Neurobme s Čínou rovnakú chybu ako s Ruskom, varuje známy ekonóm

Západ by sa mal v súvislosti s Čínou vyhýbať podobnej chybe, akou bola energetická závislosť Európy od Ruska, upozornil ekonóm Inštitútu medzinárodných financií. Narážal pritom na historicky najvyššie čísla čínskeho exportu smerom do západných krajín, ktorý v máji medziročne astronomicky vzrástol o skoro 17 percent. Takmer tretina tovaru z ríše stredu ide práve do európskych krajín a USA. Do Číny prúdi zasa stále viac ruskej ropy, hodnota importu počas minulého mesiaca z Ruska sa oproti minulému roku zdvojnásobila.

Čínsky májový vývoz prekonal všetky očakávania. Vývoz tovarov z Číny v tomto mesiaci medziročne vzrástol o 16,9 percenta, pričom odhady ekonómov sa pohybovali na úrovni ôsmich percent. Pod prudký nárast sa zrejme podpísalo hlavne uvoľnenie covidových opatrení v Šanghaji, ktorý je najväčším čínskym prístavom.

Veľká časť čínskeho exportu pritom putuje do západných krajín. Ešte v roku 2020 mierilo do USA približne 16,5 percenta celkového čínskeho exportu a do krajín EÚ okolo 19 percent.

Z pohľadu Únie predstavoval tovar dovezený od tohto ázijského giganta 22,4 percenta celkového importu v roku 2021. Podobne sú na tom aj Spojené štáty, ktoré v roku 2021 dovážali 19 percent komodít z Číny. Pre porovnanie, import z Ruska do krajín EÚ tvoril v roku 2021 „iba“ 7,5 percenta.

Čína ako spoľahlivý obchodný partner?

Práve úzka naviazanosť západných ekonomík na čínske komodity a tovar trápi aj Robina Brooksa, hlavného ekonóma Inštitútu medzinárodných financií. Ten na svojom Twitteri trefne poznamenal, že zatiaľ čo sú všetci zaneprázdnení vyhlasovaním, aké hlúpe bolo obchodovať s Ruskom, presne to isté robia viac ako kedykoľvek predtým s Čínou.

China’s Q1 ’22 trade surplus (black) is literally off the charts, after record surpluses in 2021 (red) & 2020 (blue). So while we’re all busy proclaiming how foolish it was to trade with Russia hoping for positive change, we’re doing exactly that – more so than ever – with China. pic.twitter.com/Ob6FIIpN4Q

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) June 8, 2022

Táto krajina s ambíciou stať sa novým svetovým hegemónom má pritom vlastné záujmy a vie sa za ne postaviť, čo tiež ukázala, keď sa odmietla zúčastniť na sankciách voči Rusku. To, že si ide svojím vlastným smerom, ukazuje aj tok tovarov z Ruska do Číny. Ten bol v máji 2022 dvojnásobný oproti minuloročným májovým hodnotám, pričom to má na svedomí hlavne lacnejšia ruská ropa, ktorú nenakupuje vo veľkom len India, ale aj Čína.

„Vyzerá to tak, že ‚vyrobené v Číne‘ by sa malo čoraz častejšie čítať ako vyrobené v Číne za pomoci energie z Ruska,“ ironicky zhodnotil súčasnú situáciu Brooks na sociálnej sieti.

It looks like „Made in China“ should increasingly read „Made in China with Russian Energy.“ China’s imports from Russia in May 2022 were double what they were in May 2021 and far above previous years (red). Our trade links with China are increasingly a go-between for Putin… pic.twitter.com/cxz7ITGeye

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) June 9, 2022

Čínsky vývoz by mohol byť ešte vyšší

V Spojených štátoch navyše padli návrhy na zrušenie niektorých protekcionistických opatrení, ktoré boli uvalené na tovar z Číny ešte počas Donalda Trumpa. Cieľ, ktorý chcú Joe Biden či Janet Yellenová týmto krokom dosiahnuť, je zníženie príliš vysokej inflácie, ktorá sa podľa aprílových údajov stále drží nad ôsmimi percentami. Takéto zníženie obchodných bariér by mohlo spôsobiť ešte vyšší nárast importu čínskeho tovaru do USA.

Hlavná ekonómka ING Iris Pangová sa však domnieva, že diskusia na túto tému bude pravdepodobne zdĺhavá. K zrušeniu ciel by podľa nej mohlo teoreticky dôjsť až v treťom kvartáli 2022. Ak však bude globálny dopyt naďalej taký silný ako od roku 2021, čínsky vývoz by si mal udržať priemerné ročné tempo rastu na úrovni 15 percent aj bez toho, a to minimálne do tretieho štvrťroka roku 2022.