Ak sú Nemci morálna veľmoc, som mladá blondína. Kaczyński žiada vojnové reparácie a chce búchať po stole

Jaroslaw Kaczyòski Jaroslaw Kaczynski. Foto: TASR/AP

Poľský líder Jarosław Kaczyński sa tento týždeň pohral s myšlienkou, že avizované masívne zbrojenie Nemecka smeruje proti jeho krajine a nie proti Rusku. Načal tiež otázku povojnových reparácií, ktoré by mal Berlín platiť Varšave. Kaczyński tvrdí, že v tejto problematike nastal čas buchnúť päsťou po stole.

Líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a podpredseda vlády Jarosław Kaczyński otvoril tento týždeň otázku reparácií za škody spôsobené v druhej svetovej vojne. Politik sa nazdáva, že Poľsko by malo Nemecko požiadať o odškodnenie oficiálnou cestou.

„Neodškodnili nás za druhú svetovú vojnu, ani nepotrestali mnohých páchateľov. Dokonca schválili legislatívu, ktorá fakticky udeľovala amnestiu za minulé krivdy,“ rozohnil sa Kaczyński počas návštevy mesta Sochaczew v rámci straníckeho turné.

Líder PiS ďalej ľuďom pripomenul, že Poliakov v Osvienčime odsúdili na smrť bez súdu, pričom tí, ktorí ich zavraždili, neboli nikdy súdení. Poznamenal, že Nemecko iným národom reparácie naopak zaplatilo.

„Prečo platili reparácie Francúzsku, prečo platili reparácie Židom? Čo sa týka Francúzov, Nemci im práve prestali platiť reparácie za prvú svetovú vojnu. Sme my Poliaci menej hodní? Mám pocit, že sa blíži chvíľa, kedy musíme požadovať tieto reparácie a musíme búchať päsťou do stola. Nemecko sa tvári ako morálna superveľmoc. Ak sú morálnou superveľmocou, potom som mladá, vysoká blondínka,“ povedal Kaczyński prítomnému davu.

Zbrojenie proti Poľsku?

Líder PiS učinil aj ďalšie rázne vyhlásenie na adresu svojho geografického suseda, keď podľa poľského webu Do Rzeczy povedal, že nie je jasné, či nemecké plány o prezbrojení smerujú proti Rusku alebo proti Poľsku, ktoré je tiež vyzbrojené. Faktom je, že Varšava disponuje mimoriadne kvalitnými ozbrojenými silami a hodlá do nich masívne investovať aj naďalej.

Pripomeňme, že Nemecko už niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu oznámilo, že do svojej obrany investuje dodatočných 100 miliárd eur. Pre vytvorenie zbrojného fondu s takýmto masívnym objemom muselo dokonca meniť ústavu. Médiá v súčasnosti píšu, že Nemecko bude mať po novom najväčšiu armádu v Európe.

Ako bilancuje portál Nato Aktual, takmer 41 miliárd eur chce Berlín investovať do nákupu stíhačiek Eurofighter a F-35. Okrem toho by mal začať budovať systémy včasného varovania, ktoré sa budú nachádzať vo vesmíre. Ďalších zhruba 20 miliárd by malo ísť na posilnenie námorníctva. Počíta sa s nákupmi nových fregat, korviet a ponoriek. Nemecko chce tiež investovať do zabezpečenej rádiovej komunikácie.

Už sme to tu mali

Kaczyński a jeho strana s témou reparácií neprichádza prvýkrát. Naopak, sú už akýmsi evergrínom. Jeden z najmocnejších mužov Poľska v roku 2017 povedal, že požadovať reparácie od Nemecka za jeho počínanie v 2. svetovej vojne je pre Varšavu vecou „cti“.

V septembri toho istého roka právni experti poľského parlamentu konštatovali, že Varšava má právo ich požadovať, hoci vtedajší poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski naznačil, že vznesenie takejto požiadavky bezprostredne nehrozí.

Poľsko tvrdí, že počas nacistickej nemeckej okupácie stratilo vyše 5 miliónov občanov a škody na majetku predstavovali v prepočte viac ako 46,6 miliardy eur. Počítajú sa sem straty v osídlených oblastiach, ale aj na dopravnej infraštruktúre či v poľnohospodárstve.

Berlín sa do toho nehrnie

Hovorkyňa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v roku 2017 v reakcii na polemiku o reparáciách uviedla: „Nemecko preberá zodpovednosť za druhú svetovú vojnu – tak z finančnej, morálnej, ako aj z politickej stránky. Zaplatili sme značné reparácie za vojnové škody, vrátane Poľska, a neustále vyplácame vysoké finančné kompenzácie za zločiny nacistov.“

V roku 1991 podpísalo Poľsko a Nemecko Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. Na jej základe vyplatili Nemci Poliakom 500 miliónov vtedajších mariek na obnovu Varšavy a asi dve miliardy mariek pre poľské obete koncentračných táborov, čím sa mali Poliaci podľa časti expertov nárokov implicitne vzdať. Poľská vláda po vstupe do EÚ v roku 2004 potvrdila, že o reparácie žiadať nebude.


Ďalšie články