Pandemické opatrenia v školách nezabrali a zhoršili zdravie detí, tvrdí nemecký vládny expert

Drastické obmedzovanie výučby počas koronavírusovej pandémie nielen nepomohlo, ale prispelo k značnému nárastu iných problémov, napríklad s duševným zdravím alebo obezitou. Aj tak možno zhrnúť kritické zistenia, ku ktorým v rámci nemeckých reálií dospel medicínsky expert a člen poradného tímu kancelára Olafa Scholza, vedec Reinhard Berner. Hoci jeho vedeckí kolegovia prínos pandemických opatrení ocenili, Berner efekt povinných rúšok v školách spochybňuje.

Množstvo opatrení, ktoré Nemecko prijalo s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu, bolo nielen zbytočných, ale viedlo ku kríze duševného a fyzického zdravia. To sú závery nemeckého profesora Reinharda Bernera, člena Rady expertov spolkovej vlády, ktorá aktívne radí kancelárovi Olafovi Scholzovi.

Berner je okrem iného riaditeľom Polikliniky detského a dorastového lekárstva na Univerzite v Drážďanoch. Spracoval takzvanú metaštúdiu, v ktorej porovnával obmedzenia v Nemecku s menej prísnymi opatreniami v iných štátov. Účinok lockdownu a rúšok spochybnil.

Berner najskôr porovnal Nemecko a susedné Švajčiarsko s veľmi rozdielnym prístupom k rušeniu výučby a dospel k záveru, že frekvencia výskytu ochorenia medzi deťmi bola v oboch štátoch takmer identická.

Pripomeňme, že zatiaľ čo vo Švajčiarsku boli školy na začiatku pandémie zatvorené len na osem týždňov a centrá dennej starostlivosti zostali otvorené takmer nepretržite, obmedzenia v Nemecku trvali takmer päťkrát dlhšie, v súčte až 38 týždňov.

Obezita aj pošramotená psychika

Zatváranie brán škôl nielenže nezabránilo šíreniu infekcie, ale malo aj negatívny vplyv v necovidovej oblasti. Adolescenti v Nemecku – na rozdiel od tých vo Švajčiarsku – dodnes zápasia so sekundárnymi ochoreniami vrátane duševných porúch, ktoré viedli k dramatickému nárastu pokusov o samovraždu, pričom hlavnú úlohu zohrali lockdowny.

Doterajšie štúdie ukázali, že každé šieste dieťa v Nemecku počas lockdownov drasticky pribralo. Okrem zatvárania škôl je zrejme jednou z príčin obezity všeobecný zákaz športu. Odborník opatrenie preto hodnotí ako kontraproduktívne.

„Ak predpokladáme, že v budúcnosti sa budeme zaoberať variantmi, ktoré sú porovnateľné s tými z uplynulého dva a pol roka, potom už nie je dôvod na rušenie vyučovania,“ vyhlásil Berner, ktorého cituje nemecký Die Welt.

Zabrať dostala aj politika rúšok

Lekár v súvislosti so vzdelávaním počas lockdownu skúmal aj vplyv nosenia rúšok. V tomto ohľade sa pre zmenu odvolával na dáta fínskeho národného zdravotníckeho úradu. Tie odkryli, že na jeseň roku 2021 bolo šírenie covidu v oblasti Helsínk, kde boli rúška pri mladších žiakoch povinné, a oblasti mesta Turku, kde naopak neboli, rovnaké.

„Rúška sú nepochybne jedným zo základných prvkov v boji proti koronavírusu, ale to platí len vtedy, ak ich nosíte podľa očakávania,“ hovorí. Učiteľ si vraj len ťažko môže dovoliť dohliadať na správne používanie prekrytia tváre u malých detí. V konečnom dôsledku je efekt minimálny a opatrenie prakticky nefunguje.

„Pokiaľ sa v budúcnosti objavia varianty ako omikron, politici sa môžu zdržať príkazov na nosenie rúška na základných školách,“ skonštatoval odborník z Univerzitnej nemocnice Carla Gustava Carusa v Drážďanoch.

Zistenia ocenili aj iní

Článok Die Welt na Twitteri zdieľal aj nemecký biofyzik Gerhard Scheuch, ktorý je jedným z najväčších európskych odborníkov na aerosóly. Scheuch v minulosti poskytol rozhovor slovenským novinárom a kritizoval predovšetkým povinnosť nosenia rúšok v exteriéroch. Hovoril o absurdnom a šialenom opatrení.

„Je to absolútny nezmysel. Ako už vlani zistili čínski vedci, k nákaze dochádza hlavne v interiéri. Skonštatovali, že prenos koronavírusu SARS-CoV-2 je problémom vnútorných priestorov. Preskúmali vyše 7-tisíc prípadov infekcie a z nich len jedna jediná nastala vonku. Preto stále hovorím, že 99 či dokonca až 99,9 percenta infekcií pripadá na interiér,“ povedal okrem iného pre Pravdu vlani v marci.

Corona und Kinder: Waren Schulschließungen und Masken an Grundschulen vergeblich? Ein klarer Befund.
Prof. Berner kommt zu dem Schluss, dass diese Maßnahmen für Grundschüler unnötig sind und waren.

https://t.co/IVuIcSxl6c via @welt

— Dr. Gerhard Scheuch (@DrScheuch) June 6, 2022

V Bavorsku to videli podobne

Nejde pritom o jedinú kritickú štúdiu z Nemecka. Experti z Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove takmer presne pred rokom vyrukovali s dátami, podľa ktorých neexistuje priama kauzalita medzi poklesom počtu infekcií a plošnými lockdownami.

Ich štúdia namiesto toho odhalila, že miera infekcie začala jednoznačne klesať ešte pred vyhlásením celoštátneho zákazu vychádzania v novembri 2020. Odborníci dospeli k rovnakým záverom aj vo vzťahu k decembrovému lockdownu v roku 2020 a aprílovému lockdownu vlani.

Kochov inštitút vyzdvihol rúška aj lockdown

Inú interpretáciu účinnosti lockdownu v Nemecku ponúkla v januári 2021 aj agentúra TASR s odvolaním sa na DPA. Vďaka nemu sa vraj podarilo znížiť počet prípadov nových infekcií na prelome rokov až o polovicu.

Sedemdňová incidencia – počet nových infikovaných na 100-tisíc obyvateľov za týždeň – predstavovala koncom januára 98, pričom 22. decembra 2020 to bolo až 198. Vyplynulo to z údajov Inštitútu Roberta Kocha (RKI).

Nemecká vláda naďalej zastáva kladný pohľad aj na nosenie rúšok a respirátorov. „Respirátory sú dôležitým stavebným kameňom v boji proti pandémii. Vo verejnej doprave a v obchodoch je v súčasnosti povinné nosiť chirurgické rúška alebo FFP respirátory. Rizikové skupiny, starší ľudia a ľudia v núdzi dostávajú podporu pri ich obstarávaní,“ uvádzajú nemecké úrady.