Situácia sa zhoršuje, potravinovú pomoc potrebujú najmä viacdetné rodiny a seniori, hovoria dobrovoľníci z Dunajskej Lužnej

Majú viac než sto klientov, ktorým poskytujú potraviny, drogériu či zdravotnícke potreby. Pomáhajú im pri tom potravinové reťazce, dobrovoľní darcovia i cirkvi. Napriek tomu nedokážu pomôcť všetkým, ktorí by to potrebovali, hovoria dobrovoľníci z občianskeho združenia Ostrov pomoci.

Počas dvoch pandemických rokov sa do popredia dostala pomoc druhým. Rastúci počet úzkostných porúch, depresií, adaptačných porúch či vzmáhajúce sa domáce násilie jasne poukázali na potrebu zvýšenia dostupnosti duševnej pomoci.

Ďalšou nemenej významnou oblasťou je však humanitárna pomoc sociálne slabším ľudom. Tú do praxe premietlo napríklad občianske združenie Ostrov pomoci. Jeho 90 členov už dva roky poskytuje v mikroregióne Podunajsko široké spektrum sociálnych služieb. Asi najvýraznejšie medzi nimi vyčnieva potravinová pomoc.

Výrazne pomáhajú cirkvi, obchodné reťazce aj dobrí ľudia

Podľa údajov Štatistického úradu SR zdraželi všetky potraviny medziročne v priemere o 14,3 percenta. Najviac si priplatíme za obilniny, pečivo, rastlinné oleje a zeleninu. Obzvlášť rodiny s malými deťmi, seniori, ľudia bez domova či zdravotne znevýhodnení si musia čoraz viac uťahovať opasky.

S cieľom pomôcť tým, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii, vytvoril Ostrov pomoci Centrum potravinovej pomoci v Dunajskej Lužnej. To sa zameriava v prvom rade na potravinovú, ale tiež na materiálnu pomoc v podobe drogérie, hygienických potrieb, potrieb do domácností či zdravotníckych potrieb.

Potraviny získavajú z rôznych zdrojov. Časť k nim putuje bezplatne od obchodných reťazcov Billa, Tesco a Terno. Pomocnú ruku podávajú od samého začiatku aj cirkvi: Cirkevný zbor ECAV Dunajská Lužná a Rímskokatolícka cirkev – farnosť Dunajská Lužná. „Rímskokatolícky farár Bruno Donoval chodieva sám autom pre potraviny a niekoľkokrát bol aj pri výdaji a fyzicky nám pomáhal,” pochvaľujú si členovia združenia.

V obci existuje aj systém darcov – pravidelných aj sporadických. Každý prispieva v rámci svojich možností, solventnejší dávajú peniaze, aby členovia združenia urobili nákup. „To je pre nás asi najlepšia pomoc, lebo si vieme kúpiť, čo potrebujeme,“ odôvodňuje jeden zo zakladajúcich členov Ostrova pomoci Lukáš Haizer.

Pochopiteľne, v Centre sú vďační za akékoľvek potraviny. Napriek tomu nemá príliš veľký význam dávať im napríklad ovsené vločky len preto, že ich doma neskonzumujete. Čo teda priniesť? Najviac sa zavďačíte trvanlivými potravinami, ako cukor, cestoviny, múka, konzervy či paštéty. Dôležité je aj ovocie, zelenina a mliečne výrobky, ktoré dokážu vďaka funkčnej chladničke uschovať.

Zvesť o zásobách jedla sa medzičasom v obci rozšírila, čo využili darebáci a minulý mesiac výdajňu vykradli.

„Zobrali nám absolútne všetko, nenechali ani len vanilínový cukor. Vznikla škoda okolo tristo eur. Išlo síce o potraviny v zľave, ale pre ľudí v núdzi mali obrovskú hodnotu. Navyše sme tu mali veľa drogérie zo zbierky Červeného kríža. Zlodeji mali skvelé informácie, mám pocit, že to bol niekto z tých, ktorí sem chodia,” domnieva sa Haizer.

Aj z tejto nepeknej skúsenosti sa otriasli. Spravili ďalšiu zbierku, na ktorú prišli aj noví darcovia potravín. Medzi nimi aj ľudia v ťažkej situácii, ktorí nedávali z nadbytku. Pomáhali, lebo nedostatok zažívajú na vlastnej koži.

Potraviny sa delia spravodlivo

Spočiatku vydávali dobrovoľníci potraviny trikrát do týždňa. Keďže adresná pomoc funguje a systém potravinovej pomoci sa v Dunajskej Lužnej osvedčil, po pol roku pribudli rovnaké centrá aj v Rovinke a Hamuliakove. Poskytovať potravinovú pomoc trikrát týždenne bolo preto neudržateľné.

Teraz sa výdaj v Dunajskej Lužnej uskutočňuje každú stredu od 16:00 do 18:00. Systém je jednoduchý.

Ako prvé sa rozdeľujú potraviny, ktoré poliehajú skaze. Ak sa niečo zvýši, dobrovoľníci to odnesú tým, ktorí nevládzu prísť sami. Medzi klientami majú napríklad dôchodkyňu, ktorá žije v dome bez elektriny a bez vody, či vyše 80-ročný manželský pár, kde muž prišiel o nohu. Prípadov, ktoré nevládzu prísť, je vraj veľa a nikto im nepomáha. Z obce dostanú ročne podporu desať eur a okrem dôchodku nemajú nič. Niektorí nemajú rodiny a dobrovoľníci tu zastupujú úlohu štátu.

Časť zostatkových potravín posielajú aj rehoľným sestrám, ktoré poskytujú azyl odídencom z Ukrajiny.

Jedlo delia pri výdaji do balíčkov. Predídu tak tomu, že si jeden človek vezme všetky najhodnotnejšie potraviny.

„Keďže ľudí poznám, viem im spravodlivo nadeliť, čo potrebujú. V hlave stále prehodnocujem a rozdeľujem. Mnohodetnej matke nedám to, čo bezdomovcovi, lebo on potrebuje paštétu a chleba, zatiaľ čo matka múku či zemiaky v oveľa väčšom množstve,” opisuje dobrovoľníčka Irena Synáková.

Prichádzajú desiatky ľudí: Ukrajinci, dôchodcovia či mnohodetné rodiny

Dokopy sa vo všetkých troch centrách zaregistrovalo 150 klientov. V okolí je vraj určite viac núdznych ľudí. Výdajňu v Dunajskej Lužnej navštevujú aj z iných obcí – z Kalinkova, Miloslavova či z Podunajských Biskupíc. Mnohí však o možnosti potravinovej pomoci stále nevedia. Iní sa zasa spočiatku hanbili, hoci dnes už dokážu tieto predsudky prekonať.

Hoci je výdaj „voľný“, klientov si zapisujú, aby mali aspoň približnú predstavu, kto k nim chodí. Podľa GDPR by to robiť nemali, ale systém čipových kariet by stál stovky eur, ktoré im zatiaľ v rozpočte chýbajú.

Ľudia čakajú v rade na schodoch a púšťajú ich dovnútra po jednom. Miestnosť je totiž primalá pre viac osôb. Od obce však nedávno získali nové priestory, čo im umožní rozšíriť ponuku o šatstvo a potreby do domácnosti. Podľa dobrovoľníkov je väčšia výdajňa viac než potrebná, lebo od vypuknutia vojny pribudli k núdznym Slovákom aj odídenci z Ukrajiny.

Postoj k nim je vraj v obci individuálny, ale opäť sa ukazuje, že najväčšie srdce majú tí, ktorí toho majú najmenej. Dobrovoľníci sa zatiaľ pri výdaji nestretli so žiadnou nevhodnou poznámkou na našich východných susedov. Naopak, niektorí Slováci dokonca hovoria, aby ich prídel radšej prenechali tým, ktorí utekajú pred vojnou a nemajú nič.

Okrem Ukrajincov chodia do centra aj ľudia bez domova, ktorí sa potulujú po dedine. Rozdiely však dobrovoľníci nerobia a zatiaľ neodmietli nikoho. „Dôležité je nesúdiť ľudí. Nedá sa niekomu neposkytnúť pomoc len preto, že trebárs droguje. Nevieme, aký mal dotyčný osud a čím si prešiel,” hovorí prívetivo Synáková.

Istému mladému mužovi, ktorý sa z pomoci vysmieval, však už adresovali aj tvrdšie slová. Rovnako sa zachovali k staršiemu pánovi rómskeho etnika, ktorý s darovanými potravinami kupčil. „Nemôžeme byť naivní, lebo nebudeme spravodliví,” vysvetľuje Haizer.

Sociálna situácia sa na Slovensku natoľko zhoršuje, že častými žiadateľmi o potraviny sú dôchodcovia. Podľa Štatistického úradu už minulý rok žila takmer tretina osamelých seniorov (28,5 percenta) pod hranicou chudoby.

Poslednou výraznou skupinou, ktorá prichádza do výdajne potravín, sú mnohodetné rodiny. „Navštevujú nás aj ľudia, ktorí majú plat pod minimálnou mzdou. Jedna mladá žena robí školníčku v škôlke a má plat 520 eur v hrubom. Neviem, koľko má potom v čistom, ale je samoživiteľka s dvomi deťmi,” opisuje spoluzakladateľ občianskeho združenia.

Na existenciu týchto rodín vzniká pre zdražovanie extrémny tlak. Mnohé žijú z pár eur na deň.

Aj mimovládna organizácia Úsmev ako dar upozornila, že aktuálne sa pod hranicu chudoby prepadá skoro trinásť percent rodín, z nich najčastejšie tie jednorodičovské, ktorých je aktuálne na Slovensku viac ako 150-tisíc.

Cieľom občianskeho združenia Ostrov pomoci je postupne poskytovať potravinovú pomoc pre celý mikroregión Podunajska, kam patria obce Hamuliakovo, Kalinkovo, Miloslavov, Dunajská Lužná a Rovinka. Ostáva len dúfať, že natrafia na záujem vedenia obcí a čoskoro sa počet potravinových výdajní zvýši, lebo tamojší obyvatelia potrebujú podľa slov dobrovoľníkov pomoc už dnes.