13. júna, 06:51

Cieľom Európskej centrálnej banky nie je krotenie inflácie, ale prežitie politického projektu

Cieľom Európskej centrálnej banky nie je krotenie inflácie, ale prežitie politického projektuChristine Lagardeová. Foto: TASR/AP

Brazília má rovnaké tempo cenovej inflácie ako Slovensko: 12 percent. Tamojšia centrálna banka už zdvihla základný úrok na 12,75 percenta. Naša centrálna banka drží základný úrok na úrovni -0,5 percenta a, ako píšem tieto riadky, stále vytvára nové eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania na podporu ďalšieho rastu cien v našej ekonomike.

Ani ja som nečakal, že monetárna politika našej Európskej centrálnej banky (ECB) bude menej zodpovedná ako centrálna banka juhoamerickej krajiny. „Poďme do eurozóny, aby nás Západ zachránil pred domácim monetárnym amaterizmom,” presviedčali ma odborníci pred zavedením eura. Teraz vidím, ako sociálne najslabšiu vrstvu slovenského obyvateľstva pustoší cválajúca inflácia a ako za Mečiara úradníčka na čele európskej inštitúcie na výrobu rastúcich cien verejne popiera triviálne ekonomické zákonitosti.   

Pre takéto správanie ECB sú dva dôvody. Prvý je ten komunikovaný, druhý skutočný.

„Ako ďaleko musí inflácia stúpnuť, kým ECB začne zvyšovať úrokové sadzby?“ spýtal sa holandský konzervatívec Michiel Hoogeveen šéfky ECB Christine Lagardovej v Európskom parlamente. „Myslím si, že je naozaj dôležité pochopiť, čo podnecuje infláciu, aby sme mohli určiť aj to, čo pomôže pri udržiavaní cenovej stability,“ odpovedala. „Ak by sme teraz prijali opatrenia menovej politiky v podobe postupného ukončenia nákupu aktív a rýchleho zvýšenia úrokových sadzieb, malo by to hneď vplyv na ceny energií?“ Lagardová sa rečnícky spýtala, kým odpovedala: „Nemyslím si, že áno.“ „Uvoľnilo by to zrazu kapacity v lodnej doprave, manipuláciu s kontajnermi a jazdu nákladnými autami? Nemyslím si to,“ dodala. „Zvyšovanie úrokových sadzieb ceny energií nezmení.“

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.