Matovičove politické obete

Pamätáte si ešte na tú fotku? Po zverejnení predvolebného videa z Cypru, kde posielal Igor Matovič Jaroslava Haščáka do basy a sľuboval, že v nemocniciach nemusí zbytočne zomierať 5-tisíc ľudí ročne. Aj po videu z Nice, kde sľuboval, že zabaví majetok Počiatkovi, Stromčekovi a podobným, krajina uverila, že dokáže poraziť Smer.

Ako dnes vie celá republika, poraziť Smer a vládnuť sú dve dosť odlišné veci. Najlepšie to zistili Matovičovi najbližší, tí, ktorí mu uverili najviac.

Matovič totiž dokáže ešte niečo. Vládne spôsobom, ktorý politicky likviduje jeho najbližších.

Najnovším príkladom, alebo skôr ešte stále otázkou, je, samozrejme, vzťah Matoviča s Hegerom. Zvlášť to platí po obvinení Mareka Kaňku, šéfa Tiposu.

Nie je to čierno-biely vzťah, Heger nie je ten rozprávkovo dobrý a Matovič zlý. Eduard Heger je biedny premiér, najslabší je v tom, kde mal byť najlepší – v jeho zásadách. Keď posledné dni sledujeme spor o Slovnaft a ruskú ropu, človek si s hanbou uvedomí, že keby Slovnaft nevlastnili Maďari, tak naša politická elita by ho snáď nechala aj skrachovať. Toľko nekompetentnosti a straty súdnosti, to sa v inej európskej krajine len tak nevidí. Heger si poľahky osvojuje cudzí cieľ za svoj vlastný, platí to pri EÚ aj pri liberáloch a ich agende.

Témou tohto článku je však niečo iné. Heger by nebol tam, kde je, keby nebolo Matoviča. Už celé týždne a mesiace si ale musí klásť otázky, či práve kvôli nemu nedopadne mizerne. Alebo ešte horšie.

Varovných príkladov okolo je viac.

Zrejme najväčším je Marek Krajčí, minister zdravotníctva, ktorý musel odstúpiť len kvôli Matovičovi. Sám chybu nespravil, zaplatil za spojenectvo s Matovičom a Matovičov prístup ku covidu a k lockdownom. Čo má z toho, že sa s ním potom lúčil so slzami v očiach? Že ho nazval najlepším ministrom? Nič. Dokonca ani to, na čom sa dohodli, že sa stane šéfom zdravotníckeho výboru parlamentu. Marek Krajčí je chodiaca politická obeť Igora Matoviča.

Ďalším a čerstvým príkladom sú dvaja politici s voľnejším vzťahom k predsedovi OĽaNO. Tým prvým je Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, a Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Matovičov balíček pomoci pre rodiny je dobrá téma. Rodiny si pomoc zaslúžia, aj keď presadenie a financovanie balíčka malo a má vyzerať inak. Zápas za rodinnú politiku ale má zmysel.

Lenže, všimnite si jeho obete. Minister sociálnych vecí a rodiny v celej debate v podstate neexistuje. Matovič ho vymazal. Krajniak nepochybne pomoc rodinám víta, určite bol účastný debát, ale politicky nemá z agendy ani bod. Pritom sa stačilo podeliť.

Anna Záborská je to isté v bledoružovom. K agende sa nahlas prihlásila, balíček podporuje ako vlastnú agendu. Lenže ani to tak nie je, aspoň nie pre voliča. Ten predsa vidí, ako sa darí agende, ktorú navrhne Záborská (napríklad aj koľko nedostane hlasov v OĽaNO), a keď niečo navrhne Matovič. Ak z tejto témy budú nejaké body, o čom tiež netreba mať veľké oči, pre Záborskú to nebude nič.

A to je posledná vec.

Matovič sa pustil do veľkej témy, veľkej polarizácia. Celé by to aj malo veľký zmysel, keby sa vedel dohodnúť. Keby vedel nájsť rozumný kompromis. Zvoliť rozumný jazyk. Bolo by to menej o ňom a viac o tých rodinách. Lenže to nejde.

Naopak, Matovič sa cíti ako Noe, ktorý chce na palubu zobrať tých, ktorým chce akože pomôcť a zachrániť ich. To je ponuka pre KDH a azda aj Za ľudí a KÚ. Zjednotiť kresťanov. Za rodinu. A proti liberálom.

Nechajme teraz bokom, že KDH už dávno nie je alternatívou k jeho politike, nevie zaujať, nevie sa presadiť, nevie byť – prepytujem – KDH. Preto je čoraz viac sympatické bývalým voličom aj kádrom SDKÚ. V podstate sa stáva tým, čo chcel vždy Ivan Šimko, tomu zodpovedajú aj ich problémy.

S Matovičom z toho nevyriešia nič. Ale osudová otázka pre stranu Milana Majerského je úplne iná.

Pozrite sa ešte raz na tú fotku. S Matovičom sa jeho najbližší dusia. Tak vyzerá problém kresťanov v politike, ročník 2022.