22. júna, 06:58

Ambasáda USA sídli v Moskve na novej adrese nazvanej po separatistoch v Donbase

Ambasáda USA sídli v Moskve na novej adrese nazvanej po separatistoch v DonbaseAmbasáda USA sídli v Moskve na novej adrese nazvanej po separatistoch v Donbase. Foto: Twitter

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

16:15 Ak Rusko napadne Fínsko, Fíni budú mať motiváciu bojovať, uviedol fínsky generál

Veliteľ fínskych ozbrojených síl generál Timo Kivinen uviedol, že Fínsko sa už desaťročia pripravuje na útok Ruska a v prípade, že k nemu dôjde, bude klásť tvrdý odpor. Fínsko má podľa neho vybudovaný značný zbrojný arzenál, ale rozhodujúcim faktorom bude, že Fíni budú mať motiváciu bojovať. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v utorok Kivinen vysvetlil: „Najdôležitejšia línia obrany je medzi ušami, čo v súčasnosti dokazuje vojna na Ukrajine.“ „Ukrajina je pre (Rusko) tvrdým orieškom, tak by to bolo aj vo Fínsku,“ dodal.

Fínsko viedlo v 40. rokoch 20. storočia dve vojny proti východnému susedovi, s ktorým má 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. V týchto konfliktoch zahynulo približne 100-tisíc Fínov a Fínsko prišlo o desatinu svojho územia.

15:58 Scholz: Sme pripravení podporovať Slovensko pri zabezpečení vzdušného priestoru

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu ubezpečil východných partnerov v rámci Severoatlantickej aliancie o plnej solidarite a podpore zo strany Berlína. V prejave konkrétne spomenul aj vyslanie jednotiek na Slovensko v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny. TASR o tom informovala na základe Scholzovho vystúpenia v nemeckom parlamente.

„Budeme rozširovať našu vojenskú prítomnosť vyslaním ďalších vzdušných a námorných síl do Baltského mora. A sme pripravení vyslať ďalších vojakov a vojačky na Slovensko a podporovať Slovensko pri zabezpečení jeho vzdušného priestoru,“ povedal nemecký kancelár pred poslancami Spolkového snemu (Bundestag). „Budeme brániť každý meter štvorcový územia NATO,“ dodal Scholz. Podľa neho aj budúcotýždňový samit NATO v Madride „vyšle signál súdržnosti a odhodlania“.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

15:23 Ambasáda USA sídli v Moskve na novej adrese nazvanej po separatistoch v Donbase

Moskovské úrady v stredu oznámili zmenu adresy, na ktorej v ruskom hlavnom meste sídli americká ambasáda. Tá sa teraz nachádza na Námestí Doneckej ľudovej republiky č. 1, čo odkazuje na samozvaný štátny útvar proruských separatistov v Donbase. Informuje o tom agentúra AFP.

„Veľvyslanectvo Spojených štátov v Rusku má novú oficiálnu adresu,“ oznámila moskovská radnica s tým, že k zmene došlo v dôsledku toho, že sa rozhodla pomenovať dovtedy bezmenné otvorené priestranstvo pred hlavným vchodom do ambasády.

Americká ambasáda predtým sídlila na adrese Boľšoj Deviatinskij č. 8. K zmene názvu došlo po tom, ako členovia moskovského mestského zastupiteľstva navrhli pomenovať zmienené priestranstvo na počesť „obrancov Donbasu“. Názov bol vybraný prostredníctvom verejného hlasovania, do ktorého sa podľa radnice zapojilo takmer 280 000 ľudí.

15:21 Čínsky prezident na summite BRICS varoval pred rozširovaním vojenských aliancií

Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu varoval pred „rozširovaním“ vojenských aliancií. Informuje o tom agentúra AFP. Si vystúpil prostredníctvom videokoferencie na summite zoskupenie rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, ktoré tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR).

Ukrajinskú krízu označil za „budíček“ a upozornil na „rozširovanie vojenských aliancií“ a úsilie krajín zameriavať sa na vlastnú bezpečnosť na úkor bezpečnosti ďalších krajín.

15:03 Hovorca eurokomisie: Litva nerobí blokádu Kaliningradu, koná podľa sankcií EÚ

Reštriktívne opatrenia, ktoré zaviedla Litva pre prepravu tovaru cez svoje územie do susednej ruskej Kaliningradskej oblasti, sú v súlade so sankciami Európskej únie. Uviedol to v stredu hovorca Európskej komisie Eric Mamer, informuje spravodajca TASR.

Hlavný hovorca EK pre zástupcov európskych médií v Bruseli zdôraznil, že je potrebné si ujasniť, že Litva koná v súlade so sankciami EÚ, ktoré Rada EÚ (členské štáty) v posledných mesiacoch jednomyseľne uvalila na Rusko v reakcii na útočnú vojnu proti Ukrajine. „Toto samozrejme nie je blokáda. Vždy sme hovorili, že dodávky základného tovaru do Kaliningradu zostávajú bez prekážok,“ zdôraznil Mamer v odkaze, ktorý zverejnil aj na svojom osobnom účte na Twitteri.

14:30 Slovensko v Madride podporí posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle

Slovensko plánuje na nadchádzajúcom summite NATO v Madride v dňoch 28. – 30. júna podporiť zmenu súčasnej predsunutej prítomnosti na dlhodobú predsunutú obranu na východnom krídle NATO. Jej podoba má vychádzať z individuálnych potrieb jednotlivých krajín. Slovenskí zástupcovia majú potvrdiť aj záväzok investovať dve percentá HDP do obrany. Vyplýva to z materiálu, ktorý slovenská vláda v stredu vzala na vedomie.

Dlhodobá predsunutá obrana NATO má byť schopná zaistiť obranu jej členov a odradiť potenciálneho agresora. „Jej základ bude tvoriť osem bojových skupín NATO ako predsunutá obrana Aliancie, umiestnených v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku a Rumunsku,“ približuje materiál.

12:53 Naď: Slovensko poskytne Ukrajine sovietsku techniku iba s adekvátnou náhradou

Slovensko je pripravené poskytnúť Ukrajine sovietsku techniku, no iba s adekvátnou náhradou od spojencov. „Rokujeme a hľadáme riešenie, ale už nie je veľmi jednoduché hľadať veci, ktoré sú nad rámec našich aktuálnych potrieb v skladoch,“ uviedol v stredu minister obrany Jaroslav Naď.

O darovaní s adekvátnou náhradou sa podľa ministra možno baviť napríklad v prípade systémov protivzdušnej obrany Igla, Kub, stíhačkach Mig-29, tankoch T-72 či BVP. „Adekvátna náhrada je taká, ktorá spĺňa minimálne požiadavky, ktoré máme nielen my voči ozbrojeným silám, ale aj tie, ktoré má voči nám Severoatlantická aliancia,“ povedal.

Jaroslav Naď a generálny riaditeľ Alexander Gurský počas návštevy Servisno-opravárenského oddelenia spoločnosti Konštrukta-Defence v Moldave nad Bodvou. Foto: TASR/AP

Ako vysvetlil, Aliancia napríklad vyžaduje jeden tankový prápor v rámci ťažkej mechanizovanej brigády. Tvorí ho minimálne 30 kusov, presne toľko Slovensko má, preto nemôže akceptovať napríklad 15 kusov. „To znamená, že 15 by sme museli dokúpiť a na to jednoducho nemáme peniaze,“ poznamenal Naď.

Šéf rezortu potvrdil aj rokovania s Nemeckom o náhrade za tanky T-72, ktoré by SR potenciálne mohlo darovať Ukrajine. Ocenil,  že Nemci prišli už s niekoľkými ponukami. „Ak nám oni nemôžu dať celý počet 30 kusov, hľadáme aj také riešenie, že sa spoja viaceré krajiny, aby sa vyskladalo 30 kusov, aby sme 30 kusov mohli poslať. Ale nemôžem ísť do polohy, že budeme akceptovať 12 alebo 15 kusov za 30 našich tankov T-72,“ načrtol.

12:45 Zacharovová: Moskva neodpovie na obmedzenie Litvy len diplomaticky

Moskva neodpovie na zákaz prepravy tovaru cez územie Litvy do Kaliningradskej oblasti len diplomatickým, ale aj praktickým spôsobom. Uviedla to v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Ako jedna z hlavných otázok zaznieva, či bude reakcia (Moskvy) výlučne diplomatická. Odpoveď je: nie,“ povedala Zacharovová na pravidelnom tlačovom brífingu. „Odpoveď nebude diplomatická, ale praktická,“ dodala bez akýchkoľvek podrobností o tom, o aké opatrenia pôjde.

Vláda vo Vilniuse v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie Európskej únie. Spojené štáty toto opatrenie privítali.

VIDEO Situácia na bojisku v Luhanskej oblasti

10:57 Rusko: V ropnej rafinérii vypukol požiar, boli tam ukrajinské drony

V ropnej rafinérii v Novošachtinsku v ruskej Rostovskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou vypukol v stredu ráno požiar. Došlo k nemu krátko po tom, čo nad rafinériou spozorovali dva ukrajinské drony. Útok je zaznamenaný na videách, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach.

Jeden z dronov údajne narazil do výmenníka tepla, kde následne vypukol požiar. Druhý dron z miesta odletel, citovala agentúra TASS nemenovaný zdroj z miestnej samosprávy.

09:47 Námorníkov z potopeného krížnika Moskva chcú opäť poslať do akcie

Rodinní príslušníci dovedna 49 preživších ruských námorníkov z potopeného krížnika Moskva požadujú ukončenie ich nasadenia vo vojne na Ukrajine. Na svojom webe o tom referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) s odvolaním sa na ruské opozičné periodikum Novaja Gazeta. Postoj rodinných príslušníkov spomenutých námorníkov sa údajne nepáči Kremľu, keďže tí vo výzve poukázali na to, že ruskí velitelia neposlali preživších domov. Namiesto toho ich 30. júna opäť plánujú poslať do bojových akcií.

V uvedenej výzve sa taktiež uvádza, že preživší sa odmietajú zúčastniť na ďalších úlohách, pretože pri potopení krížnika utrpeli psychickú ujmu. V súčasnosti ich vraj držia na starej lodi Ladnyj, ktorá údajne nie je vhodná na boj.

09:40 Doneckí separatisti stratili už viac než polovicu vojakov, uvádzajú britské tajné služby

Separatisti vo východoukrajinskej Doneckej oblasti stratili v boji už okolo 55 percent pôvodného počtu príslušníkov svojich ozbrojených síl. Uviedlo to v stredu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na informácie tajných služieb.

Rusko nezverejnilo svoje celkové straty v bojoch na Ukrajine od 25. marca. Takzvaná. Donecká ľudová republika (DĽR), ktorej sily bojujú na strane Moskvy, však svoje straty zverejňuje. Najnovšie priznala, že od začiatku roka 2002 do 16. júna prišla o 2 128 príslušníkov svojich ozbrojených síl, zatiaľ čo ďalších 8 897 utrpelo zranenia. „Výška strát DĽR dosahuje približne 55 percent pôvodného počtu jej síl, čo poukazuje na obrovské straty, ktoré zaznamenávajú  ruské a proruské sily v Donbase,“ uvádza britský rezort obrany v pravidelnom hodnotení situácie na ukrajinských bojiskách, ktoré zverejňuje na Twitteri.

K vysokým počtom padlých a zranených na strane doneckých separatistov podľa britských tajných služieb s najväčšou pravdepodobnosťou prispieva skutočnosť, že ich ozbrojené sily majú zastarané zbrane a vybavenie.

09:00 V ruskej armáde sú čistky vyšších dôstojníkov, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny

Príliš „radikálne preskupenie“ štruktúry ruského vojenského velenia môže naznačovať „pretrvávajúcu dysfunkciu“. Ako na svojom webe referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), tá môže byť následkom čistiek vyšších dôstojníkov, ktorí sú obviňovaní zo zlyhania na Ukrajine.

Kremeľ nedávno vymenil veliteľa vzdušných síl Andreja Serďukova, ktorého podľa ruských médií nahradil Michail Teplinskij. Ukrajinské zdroje už predtým 17. júna informovali, že Kremeľ odvolal Serďukova pre slabý výkon počas invázie a vysoké straty v radoch výsadkárov.

Rusko údajne chystá i výmenu súčasného veliteľa južného vojenského okruhu Alexandra Dvornikova. ISW s odvolaním sa na investigatívnu skupinu Bellingcat tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin ho plánuje nahradiť, pretože nadmerne pije a má nedostatok dôvery medzi ruskými silami.

08:58 Ukrajinský fotograf a jeho sprievodca boli chladnokrvne popravení, tvrdia Reportéri bez hraníc.

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zverejnila v stredu vyšetrovaciu správu o okolnostiach smrti ukrajinského fotoreportéra a novinára Maxa Levina a vojaka Olexija Černyšova, ktorý ho sprevádzal. RSF dospeli k záveru, že obaja muži boli „nepochybne chladnokrvne popravení“ ruskými vojakmi. Informovali o tom agentúra AP a denník Le Monde.

RSF pripomenula, že telá týchto dvoch mužov sa našli 1. apríla v lese na frontovej línii severne od Kyjeva. RSF vo svojej správe konštatujú, že boli zastrelení „po tom, čo ich pravdepodobne vypočúvali a mučili ruské sily (ešte) v deň ich zmiznutia“ 13. marca 2022.

07:30 SIS: Ruské hybridné aktivity sa na Slovensku vlani zintenzívnili

Hybridné aktivity Ruskej federácie sa v informačnej, spravodajskej, spoločenskej a kultúrnej sfére vlani na Slovensku zintenzívnili. Ich cieľom bolo vytváranie tlaku na ovplyvňovanie politických rozhodnutí o strategických otázkach, systematické prehlbovanie rozporov vo vnútrospoločenskom diskurze či šírenie propagandy. Tiež prenikanie do štátneho aparátu. Vyplýva to zo Správy o činnosti SIS za rok 2021.

„V informačnej a spoločenskej doméne Ruská federácia pokračovala v podpore šírenia prokremeľských naratívov a udržiavania obrazu dôležitosti Ruskej federácie pre zachovanie mieru a bezpečnosti v Európe a aj v samotnej SR,“ podotkli v správe SIS. Vyplýva z nej, že sa Rusko opieralo najmä o historický naratív, ktorý plynule prechádzal do kritiky postojov a aktivít EÚ či NATO a apeloval na historickú, kultúrnu a národnostnú spriaznenosť slovenského a ruského národa.

 Ruské veľvyslanectvo zároveň zintenzívnilo svoje oficiálne on-line informačné aktivity zamerané predovšetkým na budovanie priaznivého obrazu o Ruskej federácii v podvedomí slovenskej verejnosti. „Dôležitým aspektom mediálnej komunikácie bola v prvej polovici roka 2021 prezentácia úspechov Ruskej federácie pri dodávkach vakcíny Sputnik V na globálne trhy,“ priblížili.

05:00 Dagestan: Ministerstvo podporilo inváziu na Ukrajinu videom oviec s písmenom „Z“

Ministerstvo poľnohospodárstva ruskej autonómnej republiky Dagestan na severnom Kaukaze v noci na stredu uverejnilo video, v ktorom vyjadruje svoju podporu ruskej invázii na Ukrajinu prostredníctvom čriedy oviec, na ktorých bolo nasprejované písmeno „Z“. Informuje o tom agentúra DPA.

Ministerstvo zverejnilo video oviec na sociálnej sieti Telegram, po negatívnej mediálnej odozve ho však vymazalo. Písmenom Z sú často označené ruské vojenské vozidlá vyslané na Ukrajinu. V súvislosti s podporou vojny sa začalo používať na sociálnych sieťach či na oblečení. Ruské ministerstvo obrany na sociálnych sieťach vysvetlilo, že „Z“ sa vzťahuje k fráze „za víťazstvo“. Toto písmeno sa však v ruskej abecede nenachádza.

Podľa štatistík pochádza väčšina ruských vojakov, ktorí prišli vo vojne na Ukrajine o život, práve zo severného Kaukazu. Dagestanskí predstavitelia potvrdili, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo v bojoch približne 150 Dagestancov. Podľa DPA je však skutočný počet obetí z ich radov zrejme omnoho vyšší.

01:45 Zelenskyj vyzval EÚ, aby prijala ďalší balík sankcií voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom videopríhovore vyzval Európsku úniu, aby čo najrýchlejšie prijala ďalší balík sankcií voči Rusku, ktoré 24. februára napadlo Ukrajinu.

Prijatie v poradí siedmeho sankčného balíka EÚ voči Rusku je potrebné čo najskôr, uviedol Zelenskyj. Dodal, že to zdôraznil aj počas utorkových rozhovorov s premiérmi viacerých európskych krajín. „Rusko musí cítiť narastajúci tlak ohľadom vojny a jeho agresívnej protieurópskej politiky,“ povedal ukrajinský líder.

UTOROK

22:01 Stíhačka SU-25 havarovala neďaleko ukrajinských hraníc, pilot zahynul

Ruské bojové lietadlo typu SU-25 havarovalo v utorok počas cvičného letu v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska. Pilot pri páde stroja zahynul. Agentúra AFP sa odvoláva na Južný vojenský okruh.       Lietadlo podľa predstaviteľov armády nenieslo výzbroj a zrútilo sa v neobývanej oblasti. Na palube sa nachádzal len pilot. Príčinou pádu bola podľa predbežných informácii technická porucha. Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie na mieste začali s vyšetrovaním.

21:39 Duda: Poľsko dodalo Ukrajine vyše 240 tankov a 100 obrnených vozidiel

Varšava dodala Kyjevu viac ako 240 tankov a 100 obrnených vozidiel, uviedol v utorok poľský prezident Andrzej Duda. Poľsko celkovo Ukrajine poskytlo vojenské vybavenie a materiál v hodnote viac ako 1,5 miliardy eur. Informovala o tom agentúra PAP.

„Ukrajine sme poslali okrem iného vyše 240 tankov, 100 obrnených vozidiel, raketové systémy, obrovské množstvo munície a pušiek, ako aj rôzne druhy vybavenia. Ide napríklad o nepriestrelné vesty či kevlarové prilby,“ povedal Duda počas stretnutia s veľvyslancami. „Veľmi úzko spolupracujeme s našimi ukrajinskými susedmi, aby sme mohli naplniť akúkoľvek ich potrebu,“ dodal najvyšší predstaviteľ Poľska.

Andrzej Duda a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

21:22 USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť

Spojené štáty v utorok uviedli, že „skalopevne stoja“ za svojím záväzkom brániť Litvu ako člena NATO po tom, čo Rusko pohrozilo, že „určite zareaguje“ na „nepriateľské akcie“ Vilniusu. Išlo o reakciu na litovský zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradskej oblasti. Uviedla to agentúra AFP.

„Stojíme pri našich spojencoch v rámci NATO a tým pádom stojíme aj pri Litve,“ povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price. „Konkrétne náš záväzok k článku päť Severoatlantickej zmluvy, že útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým – tento záväzok je zo strany Spojených štátov neotrasiteľný,“ dodal Price.

Vláda vo Vilniuse v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ. Spojené štáty toto opatrenie privítali.

20:56 Ostreľovanie v okolí Charkova si vyžiadalo 15 mŕtvych

Pätnásť obetí vrátane osemročného dieťaťa si v utorok vyžiadalo ruské ostreľovanie na východe Charkovskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Oleh Synjehubov. Správu priniesla agentúra AFP. „Pätnásť ľudí zahynulo a 16 utrpelo zranenia. Toto sú strašné dôsledky denného ostreľovania v Charkovskej oblasti,“ napísal Synjehubov na sociálnej sieti Telegram.

Ako spresnil, k obetiam na životoch i zraneniam došlo počas štyroch separátnych útokov. Ruské jednotky ostreľovali mesto Čuhujiv 30 kilometrov juhovýchodne od Charkova, pričom zahynulo šesť ľudí a ďalší štyria utrpeli zranenia.

19:55 Ukrajina uviedla, že zasiahla ropnú plošinu využívanú ruskými vojakmi

Ukrajina v utorok uviedla, že v Čiernom mori zasiahla plošinu na ťažbu ropy, ktorú ruské jednotky využívali ako vojenské zariadenie, informovala agentúra AFP. Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk spresnil, že Rusko využívalo plošinu ako vojenské zariadenie na skladovanie „vybavenia pre vzdušnú obranu, radarovú vojnu a prieskum“, čo „pomáhalo Rusom dosiahnuť plnú kontrolu nad severozápadnou časťou Čierneho mora“.

Útok, ku ktorému došlo ešte v pondelok, bol prvým zameraným proti energetickej infraštruktúre pri pobreží Krymu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Cieľom bola plošina so štyrmi vežami asi 70 kilometrov od Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Bratčuk tiež tvrdí, že ukrajinské sily „zasadili ruskej posádke významný úder“ na Haďom ostrove, symbolickom čiernomorskom území, ktoré Moskva obsadila na začiatku svojej ukrajinskej ofenzívy.

18:59 Fínsky prezident pochybuje, že sa spor s Tureckom vyrieši do samitu NATO

Fínsky prezident Sauli Niinistö vyjadril v utorok pochybnosti, že sa spor s Tureckom o vstupe Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO) vyrieši do nadchádzajúceho samitu lídrov NATO v Madride. Správu publikovala agentúra DPA.

Niinistö na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskeho parlamentu (EP) Robertou Metsolovou povedal, že aj keby Turecko nezmenilo svoj postoj, stále je pokrokom, keď krajiny medzi sebou rokujú.

18:35 Turecko bude na budúci týždeň hostiť rozhovory o ukrajinskom obilí

Turecko bude na budúci týždeň hostiť predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a OSN na rozhovoroch zameraných na obnovenie vývozu obilnín cez Čierne more, ktorý zablokovalo Rusko. Informovali o tom v utorok turecké médiá, ktoré citovala tlačová agentúra AFP.

Stretnutiu v Istanbule bude predchádzať návšteva v Moskve, ktorú tento týždeň uskutoční delegácia tureckých ozbrojených síl, uviedli televízie NTV a CNN Türk s odvolaním sa na zdroje z tureckého prezidentského úradu.

V ukrajinských prístavoch sú v súčasnosti uviaznuté milióny ton pšenice a ďalších obilnín – prístavy buď blokujú alebo okupujú ruské sily a plavidlá ohrozujú aj míny v mori. Ako uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí, OSN predložila plán na umožnenie vývozu obilnín, podľa ktorého by sa vytvorili bezpečné koridory pomimo známych mín.

18:26 Habeck označil obmedzenie dodávok ruského zemného plynu za útok

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck označil v utorok obmedzenie dodávok ruského zemného plynu za hospodársky útok na Nemecko. Správu publikovala agentúra DPA. „Redukcia dodávok cez (plynovod) Nord Stream 1 sa rovná útoku na nás,“ povedal Habeck na konferencii nemeckého priemyslu.

Ruský koncern Gazprom minulý týždeň oznámil, že obmedzí dodávky plynu do Nemecka z dôvodu zdržania opráv. Nemecká vláda však rozhodnutie tejto plynárenskej spoločnosti označila za politické, píše AFP. Nemecko, Rakúsko a Holandsko sa v reakcii rozhodli opätovne uviesť do prevádzky uhoľné elektrárne s cieľom znížiť svoju spotrebu plynu. Nemecko takisto začalo plniť zásobníky zemného plynu.

Robert Habeck. Foto: TASR/DPA

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa Habecka usiluje vytvoriť na európskych trhoch s plynom chaos odstavením dodávok do Poľska, Bulharska a ďalších európskych krajín. Nemecký minister požadoval diverzifikáciu zásob surovín a energie s cieľom dosiahnuť čiastočnú nezávislosť od škodlivých zámerov svetových diktátorov.

17:53 Na udelení kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu je v EÚ úplná zhoda

Zástupcovia členských krajín Európskej únie počas utorkového zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu podporili udelenie štatútu kandidátskej krajiny vojnou zničenej Ukrajine. Počas tlačovej konferencie to potvrdil štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Clément Beaune. Informovala o tom agentúra AFP.

Beaune po stretnutí s partnermi z členských štátov EÚ povedal, že v Únii existuje „úplný konsenzus“ v otázke udelenia štatútu pre Ukrajinu. Tento krok by mal byť formálne odklepnutý koncom tohto týždňa na samite lídrov EÚ v Bruseli.

17:23 Vo Varšave vystavia zničené tanky ruskej armády

Poľskí a ukrajinskí vládni predstavitelia oznámili, že plánujú vo Varšave verejne vystaviť poškodené alebo vyhorené ruské tanky a obrnené vozidlá zajaté ukrajinskými silami počas vojny. Vedúci kancelárie poľského premiéra Michal Dworczyk povedal, že myšlienkou je poukázať na ruské „zverstvá“ a ukrajinskú reakciu.

„Na jednej strane ukazujeme zverstvá, ktoré ruská armáda pácha na Ukrajine, a na druhej strane ukazujeme hrdinskú obranu ukrajinských ozbrojených síl a výsledky týchto bojov,“ povedal Dworczyk. Výstava s ironickým názvom „Nepremožiteľná armáda“ sa bude konať na Zámockom námestí vo varšavskom Starom meste, ktoré po zničení počas bojov v druhej svetovej vojne pracne prestavali.

16:21 Reznikov: Ukrajina zaradila húfnice z Nemecka do svojej výzbroje

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok oznámil, že Ukrajina do svojej výzbroje zaradila nemecké húfnice Panzerhaubitze 2000. Ide o prvé ťažké zbrane z Nemecka, ktoré dorazili na Ukrajinu. Správu publikovali agentúry AFP a DPA.

„Panzerhaubitze 2000 sú konečne súčasťou arzenálu húfnic kalibru 155 milimetrov ukrajinskej armády,“ napísal Reznikov na Twitteri. Takisto ocenil úsilie nemeckej ministerky obrany Christine Lambrechtovej. Úspešné dodanie týchto húfnic potvrdil aj ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk.

16:14 USA potvrdili úmrtie druhého Američana vo vojne na Ukrajine

Americké ministerstvo zahraničných vecí podľa CNN v utorok potvrdilo úmrtie druhého občana Spojených štátov pri bojoch na Ukrajine. „Môžeme potvrdiť smrť amerického občana Stephena Zabielského na Ukrajine,“ uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie. „Kontaktovali sme rodinu a poskytli sme jej všetku možnú konzulárnu pomoc,“ dodal.

Podľa nekrológu zverejneného 1. júna v newyorských novinách The Recorder zahynul 52-ročný Zabielski 15. mája v boji pri ukrajinskej obci Dorožňanka v Záporožskej oblasti. Zabielski je oficiálne druhým Američanom, ktorý bol zabitý v rusko-ukrajinskom konflikte. V apríli zahynul v boji po boku ukrajinských jednotiek veterán námornej pechoty Willy Joseph Cancel.

15:30 Rusko tvrdí, že úspešne odrazilo ukrajinský útok na Hadí ostrov

Rusko v utorok oznámilo, že odrazilo „šialený“ pokus kyjevských síl znovu dobyť čiernomorský Hadí ostrov, ktorý Moskva obsadila na začiatku vojenskej invázie. Uviedla to agentúra AFP. „Dňa 20. júna o 5.00 h sa kyjevský režim podujal na ďalší šialený pokus zmocniť sa Hadieho ostrova,“ uviedlo počas utorňajšieho brífingu ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinské sily podľa Moskvy „plánovali podniknúť masívnu delostreleckú paľbu… pred vylodením a dobytím“ ostrova. Ruský silový rezort ďalej uviedol, že ukrajinské sily počas náletov nasadili 15 útočných a prieskumných bezpilotných lietadiel, zatiaľ čo ostrov ostreľovali raketometmi a húfnicami.

Rusko tiež tvrdí, že jeho systémy protivzdušnej obrany zachytili všetky projektily a zostrelili 13 bezpilotných lietadiel, čím „prinútili nepriateľa vzdať sa plánu na vylodenie na Haďom ostrove“. Ministerstvo dodalo, že ruské radary zachytili v oblasti aj americký prieskumný dron typu RQ-4 Global Hawk.

15:15 Orbán ubezpečil Zelenského, že Maďarsko podporí kandidatúru Ukrajiny do EÚ

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok ubezpečil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Maďarsko podporí kandidatúru Ukrajiny na členstvo v Európskej únii a že jeho krajina je za čo najskoršie odstránenie byrokratických prekážok pred vstupom Ukrajiny do EÚ.

Orbánov hovorca Bertalan Havasi uviedol, že maďarský premiér v telefonickom rozhovore Zelenského informoval, že na summite EÚ, ktorý sa začne vo štvrtok v Bruseli, bude zastávať tento postoj.

14:30 Ženevská konvencia sa nevzťahuje na zadržaných Američanov, tvrdí Kremeľ

Ženevská konvencia, ktorá stanovuje, ako sa zaobchádza s vojakmi a civilistami počas vojny, podľa Kremľa neplatí na dvoch zajatých Američanov. Informuje o tom televízia CNN. Dvaja americkí dobrovoľníci, 39-ročný Alexander John-Robert Drueke a 27-ročný Andy Tai Ngoc Huynh, bojovali na strane Ukrajiny, keď ich minulý týždeň zajali a vzali do väzby proruskí separatisti v Doneckej oblasti, tvrdia ruské štátne médiá.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že na dvojicu sa nevzťahuje Ženevská konvencia a nemožno v ich prípade vylúčiť trest smrti, čo je však rozhodnutie súdu. Moskva podľa Peskova nemá právo zasahovať.

14:24 Scholz sľúbil dodávky zbraní Ukrajine tak dlho, ako to bude nutné

Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny zbraňami „tak dlho, ako to bude potrebné“, vyhlásil v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz. „Európa a západné demokracie neakceptujú násilný útok na Ukrajinu,“ povedal Scholz na výročnej konferencii Federácie nemeckého priemyslu. Preto na Ukrajinu smerujú rozsiahle dodávky zbraní a na Rusko boli uvalené „bezprecedentne tvrdé sankcie“, dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

„Tieto sankcie účinkujú. Áno, tieto sankcie poškodzujú aj nás. Poškodzujú naše firmy, ale sú správne,“ povedal Scholz. „Sloboda niečo stojí. Demokracia niečo stojí. Solidarita s priateľmi niečo stojí. A my sme pripravení platiť túto cenu,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

14:16 Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti

Ukrajina v utorok oznámila, že ruským vojakom sa podarilo zmocniť obce Toškivka, ležiacej v Luhanskej oblasti na frontovej línii – neďaleko kľúčových miest Severodoneck a Lysyčansk, kde už celé týždne prebiehajú intenzívne boje.  

„Podľa našich informácií Toškivku od dnešného dňa úplne ovládajú Rusi,“ povedal šéf severodoneckého okresu Roman Vlasenko, ktorého citovala agentúra AFP. Dodal pritom, že boje o Donbas sú momentálne „v plnom prúde“.

14:08 Švédsko vydalo varovanie prvého stupňa v súvislosti s dodávkami ruského plynu

Švédska energetická agentúra v utorok vydala varovanie prvého stupňa v súvislosti s obavami, že dodávky plynu môže zasiahnuť zníženie jeho dovozu z Ruska v dôsledku vojny na Ukrajine, uvádza AFP. Oznámenie sa týka západného Švédska a nasleduje po podobnom varovaní Dánska v pondelok (20. 6.) večer.

„Švédsko a Dánsko majú spoločný trh s plynom a spoločnú vyrovnávaciu zónu, takže situácia s dodávkami v Dánsku je pre Švédsko veľmi dôležitá,“ uviedla agentúra vo vyhlásení a dodala, že to je dôvod, pre ktorý sa rozhodla vydať pre Švédsko rovnaké varovanie ako Dánsko.

14:05 Vrtná plošina v Čiernom mori, ktorá v pondelok dostala zásah, stále horí

Požiar, ktorý vypukol v dôsledku ostreľovania ropných plošín pri čiernomorskom pobreží Ruskom anektovaného Krymu, sa blíži k ropnému vrtu, uviedla v utorok poslankyňa ruskej Rady federácie za Krym Oľga Kovitidiová. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru Interafx.

Z ostreľovania ropných plošín, ku ktorému došlo v pondelok, obvinil Moskvou dosadený gubernátor ukrajinskú armádu. Dodal, že po tom, čo bola zasiahnutá jedna plošina, sú traja ľudia zranení a sedem ich zostalo nezvestných. „Pokiaľ ide o požiar, ten na plošine neutícha. V noci sa oheň priblížil k ropnému vrtu,“ povedala Kovitidiová pre agentúru Interfax. Dodala, že pokračuje pátranie po siedmich nezvestných osobách, a to aj za pomoci letectva. Traja zranení sú v nemocnici a ich stav nie je kritický, spresnila senátorka.    

13:59 Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor 

stónsko v utorok uviedlo, že vrtuľník ruskej pohraničnej stráže narušil cez víkend vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny a člena Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Tallinn si predvolal ruského veľvyslanca, ktorého informovali o incidente.

Estónska armáda vo vyhlásení uviedla, že ruský vrtuľník MI-8 v sobotu večer bez povolenia vstúpil do vzdušného priestoru krajiny na juhovýchode Estónska v oblasti obce Koidula, neďaleko ruského mesta Pskov. Vrtuľník bol vo vzdušnom priestore Estónska takmer dve minúty. Podľa estónskej armády nepredložil letový plán, mal vypnutý transpondér a nedokázal udržiavať rádiové spojenie s estónskymi leteckými navigačnými službami.

13:55 Blokáda Kaliningradu je dôvodom na vojnu, odkázal Litve ruský politológ Jevgenij Satanovskij.

V súvislosti s litovskou blokádou Kaliningradu sa ozval prominentný ruský politológ Jevgenij Satanovskij a agentúra FAN. „V zásade je to dôvod na vojnu a šanca pre Rusko získať späť územie, ktoré ovládlo presne pred 300 rokmi od Švédska v Severnej vojne,“ vyhlásil v pondelok Satanovskij.

13:50 Moskva si za protiruské obmedzenia Litvy predvolala veľvyslanca EÚ v Rusku

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo veľvyslanca EÚ v Moskve Markusa Ederera za „protiruské obmedzenia“ v podobe zákazu prepravy ruského tovaru cez územie Litvy do Kaliningradskej oblasti.

„Bola zdôraznená neprípustnosť takýchto krokov, ktoré narušujú príslušné právne a politické záväzky Európskej únie a vedú k eskalácii napätia,“ uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení. Moskva žiada, aby Litva tieto obmedzenia okamžite zrušila.  Ederer po stretnutí s ruskými predstaviteľmi uviedol, že vyzval Moskvu, aby „zachovala pokoj a vyriešila tento problém diplomaticky“, uviedla AFP s odvolaním na ruskú agentúru TASS.

VIDEO Rusi zničili Američanmi dodanú húfnicu pre Ukrajinu

13:27 Heger telefonoval so Zelenským. Vyjadril silnú vieru v ukrajinské víťazstvo

Premiér Eduard Heger v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyjadril silnú vieru v ukrajinské víťazstvo. „Demokratický svet nemôže dovoliť, aby vojnoví šialenci určovali svetový poriadok. Preto všestranná pomoc Ukrajine bude naďalej pokračovať a Slovensko bude naďalej súčasťou koalície krajín, o ktorú sa Ukrajinci na ceste k svojmu víťazstvu môžu oprieť,“ konštatoval Heger.

Premiér očakáva, že na nadchádzajúcom samite EÚ sa Ukrajina stane oficiálnym kandidátom na vstup do Únie. Pripomenul, že Ukrajina v spolupráci s Európskou úniou pripravuje plán povojnovej obnovy. „Ak k týmto plánovaným európskym fondom prirátame príspevky zo Spojených štátov, ale aj medzinárodných finančných inštitúcií, máme pred sebou bezprecedentný investičný stimul pre štyridsaťmiliónový národ, ktorý si svoju slobodu a zvrchovanosť hrdinsky vybojoval v zápase s ruským agresorom,“ konštatoval premiér.

So Zelenským preto Heger hovoril aj o príležitostiach, ktoré sa tým vytvárajú aj pre slovenské firmy. „Na Slovensku prakticky niet odvetvia, ktoré by nemohlo prispieť k obnove Ukrajiny. Preto by naši podnikatelia, ale aj naše mimovládne organizácie mali už dnes premýšľať o tom, čím môžu k povojnovej Ukrajine prispieť,“ uzavrel.

Eduard Heger a Volodymyr Zelenskyj. Foto: FB Eduard Heger

12:58 Ruskom anektovaný Krym spustil integračné projekty s Chersonom a Záporožím

Krym, ktorý bol v roku 2014 anektovaný Ruskom, začal realizovať integračné projekty s Chersonskou a Záporožskou oblasťou, ktoré sú okupované ruskými jednotkami. Podľa agentúry RIA Novosti, na ktorú sa v utorok na svojom webe odvolal britský denník The Guardian, to tvrdí podpredseda krymskej rady ministrov Georgij Muradov.

Muradov sa podľa britského denníka vyjadril, že boli nadviazané tesné obchodné a hospodárske vzťahy. Jeho región sa tiež snaží s oboma oblasťami zlepšiť dopravné spojenia. „Vytvorenie dopravných trás zabezpečí nepretržité dodávky potravín, liekov a humanitárnej pomoci na oslobodené územia. Posilnia sa tým aj medziregionálne väzby v rôznych oblastiach,“ vyhlásil Muradov, ktorý je stálym predstaviteľom Krymu pri kancelárii prezidenta Ruskej federácie.

Televízia al-Arabíja citovala vyjadrenie zástupcu šéfa proruskej vojensko-civilnej správy Chersonskej oblasti Kirilla Stremousova, ktorý vyhlásil, že na jeseň sa bude konať referendum o pristúpení tohto regiónu k Rusku. Poznamenal tiež, že Chersonská oblasť sa vracia do Ruskej federácie podľa príkladu Krymu, kde anexii tiež predchádzalo referendum. Medzinárodné spoločenstvo však toto referendum považuje za zmanipulované a neuznáva jeho výsledky.

11:57 Mestom Mykolajiv na juhu krajiny otriasli výbuchy

Niekoľko explózií otriaslo mestom Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Uviedla to regionálna administratíva, ale podrobnosti o obetiach a miestach výbuchov nezverejnili. Svedkovia počuli tri silné výbuchy. Explózie nasledovali po tom, ako sa v pondelok oblasť v okolí Mykolajiva stala terčom raketových útokov. Informuje o tom portál cnn.com.

11:30 Hajdaj: Rusko spôsobuje v meste Lysyčansk katastrofálnu deštrukciu

Ukrajina v utorok vyhlásila, že priemyselné mesto Lysyčansk v Donbase na východe krajiny čelí ťažkému ostreľovaniu ruskými silami. Donbas je už niekoľko týždňov centrom intenzívnych bojov medzi kyjevskou armádou a ruskými inváznymi jednotkami. Informuje o tom agentúra AFP.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že boje prebiehajú v priemyselnej zóne mesta Severodoneck. Takisto spomenul „katastrofálne ničenie“ v Lysyčansku. Priblížil, že počas pondelka podnikali ruské jednotky na Lysyčansk ťažké útoky, pri ktorých zomrel najmenej jeden človek.

„Zisťujeme konečný počet obetí, pretože včera bolo takmer nemožné sa v meste bezpečne pohybovať,“ uviedol. Zničené boli obytné budovy, ako aj policajná stanica. Ruské sily podľa Hajdajových slov dostali za úlohu ovládnuť celú Luhanskú oblasť do 26. júna, čo sa im však podľa jeho slov „za päť dní nepodarí“. Ďalšie podrobnosti neuviedol.

09:48 Rusko väzní 1 500 ukrajinských civilistov ako vojnových zajatcov, tvrdí ukrajinská vicepremiérka

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková tvrdí, že Rusko zadržiava vo svojich väzniciach vyše 1 500 ukrajinských civilistov. Vereščuková sa takto vyjadrila vo svojom pondelňajšom prejave v ukrajinskej televízii, informuje v utorok denník Guardian.

„V ruských väzniciach je zadržiavaných viac ako 1 500 (ukrajinských) civilistov – sú v Rostove, Kursku, sú vo väzení, sú držaní ako vojnoví zajatci, hoci by nemali byť vojnovými zajatcami… Mali by byť prepustení,“ povedala ukrajinská vicepremiérka.

09:05 V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vysiela ruská televízia, tvrdí armáda

Televízne veže v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti boli prekonfigurované tak, aby umožnili vysielanie ruskej televízie. V utorok to oznámila ruská armáda. Správu uviedla agentúra AFP.

Ruské ozbrojené sily „prekonfigurovali posledné zo siedmich televíznych veží v Chersonskej oblasti na vysielanie ruských televíznych staníc“. Armáda dodala, že toto vysielanie bude zdarma.

08:48 Moskva si pre spor s Litvou údajne v utorok predvolá veľvyslanca EÚ v Rusku

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolá veľvyslanca EÚ v Moskve Markusa Ederera. Dôvodom je zákaz prepravy tovaru cez územie Litvy do Kaliningradskej oblasti. V pondelok to uviedol gubernátor tejto oblasti Anton Alichanov, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters.

„Toto je, samozrejme, situácia, ktorú je možné vyriešiť diplomatickou cestou,“ povedal Alichanov pre ruskú televíziu. „Podľa mojich informácií bude Marcus Ederer, veľvyslanec EÚ v v Rusku, zajtra predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí…“ uviedol. Dodal, že mu budú tlmočené vhodné podmienky, ktoré sa týkajú tejto záležitosti. Ruský rezort diplomacie predvolanie veľvyslanca v EÚ bezprostredne nepotvrdil. V pondelok Moskva ohlásila, že si predvolala litovského chargé d’affaires v Moskve.

Litva v reakcii na kritiku Moskvy uviedla, že zákaz železničnej prepravy tovaru cez jej územie do susednej Kaliningradskej oblasti, ktorá je ruskou exklávou, je v súlade so sankciami Európskej únie. Tento zákaz vstúpil do platnosti v sobotu a vzťahuje sa najmä na uhlie, kovy, stavebné materiály a moderné technológie.

VIDEO Ukrajinské delostrelectvo ostreľuje ruské jednotky

08:06 Pri bombardovaní Charkovskej oblasti zomreli najmenej 3 ľudia

Najmenej traja ľudia zomreli v pondelok v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny počas pondelkového ruského bombardovania. Uviedol to šéf regionálnej administratívy Oleh Synjehubov. „V posledných dňoch ruskí okupanti, ktorým sa nedarí dosahovať úspech v boji proti ukrajinským ozbrojeným silám v Charkovskej oblasti, zintenzívnili bombardovanie nášho regionálneho centra a ďalších obcí,“ vyjadril sa Synjehubov. Informuje o tom portál cnn.com.

07:15  Rusi do regiónu Severodonecka dopravili desiatky kusov ťažkej techniky

Ruské sily útočiace na východoukrajinské mesto Severodoneck v Luhanskej oblasti majú dostatok rezerv na rozsiahlu ofenzívu. Povedal to v pondelok večer vojenský šéf regiónu Serhij Hajdaj. Podľa jeho slov ruská armáda do oblasti dopravila desiatky kusov ťažkej techniky a už ich nasadila na bojisko. Informuje o tom portál cnn.com.

V samotnom meste Severodoneck podľa Hajdaja pokračujú boje v priemyselnej štvrti, ale „väčšina mesta je pod kontrolou ruskej armády“. Dodal, že sa bojuje aj popri ceste medzi mestami Lysyčansk a Bachmut a Rusi bombardujú všetky mestá v tejto oblasti. Lysyčansk v pondelok „bombardovali takmer celý deň“, poznamenal.

05:36 Ruský novinár Muratov vydražil svoju Nobelovu medailu za vyše 100 miliónov dolárov

Dmitrij Muratov, ruský šéfredaktor nezávislého denníka Novaja gazeta, v pondelok vydražil zlatú medailu prislúchajúcu k jeho Nobelovej cene za mier za 103,5 milióna dolárov v prospech detí vysídlených dôsledkom vojny na Ukrajine.

Medaila bola predaná anonymnému telefonickému záujemcovi na aukcii v New Yorku, ktorú zorganizovala spoločnosť Heritage Auctions. Celý výťažok je podľa Muratovho priania určený na humanitárnu pomoc, ktorú sprostredkuje Detský fond OSN (UNICEF).

Muratov získal Nobelovu cenu za mier v roku 2021 spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Nórsky výbor ich ocenil „za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru“ v každej krajine.

Dmitrij Muratov spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou pri preberaní ocenenia. Foto: TASR/AP

03:43 Scholz: Putin sa obáva iskry demokracie

Ruský prezident Vladimir Putin sa obáva „iskry demokracie“, ktorá by mohla zasiahnuť aj jeho krajinu. Vyhlásil to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorého cituje tlačová agentúra Reuters.

„Putin má očividne strach z toho, že iskra demokracie by mohla padnúť aj na Rusko,“ povedal Scholz v rozhovore pre nemecký denník Münchner Merkur.

Ruský prezident podľa Scholza práve preto už roky presadzuje politiku, ktorá má za cieľ rozklad NATO a EÚ. „Chce sa vrátiť k politike zón vplyvu. To sa mu však nepodarí,“ uviedol Scholz.

01:24 Medvedev: USA by mali prosiť o rozhovory o jadrovom odzbrojení

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok uviedol, že nemá zmysel viesť rozhovory so Spojenými štátmi o obmedzení jadrových zbraní. Moskva by mala podľa jeho slov radšej počkať, kým Američania „budú prosiť“ o rokovania.

„Teraz je všetko mŕtva zóna. Teraz nemáme žiadne vzťahy so Spojenými štátmi. (Vzťahy) sú na nule Kelvinovej stupnice,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram.

Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Ruskej bezpečnostnej rady. V roku 2010, keď bol ešte ruským prezidentom, podpísal v Prahe zmluvu START 3 (Strategic Arms Reduction Treaty). Signatárom za USA bol vtedajší prezident Barack Obama. Platnosť tohto dokumentu bola vo februári 2021 predĺžená o päť rokov, do roku 2026.

PONDELOK

21:51 Švajčiarsko očakáva dlhý a zložitý proces obnovy Ukrajiny

Švajčiarsko v pondelok oznámilo, že očakáva „dlhý a komplexný“ proces obnovy Ukrajiny, ktorý budú musieť doplniť reformy. Vo Švajčiarsku sa začiatkom júla bude konať konferencia o obnove Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Vojna stále pokračuje, my však vieme, že príde čas na obnovu,“ povedal švajčiarsky prezident Ignazio Cassis. Zúčastnené krajiny a medzinárodné organizácie sa podľa jeho slov musia zísť okolo stola a čím skôr predovšetkým navrhnúť, ako chcú pripraviť plán obnovy Ukrajiny.

Medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny (URC 2022) sa uskutoční 4. – 5. júla vo švajčiarskom meste Lugano. Ide o pokračovanie série konferencií, ktoré sa konali v Británii, Kanade, Dánsku a Litve a umožnili Ukrajine upozorniť na svoj pokrok v oblasti reforiem a diskutovať o ďalších prioritách, uvádza sa na oficiálnej stránke URC 2022.

Ignazio Cassis. Foto: Facebook

19:30 Bombardovanie Odesy

Pri ruskom raketovom útoku na prístavné mesto Odesa bol v pondelok zničený sklad potravín. Tvrdí to ukrajinská armáda, podľa ktorej k stratám na životoch civilistov nedošlo.

Ukrajinské operačné velenie „Juh“ uviedlo, že ruské sily vypálili 14 rakiet na juh Ukrajiny. Ruská armáda tieto správy bezprostredne nekomentovala. Odesou otriasli explózie po tom, ako predstaviteľ proruských úradov na Kryme Sergej Axionov prostredníctvom aplikácie Telegram informoval, že ukrajinská armáda údajne zasiahla vrtné plošiny v Čiernom mori.

19:00 Sankcie EÚ zavedené proti ruským oligarchom viedli k zmrazeniu aktív v hodnote takmer 12,5 miliardy eur

Údaje o výške doteraz zmrazených ruských aktív v priestore EÚ v pondelok potvrdil hovorca Európskej komisie Christian Wigand. Ešte pred ním o tejto sume informoval nemecký denník Die Welt.

Wigand spresnil, že celková suma zmrazených aktív sa za dva mesiace takmer zdvojnásobila – zo 6,7 miliardy eur v apríli na 10 miliárd eur koncom mája a súčasných 12,5 miliardy eur. Medzi zmrazené aktíva patria luxusné jachty, nehnuteľnosti, helikoptéry či rôzne umelecké diela. Celková suma však nezahŕňa zmrazené aktíva centrálnej banky Ruska.

Zdroje eurokomisie uvádzajú, že tento nárast je spôsobený predovšetkým tým, že v posledných týždňoch bolo odhalených a zmrazených niekoľko väčších aktív, najmä v Nemecku.

18:55 Biden spochybnil svoju návštevu Ukrajiny

Americký prezident Joe Biden povedal, že pravdepodobne nenavštívi Ukrajinu počas svojej cesty do Európy, ktorá sa začne tento týždeň.

„Počas tejto cesty to nie je pravdepodobné,“ povedal Biden na margo prípadnej návštevy Ukrajiny. Vo všeobecnosti podľa neho jeho cesta do Kyjeva závisí od toho, či by nepriniesla komplikácie pre Ukrajinu. Americký prezident zároveň spresnil, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským intenzívne komunikuje. „Hovorím s ním takmer štyrikrát do týždňa,“ povedal Biden.

Najvyšší predstaviteľ Spojených štátov sa koncom júna zúčastní na summite krajín G7 v nemeckom Elmau, po ktorom odcestuje na summit Severoatlantickej aliancie (NATO) do Madridu. Prezident USA plánuje v polovici júla cestovať aj do Izraela a Saudskej Arábie. V Izraeli má Biden na pláne aj samostatnú návštevu zariadenia Palestínskej samosprávy, bez účasti izraelského politika, nič podobné sa doteraz nestalo, zo strany Izraela to vyvolalo nesúhlas.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

18:50 Zelenskyj: Afrika je rukojemníkom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstaviteľom Africkej únie povedal, že africký kontinent je rukojemníkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobuje nedostatok potravín a vyvoláva obavy z potravinovej krízy.

„Afrika je vlastne rukojemníkom. Je rukojemníkom tých, ktorí rozpútali vojnu proti našej krajine,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie.

Svetová potravinová kríza potrvá podľa jeho slov tak dlho ako ruská „koloniálna vojna“. „Vedieme komplexné rokovania na viacerých úrovniach s cieľom odblokovať ukrajinské prístavy. Zatiaľ však pokrok nenastáva,“ povedal Zelenskyj. Dva štáty strednej Európy, Poľsko a Maďarsko dnes ponúkli, že obilie sa môže z Ukrajiny exportovať cez ich územie.

18:15 Poliaci prizvali Ukrajinu do projektu Trojmorie

Poľský prezident Andrzej Duda oznámil, že Iniciatíva Trojmorie – projekt zameraný na rozvoj spolupráce a infraštruktúry medzi južnou a severnou časťou Európy – ponúka Ukrajine štatút partnerskej krajiny.

„Rozhodli sme sa vytvoriť špeciálny, nový typ partnerstva s Iniciatívou Trojmorie,“ povedal Duda na siedmom summite tejto iniciatívy v lotyšskej Rige. Dodal, že členské krajiny okrem strategického partnerstva udeľujú Ukrajine aj partnerstvo spojené s aktívnou účasťou.

Duda sľúbil, že ak by Ukrajina chcela postaviť svoj úsek cestnej komunikácie Via Carpathia, ktorá spája južnú a severnú Európu, alebo rozvíjať železničné spojenia medzi krajinami, Iniciatíva Trojmorie bude na týchto projektoch spolupracovať. Duda o partnerstve Ukrajiny s iniciatívou predtým hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa na Twitteri Dudovi poďakoval za „neochvejnú pomoc“ v oblasti obrany a podporu v úsilí získať štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ.

Takýto typ partnerstva však podľa poľského prezidenta nie je vyhradený len pre Ukrajinu. Budú oň môcť podľa jeho slov požiadať aj ďalšie krajiny v strednej Európe, „ktoré členskými krajinami EÚ nie sú, ale usilujú sa o to“.

Iniciatíva Trojmorie zahŕňa 12 členských krajín EÚ s cieľom zlepšiť prepojenie medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom, jej hlavným partnerom je USA, ktorá Trojmorie aktívne podporuje aj finančne. Kritici projektu tvrdia, že cieľom Trojmoria je vytvoriť blok protirusky naladených štátov vo východnej Európe. Iní kritici sa obávajú, že cieľom je aj oslabenie EÚ. Partnerom projektu je aj Spojené kráľovstvo a Európska komisia.

16:14 Nemecko nepočíta s rýchlym vstupom Švédska a Fínska do NATO

Nemecko nepredpokladá, že lídri, ktorí sa na budúci týždeň stretnú na summite Severoatlantickej aliancie v Madride, odklepnú vstup Fínska a Švédska do NATO. Berlín však tvrdí, že dohoda sa už črtá. Informovala o tom agentúra AFP. „Myslím si, že ide o riadenie očakávaní (expectation management) a zasadenie celej záležitosti do historického kontextu,“ povedal pre AFP nemenovaný vysokopostavený zdroj z prostredia nemeckej vlády.

„Vzhľadom na historický rozmer by nebolo katastrofou, ak by sme potrebovali ešte niekoľko týždňov na prijatie dohody (o vstupe Fínska a Švédska do NATO),“ dodal zdroj v kontexte členstva ďalších štátov v obrannej aliancii. Podľa Berlína je však rozhodujúce to, že „neexistujú žiadne neprekonateľné rozpory“ medzi severskými krajinami a Tureckom, uviedol nemecký predstaviteľ. V tomto kontexte nemecká vláda predpokladá, že bude možné nájsť riešenie, „ktoré zohľadní záujmy všetkých strán“.

Foto: TASR/AP

16:00 Ukrajina: Súd zakázal hlavnú proruskú stranu v krajine

Ukrajinský súd v pondelok zakázal najväčšiu proruskú politickú stranu v krajine a zhabal jej majetok na celoštátnej úrovni v súvislosti s obvinením z podkopávania suverenity krajiny. Rozhodnutie prišlo po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci podpísal dekrét zakazujúci činnosť politickým stranám, ktoré tajné služby označili za naklonené Moskve.

Ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska vo vyhlásení na sociálnej sieti uviedol, že odvolací súd „zakázal činnosť politickej strany Opozičná platforma – Za život“. Súd podľa neho rozhodol o prevode všetkého majetku, finančných prostriedkov a ďalších aktív tejto strany do vlastníctva štátu.

14:41 Únia predĺžila sankcie voči Rusku súvisiace s protiprávnou anexiou Krymu a Sevastopoľa

 Rada Európskej únie v pondelok rozhodla o predĺžení sankcií zavedených EÚ v reakcii na protiprávnu anexiu ukrajinského polostrova Krym a mesta Sevastopoľ Ruskou federáciou o ďalší rok, a to do 23. júna 2023. Rada EÚ o tom informovala na oficiálnom webe.

„V súčasnosti platné reštriktívne opatrenia boli prvýkrát zavedené v júni 2014 a zahŕňajú zákazy zamerané na dovoz výrobkov s pôvodom na protiprávne anektovanom Kryme alebo v Sevastopole do EÚ a investície do infraštruktúry alebo finančné investície a služby cestovného ruchu na protiprávne anektovanom Kryme alebo v Sevastopole,“ uviedla Rada EÚ.

Obmedzeniam EÚ podlieha aj vývoz určitého tovaru a technológií krymským spoločnostiam alebo na použitie na protiprávne anektovanom Kryme v odvetviach dopravy, telekomunikácií a energetiky alebo pri vyhľadávaní, prieskume a ťažbu ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

14:00 Rusko kritizuje Litvu za zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradskej oblasti

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo na okamžité zrušenie „otvorene nepriateľských“ obmedzení Litvy, čo sa týka zákazu železničnej prepravy tovaru cez jej územie do susednej Kaliningradskej oblasti, ktorá je ruskou exklávou. Ide o tovar, na ktorý sú uvalené ekonomické sankcie EÚ.

„Ak v blízkej budúcnosti nebude v plnej miere obnovená nákladná preprava medzi Kaliningradskou oblasťou a zvyškom územia Ruskej federácie cez Litvu, Rusko si bude vyhradzovať právo podniknúť kroky na ochranu svojich národných záujmov,“ uviedlo v pondelok ministerstvo vo vyhlásení.

13:34 Axionov: Ukrajina podnikla útok na vrtné plošiny v Čiernom mori

Ukrajinská armáda v pondelok údajne zasiahla vrtné plošiny v Čiernom mori. Prostredníctvom aplikácie Telegram o tom informoval predstaviteľ proruských úradov na Kryme Sergej Axionov.

Ukrajinská strana sa k vyhláseniam o útoku na vrtné plošiny v Čiernom mori zatiaľ nevyjadrila. Používatelia aplikácie Telegram však od rána zverejňujú správy o ostreľovaní Hadieho ostrova v Čiernom mori, ktorý pred časom obsadili ruské jednotky.

VIDEO Železničná preprava ruských tankov T-80 v Luhansku

10:52 Ukrajina priznala, že stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine pri Severodonecku

Ukrajina v pondelok oznámila, že stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine nachádzajúcou sa severovýchodne od mesta Severodoneck, kde už niekoľko týždňov prebiehajú ťažké boje proti ruským inváznym silám.

„Žiaľ, nad Meťolkine už nemáme kontrolu. A nepriateľ naďalej posilňuje svoje rezervy,“ uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vo vyhlásení na on-line platforme Telegram. V uvedenej obci žilo pred začiatkom vojny približne 1 000 obyvateľov. Ruské ministerstvo obrany už v nedeľu hlásilo, že prebralo kontrolu nad obcou Meťolkine, pripomína agentúra DPA. Ukrajinský generálny štáb vtedy ešte hovoril o čiastočnom úspechu ruských síl.

Hajdaj uviedol, že severodonecká chemická továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov, je neustále pod paľbou ruských síl.  

VIDEO Ruskí vojaci pri meste Lysyčansk

10:36 Borrell: Ruská blokáda vývozu obilia je vojnový zločin

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v pondelok vyhlásil, že voči Rusku by mala byť vyvodená zodpovednosť, ak bude naďalej blokovať vývoz životne dôležitého obilia z Ukrajiny.

„Je nepredstaviteľné, že milióny ton pšenice sú zablokované na Ukrajine, zatiaľ čo ľudia vo zvyšku sveta trpia hladom. Toto je skutočný vojnový zločin,“ povedal Borrell novinárom po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. „Nedokážem si predstaviť, že to bude trvať ešte dlhšie,“ dodal. „Vyzývame Rusko, aby odblokovalo (ukrajinské čiernomorské) prístavy,“ apeloval.

Borrell zdôraznil, že potravinovú krízu nespôsobujú sankcie, ktoré voči Moskve zaviedla EÚ pre ofenzívu na Ukrajine. „Naše sankcie nie sú zamerané na potraviny, ich predmetom nie sú hnojivá,“ povedal Borrell. „Problémom je ruská blokáda ukrajinského obilia,“ konštatoval.

09:24 Zelenskyj varoval pred eskaláciou útokov v nadchádzajúcich dňoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred zintenzívnením ruských útokov v nadchádzajúcich dňoch smerujúcich k rozhodnutiu o budúcnosti Ukrajiny v Európskej únii (EÚ). Vo svojom nočnom príhovore k národu uviedol, že treba čakať väčšiu nepriateľskú aktivitu z Ruska, „a to nielen proti Ukrajine, ale tiež proti európskym krajinám“. Dodal tiež, že ukrajinské sily sa pripravujú a sú pripravené na ruské útoky. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

VIDEO Útok termobarickými strelami na dom plný ukrajinských vojakov

Členské štáty EÚ budú na samite Európskej rady v Bruseli, ktorý sa uskutoční vo štvrtok a v piatok, rozhodovať o tom, či Ukrajine udelia status kandidátskej krajiny do EÚ. V prípade udelenia by sa začal prístupový proces pre Ukrajinu, ktorého dokončenie by mohlo trvať roky.

„Myslím si, že je každému jasné, že od roku 1991 bolo pre Ukrajinu len málo takých osudových rozhodnutí, aké teraz očakávame,“ povedal Zelenskyj odkazujúc na rok, keď Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. „A som presvedčený, že len pozitívne rozhodnutie zodpovedá záujmom celej Európy,“ dodal.

08:50 Dovoz ruskej ropy do Číny vzrástol na rekordnú úroveň

Čína zvýšila dovoz ruskej ropy minulý mesiac o viac než polovicu na rekordnú úroveň, keďže čínske rafinérie sa snažia využiť zľavy, ktoré Rusi ponúkajú na svoju ropu odmietanú obchodníkmi zo západných štátov. Rusko tým zároveň vytlačilo z pozície najväčšieho dodávateľa komodity do Číny Saudskú Arábiu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ako uviedla čínska colná správa, Čína doviezla v máji z Ruska takmer 8,42 milióna ton ropy. V prepočte na barely (1 barel = 159 litrov) to predstavuje 1,98 milióna barelov denne. V medziročnom porovnaní sa tak dovoz ropy do Číny z Ruska zvýšil o 55 % a oproti aprílu zhruba o štvrtinu. Najnovšie údaje naznačujú, že Moskva je zatiaľ schopná nachádzať kupcov svojich surovín napriek západným sankciám, aj keď musela ísť s cenou svojej ropy nadol. Dovoz zvyšujú najmä veľké firmy ako koncern Sinopec či obchodník s ropou Zhenhua Oil.

03:23 Ukrajinskí poslanci schválili zákony, ktoré obmedzia knihy a hudbu z Ruska

Ukrajinský parlament schválil v nedeľu zákony zavádzajúce tvrdé reštrikcie na knihy a hudbu z Ruska, ktoré už takmer štyri mesiace vedie vojnu proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide o pokus obmedziť kultúrne väzby medzi oboma krajinami.

Jeden zo schválených návrhov zákonov zakazuje tlač kníh občanov Ruska, pokiaľ sa nezrieknu ruských pasov a neprijmú ukrajinské občianstvo. Toto nariadenie sa má – rovnako ako v prípade druhého zákona – vzťahovať len na osoby, ktoré si ponechali alebo získali ruské občianstvo po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Legislatíva zakazuje aj komerčný dovoz kníh vytlačených v Rusku a Bielorusku alebo na okupovaných územiach Ukrajiny. Na import rusky písaných kníh z iných krajín bude potrebné osobitné povolenie.

Druhý zo schválených zákonov zakazuje uvádzanie hudby produkovanej ruskými občanmi v ukrajinských médiách a v prostriedkoch hromadnej dopravy. Zvyšuje tiež kvóty na programy v ukrajinčine a ukrajinské piesne v televíznych i rozhlasových staniciach vysielajúcich na Ukrajine.

Oba návrhy zákonov vstúpia do platnosti, len ak ich podpíše prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry Reuters však nič nenasvedčuje tomu, že by prezident s niektorým z nich nesúhlasil.

NEDEĽA

17:00 Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinské veliteľské stanovište

Rusko tvrdí, že raketovým útokom zničilo veliteľské stanovište ukrajinských ozbrojených síl a zabilo tak viac ako 50 vysokopostavených armádnych predstaviteľov. V nedeľu to oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Konašenkov uviedol, že medzi obeťami tohto útoku sú aj ukrajinskí generáli.

Predmetné veliteľské stanovište sa nachádzalo v Dnepropetrovskej oblasti pri obci Šyroka Dača, píše DPA. Hovorca ruského ministerstva obrany povedal, že v Doneckej oblasti bola raketami zasiahnutá väčšia ukrajinská vojenská jednotka. Týmto útokom podľa jeho slov zneškodnila ruská armáda zhruba 300 ukrajinských vojakov.

VIDEO Odpálenie strely Kalibr

16:23 Ruskí vojaci znovu postupujú smerom k Charkovu

Situácia severne od Charkova je veľmi ťažká a ruské sily sa pokúšajú znovu priblížiť k tomuto severovýchodnému ukrajinskému mestu, oznámil v nedeľu poradca ministra vnútra Vadym Denysenko. Správu priniesol portál britskej stanice Sky News.

Denysenko v štátnej televízii povedal: „Rusko sa pokúša urobiť z Charkova mesto na frontovej línii.“ Jeho slová prišli v čase, keď ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v nedeľu jeho rakety Iskander zasiahlo podnik na opravu tankov v tejto oblasti.

15:23 Ukrajina hlási odrazenie útokov pri Severodonecku, Rusko dobytie ďalšej dediny

Ukrajinské jednotky odrazili ruské útoky na dediny pri meste Severodoneck na východe krajiny, kde obe armády vedú už niekoľko týždňov krvavé boje. Uviedla to v nedeľu ukrajinská armáda, ktorej vyjadrenie priniesla agentúra AFP. „Naše jednotky odrazili útok v oblasti Toškivky,“ píše sa v správe ukrajinskej armády na sociálnej sieti. „Nepriateľ ustúpil a preskupuje sa,“ dodala s tým, že zastavený bol aj postup ruských síl k dedine Orichove.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v nedeľu uviedol, že ruská armáda v tejto oblasti neustále dopĺňa svoje jednotky rezervami. V ostreľovanom meste Lysyčansk, ktoré od Severodonecka oddeľuje rieka, podľa neho pokračujú evakuácie. Tie však nie sú možné v samotnom Severodonecku po tom, ako bol zničený posledný most spájajúci tieto mestá.

Rusko v nedeľu oznámilo, že jeho ofenzíva na Severodoneck postupuje úspešne, pričom ruské jednotky dobyli obec Meťolkine na jeho východnom okraji, informovala agentúra Reuters. „Ozbrojené sily Ruskej federácie naďalej útočia na vojenské ciele na území Ukrajiny,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany, podľa ktorého riadenými strelami Kalibr zasiahli veliteľské centrum v Dnepropetrovskej oblasti, kde údajne zahynuli ukrajinskí generáli a dôstojníci vrátane členov generálneho štábu.

13:00 Johnson: Západ sa musí pripraviť na dlhú vojnu

Západ sa musí pripraviť na dlhý boj, keďže ruský prezident Vladimir Putin sa na Ukrajine uchyľuje k opotrebovávacej vojne. V nedeľu to uviedol britský premiér Boris Johnson, informuje spravodajská stanica Sky News, ktorá citovala z jeho rozhovoru pre britské noviny The Sunday Times. „Obávam sa, že sa musíme zoceliť na dlhú vojnu, keďže sa (ruský prezident) Putin uchyľuje k opotrebovávacej vojne snažiac sa rozdrviť Ukrajinu čistou brutalitou,“ uviedol Johnson.

Spojené kráľovstvo musí podľa jeho slov spoločne s partnermi zabezpečiť, aby mala Ukrajina strategickú odolnosť na prežitie a nakoniec dokázala zvíťaziť.

12:02 Ukrajina hlási raketový útok na hlavné mesto Kyjev

Ukrajinská metropola Kyjev bola v nedeľu ráno znova terčom vzdušného útoku. V meste bolo počuť sirény ohlasujúce letecký poplach, ako aj výbuchy. Podľa oficiálnych predstaviteľov však protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety nad mestom. Informuje o tom agentúra DPA.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že neboli hlásené škody ani zranení. Obyvateľov však znova vyzval, aby sa pri leteckých poplachoch naďalej uchyľovali do úkrytov. Na rôznych sociálnych sieťach sa neskôr objavili fotografie, ktoré údajne zachytávajú na oblohe stopy po rakete, píše DPA.

09:02 Stoltenberg: Vojna na Ukrajine by mohla trvať roky

„Musíme byť pripravení na to, že to bude trvať roky,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „V našej podpore Ukrajine nesmieme poľaviť, aj keď je cena vysoká – nielen z hľadiska vojenskej podpory, ale tiež z dôvodu rastúcich cien energií a potravín.“

 Šéf NATO pre Bild zdôraznil, že ceny potravín a pohonných hmôt nie sú ničím v porovnaní s cenou, ktorú denne platia Ukrajinci na frontovej línii. Podľa jeho slov „by sme museli zaplatiť ešte vyššiu cenu“, ak by ruský prezident Vladimir Putin dosiahol svoje ciele na Ukrajine.

07:29 Scholz navrhuje zjednodušený proces rozširovania Európskej únie

Európska únia by mala novým členským štátom uľahčiť vstup, domnieva sa nemecký kancelár Olaf Scholz. Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra DPA.

Scholz v nedávnom rozhovore, ktorý poskytol tomuto médiu, predstavil svoje plány, ako presvedčiť tento politicko-ekonomický orgán, aby „zmodernizoval“ svoje príslušné procesy. Podľa neho je načase, aby sa na rozšírenie klubu pripravili nielen kandidátske krajiny, ale aj samotná Európska únia.

„Aby sa tak stalo, musí zmodernizovať svoje štruktúry a rozhodovacie procesy. V budúcnosti nebude možné o všetkom, o čom sa dnes rozhoduje jednomyseľne, rozhodovať rovnakým spôsobom,“ tvrdí Scholz. Vyjadril tiež nádej, že svoje návrhy predloží na summite EÚ, ktorý sa uskutoční koncom budúceho týždňa. Lídri 27 členských krajín budú na zasadnutí posudzovať žiadosti Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny o členstvo v EÚ. Stane sa tak len týždeň po tom, ako Európska komisia odporučila, aby sa Moldavsko a Ukrajina stali oficiálnymi kandidátmi na členstvo, pričom toto stanovisko podporil aj Scholz.

VIDEO Ruské vrtuľníky Ka-52 na Ukrajine

07:10 Litva zakázala tranzit tovaru do Kaliningradskej oblasti cez svoje územie

V sobotu vstúpil do platnosti zákaz prepravy tovaru cez územie Litvy do susednej Kaliningradskej oblasti, ktorá je ruskou exklávou. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ, informovala tlačová agentúra Reuters, citujúc litovské orgány.

Správa o zákaze prišla v piatok prostredníctvom videa, ktoré zverejnil gubernátor daného regiónu Anton Alichanov. Sankčný zoznam zahŕňa predovšetkým uhlie, kovy, stavebné materiály a moderné technológie. Alichanov uviedol, že zákaz sa bude týkať zhruba 50 percent položiek, ktoré Kaliningrad dováža. Začiatok platnosti zákazu potvrdila nákladná časť litovských štátnych železníc v liste klientom po „objasnení“ zo strany Európskej komisie o mechanizme uplatňovania sankcií.

01:59 Moskva: Do Ruska boli presídlené z Ukrajiny už približne dva milióny obyvateľov

Približne dva milióny ľudí boli presídlené z Ukrajiny do Ruska od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorú koncom februára začal Kremeľ. Tvrdí to predstaviteľ ruského ministerstva obrany. Ruské sily „evakuovali“ do Ruska už 1,9 milióna ľudí vrátane 307 000 detí, pričom len v sobotu to bolo 29 730 osôb vrátane 3 500 detí, uviedol ruský generál Michail Mizincev, ktorého v sobotu večer citovala tlačová agentúra DPA.

Moskva tvrdí, že pomáha „evakuovať“ ľudí zo sporných oblastí Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti do bezpečia. Podľa Kyjeva však Rusko bráni ľuďom v úteku na územia, ktoré nie sú pod kontrolou ruských síl, a v skutočnosti ich deportuje. Mnohí z tých, ktorí boli poslaní do Ruska, sa pokúsili dostať späť na Ukrajinu cez tretie krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre televízny kanál Russia-1 TV. Foto: TASR/AP


SOBOTA

22:07 Šéf najväčšej ruskej banky: Rusku môže trvať 10 rokov, kým sa zotaví zo sankcií

Ruskej ekonomike môže trvať desaťročie, kým sa zotaví zo zdrvujúcich sankcií uvalených Západom na Rusko po začiatku jeho invázie na Ukrajinu, vyhlásil šéf najväčšej ruskej banky Sberbank German Gref. V sobotu o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Návrat na úroveň obdobia pred sankciami môže trvať takmer desať rokov, keďže Rusko prišlo o polovicu svojho obchodovania, spresnil Gref. Šéf Sberbanky odhadol, že krajiny, ktoré prerušili vzťahy s Ruskom, sa podieľali na jeho vývoze 56 percentami a na jeho dovoze 51 percentami, čo ochromuje ruskú ekonomiku. „Toto ohrozuje 15 percent hrubého domáceho produktu Ruska, väčšina ekonomiky je pod paľbou,“ povedal výkonný riaditeľ Sberbanky Gref na výročnom Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

20:31 Zničenie ukrajinského tanku protiraketovou strelou

20:06 O preplatení výdavkov za vojenskú pomoc Ukrajine z fondu EÚ sa ďalej rokuje

O preplatení výdavkov za poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine z Európskeho mierového nástroja sa naďalej rokuje. Potvrdila to hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Výsledok bude predstavovať konsenzus, ktorý bude reflektovať možnosti a obmedzenia jednotlivých krajín. Naším záujmom je získať čo najväčší objem finančných prostriedkov, a to v čo najkratšom možnom čase,“ uviedla hovorkyňa,

Začiatkom júna rezort obrany zverejnil, že Slovensko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc už vo výške približne 154 miliónov eur. Išlo napríklad o systém protivzdušnej obrany S-300, ale aj rôzny vojenský materiál.

Minister obrany SR Jaroslav Naď a generálny riaditeľ Alexander Gurský počas návštevy Servisno-opravárenského oddelenia spoločnosti Konštrukta-Defence v Moldave nad Bodvou 10. júna 2022. Foto: František Iván/TASR

19:28 Kyjev: Pri výmene zajatcov s Ruskom bolo vrátených päť ukrajinských civilistov

Vedenie ukrajinskej vojenskej tajnej služby v sobotu oznámilo, že pri výmene zajatcov s Ruskom bolo vrátených päť ukrajinských civilistov za päť Rusov. Vedenie nespresnilo, či vymenení Rusi boli bojovníci.

Vedenie ukrajinskej tajnej služby uviedlo, že päť ukrajinských civilistov bolo zajatých počas okupácie Ruska v častiach Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruské sily stiahli koncom marca.

Predstavitelia tajnej služby tiež oznámili, že pri výmene bolo vrátené aj telo ukrajinského civilistu.

18:11 Borrell: Rusko svojím konaním vystavuje svet riziku vypuknutia hladomoru

Rusko blokádou vývozu ukrajinského obilia a obmedzovaním vlastného exportu vystavuje svet riziku vypuknutia hladomoru. V sobotu to uviedol šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

„V spolupráci s OSN a našimi partnermi sme pripravení zabrániť nechcenému dopadu na medzinárodnú potravinovú bezpečnosť,“ uviedol Borrell v príspevku na svojom blogu.

Podľa jeho slov sa Rusko vedome rozhodlo urobiť z vývozu obilia zbraň, ktorú teraz „využíva ako nástroj na vydieranie každého, kto je proti jeho agresii“.

16:36 Johnson: Ukrajinu je potrebné podporovať aj v čase, keď sú mnohé krajiny unavené

Britský premiér Boris Johnson v sobotu uviedol, že je veľmi dôležité podporovať Ukrajinu aj v čase, keď začínajú byť niektoré krajiny z konfliktu na Ukrajine „unavené“.

Johnson po piatkovej návšteve Kyjeva uviedol, že bolo dôležité navštíviť ukrajinskú metropolu Kyjev v tomto „kritickom čase“. „Začíname sa obávať, že po celom svete sa začína dostavovať trocha únavy zo situácie na Ukrajine, ale musíme pochopiť, že Ukrajinci strašne trpia na východe svojej krajiny,“ povedal britský premiér.

„Putin pokračuje v páchaní otrasných zverstiev. Rusi sa posúvajú krok po kroku vpred, a preto je dôležité, aby sme ukázali to, o čom vieme, že je pravda, teda že Ukrajina môže zvíťaziť a zvíťazí,“ pokračoval Johnson.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) a britský premiér Boris Johson diskutujú počas stretnutia v Kyjeve v piatok 17. júna 2022. Foto: TASR/AP

15:41 Nemecko vyšetruje niekoľko sto prípadov možných vojnových zločinov na Ukrajine

Nemecká polícia v sobotu oznámila, že vyšetruje niekoľko sto prípadov obvinení z ruských vojnových zločinov na Ukrajine vrátane podozrení zo spojenia politických a armádnych predstaviteľov s takýmito činmi.

„Doteraz sme dostali trojciferný počet stôp,“ povedal prezident Spolkového kriminálneho úradu (BKA) Holger Münch pre noviny Welt am Sonntag.

Vyšetrovanie sa podľa neho netýka len podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, ale aj politických a vojenských predstaviteľov.

„Je to najťažšia časť nášho vyšetrovania, zložitá skladačka,“ priblížil. „Naším cieľom je identifikovať osoby zodpovedné za zverstvá, dokázať ich činy prostredníctvom nášho vyšetrovania a postaviť ich pred súd,“ a to aj v Nemecku, doplnil šéf nemeckých kriminalistov.

14:29 Zelenskyj navštívil Mykolajiv

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v sobotu mesto Mykolajiv na juhu krajiny prvýkrát odvtedy, čo ruské vojská 24. februára vpadli na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie kancelárie ukrajinského prezidenta.

Zelenskyj si podľa zverejneného videozáznamu prezrel ťažko poškodenú výškovú obytnú budovu v meste a absolvoval stretnutie s miestnymi predstaviteľmi. Prezidenta sprevádzal aj gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

Návšteva sa uskutočnila deň po ruskom útoku na obytnú štvrť v Mykolajive, pri ktorom zahynuli najmenej dvaja ľudia a 20 ďalších utrpelo zranenia.

Prezident tiež povzbudil a ocenil vojakov brániciach mesto a priľahlú oblasť.

14:00 Scholz prisľúbil Ukrajine ďalšiu podporu v boji proti ruským jednotkám

Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu prisľúbil Ukrajine ďalšiu pomoc pri boji proti ruským inváznym jednotkám.

„Budeme pokračovať v poskytovaní financií. Pomôžeme pri obnove (Ukrajiny). Budeme pokračovať v dodávkach zbraní, ktoré sú naliehavo potrebné na obranu nezávislosti Ukrajiny,“ povedal Scholz vo videu s názvom „Kanzler kompakt“, ktoré bolo uverejnené v sobotu.

Scholz vo videu pripomenul, že vo štvrtok spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim navštívil Ukrajinu. „Pozreli sme sa na skazu v meste Irpiň pri Kyjeve. Strašné,“ uviedol.

Nemecký kancelár zdôraznil, že Ukrajine by mal byť udelený kandidátsky štatút EÚ. „Budeme o tom hovoriť v Bruseli už tento štvrtok. A pokúsime sa získať 27 súhlasných názorov na toto spoločné rozhodnutie EÚ, ktoré otvára takúto perspektívu,“ dodal.

12:54 Poľsko vyzýva EÚ na zavedenie ďalšieho balíka sankcií voči Rusku

Poľsko vyzýva Európsku úniu, aby zaviedla ďalšie sankcie voči Moskve za prebiehajúcu ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine. Uviedol to v sobotu hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá citovala jeho vyjadrenie pre nemecké noviny Welt am Sonntag.

„Z nášho pohľadu musí byť siedmy balík sankcií zavedený čo najskôr. Musíme pokračovať v tlaku (na Moskvu),“ povedal Jasina pred pondelkovým zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.

Dodal, že Poľsko si v tomto smere váži podporu pobaltských partnerov a dúfa, že ostatné členské štáty EÚ budú tiež súhlasiť so sprísnením sankcií voči Rusku.

12:05 Ukrajina: V oblasti Severodonecka pokračujú ťažké boje

Ukrajinskí predstavitelia v sobotu uviedli, že v dedinách v okolí mesta Severodoneck, ktoré sa ruské sily snažia už niekoľko týždňov dobyť, prebiehajú intenzívne boje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Najprudšie boje sa teraz odohrávajú neďaleko Severodonecka. (Rusi) nekontrolujú mesto úplne,“ uviedol Serhij Hajdaj, gubernátor Luhanskej oblasti, v ktorej sa toto mesto nachádza.

Podľa jeho slov prebiehajú ťažké boje napríklad v dedine Toškivka a meste Zolote, kde sa ruské sily snažia zatiaľ neúspešne preraziť. „Naši obrancovia bojujú proti Rusom vo všetkých smeroch. Nedávno zostrelili lietadlo a vzali zajatcov,“ priblížil Hajdaj. Jeho vyjadrenia nebolo možné nezávisle overiť.

Hajdaj tiež uviedol, že mesto Lysyčansk, ktoré od Severodonecka oddeľuje rieka, je ťažko ostreľované. „Nemôžu sa k nemu priblížiť, a preto ho jednoducho ostreľujú vzdušnými útokmi,“ dodal gubernátor s tým, že situácia v Lysyčansku je veľmi nebezpečná.

Obhorená budova mestského divadla po ruskom ostreľovaní v meste Lysyčansk, v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny 16. júna 2022, Foto: TASR/AP

10:26 Ukrajina chce obnoviť rokovania s Ruskom koncom augusta

Ukrajina plánuje obnoviť mierové rozhovory s Ruskom až koncom augusta po tom, ako vykoná protiútoky. V tom čase už bude v lepšej pozícii pre rokovania, uviedol hlavný vyjednávač Kyjeva Davyd Arachamija v rozhovore pre stanicu Hlas Ameriky.

„Myslím si, že uskutočníme operáciu s protiútokmi na rôznych miestach,“ vyhlásil Arachamija v interview, ktoré zverejnili v sobotu. Bližšie podrobnosti neposkytol, informovala správa agentúry DPA.

9:00 Ukrajina hlási potopenie ruského remorkéra

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že ťažko poškodila ruský remorkér Vasilij Bech, ktorý podľa nej viezol muníciu, zbrane a vojakov na strategicky položený Hadí ostrov, obsadený ruskými jednotkami od konca februára. „Neskôr sa zistilo, že (tento remorkér) sa potopil,“ uviedol gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko v piatok večer vo videu na sociálnej sieti.

Podľa ukrajinských námorných síl zasiahli ruský remorkér, ktorý bol v službe len od roku 2017, protilodné rakety Harpoon dodané Ukrajine Dánskom, pričom systém protivzdušnej obrany typu Tor na plavidle útok nedokázal odraziť.

06:41 Ruskom dodané tanky T-62 v službách separatistov na ceste na frontu

05:37 Zelenskyj: Zbližovanie Ukrajiny a EÚ je prínosné pre obidve strany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore v piatok večer uviedol, že vstup Ukrajiny do Európskej únie by bol pre euroblok prínosom. Informovala o tom agentúra DPA.

„Naše zbližovanie s Európskou úniou nie je pozitívom len pre nás,“ poznamenal Zelenskyj, pričom dodal, že prípadný vstup Ukrajiny do EÚ by bol „najväčším prínosom pre budúcnosť Európy za mnoho rokov“

Podľa prezidenta si EÚ môže zabezpečiť svoju nezávislosť, silu a budúci rozvoj, iba ak sa Ukrajina stane súčasťou bloku. „Sme krok od začiatku plnej integrácie do Európskej únie,“ povedal.

Zároveň zdôraznil, že ukrajinské hodnoty sú európskymi hodnotami. „Ukrajinské inštitúcie zostávajú stabilné aj v okolnostiach vojny,“ poznamenal.

03:14 Ruské médiá zverejnili zábery dvoch zajatých Američanov

Ruské médiá v piatok zverejnili zábery dvoch mužov, ktorých označili za zajatých amerických občanov bojujúcich za Ukrajinu.

Ruský denník Izvestija zverejnil krátky rozhovor s mužom, ktorý bol identifikovaný ako 27-ročný Andy Huynh pochádzajúci z mesta Hartselle v štáte Alabama. Ruská štátna televízia RT zasa zverejnila fotografiu muža, ktorého identifikovala ako 39-ročného amerického občana Alexandra Druekeho z Tuscaloosy tiež v Alabame.

Ruské ministerstvo obrany sa k týmto záberom pre Reuters doposiaľ nevyjadrilo.      

Alexander Drueke a Andy Huynh išli na Ukrajinu ako dobrovoľníci, aby sa zapojili do bojov proti Rusku, no už týždeň sú nezvestní a ich rodinní príslušníci sa obávajú, že boli zajatí. Americká armáda uviedla, že obaja nezvestní muži v minulosti vo svojej vlasti slúžili v armáde.

PIATOK

21:55 Merkelová: Putin možno čakal s útokom na Ukrajinu, kým už nebudem kancelárkou

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že šéf Kremľa Vladimir Putin možno čakal s vpádom na Ukrajinu dovtedy, kým už ona nebude stáť na čele vlády v Berlíne. Uviedla to v rozhovore pre stanicu Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), z ktorého v piatok citovala agentúra DPA.

„Mohol k tomu prispieť môj odchod (z funkcie), alebo napríklad aj (prezidentské) voľby vo Francúzsku, stiahnutie vojsk (NATO) z Afganistanu a viaznuca realizácia minských dohovorov“ o urovnaní konfliktu v Donbase, povedala Merkelová.

Vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin pred rokovaniami o projekte Severný prúd 2. Foto: TASR

20:38 Ruská vojenská loď v noci dvakrát narušila dánske výsostné vody

Ruská vojenská loď v piatok dvakrát narušila dánske výsostné vody severne od ostrova Bornholm v Baltskom mori. Vyplýva to z vyhlásenia dánskych ozbrojených síl.

Na ostrove Bornholm sa v tom čase konalo podujatie, na ktorom sa zúčastňujú aj dánski poslanci či vládni predstavitelia, vrátane dánskej premiérky Mette Frederiksenovej a ministra zahraničných vecí Jeppeho Kofoda.

Kofod v príspevku na sociálnej sieti Twitter označil túto udalosť za „veľmi nezodpovednú, hrubú a úplne neprijateľnú provokácia Ruska“. Takéto metódy šikanovania Dánska podľa neho nefungujú. Dodal, že bol predvolaný ruský veľvyslanec v Dánsku.

Dánsky minister obrany Morten Bdskov uviedol, že podujatie na ostrove Bornholm nebolo bezprostredne ohrozené. „Musíme prijať fakt, že Baltské more sa stáva oblasťou zvýšeného napätia,“ povedal Bdskov.

19:45 Putin údajne nemá nič proti členstvu Ukrajiny v EÚ

Podľa piatkových vyjadrení ruského prezidenta Vladimira Putina Rusko nemá zásadné námietky proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Informovala o tom agentúra DPA.

„Nevadí nám to. Je suverénnym rozhodnutím každej krajiny vstúpiť alebo nevstúpiť do ekonomických aliancií,“ povedal Putin počas diskusie na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

„Na rozdiel od Severoatlantickej aliancie (NATO) nie je EÚ vojenská organizácia, ani politický blok,“ dodal šéf Kremľa s tým, že otázku, či je členstvo Ukrajiny aj v záujme Únie, by si mala vyriešiť sama EÚ.

„Ekonomická situácia Ukrajiny je taká, že bude potrebovať veľmi veľké dotácie,“ povedal Putin, ktorý vedie už takmer štyri mesiace vojnu proti tomuto susednému štátu.

19:14 Holandsko zmenilo postoj, podporilo kandidátsky štatút EÚ pre Ukrajinu

Holandsko podporuje štatút kandidátskej krajiny Európskej únie pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok v Haagu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. Ako píše agentúra DPA, ide o zmenu postoja Holandska, ktoré dosiaľ zastávalo v tejto otázke skôr kritický postoj a argumentovalo, že udelenie štatútu kandidáta EÚ musí byť spojené s prísnymi podmienkami.

„Toto vysiela signál: Ukrajinu neopustíme,“ vyhlásil Hoekstra. „Musíme vziať do úvahy to, čo sa deje v Európe a vo svete,“ uviedol s tým, že holandská vláda sa v piatok dohodla na podpore stanoviska Európskej komisie (EK), ktorej členovia hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine aj Moldavsku.

Ursula von der Leyenová a Wopke Hoekstra. Foto: Facebook

18:42 Biden na konferencii o klíme: Vojna na Ukrajine zvyšuje potrebu zelených energií

Americký prezident Joe Biden v piatok na virtuálnej konferencii lídrov najväčších ekonomík sveta povedal, že vojna vedená Ruskom na Ukrajine dokazuje, že prechod na obnoviteľné zdroje energie je otázkou národnej bezpečnosti, ako aj životne dôležitý pre predchádzanie klimatickej kríze.

„Brutálny a nevyprovokovaný útok Ruska na susednú Ukrajinu podnietil globálnu energetickú krízu a zosilnil potrebu dosiahnuť dlhodobú spoľahlivú energetickú bezpečnosť a ochranu,“ povedal Biden. Za dobrú správu Biden označil, že „klimatická bezpečnosť a energetická bezpečnosť idú ruka v ruke“.

18:20 Johnson ponúkol Zelenskému rozsiahly výcvik ukrajinských vojakov

Britský premiér Boris Johnson, ktorý v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ponúkol Ukrajine rozsiahly výcvik tamojších vojakov. Pre agentúru Reuters to potvrdil jeho úrad na Downing Street 10. Londýn tvrdí, že by dokázal vycvičiť až 10 000 vojakov každých 120 dní.

„Moja dnešná návšteva uprostred tejto vojny, má vyslať ukrajinskému ľudu jasný a jednoduchý odkaz: Spojené kráľovstvo je s vami, kým nezvíťazíte,“ povedal Johnson počas spoločnej tlačovej konferencie v Kyjeve. Britský premiér dodal, že na Ukrajine dochádza k úmyselným útokom na civilistov zo strany ruskej armády, čo je podľa neho vojnový zločin a v tomto kontexte chápe, prečo Kyjev nemôže robiť kompromisy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

17:51 Heger víta, že EK odporučila udeliť Ukrajine aj Moldavsku kandidátsky štatút

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) víta, že Európska komisia (EK) odporučila udeliť Ukrajine aj Moldavsku štatút kandidátskej krajiny. Pre TASR to uviedla hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

„Ako Slovensko sme to presadzovali už v marci na samite vo Versailles a toto dnešné odporúčanie je výsledkom aj nášho niekoľkotýždňového úsilia,“ povedal Heger. Zároveň verí, že sa európski lídri počas budúcotýždňovej vrcholnej schôdzky v Bruseli s týmto odporúčaním stotožnia.

17:19 ČR: Poslanci navrhli vyznamenať Zelenského, ale odmietli vyznamenanie pre Orbána

Poslanci dolnej komory českého parlamentu v piatok hlasovali o návrhoch na štátne vyznamenania, ktoré bude na jeseň udeľovať prezident Miloš Zeman. Na Rad bieleho leva nominovali aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Opozičný návrh na nomináciu maďarského premiéra Viktora Orbána však členovia Poslaneckej snemovne zamietli.

16:44 Johnson neohlásene pricestoval do Kyjeva

Britský premiér Boris Johnson v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informovali o tom agentúra Reuters a spravodajská stanica Sky News. Zelenskyj krátko po tom na sociálnej sieti Telegram zverejnil video zo spoločného stretnutia.

15:25 Rusko tvrdí, že EÚ manipuluje Ukrajinu prísľubom prípadného členstva

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok obvinilo Brusel z „manipulácie“ Ukrajiny. Stalo sa tak po tom, čo Európska komisia (EK) podporila udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Správu priniesla agentúra AFP.

„Vidíme, ako západné spoločenstvo už mnohé roky manipuluje myšlienkou nejakého spôsobu zapojenia Ukrajiny do jeho integračných štruktúr,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorú citovali ruské štátne tlačové agentúry. Situácia na Ukrajine sa však podľa jej slov len zhoršuje a nesmeruje k lepšej budúcnosti.

15:01 CERN pre vojnu na Ukrajine zastaví spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom

Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) – jedno z najprestížnejších vedeckých laboratórií na svete – v piatok oznámila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine zastavuje spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. V Ženeve sídliaca organizácia CERN v piatok oznámila, že jej rada prijímajúca rozhodnutia má v úmysle vypovedať medzinárodné dohody o spolupráci s Ruskou federáciou a Bieloruskou republikou v deň ich vypršania v roku 2024. Stane sa tak vzhľadom na „pokračujúcu nezákonnú vojenskú inváziu na Ukrajine, ktorá viedla k rozsiahlej humanitárnej kríze a značným stratám na životoch“.

Ako podľa televízie RAI vysvetlila generálna riaditeľka organizácie CERN Fabiola Gianottiová, rozhodnutie rady CERN potvrdzuje „dôrazné odsúdenie invázie Ruskej federácie na Ukrajinu s podporou Bieloruska“. Zároveň ale „ponecháva otvorené dvere pre pokračovanie vedeckej spolupráce, ak to podmienky v budúcnosti umožnia“.

14:38 Reznikov: Krajiny NATO považujú Ukrajinu už fakticky za člena Aliancie

Krajiny Severoatlantickej aliancie považujú Ukrajinu už fakticky za člena NATO, uviedol v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Informuje o tom stanice CNN. Reznikov spresnil, že spojenci NATO mu to povedali na samite v Bruseli.

„Je dôležité vyzdvihnúť, že k takémuto stretnutiu došlo prvýkrát so štyrmi štátmi, ktoré nie sú členmi Aliancie: s Ukrajinou, Gruzínskom, so Švédskom a s Fínskom,“ uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Zároveň dodal, že čoskoro sa bude posudzovať členstvo Švédska a Fínska v NATO. „Som rád, že moji kolegovia potvrdili, že Ukrajina už fakticky je členom tejto rodiny,“ podotkol ukrajinský minister obrany. Nespresnil však, kto charakterizoval Ukrajinu takýmto spôsobom, všíma si CNN.

Olexij Reznikov. Foto: TASR/AP

14:10 Mariupol sa ocitol v stredoveku, tvrdí poradca tamojšieho starostu

Podmienky v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Mariupol sú momentálne „stredoveké“. Ako referuje spravodajský web CNN, v piatok to povedal poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko.

„Zásobovanie vodou je dostupné len pre dve až tri percentá domácností v meste. Ľudia si perú oblečenie v kalužiach na uliciach,“ poznamenal Andriuščenko a dodal: „Riziko šírenia chorôb sa každým dňom zvyšuje. Existujú informácie, že k lekárom prichádzajú ľudia s príznakmi podobnými úplavici alebo cholere.“ Svetová zdravotnícka organizácia minulý mesiac uviedla, že ju znepokojuje riziko cholery v Mariupoli, pričom tamojšiu hygienickú situáciu označila za „obrovské nebezpečenstvo“.

Andriuščenko, ktorý sa nenachádza v meste, ale má odtiaľ spoľahlivé informácie, tvrdí, že Rusko v Mariupoli zriaďuje „vojenský tábor“. Odchod z mesta je navyše možný iba do Ruska, na územia pod kontrolou Ukrajiny ľudí nepustia. Andriuščenko odporúča občanom, aby odišli, ale sami a nie v oficiálnych kolónach, a následne sa pokúsili dostať do pobaltských štátov alebo Gruzínska. „Ľuďom odporúčame, aby išli bez prestávky a čo najskôr prekročili hranicu,“ podotkol.

13:53 Putinov prejav na petrohradskom fóre odložili pre kybernetický útok

Plánovaný prejav ruského prezidenta Vladimira Putina na ekonomickom fóre v Petrohrade museli v piatok odložiť o približne hodinu pre kybernetický útok. Informuje o tom denník Guardian, ktorý sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.

Tlačové agentúry spresnili, že akreditačný systém ekonomického fóra sa stal terčom útoku DoS. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že útok sa začal ešte vo štvrtok a znemožnil prístup na podujatie viacerým účastníkom. Putinov prejav by sa po novom mal začať v piatok o 14.00 h SELČ.

13:43 Ukrajina zavedie od júla pre občanov Ruska víza

Kyjev plánuje od 1. júla zaviesť pre občanov Ruska vízovú povinnosť, oznámil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informáciu priniesla agentúra AFP. „Ukrajina zavádza vízový režim pre občanov Ruskej federácie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Dodal, že toto opatrenie nadobudne účinnosť 1. júla 2022 na základe rozhodnutia vlády, ktorého prijatie podľa vlastných slov očakáva ešte v priebehu piatka.

Ukrajinský líder nariadil zrušenie doterajšieho bezvízového cestovania pre ruských občanov ešte koncom mája, čo odôvodnil potrebou posilniť bezpečnosť hraníc v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ako vtedy informovala spravodajská televízia Sky News. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal začiatkom mája dekrét obmedzujúci vydávanie víz pre obyvateľov krajín, ktoré Rusko považuje za nepriateľské. Medzi tieto štáty pritom spadá aj Ukrajina, pripomenula Sky News.

13:16 Zelenskyj privítal rozhodnutie EK o podpore štatútu kandidáta EÚ pre Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok privítal rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorá podporila udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. „Je to prvý krok na ceste k členstvu v EÚ, ktorý určite priblíži naše víťazstvo,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Ako dodal, je „vďačný“ šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a „každému členovi EK za historické rozhodnutie“.

13:14 Kremeľ: Snaha Ukrajiny o členstvo v EÚ si vyžaduje našu pozornosť

Moskva v piatok oznámila, že pozorne sleduje snahu Ukrajiny o vstup do Európskej únie – najmä v oblasti obrannej spolupráce s euroblokom. „Uskutočňujú sa tam rôzne transformácie, ktoré, samozrejme, pozorne sledujeme,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Rusko si podľa jeho slov dobre uvedomuje zvýšenú pozornosť, ktorá je v súčasnosti venovaná oblasti posilnenia obrannej zložky Európskej únie.

13:00 Ukrajina: Armáda ťažko poškodila ruský remorkér naložený zbraňami a muníciou

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že ťažko poškodila ruský remorkér plaviaci sa po Čiernom mori s nákladom zbraní a zásob. Systém protivzdušnej obrany na remorkéri nebol schopný odraziť útok ukrajinských námorných síl, napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské námorníctvo.

12:40 Ukrajina: Ruský útok na Mykolajiv si vyžiadal dve obete a 20 zranených

Najmenej dvaja ľudia zahynuli a 20 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na obytnú štvrť v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, uviedol v piatok gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

„Raketový útok na obytnú oblasť zabil dvoch ľudí a 20 ďalších je zranených,“ napísal Kim na sociálnej sieti. Podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení bolo medzi zranenými aj dieťa.

10:00 Scholz: Cesta Ukrajiny do EÚ môže „trvať veľmi dlho“

Proces vedúci k členstvu Ukrajiny v Európskej únii môže „trvať veľmi dlho“, toto úsilie sa však vyplatí, pretože vyhliadky na prijatie do EÚ dajú Ukrajincom nádej, povedal vo štvrtok nemecký kancelár Olaf Scholz.

Scholz vo štvrtok spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim navštívil ukrajinskú metropolu Kyjev. Pre nemeckú stanicu ZDF tam ďalej uviedol, že nie je možné presne odhadnúť, ako dlho by prístupový proces Ukrajiny mohol trvať. „Stojí to však za to – to je posolstvo,“ uviedol nemecký kancelár.

09:30 Rusko už na Ukrajine „strategicky prehralo“, tvrdí britský admirál Radakin

Rusko už „strategicky prehralo“ svoju vojnu s Ukrajinou, utrpelo ťažké straty a posilnilo Severoatlantickú alianciu, uviedol v piatkovom rozhovore najvyššie postavený britský námorný veliteľ, admirál Tony Radakin. Informuje o tom agentúra AFP.

„Toto je hrozná chyba Ruska. Rusko Ukrajinu nikdy neovládne,“ povedal Radakin. „Rusko už strategicky prehralo. NATO je silnejšie, Fínsko a Švédsko sa snažia pripojiť,“ spresnil pre britskú agentúru Press Association.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Radakina môže v nasledujúcich týždňoch dosiahnuť „taktické úspechy“, obetoval však štvrtinu sily armády svojej krajiny za „malé“ zisky; navyše sa mu míňajú vojaci a moderné rakety. Radakin dodal, že „ruský stroj“ namáhavo pracuje a získava „pár kilometrov denne – dva, tri, päť“.

07:26 Británia: Stovkám ukrajinských utečencov hrozí bezdomovectvo

Stovky Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou do Británie, sú momentálne bez domova alebo im hrozí bezdomovectvo. Tieto prípady sa vysklytli po tom, čo dohodnuté bývanie nebolo po ich príchode do Spojeného kráľovstva dostupné či vhodné alebo došlo k zlyhaniu vzájomnej dohody. TASR informuje na základe štvrtkovej správy agentúr DPA a PA Media.

Ako vyplýva z údajov vlády v Londýne, do 3. júna evidujú celkovo 660 ukrajinských rodín, ktoré sú buď bez domova, alebo sú stratou prístrešia ohrozené. Až 480 z nich pritom tvoria domácnosti s nezaopatrenými deťmi. Tieto údaje však nepredstavujú skutočný počet rodín bez domova, keďže viac ako štvrtina miestnych úradov na prieskum, ktorý nebol povinný, nereagovala.

05:56 Lavrov pre BBC: Rusko sa nehanbí ukázať, aké v skutočnosti je

„Nepodnikli sme inváziu na Ukrajinu. Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, keď už neexistoval žiaden iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že sa dopúšťa trestnej činnosti, keď ťahá Ukrajinu do NATO,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre televíziu BBC.

Novinár BBC šéfovi ruskej diplomacie pripomenul správu Organizácie Spojených národov o tom ako, ruské vojská v obci Jahidne v Černihivskej oblasti takmer mesiac zadržiavali vyše 70 ľudí v nevhodných podmienkach v podzemí školy, čo napokon viedlo k smrti desiatich z nich. „Toto je bojovanie s nacistami?“ spýtal sa reportér. „Viete, nanešťastie sú medzinárodní predstavitelia vrátane vysokej komisárky OSN pre ľudské práva… generálneho tajomníka OSN a mnohých ďalších predstaviteľov OSN pod tlakom Západu. Veľmi často sú preto hlasnou trúbou falošných správ, ktoré šíri Západ,“ uviedol Lavrov. 

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Na otázku, či je teda Rusko opäť „biele a čisté“ [Putin predvlani povedal, že Rusko je v porovnaní so Západom „biele a čisté“, pozn. redakcie], Lavrov odvetil, že „Rusko nie je ani biele, ani čisté, Rusko je také, aké je, a my sa nehanbíme ukazovať samých seba takých, akí sme“. Zároveň obvinil BBC z toho, že neodkrýva pravdu v súvislosti s tým, čo zažívajú civilisti v separatistických oblastiach na východe Ukrajiny, kde podľa Lavrova civilné obyvateľstvo už osem rokov čelí útokom kyjevských vojakov. „Pohľad Západu ma už vôbec nezaujíma,“ skočil Lavrov spravodajcovi do otázky, že v očiach Západu je Rusko zodpovedné za odsúdenie dvoch Britov, odsúdených proruskými separatistami na trest smrti.

VIDEO Americký dobrovoľník bojuje za Ukrajinu v Severodonecku

05:40 ESĽP vyzval Rusko, aby zabránilo poprave Maročana odsúdeného v DĽR na smrť

Európsky súd pre ľudské práva vyzval vo štvrtok Rusko, aby zabránilo poprave Maročana Bráhíma Saadúna, ktorého v proruskej separatistickej oblasti na východe Ukrajiny odsúdili na smrť za to, že bojoval na strane ukrajinských síl. Informuje o tom agentúra AFP.

Saadún (22) bol odsúdený na smrť spolu s dvoma Britmi, Aidenom Aslinom a Shaunom Pinnerom, súdom v samozvanej Doneckej ľudovej republike po tom, ako sa všetci traja vzdali ruským silám.

00:34 Macron v Kyjeve: Za určitých podmienok som pripravený rokovať s Putinom

„Myslím si, že dnes si cesta do Ruska vyžaduje kladenie podmienok, to znamená gesto od prezidenta Putina. Nepôjdem tam len tak,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel MacronMacron pre francúzsku spravodajskú televíziu TF1 počas návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev.

Na otázku novinárov, či si myslí, že Ukrajina by mala spraviť teritoriálne ústupky Rusku, šéf Elyzejského paláca odpovedal: „Myslím si, že dnes je našou povinnosťou postaviť sa na stranu našich hodnôt a medzinárodného pravá, a teda na stranu Ukrajiny.“

„Nie ja však našou úlohou rozhodnúť namiesto Ukrajiny o tom, aké budú podmienky ukončenia vojny,“ dodal Macron s tým, že v nejakom štádiu konfliktu bude musieť buď nastať vojenské víťazstvo, alebo sa začať rokovania.

ŠTVRTOK

20:32 Nemecko a Británia sú pripravené viesť väčšie bojové jednotky v Pobaltí

Nemecko je pripravené viesť bojovú brigádu v Litve a chce sa na nej podieľať štvorciferným počtom vojakov. Vo štvrtok to vyhlásila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová na okraj stretnutia šéfov rezortov obrany krajín NATO v Bruseli. Informuje o tom agentúra DPA.

Lambrechtová vyzvala spojencov na podporu nemeckej iniciatívy vytvoriť mnohonárodnostné bojové jednotky na východnom krídle NATO v Litve. Trojica pobaltských štátov žiada spojencov o silnejšiu podporu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keďže takisto pociťuje ohrozenie zo strany Moskvy, vysvetľuje DPA.

20:29 Holandsko: Tajná služba odhalila ruského špióna, chcel sa infiltrovať do ICC

Holandská tajná služba (AIVD) odhalila ruského špióna, ktorý sa vydával za stážistu a chcel sa tak infiltrovať na Medzinárodný trestný súd v Haagu, ktorý vyšetruje vojnové zločiny páchané ruskými vojakmi na Ukrajine. AIVD o tom informovala vo štvrtok, píše agentúra AFP.

Sergejovi Vladimirovičovi Čerkasovovi z ruskej vojenskej rozviedky (GRU), ktorý používal falošné brazílske doklady na meno Viktor Muller Ferreira, v apríli nepovolili vstup do Holandska. Podľa AIVD predstavoval „hrozbu pre národnú bezpečnosť“.

19:40 Zelenskyj: Ukrajina je pripravená pracovať na tom, aby sa stala riadnym členom EÚ

Ukrajina je pripravená pracovať na tom, aby sa stala riadnou členskou krajinou Európskej únie. Vyhlásil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo štvorica európskych lídrov počas návštevy Kyjeva verejne vyjadrila podporu, aby bol Ukrajine okamžite udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ.

„Sme pripravení pracovať na tom, aby sa náš štát stal riadnym členom EÚ,“ povedal Zelenskyj pred budúcotýždňovým summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 23.-24. júna v Bruseli. Práve tam sa očakáva schválenie žiadosti Kyjeva o získanie štatútu kandidátskej krajiny.

Volodymyr Zelenskyj a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

18:30 Bacheletová: Hrôzy Mariupolu zanechajú nezmazateľné stopy i pre budúce generácie

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová označila straty životov a zničenie majetku v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za vážne porušenie medzinárodného práva. Vo svojom štvrtkovom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve uviedla, že podľa jej názoru „tieto hrôzy poznačia aj budúce generácie“, informovala agentúra AFP.

„Intenzita a rozsah nepriateľských akcií, ničenia, úmrtí a zranení jednoznačne naznačujú, že došlo k závažnému porušeniu medzinárodného humanitárneho práva a hrubému porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv,“ prízvukovala.

VIDEO Továreň Azor v Severodonecku, v ktorej sa bránia ukrajinské jednotky

17:10 Štvorica krajín žiada, aby Kyjevu okamžite udelili kandidátsky štatút EÚ

Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Rumunsko podporujú, aby bol Ukrajine „okamžite“ udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to vyhlásil šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron. Na rokovaniach v ukrajinskej metropole sa zúčastnili aj taliansky premiér Mario Draghi, nemecký kancelár Olaf Scholz a rumunský prezident Klaus Iohannis. Informuje o tom agentúra AFP.

„Každý z nás štyroch podporuje okamžité udelenie kandidátskeho štatútu (Ukrajine) na pristúpenie (k EÚ),“ povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii so Scholzom, Draghim a Iohannisom.

15:44 Rusko: Britské sankcie voči patriarchovi Kirillovi sú absurdné

Ruská pravoslávna cirkev vo štvrtok odmietla sankcie proti svojmu vodcovi, patriarchovi Kirillovi, ktoré naňho uvalila Británia za jeho podporu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. „Pokusy zastrašiť prímasa ruskej cirkvi alebo ho prinútiť, aby sa zriekol svojich názorov, sú nezmyselné, absurdné a neperspektívne,“ uviedol hovorca ruského patriarchátu Vladimir Legojda v aplikácii Telegram.

„Cirkev – najmä teraz – je posledným mostom, komunikačným prostriedkom, ktorý sa z nejakého dôvodu snažia zničiť,“ povedal Legojda. Dodal, že takýto stav môžu potrebovať len „tie politické sily, ktoré si stanovili za cieľ eskaláciu konfliktu a oddialenie mieru“. Podľa Legojdu takéto absurdné a kontraproduktívne opatrenia prospievajú len jedinému – „prerušeniu už aj tak značne narušenej komunikácie medzi európskym spoločenstvom a Ruskom“.

14:48 Rusko znižuje dodávky plynu do Talianska aj Nemecka, jeho ceny prudko rastú

Rusko znížilo dodávky plynu do Talianska aj Nemecka. Európske ceny zemného plynu vo štvrtok pokračovali v prudkom raste.

Talianska spoločnosť Eni vo štvrtok uviedla, že ruský koncern Gazprom dodáva len 65 percent požadovaného plynu. Gazprom tvrdí, že dôvodom sú problémy na kompresorovej stanici Portovaja.

Talianska firma požadovala o 44 percent viac plynu v porovnaní so stredou (15. 6.), keď boli dodávky znížené o 15 percent. „Gazprom ohlásil, že dodá len 65 % požadovaného objemu,“ uviedol hovorca Eni.

14:30 Kremeľ varoval, že západné zbrane pre Ukrajinu sú „zbytočné“

Kremeľ vo štvrtok varoval pred novými dodávkami západných zbraní Ukrajine – práve v deň, keď na návštevu Kyjeva pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. Iným vlakom prišiel aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý sa k trojici pridal. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Chcem dúfať, že lídri týchto troch štátov a prezident Rumunska sa nebudú zameriavať na pomoc Ukrajine len ďalším pumpovaním zbraní Ukrajine,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. Dodal, že by to bolo „úplne zbytočné a spôsobilo by to krajine ďalšie škody“.

Ruskí vojaci v okupovanom Mariupole.

14:11 Británia pridala na sankčný zoznam voči Rusku patriarchu Kirilla

Británia pridala vo štvrtok na sankčný zoznam najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, blízkeho spojenca šéfa Kremľa Vladimira Putina, za „jeho podporu a schvaľovanie“ ruskej invázie na Ukrajinu.

K oznámeniu britského ministerstva zahraničných vecí prichádza dva týždne po tom, ako sa Európska únia rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku 75-ročného patriarchu napokon nezaradila.

13:16 Naď: Je v našom záujme naďalej pomáhať Ukrajine všetkými dostupnými spôsobmi

Je v našom záujme pomáhať Ukrajine všetkými dostupnými spôsobmi a prostriedkami a prispieť tak k tomu, aby sa vojenský konflikt nerozšíril a nenaberal na sile. Vyhlásil to minister obrany SR Jaroslav Naď, ktorý vo štvrtok popri pravidelnom rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli absolvoval stretnutie s rezortnými partnermi z Vyšehradskej štvorky (V4). Na rokovaní bol aj britský minister obrany Ben Wallace. Informovala o tom hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

12:38 Reznikov pre CNN: Ďalšie zbrane pomôžu Ukrajine získať späť okupované územia

Zbrane dodané Spojenými štátmi pomôžu Ukrajine získať späť Rusmi okupované územia vrátane Krymu a Donbasu. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok v rozhovore pre americkú stanicu CNN.

„Chystáme sa oslobodiť všetky naše územia, všetko vrátane Krymu,“ uviedol Reznikov v rozhovore s reportérom CNN Matthewom Chanceom v Bruseli.

„Krym je pre Ukrajinu strategickým cieľom, pretože je to ukrajinské územie… Ale budeme postupovať krok za krokom,“ povedal.

Zahraničný novinár fotí ruských vojakov, ktorí strážia územie vedľa poľa so pšenicou v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Foto: TASR/AP

Na otázku, či by pokus o opätovné dobytie Krymu vojenskými prostriedkami Rusko, ktoré považuje tento polostrov za súčasť Ruskej federácie, ešte viac nevyprovokovalo, Reznikov odpovedal, že na tom nezáleží.

„To je jedno. Pretože (Rusi) budú toho svedkami v Chersone, uvidia to v Záporoží aj v Mariupole…, lebo to sú ukrajinské územia a Krym je tiež ukrajinský,“ dodal pre CNN.

12:07 Litva dodala Ukrajine pásové obrnené vozidlá typu M113

Litovská armáda vo štvrtok oznámila, že Ukrajine úspešne dodala pásové obrnené transportéry typu M113 americkej výroby v hodnote približne 15,5 milióna eur. Uviedla to agentúra DPA. Presný počet strojov nebol špecifikovaný.

„Litva podporuje územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a rôznymi prostriedkami vrátane vojenských, finančných a humanitárnych sa snaží Ukrajine pomôcť v boji proti ruskej agresii,“ uviedlo ministerstvo obrany.

VIDEO Čečenské jednotky pri Černobyle na začiatku vojny

11:50 Macron, Scholz, Draghi a Iohannis navštívili vojnou zničené mesto Irpiň

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis navštívili vo štvrtok ukrajinské mesto Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorom ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy.

„(Irpiň) je hrdinské mesto, poznačené stigmami barbarstva,“ povedal Macron novinárom a dodal, že na vlastné oči videl „stopy barbarstva“ a že „odsudzuje masakre“, ktoré majú na svedomí ruské sily. Šéf Elyzejského paláca podľa agentúry AFP ďalej uviedol, že Ukrajina musí byť schopná ubrániť sa ruským jednotkám. Podľa vlastných slov bol jeho osobný postoj v otázke ruskej invázie „konzistentný“ a Francúzsko vždy stálo po boku Ukrajiny.

10:43 Ukrajinská vicepremiérka neočakáva od lídrov krajín EÚ jasné oznámenia

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková neočakáva od návštevy lídrov Francúzska, Talianska a Nemecka „jasné oznámenia“. Ako však poznamenala na vlakovom nástupišti v Kyjeve, kde trojicu politikov privítala, ich stretnutie je historické. Informuje o tom na svojej webstránke televízia CNN.

„Nie som si istá, či po stretnutí budú jasné oznámenia, ale bez ohľadu na to, ako sa skončí, bude to historické stretnutie, ktoré buď pripraví cestu k silnejšej Európe alebo k silnejšej Ukrajine. To, že traja európski lídri prišli na Ukrajinu priamo uprostred totálnej vojny, je veľkým signálom, ktorý posilňuje Ukrajinu a Európu,“ vyjadrila sa politička. Ako tiež povedala, lídrom položia dve dôležité otázky, a to „ako ukončiť vojnu a ako otočiť novú stránku pre Ukrajinu a otvoriť Ukrajine cestu do Európskej únie“.

10:01 Po príchode Scholza, Macrona a Draghiho do Kyjeva sa ozval letecký poplach

Krátko po príchode nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskeho premiéra Maria Draghiho sa v ukrajinskej metropole Kyjev vo štvrtok ozvali sirény ohlasujúce letecký poplach. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na svojho reportéra v Kyjeve.

Traja európski lídri pricestovali do Kyjeva vlakom z Varšavy na znak solidarity s Ukrajinou. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko ich návštevu vo štvrtok privítal a pre nemecký denník Bild uviedol, že je „šťastný a hrdý“. „Je to znak veľkej podpory v čase, keď navštíviť Kyjev je stále riskantné, pretože strely môžu opäť dopadnúť kedykoľvek,“ podotkol. Návšteva troch európskych lídrov má podľa Klička „predovšetkým veľký symbolický význam a preukazuje Ukrajine podporu v čase vojny“. „V Európe môže byť stabilita len vtedy, keď (ruský prezident Vladimir) Putin ukončí túto krutú vojnu proti našej krajine,“ cituje Klička DPA.

Emmanuel Macron (uprostred), Olaf Scholz (vpravo) a Mario Draghi (vľavo) cestujú vlakom do Kyjeva. Foto: TASR/AP

09:48 Francúzsko chce, aby Ukrajina vyhrala vojenský konflikt s Ruskom

Francúzsko chce, aby Ukrajina zvíťazila vo vojenskom konflikte s Ruskom a obnovila tým územnú celistvosť krajiny vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. Po príchode francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona do Kyjeva to pre agentúru Reuters uviedol zdroj z prostredia francúzskej diplomacie.

Nemenovaný zdroj však zároveň dodal, že je na ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, aby definoval, čo znamená pre Ukrajinu vojenské víťazstvo nad Ruskom.

09:37 Scholz v Kyjeve: Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné

Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil trvalú podporu Ukrajine. Jeho slová zazneli po tom, ako vo štvrtok ráno spolu s lídrami Francúzska a Talianska pricestoval vlakom do Kyjeva. Uviedla to agentúra AFP.

„Chceme ukázať nielen solidaritu, ale aj uistiť Ukrajinu, že finančná, humanitárna, ale aj vojenská pomoc bude pokračovať, kým to bude potrebné,“ povedal Scholz po vystúpení z vlaku pre nemecký denník Bild. Predstavitelia troch najmocnejších krajín Európskej únie pricestovali do Kyjeva 113 dní po začiatku ruskej invázie. Pre všetkých troch ide o prvú návštevu Ukrajiny od začiatku vojny. Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a taliansky premiér Mario Draghi pricestovali do hlavného mesta Ukrajiny o 8.29 h SELČ.

09:15 V Severodonecku zostáva zhruba 10-tisíc civilistov

Približne 10-tisíc civilistov zostáva uviaznutých vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Uviedol to vo štvrtok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Informovala o tom agentúra AFP.

Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov.

09:01 Obyvatelia Mariupola sa stále búria proti okupácii

Ľudia v ťažko skúšanom juhoukrajinskom meste Mariupol stále vzdorujú ruskej okupácii, uviedol v stredu poradca starostu Petro Andriuščenko. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News. Ruské sily, ktoré 24. februára napadli Ukrajinu, obliehali a bombardovali toto prístavné mesto celé týždne a stalo sa dejiskom najhoršej humanitárnej katastrofy na Ukrajine, nakoniec minulý mesiac padlo do rúk Moskvy. Andriuščenko však v aplikácii Telegram napísal, že obyvatelia sa „nezmierili s okupáciou“ a vyvolávajú nepokoje.

08:52 Macron, Scholz a Draghi pricestovali do Kyjeva

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok pricestovali do ukrajinskej metropoly Kyjev. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

Plánovanie návštevy troch európskych lídrov údajne trvalo niekoľko dní až týždňov. Samotné uskutočnenie návštevy však bolo potvrdené až krátko pred jej začiatkom z bezpečnostných dôvodov.

07:16 Exkancelár Schröder nesúhlasí s odobratím svojich výsad

Bývalý nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder sa bráni proti rozhodnutiu rozpočtového výboru nemeckého parlamentu, ktorý obmedzil jeho výsady bývalého kancelára. Správu priniesla agentúra DPA.

Schröder sa podľa svojho právnika prostredníctvom médií dozvedel, že činnosť jeho kancelárie je pozastavená. Právnik v liste predsedovi rozpočtového výboru Helgemu Braunovi žiadal o zaslanie overiteľného rozhodnutia, voči ktorému je možné podať odvolanie. Rozpočtový výbor svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Schröder už nemá žiadne povinnosti spojené s kanceláriou. Právnik napísal, že obsah týchto písomností nie je jasný.

Gerhard Schröder. Foto: TASR/AP

06:45 CNN: Dvaja Američania bojujúci na Ukrajine sú nezvestní, možno ich zajali Rusi

Dvaja Američania, ktorí bojovali s ukrajinskými silami v oblasti severne od Charkova, sú už takmer týždeň nezvestní. Ich rodinní príslušníci a spolubojovník vyjadrili obavy, že ich mohli zajať ruské sily. Informuje o tom televízia CNN.

Spolubojovník, ktorý chcel z bezpečnostných dôvodov zostať v anonymite, pre CNN poskytol fotografie cestovných pasov oboch mužov s pečiatkami po vstupe na územie Ukrajiny. Ich mená sú Alexander John-Robert Drueke a Andy Tai Ngoc Huynh, píše CNN. 

Obaja muži sú podľaspolubojovníka nezvestní od 9. júna, keď bojovali v Charkovskej oblasti. Druekeho matka pre CNN povedala, že muži sú údajne vojnovými zajatcami, no americké veľvyslanectvo na Ukrajine to podľa jej slov nie je schopné potvrdiť.

04:20 USA varovali Čínu pred ďalšou spoluprácou s Ruskom

Spojené štáty v stredu upozornili Čínu, že krajiny, ktoré v rusko-ukrajinskom konflikte stoja na strane ruského prezidenta Vladimira Putina, sa ocitnú „na nesprávnej strane histórie“. Vo vyhlásení to uviedla kancelária hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí v reakcii na prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Čínou a Ruskom. Informuje o tom agentúra AFP.

„Čína tvrdí, že je neutrálna, ale jej správanie jasne ukazuje, že stále vynakladá úsilie na udržanie úzkych vzťahov s Ruskom,“ uviedol vo vyhlásení americký rezort diplomacie.  „Krajiny, ktoré stoja na strane (prezidenta) Vladimira Putina sa nevyhnutne ocitnú na nesprávnej strane dejín… Toto nie je čas na vyčkávanie, čo sa stane ďalej. Je totiž jasné, čo sa deje,“ stálo vo vyhlásení.

Americké ministerstvo zahraničných vecí reagovalo niekoľko hodín po tom, ako čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu počas telefonátu so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom uviedol, že Peking bude aj naďalej podporovať Moskvu pri záležitostiach týkajúcich sa „suverenity a bezpečnosti“. Čína je zároveň podľa slov Kremľa ochotná „zintenzívniť strategickú koordináciu medzi krajinami“. Čínsky prezident tiež podľa Moskvy údajne zdôraznil „legitimitu opatrení Ruska na ochranu základných národných záujmov vzhľadom na výzvy čo sa týka (ohrozenia) jeho bezpečnosti zo strany vonkajších síl“.

Na snímke zľava čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

03:40 Brinková prisľúbila Kyjevu podporu pri obrane pred ruskými hackerskými útokmi

Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková navštívila v stredu Štátnu službu pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny, kde prisľúbila Kyjevu podporu pri obrane pred ruskými hackerskými útokmi. Informuje o tom televízia CNN.

STREDA

23:19 Rusko tvrdí, že ukrajinské sily zmarili evakuáciu civilistov zo Severodonecka

Rusko v stredu oznámilo, že ukrajinské sily zablokovali evakuáciu civilistov z chemickej továrne Azot v obliehanom východoukrajinskom meste Severodoneck. Informuje o tom agentúra AFP. Rusko podľa svojich vyjadrení zriadilo humanitárny koridor, avšak „predstavitelia Kyjeva cynicky prekazili humanitárnu operáciu“, uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Rezort obrany avizoval, že evakuované osoby majú byť prevezené do mesta Svatove. Ukrajinskí predstavitelia však podľa ruskej armády žiadali, aby boli civilisti evakuovaní do mesta Lysyčansk, ktoré je spolu so Severodoneckom naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.

VIDEO Návrat vojakov do ruskej etnickej republiky Kalmycko

20:40 USA dodajú Ukrajine raketomety HIMARS do konca júna

Spojené štáty dodajú Ukrajine salvové raketomety HIMARS spolu s muníciou do konca júna. Dovtedy bude vycvičená aj ich obsluha, oznámil na zasadnutí ministrov obrany členských štátov NATO v stredu v Bruseli predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl generál Mark Milley. Informuje o tom TASR na základe správy televízie CNN.

Milley uviedol, že USA spolu so spojencami vycvičili na používanie systému HIMARS 60 ukrajinských vojakov a ďalších 420 na obsluhu húfnic M777.

Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou. Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území.

20:12 Ukrajina údajne zmarila teroristický útok proti vedeniu krajiny

Ukrajina v stredu vyhlásila, že tamojšej polícii sa podarilo zmariť teroristický útok namierený proti vedeniu štátu. Informovala o tom britská spravodajská stanica Sky News s odvolaním sa na agentúru Interfax-Ukrajina. Sky News poznamenala, že uvedenú správu nedokázala nezávisle overiť.

Ako povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin, útok bol zastavený vďaka „informáciám, ktoré dostávame od našich operatívnych zdrojov“. Jenin v televíznom rozhovore dodal, že podrobnosti bude možné zverejniť až po víťazstve ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej armáde.

Ruskí vojaci strážia vodnú elektráreň Kachovka. Foto: Twitter

19:10 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude delostrelectvo, muníciu a protilodné strely, oznámil americký prezident Joe Biden. K tomu pridal vyše 200 miliónov na humanitárnu pomoc.

Biden po stredajšom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ohlásil, že nový balík vojenskej pomoci je určený pre ukrajinské obranné operácie v Donbase. Obsahuje „ďalšie delostrelecké systémy a zbrane pobrežnej obrany, ako aj muníciu pre delostrelectvo a sofistikované raketové systémy“, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

„Opätovne som potvrdil svoj záväzok, že Spojené štáty budú stáť pri Ukrajine brániacej svoju demokraciu a budú podporovať jej suverenitu a územnú celistvosť zoči voči ničím nevyprovokovanej ruskej agresii,“ zdôraznil Biden.

17:50 Eurobarometer: 90 percent Európanov schvaľuje humanitárnu pomoc Ukrajine

Občania Európskej únie výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Výrazne tiež podporujú reakciu EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine. Vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia.

Až 78 percent občanov EÚ, a rovnaké percento ľudí aj na Slovensku, si myslí, že EÚ od začiatku vojny prejavila solidaritu s Ukrajinou. Respondenti vo veľkej miere schvaľujú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Viac ako deväť z desiatich súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutých vojnou, 93 percent v rámci EÚ a 91 percent na Slovensku.

Finančnú podporu poskytovanú Ukrajine schvaľuje 80 percent občanov v rámci celej EÚ a 64 percent respondentov zo Slovenska.

17:00 Minister obrany USA vyzval Západ na zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v stredu spojencov, aby zintenzívnili dodávky zbraní pre Ukrajinu brániacu sa pred ruskými inváznymi silami. „Musíme pridať v našom spoločnom záväzku týkajúcom sa sebaobrany Ukrajiny a musíme sa ešte viac usilovať, aby Ukrajina dokázala brániť seba, svojich občanov a svoje územie,“ uviedol Austin na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany v Bruseli. Stretnutie sa zaoberá prípravami samitu NATO v Madride, ktorý sa bude konať o dva týždne.

Austin varoval, že ruská invázia „nie je len nebezpečenstvom pre Ukrajinu, ale je hrozbou pre európsku bezpečnosť“. Z tohto dôvodu upozornil, že „si nemôžeme dovoliť poľaviť“. „Ukrajinu čakajú na bojisku kľúčové okamihy,“ uviedol. Prisľúbil tiež posilnenie podpory pre ukrajinské ozbrojené sily.

Washington a Kyjev podľa slov šéfa rezortu obrany USA pracujú na tom, aby splnili požiadavky Ukrajiny najmä ohľadne dodávok zbraní s dlhým dostrelom, obrnených vozidiel a posilnenia pobrežnej obrany. Dodal, že dodávky sofistikovaných amerických raketových systémov HIMARS a podobných zariadení z Británie by „značne posilnili schopnosť Ukrajiny“ brániť sa.

16:46 Gazprom ešte viac znížil objem dodávok plynu do Nemecka

Ruský energetický gigant Gazprom ešte viac znižuje maximálny objem dodávok plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1. Informuje o tom agentúra DPA. Podľa Gazpromu od štvrtkového (16. 6.) rána bude cez plynovod denne prúdiť maximálne 67 miliónov kubických metrov (m3) plynu. Ako dôvod uviedol meškanie opráv zariadení firmou Siemens. Preto údajne musel odstaviť ďalšie kompresné zariadenie.

Veľkoobchodné ceny plynu na oznámenie ruského koncernu zareagovali prudkým rastom. Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci sa na burze v Amsterdame v stredu o 15.34 h SELČ predával po 108,60 eura za megawatthodinu (MWh). V utorok (14. 6.) uzavrel na 97,04 eura za MWh a v stredu ráno klesol na 83,40 eura za MWh.

Gazprom už v utorok oznámil redukciu maximálneho objemu dodávok cez plynovod Nord Stream 1 o 40 percent na približne 100 miliónov zo 167 miliónov kubíkov plynu.

16:19 Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda spustila ofenzívu v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, ktorej veľkú časť – vrátane oblastnej metropoly Cherson – ovládajú príslušníci ruských okupačných síl. Pre britskú televíziu Sky News to uviedol vojenský analytik Michael Clark. Podľa jeho informácií ukrajinské sily otvorili 80-kilometrov dlhý front v oblasti na sever a severovýchod od Chersonu s cieľom oslobodiť tamojšie oblasti okupované Ruskom.

Nepotvrdené správy z posledných 24 hodín naznačujú, že Ukrajinci v rámci ofenzívy postúpili až k dedine Kyselivka, ktorá sa nachádza zhruba 26 kilometrov od mesta Cherson. Kyselivka leží na dostrel od mesta Nova Kachovka, pri ktorom sa nachádza Kachovská priehrada. Táto rozsiahla vodná nádrž má kľúčový význam pre dodávky vody na Krymský polostrov, ktorý putinovské Rusko anektovalo už v roku 2014.

14:50 Biden pracuje s európskymi partnermi na exporte ukrajinského obilia

Americký prezident Joe Biden tvrdí, že úzko spolupracuje s európskymi partnermi na tom, aby sa na medzinárodné trhy dostalo 20 miliónov ton ukrajinského obilia, ktoré v súčasnosti nemôže opustiť čiernomorské prístavy v dôsledku ruskej invázie.

Plán podľa neho bude obsahovať vybudovanie dočasných skladovacích síl na ukrajinských hraniciach, aby sa vyriešil problém rozdielneho rozchodu koľají, ktoré používajú ukrajinské a európske železničné systémy.

14:31 Si Ťin-pching: Peking bude podporovať Rusko pri suverenite a bezpečnosti

Peking bude aj naďalej podporovať Moskvu pri záležitostiach týkajúcich sa „suverenity a bezpečnosti“. Uviedol to v stredu čínsky prezident Si Ťin-pching počas telefonátu s ruským náprotivkom Vladimorom Putinom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„(Čína) je ochotná aj naďalej podporovať (Rusko) pri záležitostiach, ktoré sa týkajú jeho základných záujmov a hlavných obáv, ako napríklad suverenity a bezpečnosti,“ citovala čínska televízia CCTV slová Si Ťin-pchinga. Na vyriešení krízy na Ukrajine by podľa čínskeho prezidenta mali pracovať „zodpovedným spôsobom“ všetky strany. Si Ťin-pching zároveň zopakoval, že jeho krajina je ochotná pomôcť situáciu vyriešiť, píše denník Guardian.

13:40 Stoltenberg: Zelenskyj je pozvaný na nadchádzajúci samit NATO v Madride

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na samit lídrov Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční koncom júna v španielskej metropole Madrid. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. „(Zelenskyj) je, samozrejme, vítaný, aby prišiel osobne. Ak to preňho ale nebude možné, tak sa nám prihovorí prostredníctvom videokonferencie,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli.

Lídri NATO sú podľa generálneho tajomníka „veľmi odhodlaní podporiť Ukrajinu a preukázať, že solidarita nespočíva iba v slovách, ale aj v skutkoch“.

13:31 Rusko oznámilo, že na západe Ukrajiny zničilo sklad zbraní od NATO

Rusko v stredu oznámilo, že jeho sily zničili na západe Ukrajiny sklad obsahujúci zbrane dodané Severoatlantickou alianciou (NATO). Správa prišla v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzýva západných spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní jeho krajine. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Neďaleko mesta Zoločiv v Ľvovskej oblasti rakety dlhého doletu Kalibr s vysoko presným navádzaním zničili muničný sklad so zahraničnými zbraňami dopravenými Ukrajine členskými štátmi NATO, vrátane húfnic M777 kalibru 155 mm,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Ukrajina v utorok oznámila, že dostala len desať percent zbraní, ktoré žiadala od Západu na zabránenie postupu ruskej armády.

13:26 Zelenskyj prehovoril k poslancom českého parlamentu, odkázal na slová Havla

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil v stredu na diaľku s prejavom k poslancom českého parlamentu. Pripomenul vetu „Sme s vami, buďte s nami“, známu z okupácie Československa v roku 1968. Zelenskyj sa poďakoval Čechom za pomoc a zároveň varoval, že agresia na Ukrajine je len prvým krokom, ktorý má Rusku otvoriť cestu do Európy.

Zelenskyj v úvode pripomenul udalosti z roku 1968, keď Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy. Veta „Sme s vami, buďte s nami!“ má podľa neho význam aj pre ukrajinský ľud bojujúci za svoju slobodu. Čechom sa poďakoval za štedrú pomoc, ktorou podľa neho podporili aj sami seba. Vyzdvihol, že Česká republika dodala Ukrajine zbrane vtedy, keď to bolo najviac potrebné. Zdôraznil však, že podpora by mala trvať až dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí.

Volodymyr Zelenskyj vystupuje prostredníctvom videokonferencie v parlamente v Prahe. Foto: TASR/AP

13:13 Moskva možno chce vymazať Ukrajinu z mapy sveta, naznačil exprezident Medvedev

Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev naznačil, že Rusko má pravdepodobne záujem o zničenie Ukrajiny. V príspevku na Telegrame napísal, že Ukrajina chce získať skvapalnený zemný plyn od svojich „zámorských pánov“ so splatnosťou do dvoch rokov.

„Ale je tu otázka. Kto povedal, že o dva roky bude Ukrajina vôbec existovať na mape sveta?“ napísal ďalej. Medvedev, ktorý je tiež bývalým prezidentom a premiérom, od začiatku vojny predviedol viacero tvrdých vyhlásení na adresu Ukrajiny a Západu.

13:05 Ukrajinskí vojaci bojovali aj tesne pred uplynutím ruského ultimáta

Ukrajina nepreukázala žiadne náznaky, že by uposlúchla ruské ultimátum, aby sa jej jednotky v meste Severodoneck na východe krajiny v stredu ráno vzdali. Správu priniesla agentúra Reuters.

Rusko vyzvalo ukrajinské jednotky nachádzajúce sa v chemickej továrni Azot, aby „zastavili nezmyselný odpor“ a od stredajšieho rána zložili zbrane. Podľa Ukrajiny sa pritom v Azote nachádzajú okrem vojakov aj civilisti, ktorých Rusko prisľúbilo v stredu evakuovať cez humanitárne koridory. „Je to čoraz ťažšie, no naša armáda zadržiava nepriateľa naraz v troch smeroch,“ uviedol Serhij Hajdaj, gubernátor Luhanskej oblasti, v ktorej sa Severodoneck nachádza. Hajdaj zverejnil túto informáciu na sociálnej sieti pred 8.00 h miestneho času. Práve o tomto čase malo uplynúť ruské ultimátum.

„Bránia Severodoneck a nedovolia (ruským vojakom) postupovať smerom k Lysyčansku,“ uviedol Hajdaj v súvislosti s mestom, ktoré od Severodonecka oddeľuje iba rieka. „Bez ohľadu na to sú však Rusi blízko, obyvatelia trpia a domy sú ničené,“ dodal gubernátor.

12:23 Macron v Rumunsku: Spravíme všetko pre zastavenie ruskej vojenskej sily

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho spolupracovníci budú musieť v nejakom bode rokovať s Ruskom v rámci snáh o ukončenie vojny. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu po návšteve vojenskej základe v Rumunsku, na ktorej sú umiestnené spojenecké jednotky NATO.

Ukrajina a spojenecké krajiny východnej Európy kritizovali francúzskeho lídra za dvojzmyselnú podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom. Macron však počas návštevy Rumunska, kam pricestoval v utorok, podľa agentúry Reuters sprísnil svoju rétoriku voči Rusku. „Spravíme všetko pre to, aby sme sme zastavili ruské vojenské sily, aby sme pomohli Ukrajincom a ich armáde a aby pokračovali rokovania,“ uviedol Macron. „V dohľadnej budúcnosti musíme chrániť, odrádzať a byť prítomní,“ zdôraznil.

Rumunský prezident Klaus Iohannis (vpravo) počas spoločnej tlačovej konferencie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom po ich stretnutí na leteckej základni Mihaila Kogalniceanua pri rumunskom pobrežnom meste Constanta. Foto: TASR/AP

„My, Európska únia, musíme vyslať jasné politické znamenie Ukrajine a ukrajinskému ľudu, ktorý už niekoľko mesiacov hrdinsky vzdoruje,“ cituje Macrona agentúra AFP. Francúzsky prezident dodal, že je potrebné začať s Ukrajinou diskusiu „nového charakteru“, ktorá bude zahŕňať vojenské vybavenie, financovanie a odblokovanie dodávok ukrajinského obilia.

12:13 Rusko oznámilo, že plánuje evakuovať civilistov z továrne v Severodonecku

Rusko oznámilo, že v stredu evakuuje civilistov ukrývajúcich sa v chemickej továrni Azot v meste Severodoneck na východe Ukrajiny, zničenom ruskými silami. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

V chemickej továrni sa skrýva okolo 500 civilistov spolu s ukrajinskými bojovníkmi brániacimi túto poslednú baštu odporu v meste pred ruskými silami. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že evakuovaných civilistov prevezie do tej časti Luhanskej oblasti (na východe Ukrajiny), ktorú ovládajú promoskovskí separatisti.

11:06 Čakáme na rozhodnutie o dodávkach zbraní, tvrdí Zelenského poradca

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak uviedol, že jeho krajania netrpezlivo čakajú na „rozhodnutie“ týkajúce sa dodávok zbraní Ukrajine. Práve v tento deň sa koná v Bruseli zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany, ktorí sa majú stretnúť aj s ukrajinskými partnermi v rámci kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, pripomenul portál americkej televízie CNN.

„Pomer delostreleckých systémov Ruska a Ukrajiny v niektorých oblastiach je: desať k jednému,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Frontová línia je dlhá tisíc kilometrov. Denne dostávam od našich obrancov odkaz: „’Držíme sa, len povedzte: kedy máme čakať zbrane? Ja kladiem túto otázku účastníkom ramsteinského formátu. Brusel, čakáme na rozhodnutie.“

Ako píše CNN, Spojené štáty tiež očakávajú, že v stredu v Bruseli na dôležitom stretnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, známej aj ako ramsteinský formát, budú oznámené ďalšie balíky zbraní a vojenského vybavenia pre Ukrajinu napadnutú Ruskom. Túto skupinu tvorí takmer 50 krajín.

09:48 Ukrajinské sily odrazili pokusy o útoky na mestá v Donbase

Ukrajinská armáda tvrdí, že úspešne odrazila pokusy ruských síl zaútočiť na jej pozície v mestách Severodoneck a Toškivka na východe Ukrajiny. Boje tam však pokračujú, uviedol generálny štáb ukrajinských síl. Ruská armáda použila mínomety, delostrelectvo a salvové raketové systémy na ostreľovanie niekoľkých populačných centier v oblasti Severodonecka vrátane spomenutého mesta, Lysyčanska, Toškivky, Ustynivky, Borivského a Meťolkina. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

09:33 OSN varuje pred adopciami ukrajinských detí v Rusku

Ukrajinské deti nesmú byť v Rusku adoptované, do tejto krajiny boli totiž od začiatku invázie Moskvy na Ukrajine vo februári premiestnené tisíce detí a dospievajúcich, upozornila v utorok predstaviteľka OSN Afšán Chánová. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP. „Znovu opakujeme, aj Ruskej federácii, že počas núdzových situácií alebo bezprostredne po nich nesmú prebiehať adopcie,“ povedala novinárom Chánová, regionálna riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) pre Európu a strednú Áziu.

„Pokiaľ ide o deti, ktoré boli poslané (z Ukrajiny) do Ruska, úzko spolupracujeme s verejnými ochrancami práv a organizáciami na tom, aby sme zaistili čo najlepšie dokumentovanie a monitorovanie týchto prípadov,“ uviedla Chánová. Dodala, že k týmto deťom nemajú v súčasnosti žiadny prístup. OSN už začiatkom marca vyjadrila obavy z hrozby nútených adopcií ukrajinských detí, predovšetkým približne 91-tisíc detí, ktoré na začiatku vojny žili v inštitúciách alebo internátnych školách, pričom mnohé sa nachádzali na východe Ukrajiny.

06:20 Zelenskyj: Od bojov v Donbase bude závisieť ďalšie smerovanie vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer povedal, že obrana Donbasu je „životne dôležitá“. Práve výsledok tamojších bojov totiž podľa jeho slov určí, akým smerom sa bude vojna ďalej uberať.

„Vydržať na Donbase je rozhodujúce. Donbas je kľúčovým v určení toho, kto bude dominovať v nadchádzajúcich týždňoch,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom aplikácie Telegram vo svojom tradičnom večernom prejave k ukrajinskému ľudu. Zároveň však dodal, že ukrajinské sily, bohužiaľ, v Severodonecku a okolí utrpeli v intenzívnych bojoch „bolestné straty“.

03:56 Šéf NATO vyzval na dodanie ďalších ťažkých zbraní Ukrajine

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok večer povedal, že Ukrajina by mala dostať ďalšie ťažké zbrane, aby dokázala odolať ruskej agresii na východe krajiny. Šéf NATO sa tak vyjadril po tom, ako v Haagu absolvoval stretnutie s premiérmi šiestich krajín – Dánska, Belgicka, Rumunska, Poľska, Lotyšska a Holandska, ktoré sa konalo v rámci príprav madridského samitu NATO. Informovala o tom agentúra AFP.

UTOROK

21:02 Biden: USA a spojenci vybudujú na hraniciach s Ukrajinou obilné silá

Americký prezident Joe Biden v utorok predstavil plán západných spojencov na vybudovanie dočasných skladov v blízkosti hraníc s Ukrajinou na zabezpečenie vývozu obilia, ktorý Rusko znemožňuje blokádou ukrajinských čiernomorských prístavov.

Biden uviedol, že dôvodom na vybudovanie síl v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou je rozdiel v rozchode koľaje. Z týchto skladov sa bude obilie prevážať ďalej po železnici do Európy a následne na svetový trh, dodal. Upozornil však, že vybudovanie novej infraštruktúry nejaký čas potrvá.

20:21 Maľarová: Ukrajina dostala len desať percent zbraní, o ktoré žiadala Západ

Ukrajina dostala dosiaľ len desať percent z množstva zbraní, o ktoré požiadala západné krajiny na obranu pred ruskou ofenzívou. V utorok to uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„Z toho, čo sme povedali, že potrebujeme, sme dostali iba okolo desať percent,“ uviedla Maľarová v televízii s tým, že Západ by mal dodávky zbraní urýchliť. V tejto súvislosti vyzvala na „jasný časový rámec“ a upozornila, že akékoľvek meškanie prisľúbených dodávok predstavuje riziko, že ruské sily obsadia ďalšie časti ukrajinského územia.

„Nemôžeme čakať veľmi dlho, pretože situácia je veľmi komplikovaná,“ povedala ohľadom postupu ruskej armády v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva sa tam pokúša ovládnuť územie celej Luhanskej oblasti.

„Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Ukrajina snaží, bez ohľadu na to, aká profesionálna je naša armáda, bez pomoci západných partnerov túto vojnu nevyhráme,“ varovala Maľarová.

18:39 Pentagón: Putin chce zrejme dobyť veľkú časť Ukrajiny, alebo celé jej územie

Ruský prezident Vladimir Putin chce pravdepodobne stále dobyť veľkú časť Ukrajiny, alebo celé jej územie. V utorok to uviedol námestník amerického ministra obrany Colin Kahl.

„Stále si myslím, že (Putin) plánuje získať významnú časť Ukrajiny, ak nie celú Ukrajinu. Nemyslím si však, že by tieto ciele mohol dosiahnuť,“ uviedol Kahl s tým, že Rusko na dosiahnutie takýchto veľkých vojenských cieľov nemá dostatočné kapacity.

Americký minister obrany Lloyd Austin. Foto: TASR/AP

16:26 Pri ostreľovaní pohraničného mesta Klincy utrpelo zranenia šesť ľudí

Šesť ľudí utrpelo zranenia pri utorkovom ostreľovaní ruského mesta Klincy, ktoré sa nachádza zhruba 50 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Oznámil to gubernátor ruskej Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz, Správu publikovala agentúra Reuters.

„Všetci zranení boli prevezení do miestnej nemocnice a ich stav je stabilizovaný,“ napísal Bogomaz v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Všetci postihnutí majú údajne zranenia od šrapnelov. Agentúra Reuters uviedla, že tieto tvrdenia zatiaľ nedokázala nezávisle overiť. Obyvatelia mesta Klincy na sociálnych sieťach zdieľali zábery ruského vrtuľníka krúžiaceho nad mestom a uviedli, že došlo k výpadku elektriny a vody.

15:41 Rusko v stredu údajne umožní evakuáciu civilistov z továrne v Severodonecku

Ruská armáda oznámila, že v stredu otvorí humanitárny koridor na evakuáciu stoviek civilistov, ktorí sa ukrývajú v chemickej továrni Azot vo východoukrajinskom meste Severodoneck. Správu publikovala agentúra AFP.

„Riadiac sa princípmi ľudskosti sú ruské ozbrojené sily a útvary (samozvanej proruskej) Luhanskej ľudovej republiky pripravené zorganizovať humanitárnu operáciu na evakuáciu civilistov,“ uviedlo v utorok ministerstvo obrany v Moskve.

14:19 Zelenskyj vyzval nemeckého kancelára na prejavenie jasnej podpory Kyjevu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby prejavil jasnú podporu Ukrajine. V rozhovore pre nemeckého vysielateľa ZDF Zelenskyj povedal, že Nemecko by sa nemalo snažiť o rovnováhu medzi svojimi záujmami na Ukrajine a vzťahom s Ruskom. Informuje o tom portál bbc.com.

„Potrebujeme od kancelára Scholza istotu, že Nemecko podporuje Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj. „On a jeho vláda sa musia rozhodnúť: nemôže byť kompromis medzi Ukrajinou a vzťahmi s Ruskom,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Podľa dohadov by Scholz mohol koncom tohto týždňa prvý raz od začiatku ruskej vojny navštíviť Kyjev.

14:01 Separatisti si vypočujú reakciu Londýna týkajúcu sa odsúdených Britov, uvádza Kremeľ

Kremeľ v utorok uviedol, že si je „istý“, že by lídri proruských separatistov v Donbase na východe Ukrajiny boli ochotní vypočuť si reakciu Británie týkajúcu sa osudu dvoch britských občanov, ktorí boli odsúdení na smrť, pretože bojovali na Ukrajine. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii novinárom povedal, že Londýn v súvislosti s odsúdenými Britmi Moskvu nekontaktoval.

Peskov ďalej uviedol, že Británia by mala o tejto záležitosti hovoriť so separatickými úradmi v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR), v ktorej sa britskí občania Aiden Aslin a Shaun Pinner postavili pred súd za to, že bojovali v ukrajinskej armáde. Hovorca však zároveň podľa agentúry AFP naznačil, že Rusko by mohlo tejto záležitosti taktiež venovať pozornosť. „Samozrejme, všetko závisí od reakcie Londýna. Som si istý, že ruská strana je pripravená ju zvážiť,“ uviedol Peskov.

Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP

13:46 Rusko obmedzuje dodávky plynu cez Nord Stream

Ruský energetický gigant Gazprom v utorok oznámil, že zníži denné dodávky plynu cez plynovod Nord Stream do Nemecka z dôvodu „opravy“ kompresorových jednotiek nemeckej spoločnosti Siemens. Informuje o tom AFP.

„Dodávky plynu cez plynovod Nord Stream je možné v súčasnosti zabezpečiť v objeme do 100 miliónov kubických metrov denne,“ uviedol Gazprom vo vyhlásení na ruskej sociálnej sieti Telegram s tým, že predpokladaný denný objem je 167 miliónov kubických metrov.

10:49 Evakuácia civilistov zo Severodonecka pokračuje

Ukrajinské úrady pokračujú v evakuácii civilistov zo Severodonecka počas každého utíšenia „extrémne eskalovaného“ boja o kontrolu nad týmto východoukrajinským mestom. Posledný z troch hlavných mostov zo Severodonecka bol podľa šéfa regionálnej vojenskej správy už v pondelok neprejazdný, ale úrady uviedli, že stále majú cesty na príchod do mesta a odchod z neho. Informuje o tom portál cnn.com.

„Cesty spojenia s mestom sú dosť ťažké, ale existujú,“ povedal pre ukrajinskú televíziu šéf vojenskej správy Severodonecka Oleksandr Strjuk. Konštatoval, že evakuácia sa realizuje „každú minútu, keď je tu pokoj alebo existuje možnosť prepravy“. Strjuk dodal, že viac ako 500 civilistov sa stále ukrýva v chemickom závode Azot.

09:29 Rusko po prvý raz za niekoľko týždňov postúpilo v Charkovskej oblasti, tvrdia britské zdroje

Ruská armáda pravdepodobne po prvý raz v priebehu niekoľkých týždňov dosiahla malý pokrok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britské ministerstvo obrany, podľa ktorého hlavnou snahou Moskvy zostáva útok na Severodoneck v Donbase.

Podľa Britov zvýšili Rusi rozpočet na obranu o 20 percent, čo umožní mobilizáciu tamojšej obrannej priemyselnej základne. Toto odvetvie však môže mať problémy so splnením požiadaviek ruskej armády, čiastočne pre vplyv sankcií a nedostatok odborných znalostí.

08:30 Putin odvolal Natalju Poklonskú

Bývala krymská prokurátorka Natalja Poklonská podľa ruských médií prišla o funkciu zástupkyne šéfa federálnej agentúry pre spoluprácu s krajanmi Rossotrudničestvo. Poklonskú, ktorá sa stala symbolom ruskej anexie Krymu, z jej pozície odvolal ruský prezident Vladimir Putin. K jeho rozhodnutiu uviedla, že prácu mení za novú, ale nekonkretizovala akú. Putin ju pritom dosadil do funkcie na začiatku februára, informuje portál Newsweek.

Poklonskej meno sa začalo skloňovať v súvislosti s kritikou vojny na Ukrajine. Odmieta, aby Rusko bombardovalo Kyjev a ďalšie mestá. Okrem iného písmeno Z označila za symbol zármutku pre oba národy. „Písmeno Z stelesňuje tragédiu a hore ako pre Rusko, tak pre Ukrajinu. Prečo? Pretože umierajú aj ruskí vojaci, Rusi, a ich rodičia dostávajú rôzne správy. To je bieda,“ znie časť z Poklonskej ostro sledovaného apríslového prejavu.

08:18 Minister: Ukrajina prišla v dôsledku vojny o štvrtinu osiatej plochy

Počet obrobených polí na Ukrajine klesol od začiatku ruskej vojenskej invázie o štvrtinu, povedal v pondelok v Kyjeve novinárom námestník ukrajinského ministra poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Vysockyj zároveň predpovedal, že tohtoročná úroda bude postačujúca pre domáce potreby predovšetkým z dôvodu poklesu dopytu, keďže množstvo obyvateľov z krajiny ušlo pred vojnou.

03:04 Zelenskyj: Bitka o Donbas je „jednou z najbrutálnejších v Európe a za Európu“

Bitka o región Donbas na východe Ukrajiny „sa určite do histórie vojen zapíše ako jedna z najbrutálnejších bitiek v Európe a za Európu“, vyhlásil v pondelok v nočnom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj v príhovore povedal, že Ukrajinci čelia „výraznej prevahe Rusov v množstve výzbroje – a predovšetkým  v množstve delostreleckých systémov“.

„Cena, ktorú v tejto bitke platíme, je veľmi vysoká. Je jednoducho strašná. A dennodenne svojich partnerov upozorňujeme na fakt, že iba dostatočné množstvo moderného delostrelectva doručeného Ukrajine zaistí našu prevahu a potom aj koniec ruského mučenia ukrajinského Donbasu,“ dodal ukrajinský líder.

Zelenskyj informoval, že v pondelok bol pri ruskom ostreľovaní v bitke o Lysyčansk zabitý chlapec. Vyhlásil: „Takto to je: aj šesťročný chlapec na Moskovskej ulici je, ako sa ukázalo, nebezpečný nepriateľ Ruskej federácie.“

PONDELOK

23:12 Zelenskyj vyzval Scholza, aby sa neobával Ruska a viac podporil Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii, a vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy. Zelenskyj sa takto vyjadril v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF, citoval ho aj portál britskej stanice Sky News. Scholz má pritom podľa špekulácií už vo štvrtok 16. júna podniknúť svoju prvú cestu do Kyjeva od začiatku vojny.

Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku. Zelenskyj v rozhovore pre ZDF povedal, že potrebuje od Scholza „istotu“, že Nemecko podporuje Ukrajinu. „Kancelár a jeho vláda sa musia rozhodnúť: nemôže existovať kompromis medzi Ukrajinou a vzťahmi s Ruskom,“ dodal ukrajinský prezident.

22:24 Neprejazdné sú už všetky mosty spájajúce Severodoneck a Lysyčansk

Všetky tri mosty spájajúce ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk sú v súčasnosti neprejazdné pre vozidlá. Oznámil to v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Informovala o tom americká televízia CNN.

Prvý z mostov zničili podľa Hajdaja ruské sily už koncom mája. Druhý most bol zničený počas uplynulého víkendu. Momentálne je podľa Hajdaja neprejazdný už aj tretí most. „Mosty umožnili prevážať aspoň nejaký humanitárny náklad… V súčasnosti je nemožné tieto mosty použiť,“ uviedol Hajdaj.

Zničenie mostov poskytuje podľa Hajdaja ruskej armáde ďalšiu výhodu. Gubernátor však tvrdí, že prístup k zbraniam a humanitárnym zásobám je „náročný, ale nie nemožný“. Hajdaj dodal, že cestovanie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom je aj naďalej možné, no z bezpečnostných príčin nemôže v tomto smere poskytnúť viac detailov.

21:30 Scholz: Nemecko chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku

Slovensko by mohlo poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú techniku. Nemecko jej chce dodať moderný systém protivzdušnej obrany a zároveň chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku. Po bilaterálnom rokovaní v Berlíne o tom na spoločnej tlačovej konferencii informovali slovenský premiér Eduard Heger a nemecký kancelár Olaf Scholz. Heger zároveň pozval kancelára na návštevu Slovenska.

Rokovania o dodávke vojenských systémov na Ukrajinu medzi SR a Nemeckom prebiehajú, ale šéfovia vlád zatiaľ viac konkretizovať nechceli. „Nemecko chce chrániť NATO, a preto sa snažíme byť prítomní v jeho východnej časti,“ povedal Scholz. Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Patriot Slovensku vníma kancelár ako dlhodobú pomoc. Ich prítomnosť nie je nijako časovo obmedzená, povedal. Heger v tejto súvislosti ocenil pomoc Nemecka pri obrane územia SR.

Eduard Heger a Olaf Scholz. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Predstavitelia krajín sa rozprávali aj o energetike a výstavbe nových LNG terminálov na prepravu skvapalneného plynu. Heger poukázal na to, že Slovensko je vnútrozemská krajina a preto potrebuje rozvíjať spoluprácu s inými krajinami na dovoze plynu. Nemecko podľa Scholza rozhodlo o výstavbe potrebnej infraštruktúry, aby mohlo loďami privážať skvapalnený plyn. „Práve takýmto krajinám (ako Slovensko), ktoré nemajú more, chceme pomôcť,“ poznamenal nemecký kancelár.

20:26 Poľsko žiada spojencov, aby mu pomohli nahradiť techniku, ktorú dalo Ukrajine

Poľsko žiada svojich spojencov, aby mu pomohli s nahradením vojenskej techniky, ktorú poskytlo Ukrajine, aby jej pomohlo v boji proti ruskej invázii. Uviedol to v pondelok poľský prezident Andrzej Duda. Ako informovala agentúra PAP, Duda na pondelkovom brífingu veliteľského štábu poľskej armády uviedol, že Poľsko je hlavným dodávateľom ťažkých zbraní Ukrajine – vrátane stoviek tankov, bojových vozidiel, delostrelectva, bezpilotných lietadiel a ručných protilietadlových odpaľovacích zariadení, ako aj státisícov kusov munície, náhradných dielov a ďalšieho vybavenia.

Duda vyslovil očakávanie, že výzbroj poľskej armády bude doplnená aj v rámci spojeneckých podporných mechanizmov. Ako zdôraznil, hrozba ruskej agresie na území členských krajín NATO sa zatiaľ nezmenšila. Dodal, že rozhodnutie Poľska o presune vojenskej techniky na Ukrajinu bolo prijaté ako rýchla reakcia na žiadosť Kyjeva. Ako spresnil, odhadované náklady na vojenskú pomoc pre Ukrajinu sú minimálne 1,7 miliardy dolárov.

18:54 V hrobe pri Buči našli sedem tiel, niektoré mali zviazané nohy a ruky

Ukrajinská polícia informovala v pondelok o náleze ďalšieho masového hrobu neďaleko ukrajinského mesta Buča v Kyjevskej oblasti. V hrobe ležalo sedem tiel.

Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval regionálny policajný veliteľ Andrij Nebytov, ktorý dodal, že viaceré z tiel mali zviazané ruky a nohy. „Sedem civilistov Rusi mučili a potom zbabelým spôsobom popravili guľkou do hlavy,“ uviedol Nebytov s tým, že „niekoľko obetí malo zviazané ruky a kolená“.

Spresnil, že tento hrob bol objavený v oblasti neďaleko obce Myrocke, ktorá leží asi desať kilometrov severozápadne od mesta Buča. Podľa jeho slov pracuje polícia na identifikácii obetí.

18:46 Stoltenberg: Švédsko pokročilo pri plnení požiadaviek Turecka

Švédsko podniklo dôležité kroky k splneniu turecký požiadaviek, ktorými Ankara podmieňuje schválenie švédskej žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Počas návštevy Švédska to v pondelok uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Uviedla to agentúra Reuters.

„Oceňujem, že Švédsko už začalo meniť svoju protiteroristickú legislatívu a že zabezpečí, aby právny rámec pre vývoz zbraní odrážal štatút členského štátu NATO s novými záväzkami voči spojencom,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii po boku švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej. Podľa jeho slov ide o dva dôležité kroky na vyriešenie obáv, ktoré má Turecko v súvislosti so vstupom Švédska do NATO.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Anderssonová povedala, že Švédsko už upravilo svoju protiteroristickú legislatívu a pracuje na jej ďalšom sprísňovaní. „Od 1. júla budeme mať ešte prísnejšiu legislatívu v oblasti boja proti terorizmu. Chceme, aby nevznikali žiadne otázky o tom, ako Švédsko vníma terorizmus a sme ochotní prispieť k boju proti terorizmu,“ uviedla švédska premiérka.

17:40 Rusi vypálili tri strely na Černihivskú oblasť

Ruské sily vypálili tri rakety na okres Pryluky v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, čo viedlo k evakuácii niektorých obyvateľov v obave z rozšírenia požiaru. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Evakuácia sa týka štyroch dedín v okrese Pryluky. Zatiaľ z oblasti nehlásia obete, no Černihivská oblasť už dlhšie nebola terčom pravidelného ruského ostreľovania.

17:15 Na ukončenie vojny potrebujeme paritu v počte ťažkých zbraní, tvrdí prezidentov poradca

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vyzval Západ, aby poslal Ukrajine ďalšie zbrane. Na sociálnych sieťach napísal, že Ukrajina potrebuje „paritu ťažkých zbraní“ s Ruskom, aby ukončila vojnu. Konkrétne ide o tisíc húfnic, päťsto tankov, tristo salvových raketometov, dvetisíc obrnených vozidel a tisíc dronov. Dodal, že rozhodnutie o počte zbraní odoslaných zo Západu sa očakáva v stredu, keď sa ministri obrany z celého sveta stretnú v sídle NATO v Bruseli. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ukrajinské sily utrpeli v Donbase na východe krajiny ťažké straty, keďže bojujú proti ruským silám so značnou nevýhodou v delostrelectve.

16:56 Macron vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu v časoch vojnovej ekonomiky

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na zvýšenie rozpočtových výdavkov na obranu ako reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu. Uviedol pritom, že po začiatku invázie z konca februára vstúpilo Francúzsko do vojnovej ekonomiky. Macron vyslovil predpoklad, že tento stav v ekonomike bude trvať ešte dlho.

Vyjadril sa takto na otvorení veľtrhu zbrojárskeho priemyslu Eurosatory, ktorý sa koná pri Paríži a je zameraný na oblasť pozemnej a leteckej obrany a bezpečnosti. Francúzsky prezident vo svojom prejave okrem iného zdôraznil, že Európa potrebuje „oveľa väčší obranný priemysel“, aby sa nemusela spoliehať na dodávateľov z iných krajín, pokiaľ ide o jej potreby v oblasti vojenského vybavenia, informovala agentúra AFP. Macron uviedol, že požiadal ministerstvo obrany a náčelníkov generálnych štábov ozbrojených síl, aby prispôsobili šesťročný rámcový plán obranných výdavkov do roku 2025 novej geopolitickej situácii – aby „prispôsobili prostriedky hrozbám“.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

16:36 Wikipédia sa odvolala voči verdiktu ruského súdu o odstránení článkov o vojne

Spoločnosť Wikimedia Foundation, ktorá vlastní internetový portál Wikipédia, sa odvolala voči rozhodnutiu moskovského súdu, podľa ktorého by mala odstrániť všetky informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. V pondelok o tom informoval Stephen LaPorte z Wkikimedia Foundation, píše agentúra Reuters.

Súd v Moskve nariadil spoločnosti Wikimedia zaplatiť pokutu vo výške päť miliónov rubľov (približne 84-tisíc eur) za to, že odmietla zo svojich stránok v ruskom jazyku odstrániť informácie o konflikte na Ukrajine vrátane článkov s názvom „Ruská invázia na Ukrajinu“, „Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajinu“ a „Masaker v Buči“. Argumentoval tým, že tieto údajné „dezinformácie“ na Wikipédii ohrozujú verejný poriadok v Rusku. „(Ruská) vláda sa zameriava na informácie, ktoré sú pre ľudí v čase krízy kľúčové,“ vyhlásil LaPorte. Zároveň súd vyzval, aby prehodnotil svoje rozhodnutie v prospech práva ruskej verejnosti na informácie a slobodné vyjadrenie názoru.

15:20 Zalužnyj: Ukrajina potrebuje delostrelecké systémy kalibru 155 mm

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj informoval, že frontová línia na Ukrajine sa v súčasnosti tiahne 2 450 kilometrov, pričom na 1 105 kilometroch sa vedú aktívne bojové operácie.

Zalužnyj to napísal v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook po rokovaní s americkým generálom Markom Milleym, predsedom Zboru náčelníkov štábov americkej armády. Ukrajinský generál informoval svojho kolegu o aktuálnej situácii, pričom zdôraznil, že ruská armáda sústredila svoje hlavné sily na severe Luhanskej oblasti. Hromadne tam používa delostrelectvo, pričom má – podľa Zalužného – „desaťnásobnú palebnú prevahu“ nad ukrajinskou armádou, ktorá však „napriek všetkému drží svoje pozície“.

13:30 Morawiecki: Milióny Poliakov sú pripravené brániť svoju vlasť, ak Rusko zaútočí

Štyridsať miliónov Poliakov je pripravených so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť v prípade, že by ju Rusko napadlo. Vyhlásil to poľský premiér Mateusz Morawiecki počas otvorenia strelnice v školskom komplexe v Sliezku, kde zároveň uviedol, že vojna na Ukrajine slúži ako pripomienka toho, že sloboda nie je večná a že predchádzajúce generácie za ňu museli bojovať. Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa Morawieckeho si ľudia musia uvedomiť, že z dôvodu „barbarského a nevyprovokovaného“ útoku Ruska na Ukrajinu sa obdobie mieru na dlhé roky skončilo. „Ak Rusku niekedy príde na um napadnúť Poľsko, tak Rusko a Kremeľ musia vedieť, že v Poľsku je 40 miliónov Poliakov, ktorí sú pripravení postaviť sa so zbraňou v ruke na obranu svojej vlasti,“ vyhlásil Morawiecki, pričom agentúra PAP pripomína, že Poľsko má len 38 miliónov obyvateľov.

Poľsky premiér ďalej uviedol, že jeho krajina strávila niekoľko storočí pod ruským jarmom. „Nechceme toto jarmo späť. Odmietame ich kolonializmus a imperializmus. Sme v slobodnej krajine a budeme za našu slobodu bojovať,“ vyhlásil Morawiecki. Podľa premiéra je pre posilnenie obranných schopností poľskej armády dôležitý počet vojakov a vybavenie. Morawiecki tiež uviedol, že parlament už pracuje na špeciálnom zákone, ktorý v nasledujúcich mesiacoch umožní regulovaný prístup k strelným zbraniam, a predstavil vládny plán na vybudovanie strelnice v každej samospráve.

12:10 Nemecká vláda odmietla potvrdiť, či Scholz vo štvrtok odcestuje na Ukrajinu

Hovorca nemeckej vlády odmietol v pondelok potvrdiť medializované správy o tom, že spolkový kancelár Olaf Scholz odcestuje vo štvrtok do Kyjeva spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim. Informuje o tom agentúra Reuters.

Spravodajský portál Focus s odvolaním sa na taliansky denník La Stampa uviedol, že spomínaní traja európski lídri plánujú vycestovať do Kyjeva tento štvrtok. Focus tak spresnil informáciu nemeckého denníka Bild am Sonntag, ktorý v nedeľu informoval, že títo lídri plánujú Kyjev navštíviť ešte pred summitom G7. Ten sa uskutoční na konci júna.

11:25 Počas prvých sto dní vojny Rusko globálne predalo palivá za 93 miliárd eur

Počas prvých sto dní vojny na Ukrajine Rusko za predaj fosílnych palív na globálnom trhu dosiahlo tržby v objeme 93 miliárd eur. Uviedlo to Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) sídliace v Helsinkách. Celkové tržby Ruska za predaj palív sú na vysokej úrovni napriek výraznému poklesu exportu v máji, ktorý bol výsledkom toho, že medzinárodné spoločenstvo sa snaží zredukovať závislosť od dovozu ruských fosílnych palív. Podľa správy CREA 61 percent ruského exportu fosílnych palív smerovalo do Európskej únie. Informuje o tom portál news.sky.com.

10:15 Ruské jednotky vytlačili ukrajinskú armádu z centra Severodonecka

Jednotky ukrajinskej armády boli vytlačené z centra mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde už týždne prebiehajú ťažké boje medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda na sociálnej sieti Facebook.

„Nepriateľ vykonal útočné operácie s pomocou delostrelectva v meste Severodoneck a čiastočne uspel, keď vytlačil naše jednotky z centra mesta,“ uviedla ukrajinská armáda.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj taktiež uviedol, že ruské jednotky dosiahli cez noc v Severodonecku „čiastočný úspech“. Podľa Hajdaja pritom Moskva „zhromažďuje stále viac vybavenia“, aby „obkľúčila“ Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk.

VIDEO: Ruskí vojaci na Ukrajine

09:00 Ruský expremiér Kasianov: Vojna na Ukrajine môže trvať až dva roky

Bývalý ruský premiér Michail Kasianov povedal, že vojna na Ukrajine by mohla trvať až dva roky. Takisto v rozhovore pre agentúru AFP vyjadril presvedčenie, že Rusko by sa mohlo vrátiť na cestu demokracie. Tento opozičný politik podľa AFP predpovedal, že vojna by mohla trvať až dva roky a je dôležité, aby zvíťazila Ukrajina. „Ak Ukrajina zlyhá, ďalšie budú na rade baltské krajiny,“ povedal. Výsledok vojny podľa jeho slov takisto rozhodne o budúcnosti Ruska.

Kasianov sa podľa svojich slov presvedčil o vážnosti úmyslu ruského prezidenta Vladimira Putina začať vojnu krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. „Keď som videl zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie (SCRF), uvedomil som si – áno, bude vojna,“ povedal Kasianov v rozhovore. Expremiérovi sa vtedy podľa jeho slov zdalo, že ruský prezident „nepremýšľa náležite“ a neuvedomuje si, čo sa deje. „Nie zo zdravotného hľadiska, ale z politického,“ povedal Kasianov a dodal, že doteraz poznal iného Putina.

Michail Kasianov. Foto: Wikimedia/Claude TRUONG-NGOC

08:32 Amnesty obvinila Rusko z páchania vojnových zločinov v Charkove

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International obvinila v pondelok Rusko z páchania vojnových zločinov v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny, kde podľa Amnesty použili ruskí vojaci pri útokoch kazetovú muníciu a spôsobili tak smrť stoviek ľudí. Správu priniesla agentúry AFP.

„V prípade opakovaného bombardovania obytných štvrtí v Charkove ide o bezhlavé útoky, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia stovky civilistov, čo znamená, že ide o vojnové zločiny,“ uviedla Amnesty v správe o situácii v druhom najväčšom ukrajinskom meste. Toto pritom podľa Amnesty platí nielen pre útoky kazetovou muníciou ale pre všetky útoky, pri ktorých boli použité neriadené strely a delostrelecké granáty.

„Pokračovanie používania takýchto nepresných výbušných zbraní v obytných oblastiach pri vedomí, že opakovane spôsobujú veľký počet obetí medzi civilistami, môžeme prirovnať k priamym útokom proti civilnému obyvateľstvu,“ uvádza organizácia ďalej v správe.

07:16 SIPRI: Počty jadrových zbraní vo svete zrejme prvýkrát od studenej vojny porastú

Celosvetový počet jadrových zbraní v najbližších rokoch podľa očakávaní porastie po prvý raz od konca studenej vojny. Nebezpečenstvo ich použitia je pritom najvyššie za celé desaťročia, uviedol v pondelok Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI).

Ruská invázia na Ukrajinu a západná podpora Kyjeva zvýšili napätie medzi deviatimi krajinami sveta, ktoré majú jadrové zbrane, píše sa tiež v správe SIPRI.

Hoci počet nukleárnych zbraní v období od januára 2021 do januára 2022 mierne klesol, podľa inštitútu môže prvýkrát za niekoľko desaťročí začať znovu rásť, ak jadrové veľmoci nepodniknú okamžité opatrenia.

„Všetky štáty s jadrovými zbraňami zvyšujú alebo modernizujú svoje arzenály a väčšina z nich zostruje nukleárnu rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich vojenských stratégiách,“ uviedol riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan. „Je to veľmi znepokojujúci trend,“ zdôraznil vo výročnej správe.

Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom s celkovo 5977 hlavicami, čo je o približne 550 viac, než majú Spojené štáty (5428). Obe krajiny vlastnia vyše 90 percent z nukleárnych hlavíc na svete.

07:49 Ruskí hackeri na stránkach televízií zverejnili výzvy proti vojne na Ukrajine

Neznámi hackeri zverejnili v nedeľu večer na webových stránkach ruských štátnych televízií výzvy zamerané proti vojne na Ukrajine. Uviedla to agentúra DPA. Na streamovacom portáli Smotrim.ru sa popri fotografiách, na ktorých bolo vidno skazu na Ukrajine, objavil nápis „Putin ničí Rusov a Ukrajincov! Zastavte vojnu“, ako informovali viacerí používatelia internetu.

Ruská štátna televízia neskôr pripustila hackerský útok na portál Smotrim.ru a na webovú stránku spravodajskej relácie Vesti. Takmer jednu hodinu bolo podľa nej na týchto stránkach vidieť „nepovolené obsahy s extrémistickými výzvami“.

06:25 Ukrajina: Zelenskyj znova žiadal dodanie systémov protiraketovej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu opätovne vyzval partnerov svojej krajiny, aby jej dodali moderné systémy protiraketovej obrany. Informovali o tom televízia Sky News a denník The Guardian.

„Dodávka takýchto systémov bola možná tento rok, minulý rok a dokonca ešte predtým. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore.

„Na túto otázku bolo už 2 606 kladných odpovedí vo forme rôznych ruských riadených striel, ktoré zasiahli ukrajinské mestá, naše mestá, naše dediny, v období od 24. februára,“ uviedol ukrajinský líder.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas tlačovej konferencie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leynovou 11. júna 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/AP

04:13 Ukrajina: Kličko pred možnou návštevou Scholza apeluje na ďalšiu podporu

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko má vysoké očakávania, pokiaľ ide o možnú návštevu nemeckého kancelára Olafa Scholza na Ukrajine. Scholz podľa správ plánuje ešte v júni spoločnú cestu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim.

„Od troch lídrov najdôležitejších krajín potrebujeme čo najskôr prísne podporné sankcie a zbrane,“ vyhlásil Kličko pre nemecký denník Bild, ktorý rozhovor s ním zverejnil v nedeľu večer. Politik v ňom zopakoval požiadavku na ďalšiu muníciu a modernú výzbroj.

00:49 Erdogan ohlásil ďalšie rozhovory s Putinom a Zelenským o vývoze obilia

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu oznámil, že bude viesť nové rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Týkať by sa mali koridoru na vývoz obilnín z Ukrajiny.

Západní i ruskí predstavitelia varujú pred globálnou potravinovou krízou v dôsledku vojny na Ukrajine. Kyjev a jeho spojenci obviňujú Rusko z blokovania vývozu obilnín z Ukrajiny, zatiaľ čo Moskva tvrdí, že je pripravená tento export umožniť cez čiernomorské prístavy, avšak vyžaduje si to podľa nej zrušenie sankcií voči Rusku.

Erdogan v nedeľu povedal, že rokovania o umožnení vývozu obilnín z Ukrajiny pokračujú. „A možno budúci týždeň budeme viesť rozhovory o tom, aké kroky podnikneme, na rokovaniach s pánmi Putinom a Zelenským,“ povedal na stretnutí s mladými ľuďmi v provincii Van na východe Turecka.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

NEDEĽA

23:02 Ruský Výbor proti mučeniu ukončil činnosť, odmietol označenie zahraničný agent

Šéf ruského Výboru proti mučeniu v nedeľu oznámil, že táto mimovládna organizácia ukončuje svoju činnosť. Odmieta totiž používať hanlivé označenie zahraničný agent vyžadované ruskými úradmi, informovala agentúra AFP.

„Nechceme pokračovať v práci s nálepkou ‚zahraniční agenti‘. Považujeme toto označenie za urážku a pošpinenie dobrého mena,“ napísal na sociálnej sieti telegram Sergej Babinec.

O rozpustení organizácie, ktorá roky upozorňovala na prípady zneužívania právomocí v radoch ruských bezpečnostných síl, podľa neho rozhodli v sobotu samotní jej členovia.

„Napriek očividnej dôležitosti našej misie sa ju (ruské) dlhé roky snažili vykresľovať ako podnecovanú zo zahraničia a škodlivú. Úrady tým vysielajú signál, že sa mučenie stáva, alebo sa už stalo, súčasťou vládnej politiky,“ uviedol šéf Výboru proti mučeniu, ktorý vyvíjal svoju činnosť v Rusku od roku 2000.

20:31 Agro: Ukrajinský vývoz obilia cez Poľsko a Rumunsko čelí problémom

Ukrajina vytvorila dve trasy cez Poľsko a Rumunsko na vývoz obilia a odvrátenie globálnej potravinovej krízy. Naráža však na prekážky, ktoré spomaľujú tento export. Uviedol to v nedeľu námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytro Senik.

Invázia ruskej armády na Ukrajinu zastavila vývoz obilia cez Čierne more. Na trhu je ho tak nedostatok a ceny prudko stúpajú, čo predstavuje hrozbu pre globálnu potravinovú bezpečnosť.      

Ukrajina je štvrtým najväčším vývozcom obilia na svete. Kyjev tvrdí, že na území, ktoré má pod kontrolou,  je uskladnených približne 30 miliónov ton obilia. Tie sa teraz snaží vyvážať po železnici, cestách a riekach.

18:23 Vodca DĽR: Na zmenu rozsudkov smrti voči Britom a Maročanovi nie je dôvod

Vodca proruských separatistov na východe Ukrajiny nevidí „nijaký dôvod“ na omilostenie či zmenu rozsudkov v prípade dvoch Britov a jedného Maročana, ktorých vo štvrtok odsúdili na trest smrti za účasť v bojoch na strane ukrajinskej armády.

Rozsudky boli vynesené v medzinárodne neuznanej Doneckej ľudovej republike (DĽR), ktorú na východe Ukrajiny vyhlásili separatisti podporovaní Kremľom.

„(Odsúdení) prišli na Ukrajinu, aby pre peniaze zabíjali civilistov. Nevidím preto nijaké predpoklady pre zmiernenie či úpravu trestu,“ povedal v nedeľu novinárom líder DĽR Denis Pušilin, ktorého citovala agentúra AFP. Rozsudky nad trojicou zajatcov označil za spravodlivé.

16:52 V Mariupole sa stále nachádzajú desiatky tiel zabitých vojakov

Telá desiatok ukrajinských vojakov, ktorí zahynuli počas obliehania oceliarní Azovstaľ príslušníkmi ruských inváznych vojsk, sa stále nachádzajú v prístavnom meste Mariupol. Uviedol to v nedeľu bývalý veliteľ jednotky špeciálneho určenia Azov Maksym Žorin.

Ako spresnil, počas poslednej výmeny bolo približne 220 tiel vojakov zabitých v oceliarňach Azovstaľ vrátených do Kyjeva, približne rovnaké množstvo tiel padlých však zostáva v Mariupole.

„Pokračujú rokovania o ďalších výmenách, aby boli všetky telá vrátené domov. Úplne všetky telá musia byť vrátené a na tomto budeme ďalej pracovať,“ vyhlásil Žorin vo videzázname na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram. Ako spresnil, tretina mŕtvych bola z pluku Azov, zatiaľ čo ostatní patrili k ukrajinskej pohraničnej stráži, námorníctvu a polícii.

Snímka oceliarní Azovstaľ. Foto: TASR/AP

16:23 V ruskej Brianskej oblasti sa diverzanti pokúsili vyhodiť do vzduchu časť ropovodu Družba

Neznámi diverzanti na potrubia ropovodu inštalovali tri improvizované výbušné zariadenia. Informovalo o tom ruské vydanie Baza.

Podľa ruských médií došlo v sobotu 11. júna pri obci Gulevka, 40 kilometrov od ukrajinských hraníc, k trom výbuchom.

Experti podľa agentúry dostali Baza signál o strate komunikácie s potrubným ventilom.

V dôsledku jedného z výbuchov sa poškodila rozvodňa s pohonnou jednotkou ventilového ropovodu a ďalšia vybuchla na mieste uloženia kábla.

Sabotáž vraj ropovod nepoškodila, výrazne však poškodila lokálne potrubie a rozvodne. Spoločnosť Transnefť potvrdila, že ropovod Družba funguje normálne a nedošlo k prerušeniu dodávok ropných produktov do krajín Európskej únie.

V apríly došlo v meste Briansk, asi 100 kilometrov od ukrajinských hraníc, k niekoľkým výbuchom, po ktorých vypukol požiar na území podniku Transnefť-Družba.

16:08 Ukrajina zriadila dva koridory na vývoz obilia, vedú cez Poľsko a Rumunsko

Ukrajine sa podarilo zriadiť dva koridory na vývoz obilia zo svojho územia vedúce cez Poľsko a Rumunsko, čo by malo pomôcť odvrátiť globálnu potravinovú krízu. Uviedol to v nedeľu námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytro Senik.

V súvislosti s týmito trasami však podľa jeho slov existujú určité prekážky, ktoré dodávky obilia spomaľujú, píše agentúra Reuters.

Senik povedal, že ruská invázia na Ukrajinu ohrozila globálnu potravinovú bezpečnosť, keďže zastavila vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. V svete to spôsobilo nedostatok potravín a v dôsledku toho aj prudko narastajúce ceny.

15:53 V bojoch na Ukrajine zahynul ďalší Brit

Bývalý britský vojak prišiel o život v bojoch s ruskými silami v ukrajinskom meste Severodoneck. TASR o tom informuje na základe nedeľňajších správ televízie Sky News a denníka Daily Mail, ktoré sa odvolávajú na jeho rodinu.

O smrti Jordana Gatleyho informoval jeho otec na Facebooku v sobotu. „Včera (10/06/22) sme dostali zdrvujúcu správu, že nášho syna Jordana zastrelili v meste Severodoneck na Ukrajine,“ napísal Dean Gatley, ktorý aj zverejnil fotografie svojho syna ako dieťaťa a vo vojenskej uniforme.

„Jordan a jeho tím boli takí hrdí na prácu, ktorú robili. Často mi hovoril, že misie, na ktoré sa chystajú, sú nebezpečné, ale nevyhnutné,“ dodal Dean Gatley, ktorý je veteránom britskej armády a slúžil v Afganistane.

Jordan Gatley odišiel z britskej armády tento rok v marci a krátko nato odletel na Ukrajinu, aby pomohol vycvičiť ukrajinských vojakov na boj proti ruskej armáde.

15:23 Rusko tvrdí, že zničilo veľký sklad zbraní z Európy a USA

Ruské jednotky riadenými strelami typu Kalibr zničili rozsiahly sklad zbraní zo Spojených štátov a Európy v ukrajinskej Ternopiľskej oblasti, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany.

Ruské sily tiež podľa vyhlásenia ministerstva, z ktorého citovala ruská agentúra Interfax, zostrelili tri ukrajinské stíhačky typu SU-25 neďaleko miest Doneck a Charkov.

Ruský rezort obrany spresnil, že pri útoku na mesto Čortkiv bol zničený „veľký sklad protitankových raketových systémov, systémov prenosnej protivzdušnej obrany a rakiet, ktoré kyjevskému režimu poskytli Spojené štáty a európske krajiny“.

Pri útoku na mesto Čortkiv utrpelo podľa tamojších predstaviteľov zranenia najmenej 22 ľudí, medzi nimi tri ženy a 12-ročné dieťa. Čortkiv mal pred ruskou inváziou približne 30 000 obyvateľov a nachádza sa zhruba 140 kilometrov severne od hraníc s Rumunskom a 200 kilometrov juhovýchodne od druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ľvov.

14:22 Zelenskyj: Ukrajinské jednotky vzdorujú očakávaniam a ďalej bránia Donbas

Nikto nevie, ako dlho bude vojna na Ukrajine trvať, ukrajinské jednotky však vzdorujú očakávaniam a bránia ruským silám v obsadení východnej časti krajiny, uviedol v noci na nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve vyhlásil, že je hrdý na ukrajinských obrancov, ktorým sa darí blokovať postup Rusov vo východnom priemyselnom regióne Donbas. Región hraničí s Ruskom a už osem rokov jeho veľkú časť ovládajú Moskvou podporovaní proruskí separatisti.

„Spomínate si, ako začiatkom mája v Rusku dúfali, že obsadia celý Donbas?“ uviedol ukrajinský prezident. „Už je 108. deň vojny, už je jún. Donbas vzdoruje,“ podotkol.

Podľa ukrajinských i ruských úradov pokračujú boje o malé priemyselné mesto Severodoneck, ktoré malo pred vojnou približne 100 000 obyvateľov. Severodoneck a neďaleký Lysyčansk sú poslednými väčšími územiami, ktoré ešte nie sú ovládané proruskými separatistami, pripomína AP.

12:27 Rusi sa podľa amerického vojenského inštitútu pripravujú na to, že vojna potrvá do októbra

Ruská armáda sa podľa odhadov ukrajinskej vojenskej rozviedky pripravuje na dlhšiu vojnu na Ukrajine. Plány ruských ozbrojených síl sa predĺžili o ďalších 120 dní – do októbra tohto roka, uviedli vojenskí experti amerického Inštitútu pre výskum vojny (ISW).

Ruská armáda bude naďalej upravovať svoje plány v závislosti od úspechu vo východoukrajinskom regióne Donbas, k čomu dochádza takmer na mesačnej báze, uviedli v sobotu večer miestneho času experti ISW s odvolaním sa na námestníka šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadima Sibického.

Informácie podľa odhadov ISW poukazujú na to, že Kremeľ neverí v rýchle dosiahnutie svojich cieľov na Ukrajine, cituje DPA. Ide pritom o pokus ruskej armády korigovať počiatočné nedostatky vojenskej ofenzívy na Ukrajine.

Ruská vlajka veje nad prístavom v Mariupole na Ukrajine, ktorý nedávno začal fungovať po ťažkých bojoch v nedeľu 12. júna 2022. FOTO TASR/AP

12:06 Ruský útok na ukrajinské mesto Čortkiv si vyžiadal najmenej 22 zranených

Najmenej 22 ľudí utrpelo zranenia po ruskom útoku na ukrajinské mesto Čortkiv, uviedli v nedeľu tamojšie úrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá pripomína, že ide o zriedkavý útok na územie na západe Ukrajiny.

Podľa gubernátora Ternopiľskej oblasti Volodymyra Truša došlo k útoku ešte v sobotu večer a na Čortkiv dopadli štyri riadené rakety, pričom každá z nich bola vystrelená z Čierneho mora. Strely čiastočne zničili vojenský objekt i niekoľko civilistami obývaných budov, uvádza agentúra Reuters.

Truš na sociálnej sieti Facebook dodal že všetkých 22 zranených hospitalizovali. Boli medzi nimi aj ženy a 12-ročné dieťa.

11:14 Nemecko: Prezident kritizoval exkancelára Schrödera za väzby s Ruskom

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier kritizoval bývalého kancelára Gerharda Schrödera pre jeho obchodné väzby s Ruskom. Množstvo z toho, čo Schröder urobil ako kancelár, bolo zatienené jeho ďalším správaním, povedal Steinmeier pre nedeľňajšie vydanie denníka Bild. Informovala o tom agentúra DPA.

Steinmeier v minulosti úzko spolupracoval so straníckym kolegom zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Schröderom a bol šéfom jeho kancelárie v rokoch 1999 – 2005.

Obaja sa považujú za architektov proruského postoja Nemecka, ktorý narazil na odpor po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

„Pätnásť rokov sme boli na rovnakej ceste, potom som však ďalších 17 rokov šiel na vlastnej politickej ceste bez neho. V tom období urobil Gerhard Schröder súkromné rozhodnutia, ktoré nás rozdelili,“ uviedol Steinmeier.

10:16 Poľsko: Od začiatku vojny na Ukrajine prišli do krajiny štyri milióny utečencov

Štyri milióny ľudí už prekročili poľsko-ukrajinské hranice od 24. februára, keď Rusko začalo vojenskú ofenzívu na Ukrajinu. Na sociálnej sieti Twitter to v nedeľu uviedla poľská pohraničná stráž. Informovala o tom agentúra PAP.

Vo vyhlásení pohraničnej stráže sa ďalej uvádza, že v sobotu bolo vykonaných zhruba 24 900 hraničných kontrol osôb, ktoré vstupovali z územia Ukrajiny do Poľska a v nedeľu do siedmej hodiny ráno bolo zaznamenaných 6800 príchodov.

Z Poľska na Ukrajinu v sobotu odišlo dovedna 28 000 osôb, spresnila poľská pohraničná stráž.

Ukrajinskí utečenci v Poľsku. Foto: TASR/AP

9:29 Ukrajina stále ovláda chemickú továreň v Severodonecku, tvrdí gubernátor Hajdaj

Kyjev stále ovláda priemyselný areál a chemickú továreň vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde sa pred neustálym ruským ostreľovaním skrývajú stovky civilistov, uviedol v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Ruskom podporovaní separatisti v sobotu uviedli, že v severodoneckej chemickej továrni Azot uviazlo aj 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.

Hajdaj predtým povedal, že ruské jednotky ovládajú väčšinu tohto malého priemyselného mesta. Ruské ostreľovanie podľa neho spôsobilo v miestnej chemickej továrni veľký požiar. Reuters pripomína, že v nedeľu stále nebolo bezprostredne jasné, či sa už požiar podarilo uhasiť.

Ruské médiá medzitým zo susednej Doneckej oblasti hlásili hustý dym, ktorý po explózii stúpal v meste Avdiivka, kde sa nachádza ďalšia chemická továreň, píše Reuters.

8:49 V Severodonecku na východe Ukrajiny naďalej pokračujú neľútostné boje

„Nikto nedokáže povedať, či a koľko obetí bolo za posledných 24 hodín v Severodonecku, kde pokračujú intenzívne boje,“ napísal dnes gubernátor východoukrajinskej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. „Ľudia boli neustále v krytoch, ale Rusi strieľajú na obytné oblasti celé hodiny a používajú ťažké delostrelectvo,“ uviedol Hajdaj. „Všetci sa teraz pravdepodobne chcú evakuovať, ale zatiaľ taká možnosť neexistuje,“ tvrdí.

6:55 Ukrajinská armáda dostala od Elona Muska satelitné komunikačné systémy

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že od zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti SpaceX Elona Muska dostalo nové satelitné komunikačné systémy Starlink, ktoré sú potrebné na vykonávanie špeciálnych misií.

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu na Twitteri uviedlo: „Multitasker @elonmusk zvláda nielen pracovať na prípravách misie na Mars, ale aj odovzdávať starlinky našej rozviedke, ktorá ich tak (veľmi) potrebuje pre svoje špeciálne misie“. Status ministerstva obrany súčasne obsahuje ubezpečenie, že „ukrajinská armáda bude chrániť slobodu na Zemi, aby mohla byť nastolená aj na Marse.“

00:30 V oblasti mesta Avdijivka, kde sa nachádza koksovňa, došlo k silnému výbuchu

Samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR), vyhlásená na východe Ukrajiny proruskými separatistami, v sobotu informovala o silnom výbuchu v oblasti mesta Avdijivka, kde sa nachádza chemický závod Koksochim. S odvolaním sa na agentúru RIA Novosti o tom priniesla správu agentúra Reuters. Avdijivka, ktorú v súčasnosti ovládajú ukrajinské jednotky, leží severne od mesta Doneck, obsadeného po rusky hovoriacimi separatistami, vysvetlil Reuters.

Agentúra RIA Novosti podľa Reuters zverejnila video, ktoré bolo podľa ruských zdrojov natočené z Donecka. V zázname vidieť veľký oblak dymu v tvare hríba stúpajúci z Avdijivky. Agentúre Reuters sa nepodarilo bezprostredne potvrdiť správu RIA ani pravosť videa.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.