11. júna, 09:30

Nezabránil obsadeniu Francúzska, ale bránil jeho dušu

Nezabránil obsadeniu Francúzska, ale bránil jeho dušuFoto: wikimedia
Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

Z lekcie pohnutých životných osudov rusko-francúzskeho intelektuála a teológa Vladimíra Losského. Píše profesor Ľubomír Žák.

Tak ako v predchádzajúcich dňoch, aj vo štvrtok 13. júna 1940 sa Paríž zmietal už od skorého rána v neuveriteľnom virvare. Ulicami sa valili davy ľudí a inak to nevyzeralo ani v metre. Bolo vidieť rýchlo kráčajúce skupiny mužov vo francúzskych vojenských a žandárskych uniformách, ale hlavne ženy s deťmi. Mnohé tlačili kočík, v rukách niesli tašky, kufre a viaceré kráčali ohnuté pod váhou veľkých batohov. Preplnenými cestami sa predierali osobné a nákladné autá s pasažiermi a batožinami. Medzi nimi sa cikcakovito vinul dlhý had cyklistov, s bicyklami obloženými všetkým tým, čo bolo možné vziať z domu na poslednú chvíľu. Hlavne oblečenie a jedlo. Kto mohol, utekal pred blížiacim sa nemeckým vojskom. Podľa hlásenia rozhlasu malo obkľúčiť a obsadiť Paríž v priebehu niekoľkých hodín.

V utekajúcom dave kráčal aj Vladimír Lossky. Pred piatimi dňami oslávil svoje 37. narodeniny. Cestou pozoroval, ako si ľudia pomáhajú, úplne spontánne, bez jedného slova, s pocitom zdieľania spoločného osudu. Ako ho dav unášal južným smerom von z mesta, Losskému prebehlo mysľou, že toto nie je jeho prvý únik pred nepriateľom. Aj keď to, čo sa udialo v novembri roku 1922, malo iný nádych. Nešlo v pravom slova zmysle o útek, ale o násilné vyhostenie z vlasti na príkaz V. I. Lenina. Ako 19-ročný musel opustiť Rusko spolu s rodičmi, pretože revolučný režim nechcel viac tolerovať náboženské svetonázory jeho otca, známeho filozofa. Spolu s nimi museli nedobrovoľne opustiť vlasť mnohí iní akademici, vedci, ekonómovia a politici.

Losského rodina sa usadila v Prahe, ale Vladimír sa v Československu nezakorenil. V roku 1924 sa rozlúčil s rodičmi, aby sa presťahoval do Paríža. Tam, na Sorbonne, študoval dejiny stredoveku a stredovekú filozofiu. Tam si založil rodinu s milovanou Madeleine. A hlavne, tam sa z neho stal v priebehu pár rokov Francúz, milujúci svoju novú vlasť, jej obyvateľov, dejiny, kultúru a jazyk. A práve preto bol toho 13. júna na ceste z Paríža. Neutekal pred Nemcami, aby si zachránil holý život. Utekal, aby sa čo najskôr mohol dostať do kontaktu s najbližším francúzskym vojenským oddielom, s ktorým by mohol brániť Francúzsko. So zbraňou v ruke.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.