najmenších. Hoci deti neboli rizikovou skupinou čo do úmrtí na infekciu SARS-CoV-2, zasiahli ich lockdowny, povinné rúška a sociálny dištanc.

Zatvorené škôlky, školy, parky či ihriská narušili možnosti vzdelávania sa detí, obmedzili ich hry a interakciu s inými deťmi a znížili úroveň fyzickej aktivity, konštatujú autori zatiaľ nerecenzovaného výskumu. Deti sa ocitli vo výrazne odlišnom ekonomickom, psychosociálnom a vzdelávacom prostredí, než na aké sme boli zvyknutí.

To však nie je všetko. Reštrikcie a zvýšený stres mali zrejme vplyv aj na tých, ktorí svetové zmeny vnímali len cez matku.

Už v matkinom bruchu cítime jej stres

Ľudský mozog je od počiatku tvárna masa, ktorá je súčasne kompetentná a zraniteľná.

Detský mozog sa rodí s obrovskou schopnosťou učiť sa a prispôsobovať sa, ale je citlivý a zraniteľný, ak mu chýba opatera alebo je vystavený negatívnym vplyvom. A to aj pred narodením. Štúdie dokazujú, že zatiaľ čo pozitívne a obohacujúce prostredie môže v tehotenstve podporovať zdravý vývoj mozgu dieťaťa, neistota, stres či úzkosť matky môžu naopak narušiť dozrievanie mozgových systémov a tým narušiť kognitívne a behaviorálne schopnosti vznikajúceho ľudského organizmu.

Počas pandémie COVID-19 čelili gravidné ženy preukázateľne zvýšenému stresu v dôsledku zdražovania, straty zamestnania či úmrtia blízkych. Dalo sa teda očakávať, že vzrastie aj počet novorodencov, ktorým to vyššie opísaným spôsobom zmenilo funkcie mozgu.

Doplatili na pandémiu

Autori štúdie zo Spojených štátov preto porovnali výsledky kognitívnych testov detí narodených v rokoch 2011 až 2019 s deťmi, ktoré sa narodili tesne pred či počas prvého roku pandémie. „Zistili sme, že deti narodené počas pandémie majú významne obmedzenejšie verbálne, motorické a všeobecne kognitívne schopnosti v porovnaní s deťmi narodenými pred ňou,“ píšu výskumníci v dosiaľ nerecenzovanej štúdii s tým, že viac zasiahnutí boli chlapci a deti z rodín s nižšími príjmami.

Tehotné ženy pritom nemali pozitívny PCR test, takže na výsledky nemalo vplyv prekonanie covidu.

Autori americkej štúdie nezistili zvýšenie celkového materského stresu (na rozdiel od iných štúdií počas pandémie). Odborníci to pripisujú tomu, že súčasťou štúdie nemohli byť úzkostné matky s psychickými a neurologickými poruchami. Možno teda skúmali rodiny s lepším finančným zabezpečením alebo inými socioekonomickými charakteristikami.

Nie je isté, či neskôr dôjde ku korekcii

Bez ujmy neostali ani už narodené deti. Zatvorenie alebo znížená kapacita škôlok a predškolských zariadení môžu podľa autorov súvisieť s narušeným motorickým vývojom, motorickou koordináciou, vývojom jazyka a sociálno-emocionálnym spracovaním u starších detí.

Odborníci tiež podotýkajú, že prekrytie horných dýchacích ciest na verejných miestach a v školách alebo škôlkach môže mať vplyv na celý rad schopností, ktoré sa v ranom štádiu rozvíjajú – napríklad pripútanosť či schopnosť čítať emocionálne prejavy iných ľudí.

Podľa autorov článku nie je jasné, či sú pozorované poklesy alebo poškodenia dočasné a normalizujú sa, keď sa život detí a ich rodičov vráti na predpandemickú úroveň a interakcie a finančná neistota rodín a problémy s duševným zdravím ustúpia. Navyše nie je známe ani to, kedy k tomu dôjde, keďže vírus SARS-CoV-2 neustále mutuje a vznikajú nové varianty. Situácia bude zrejmejšia v jesenných mesiacoch.

„Je však jasné, že malé dojčatá a deti sa vyvíjajú inak ako pred pandémiou a že je nevyhnutné riešiť to teraz, kým je ich mozog v najplastickejšom a najcitlivejšom stave,“ konštatujú výskumníci.

Deti tučnejú a menej sa hýbu

Aj slovenskí psychológovia upozorňujú, že pandémia zanechala na potomkoch stopu.

„Deti a mladiství najviac trpeli enormnou sociálnou izoláciou. Vzrástli počty úzkostných a afektívnych porúch. Najmä v sociálne slabších rodinách vznikali kritické situácie vrátane domáceho násilia. Deti sa potrebovali zrazu učiť dištančne, ale nemali počítače, dostatočný priestor a vznikali tak konflikty,“ povedal v rozhovore pre Štandard psychológ Martin Balko.

Krízové linky prvej pomoci ako IPčko hlásili od vypuknutia pandémie prudký nárast hovorov.

Ďalším nemenej dôležitým dosahom je, že deti počas pandémie stučneli. Dlhé hodiny pred obrazovkami a obmedzený pobyt vonku či zatvorené športové krúžky mali podľa súkromných zdravotných poisťovní vplyv na nárast počtu obéznych detí. Dokopy máme na Slovensku približne 70-tisíc obéznych chlapcov a dievčat. Zhruba 80 percent školopovinných detí nemá minimálny pohybový štandard, aký by mali mať.