Plošné testovanie nie je podľa slovenských nemocníc riešením aktuálnej pandemickej situácie. Kapacity zdravotníkov sú nedostatočné a aj tí, čo sú práceschopní, sú vyčerpaní a nedokázali by poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť covid a akútnym pacientom. Lepšou stratégiou by podľa nich bolo efektívne a rýchle očkovanie.

V pondelok oznámil predseda vlády Igor Matovič na tlačovom brífingu ďalšie kolá celoplošného testovania. To môže podľa neho ako jediné zabrániť zhoršovaniu pandemickej situácie. Premiér uviedol, že trojtýždňový lockdown nič nevyriešil, čo potvrdil počtom stúpajúcich hospitalizácií aj minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Podľa Krajčího je lockdown neúčinný, lebo ľudia nedodržiavajú pravidlá. Pandemickú situáciu v slovenských podmienkach podľa neho zhoršuje aj nová britská mutácia koronavírusu, ktorá sa šíri oveľa rýchlejšie, hoci nemá vyššiu smrtnosť.

„Najneskôr od budúceho víkendu spustíme týždeň čo týždeň masívne plošné testovanie v každom okrese,“ uviedol Matovič. Podmienky budú na celom Slovensku také ako v okrese Nitra, kde sa ľudia bez negatívneho výsledku testu nedostanú ani do práce. Testovať vraj budeme dovtedy, dokým incidencia neklesne pod hodnotu 0,5. Začne sa už budúci víkend, no pre nedostatok antigénových testov iba v tých najviac postihnutých okresoch.

Plošné testovanie schválil aj minister financií Eduard Heger, podľa ktorého lockdownom strácame zhruba miliardu eur, a preto potrebujeme zlepšiť pandemickú situáciu a obnoviť ekonomické aktivity. Minister vnútra Roman Mikulec zas uviedol, že s plošným testovaním súhlasia samosprávy, od ktorých dostáva rezort veľa žiadostí na spoluprácu, preto by sa malo testovanie zorganizovať.

Slovensko nie je jedno veľké ohnisko, pán premiér

V stredu sa pokúsil minister Krajší opätovne podporiť myšlienku celoplošného testovania. Pred rokovaním vlády uviedol, že britská mutácia sa šíri Slovenskom a potvrdili ju vo viacerých ďalších mestách, preto má celoslovenský prístup k testovaniu najväčšie opodstatnenie.

„Ak by sa to malo konať regionálne, muselo by ísť o veľké regióny, ktoré by potom museli byť uzavreté. Ak nechceme mať kontroly na hraniciach regiónov, potom celoplošná intervencia má väčší význam,“ povedal Krajčí. „Ak sa štát a samosprávy dokážu dohodnúť na organizácii plošného testovania, inú cestu, ako bojovať s vysoko infekčným vírusom nevidím,“ dodal. Na názor, že je potrebné testovať v ohniskách, odpovedal, že Slovensko je už jedno veľké ohnisko.

Skutočnosť, že Slovensko nie je jedno veľké ohnisko, včera vyvrátili analytici z projektu Dáta bez pátosu. Tí trvajú na tom, aby sa situácia riešila regionálne. Vláde odporúčajú navýšiť kapacity antigénových testov pre mobilné odberové miesta v oblastiach, kde je incidencia medzi 260 a 400. Ďalej odporúčajú, aby vláda preplatila pozitívnym ľuďom PCR test.

Takúto pomoc si vyžaduje 18 okresov z celkového počtu 72, pretože ide o priemyselné časti, kde polovica obyvateľov potrebuje chodiť do práce a práve tým by mala vláda pomôcť tak, aby sa mohli otestovať u zamestnávateľa. Pre ľudí, ktorí pracujú home-office, navrhujú odborníci riešenie v podobe pandemickej PN-ky na 80 percent mzdy a pandemickej OČR pre deti do 15 rokov.

Sme na pokraji síl, znie z nemocníc

Viacerých nemocníc sme sa preto opýtali na ich názor na potenciálne ďalšie kolá plošného testovania. Zaujímalo nás, či je tento prístup podľa nich správny a či naň majú potrebné kapacity zdravotníkov.

Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina Lenka Záteková pre Štandard uviedla, že do plošného testovania by nemali byť zaradení zdravotníci z nemocníc, keďže sú momentálne vyťažení v maximálnej miere, čo by sa mohlo odraziť na poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

„Únava a vyčerpanie sa prejavujú na zvýšenej miere PN zdravotníkov aj z iných dôvodov ako je COVID-19, naše tímy sú na pokraji síl. Pokiaľ nebudú pri plošnom testovaní využité iné kapacity, opätovne sa zaťaží personál nemocníc, ktorý je teraz nevyhnutné zachovať ako kvôli COVID pacientom, tak pacientom, ktorí k nám prichádzajú s inými akútnymi ťažkosťami a potrebujeme sa o nich postarať. Nepovažujeme za správne v tejto chvíli navyše zaťažovať už aj tak oslabené tímy nemocníc a ohroziť poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti ďalším možným výpadkom personálu,“ uviedla Záteková.

Rovnako vidí situáciu hovorca Nemocnice s poliklinikou Brezno Karol Vojtko, podľa ktorého je slovenské zdravotníctvo dlhodobo personálne poddimenzované, takže zdravotníci sú preťažení. „Ak by mal byť opätovne do testovania zapojený nemocničný personál, ktorý je už beztak dlhodobo preťažený, určite by sa ďalšia pracovná vyťaženosť negatívne premietla aj na psychickom a fyzickom zdravotnom stave personálu,“ povedal Vojtko.

Pripomenul tiež, že antigénové testy by sa nemali vykonávať pri teplote nižšej než 15 stupňov Celzia, takže je otázne, či by testy v súčasných mrazoch vykazovali skutočný obraz o covid statuse testovaných.

Problémy s počtom zdravotníkov hlási aj Roosveltova nemocnica v Banskej Bystrici. Hovorkyňa Ružena Maťašeje pripúšťa možnosť celoplošného testovania, ale len za určitých podmienok, pričom priamo spochybňuje, že tieto zdravotnícke kapacity na Slovensku existujú.

„V prípade, že bude testovanie prebiehať počas víkendu a účasť zdravotníkov bude dobrovoľná a v čase ich voľna, kedy ich nebudeme potrebovať v nemocnici, môžu sa do testovania zapojiť. Vzhľadom na aktuálnu situáciu v SR, kedy je veľa zdravotníkov v karanténe a v niektorých nemocniciach majú problém postaviť služby, je otázne, či sa podarí zohnať dostatočný počet zdravotníkov na takú rozsiahlu akciu,“ uviedla pre Štandard.

Rovnaký stav je v Univerzitnej nemocnici Bratislava. „Nemocnica má obmedzené personálne kapacity, navyše sme jednou z nemocníc s najvyšším počtom pacientov s ochorením COVID-19 a zdravotníci sa musia predovšetkým postarať o pacientov,“ uviedla hovorkyňa Eva Kliská.

Musíme sa postarať o pacientov, radšej očkujme

Nemocnice zastávajú názor, že primárnou úlohou zdravotníkov počas koronakrízy je postarať sa o pacientov, čo nemôžu stíhať, ak sa ich počty v dôsledku plošného testovania ešte viac oslabia. „Pre účely plošného testovania by bolo vhodnejšie využiť iných zdravotníckych pracovníkov, nie tých z nemocníc,“ uviedla Záteková zo žilinskej nemocnice.

Upozornila tiež, že nemocnice musia v súčasnosti suplovať aj úlohy primárneho zdravotného sektora. „Do covid pavilónov prichádzajú pacienti, ktorým počas ochorenia nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci primárneho kontaktu všeobecného lekára a bohužiaľ, následne sú už mnohokrát v tak zanedbanom zdravotnom stave, kedy je nevyhnutná hospitalizácia s kritickým priebehom, prípadne v stave, kedy nedokážeme viac pomôcť,“ približuje Záteková.

Okrem covid pacientov si zdravotnú starostlivosť vyžadujú aj akútni pacienti s inými ochoreniami na štandardných oddeleniach. Tých nemocnice nechcú podľa Kliskej v žiadnom prípade zanedbávať. „Aj v tomto náročnom období robia naši zdravotníci všetko preto, aby poskytli plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť pacientom s ochorením COVID-19 a tiež pacientom, ktorí majú diagnostikované iné ochorenie,“ povedala.

O primárnych úlohách nemocníc majú jasno aj v Prešove, a preto o celoplošnom testovaní ani nepremýšľajú. „V boji proti koronavírusu sa v zdravotnej starostlivosti o našich pacientov snažíme urobiť maximum v našej nemocnici, v našom regióne.  Toto je naša kompetencia, tomu sa snažíme rozumieť, toto riešiť. FNsP Prešov sa v súčasnosti maximálne koncentruje na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ošetrovanie COVID-19 pozitívnych pacientov a očkovanie proti COVID-19,“ vysvetlila priority nemocnice hovorkyňa Beáta Mazurová.

Práve poslednú vymenovanú činnosť, a teda očkovanie, považujú dotknuté nemocnice za dobrú stratégiu v boji proti COVID-19. Distribúcia vakcín do jednotlivých očkovacích centier a zdravotnícky zariadení by sa podľa nich mala vykonávať rýchlejšie a efektívnejšie. „Namiesto použitia finančných, materiálnych a personálnych zdrojov do celoštátneho plošného testovania, riešenie skôr vidíme v zintenzívnení, zrýchlení a zefektívnení dobrovoľného očkovania populácie. Aby každý mal prístup k vakcíne v čo najkratšom čase, a to aj v okrajových regiónoch,“ navrhuje Vojtko z Brezna.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.