11. júna, 12:13

Spamätajme sa, konzervatívci

Spamätajme sa, konzervatívciFoto: Gyimesi György/FB
György Gyimesi Poslanec NR SR.

Po parlamentných voľbách v roku 2020 nastala v liberálnych médiách panika. Novozložený parlament mal podľa nich byť „najkonzervatívnejším“ v histórii, ktorý ak nevráti Slovensko do stredoveku, tak ho minimálne priblíži k Poľsku, ktoré je v našich liberálnych médiách považované za odstrašujúci prípad, ako by krajina v Európe v roku 2022 nemala vyzerať.

To, ako nakoniec tento „najkonzervatívnejší“ parlament v histórii vyzerá, máme možnosť vidieť na schôdzach Národnej rady SR. Prvým debaklom bolo neschválenie zákona o pomoci tehotným ženám – v liberálnych médiách nesprávne onálepkovaný ako interrupčný zákon –, potom odstavenie poslankyne Hatrákovej od šance na zvolenie za detského ombudsmana. Naopak, za úspech sa dá pokladať schválenie prorodinného balíka, ktorý to však ešte nemá vyhraté, pretože veto prezidentky sa podľa kuloárnych informácií nebude prelamovať ľahko.

Konzervativizmus na Slovensku však nezlyháva len v parlamente, ale aj v spoločnosti ako takej. Spomenieme si na to, ako sa konzervatívna časť verejnosti a politických strán dokázala postaviť proti doslova dehumanizácii poslankýň Hatrákovej a Záborskej len preto, že obe sú veriace kresťanky? Nad odpoveďou nie je potrebné dlho premýšľať. Nijako! Až na pár výnimiek nastalo hrobové ticho. Spomenie si niekto na slová dvoch komentátorov z liberálneho denníka, ako chceli „zašiť“ speváčku Magušinovú (aby nemohla rodiť), pretože je veriaca a kresťanka? Aká bola naša reakcia? Okrem protestov aj snaha o alibi a rýchle zabudnutie.  

Priznajme si, že politické strany reprezentujúce konzervatívne hodnoty (tie skutočné) sú v súčasnosti v hlbokej defenzíve. No schválne, ktoré to vlastne sú? Sme rodina? Tak pol na pol. OĽaNO? Jeho problémom je, že mix liberálov, progresívcov, konzervatívcov a stredových kandidátov je ako mix, keď zmiešate čiernu a bielu farbu – vyjde vám sivá. Je to síce farba, ale nevýrazná. Potom tu máme KDH, o ktorom vieme, že má suverénne najvyššieho predsedu strany. A potom dlho dlho nič. Kedysi konzervatívne SMK (rovnako ako veľká časť Maďarov žijúcich na Slovenku) po zlúčení s Mostom-Híd do strany Aliancia už nemôže byť konzervatívne, preto napríklad podporili vešanie dúhových zástav na štátnych budovách a zároveň odmietli našu pomoc rodinám. Samostatnej SMK by sa to v živote nestalo. A tak konzervatívneho voliča oslovuje ľavicový (sic!) Smer a horribile dictu strana Republika.     

Na druhej strane máme síce počtom menšieho, ale o to viac motivovaného, dobre organizovaného a mimoriadne hlučného politického súpera, navyše výdatne podporovaného takzvanými „mienkotvornými“ médiami. Je to súper, ktorý má len jednu hodnotu: že žiadne hodnoty nemá. Filozofiou liberálov a progresívcov je podpora konzumu, globalizácie, odďaľovania zakladania rodín a materstva (pretože založenie rodiny uprednostňuje pred konzumom záväzok k rodine), negácia všetkého, čo je národné, a podpora všetkého, čo je pre nás tu v strednej Európe neprirodzené. K tomu, samozrejme, ešte patrí podpora globálnych mocností a tlak na stratu suverenity (veď načo je národná suverenita, keď nám všetko zabezpečí veľký brat).    

Musíme si úprimne priznať, že sme v defenzíve. Sme atomizovaní, nepočuť nás, lebo liberálny krik nás prehluší. Jediným východiskom je spájanie slušných konzervatívnych síl alebo ich spoločný postup.

Strašne nám tu chýba relevantná politická sila, ktorá si svoj vplyv založí na hodnotách. Tie nesmie meniť v čase a politickej realite všedných dní, a to ani vtedy, ak si to vyžaduje „vyšší princíp“. 

Máme dva roky. Spamätajme sa.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre politické strany a politických lídrov na uverejňovanie textov a stanovísk ich strany. Texty nevyjadrujú názor redakcie.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.