11. júna, 07:58

Reportérka Harkotová: Medzi Ukrajincami prevláda názor, že už zaplatili privysokú cenu na to, aby Rusom ustúpili

Reportérka Harkotová: Medzi Ukrajincami prevláda názor, že už zaplatili privysokú cenu na to, aby Rusom ustúpiliReportérka Stanislava Harkotová. Foto: Hugo Kollár

Na Ukrajinu chodieva už roky, ruská inváziu ju zastihla vo vlaku cestujúc do Kramatorska. Stanislava Harkotová sa nepovažuje za vojnovú reportérku, hovorí skôr o žurnalistike z krízových oblastí. V rozhovore opisuje, ako to vyzeralo na miestach, kam sa dostala spomedzi slovenských novinárov exkluzívne ako prvá. Ukrajinci sa podľa nej od anexie Krymu zmenili. Chcú rozuzlenie konfliktu s Ruskom a odmietajú ustúpiť, aj keď straty narastajú. Až teraz si podľa Harkotovej Slováci uvedomili, nakoľko sú im Ukrajinci podobní.

Na Ukrajinu cestovávate ako novinárka už do roku 2015. Čo vás viedlo k prvej ceste a čím vás zaujala? Bola to kultúrna blízkosť, keďže ste rusínskej národnosti, či skôr anexia Krymu a vojna v Donbase ako profesijné výzvy?

Je to paradox, pretože aj keď som vyrastala v tesnej blízkosti ukrajinskej hranice, ale až do Majdanu som sa Ukrajine novinársky nevenovala. Zlom nastal, keď som videla, čo sa deje počas revolúcie v centre Kyjeva. Viacerí sme si uvedomili, že je to dejinný zlom. Vtedy som ešte nehovorila po rusky ani po ukrajinsky.

Začiatkom roku 2015 na Slovensko prišli deti z Donbasu, z blízkosti frontovej línie. Chodili sem v rámci ozdravných výjazdov, aby boli aspoň na chvíľu mimo vojenského konfliktu a pozreli sa trochu na to, ako vyzerá život v EÚ. Vtedy som mala prvýkrát priamy kontakt s ľuďmi z Donbasu a veľmi sa ma to ľudsky dotklo. Povedala som si, že sa téme chcem venovať, začala som sa zaujímať o presídlencov, a tak som sa za nimi som sa vydala do Užhorodu.

Predtým som bola v Bosne a Kosove. Zhovárala som sa s ľuďmi, ktorí zažili vojnu roky dozadu. Ukrajinci hovorili o bojoch, ktoré zažili len pár mesiacov predtým.

Tento rok ste strávili na Ukrajine s prestávkami štyri mesiace, najviac spomedzi slovenských novinárov. Vojna vás zastihla počas cesty vlakom do ukrajinského mesta Kramatorsk. Aké boli vaše prvé reakcie a ako to vyzeralo v nočnom vlaku?

Ťažko to opísať, pre mňa to bolo, samozrejme, šok, ale zároveň som si uvedomovala, že tá vojna asi príde. Očakávala som nejaký ruský útok v Luhanskej, Doneckej oblasti, v Mariupole, kde sa už týždne pred inváziou skomplikovala bezpečnostná situácia. Preto som smerovala do Kramatorska, odkiaľ by sa v prípade útoku dalo ľahko evakuovať.

Kramatorsk je dôležitý železničný uzol na východe Ukrajiny.

Presne tak. Dopadlo to tak, že som sa zobudila nadránom na telefonát od kolegu, ktorý mi oznámil, že Rusi bombardujú Kyjev, Charkov, Mariupol… Nasledovala kaskáda telefonátov. Celému vlaku zvonili mobily, ľudia vychádzali z kupé, pýtali sa, čo sa deje, boli zmätení. Hoci som pokojnej povahy, prvé dve hodiny som bola v úplnom strese, báli sme sa veľkého frontálneho útoku Rusov v Donbase, ktorým sa separatisti predtým vyhrážali. Vystúpili sme radšej o stanicu skôr v Sloviansku.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.