Ruská novinárka: Nikdy som nepočula toľko ľudí v Moskve hovoriť o možnej jadrovej vojne ako teraz

104. deò ruskej invázie na Ukrajinu Muž stojí vo vode v kyjevskom parku počas 104. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v utorok 7. júna 2022. Foto: TASR/AP

Reči o jadrovej vojne sa v Rusku stali častou témou diskusií, píše ruská novinárka Elena Černenková. Viac než 70 percent Rusov má negatívny postoj k Spojeným štátom a takmer 80 percent zdieľa hrozný postoj k NATO.

„Nikdy som nepočula toľko ľudí v Moskve hovoriť o možnej jadrovej vojne ako za posledných pár týždňov. Priatelia a príbuzní, ktorí nemajú nič spoločné so zahraničnou alebo bezpečnostnou politikou, sa ma napoly ustarostení, napoly zo žartu pýtajú, či má vôbec zmysel plánovať si čo i len najbližšiu budúcnosť, pretože tá nemusí byť,“ začína ruská novinárka a protivojnová aktivistka Elena Černenková článok o hrozbe použitia jadrových zbraní na Ukrajine.

Treba podotknúť, že aktuálne prieskumy sa v Rusku na túto tému nerobia. Autorka však poukazuje na vládny prieskum verejnej mienky WCIOM z konca septembra 2021, teda približne päť mesiacov pred inváziou na Ukrajinu. Až 49 percent respondentov v ňom uviedlo, že sa do určitej miery obáva hrozby jadrovej vojny (častejšie ženy). Samotný jadrový konflikt však v najbližších dvoch-troch rokoch pripúšťalo len sedem percent opýtaných.

Podľa názoru autorky by dnes boli obe čísla vyššie.

Napätie cítiť aj za Veľkou mlákou. Takmer 70 percent Američanov v aprílovom prieskume Americkej psychologickej asociácie uviedlo, že „sa obávajú, že invázia na Ukrajinu povedie k jadrovej vojne“.

Rusko pripravuje jadrové zbrane, ľudia si googlia „nukleárnu vojnu“

Šíriacemu sa strachu sa nemožno čudovať. Výskumníci odhadujú, že deväť štátov sveta disponuje približne 12 700 jadrovými zbraňami, pričom väčšinu majú Rusko a Spojené štáty.

https://twitter.com/BanMonitor/status/1521433397092102144

Aké by boli potenciálne dosahy ich stretu? Tím výskumníkov z NASA zistil, že menší nukleárny konflikt by okrem priamych obetí viedol k výrazným problémom s pestovaním poľnohospodárskych plodín a hladomoru spolu s početnými chorobami. Na ilustráciu môže čitateľ navštíviť webovú stránku NUKEMAP, ktorá umožňuje používateľom modelovať, akú skazu môžu spôsobiť rôzne typy jadrových bômb, ak spadnú na dané miesto.

S hrozbou jadrovej vojny žijeme už viac než štvrťrok. Začala sa varovaním prezidenta Vladimira Putina 24. februára 2022 krátko pred začatím invázie na Ukrajinu.

„Teraz pár dôležitých slov pre tých, ktorí môžu byť v pokušení zasiahnuť do prebiehajúcich udalostí. Ktokoľvek sa pokúsi nám prekážať alebo by hrozil našej krajine, nášmu národu, mal by vedieť, že Rusko odpovie okamžite a bude to viesť k dôsledkom, aké ste ešte v histórii nezažili. Sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí,“ odkázal vtedy ruský prezident svetovému spoločenstvu.

Keď o niekoľko dní neskôr Putin prvýkrát od roku 1991 uviedol ruské jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti, výraz „nukleárna vojna“ dosiahol vo vyhľadávaní Googlu najvyššie hodnoty. Avšak ani tento krok nemusí ešte v našom vnútri vytvárať „nukleárnu úzkosť“.

Černenková cituje odborníka na ruskú jadrovú doktrínu a rozhodovací proces Pavla Podviga, ktorý si nemyslí, že ide o prípravu na preventívny strategický jadrový úder. „Špeciálny režim jadrových síl“ podľa neho umožňuje Kremľu byť lepšie pripravený, ak by bolo treba reagovať na útok. Môže napríklad zahŕňať zvýšenie počtu zamestnancov v službe a príkaz, aby boli ostražitejší.

Spojené štáty a ďalší predstavitelia NATO však považovali tento krok za „nebezpečnú eskaláciu“.

Vyše 70 percent Rusov vníma Západ negatívne

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov začiatkom marca uviedol, že Rusko „sa nedá vyprovokovať“. Myšlienky na jadrovú vojnu podľa neho kolujú v hlavách západných politikov, ale nie v hlavách Rusov.

Podľa Černenkovej môžu vyhlásenia o tom, že Západ sa pripravuje na vojnu, akú svet nepoznal, rezonovať v ušiach mnohých Rusov. Autorka pritom poukazuje na výsledky nezávislej ruskej ankety „Levada“ zverejnenej 27. apríla 2022. Tá konštatuje, že v posledných týždňoch sa prudko zhoršili postoje ruských občanov k západným krajinám.

Celkovo 72 percent opýtaných v marci tohto roku uviedlo, že majú negatívny postoj k USA, pričom vo februári sa takto vyjadrilo 55 percent Rusov. Lepší vzťah k Spojeným štátom mala mladšia generácia. Rovnaký trend možno vidieť v postoji Rusov k európskym štátom, ktoré vnímalo v marci negatívne 67 percent Rusov, čo zodpovedá úrovni z januára 2015, teda iba niekoľko mesiacov po ruskej anexii Krymu.

Až 78 percent obyvateľov najrozľahlejšieho štátu zdieľalo nepriateľský postoj k NATO, ale na základe údajov spred štyroch rokov (76 percent) možno tvrdiť, že tieto antipatie sú konzistentné.

Nedráždite Rusko do jadrovej konfrontácie, môže mať navrch, varuje odborník

Ani za Atlantikom nenechávajú nič na náhodu a na potenciálny stret najsilnejších zbraní chcú byť pripravení. Na konci marca Biely dom informoval, že zostavil tím expertov, ktorí majú naplánovať, ako by Spojené štáty mohli reagovať, ak by Rusko počas invázie na Ukrajinu použilo zbrane hromadného ničenia – chemické, biologické či jadrové.

O niekoľko dní podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v rozhovore pre agentúru Ria Novosti zdôraznil, že „Rusko je jadrová veľmoc, vlastník najsilnejších zásob jadrových zbraní“. Na základe ruskej jadrovej doktríny Medvedev zdôraznil, že Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v štyroch scenároch, z ktorých dva si nevyžadujú útok jadrových síl zvonku. Jedným z nich je útok na kritickú infraštruktúru Ruska, ktorý ochromí jeho jadrové odstrašujúce sily. Druhým by bol akt agresie voči Rusku a jeho spojencom, ktorý by konvenčnými zbraňami a silami ohrozil samotnú existenciu krajiny.

Oborník Podvig varuje, že chýba presná definícia toho, v akom štádiu je ohrozená existencia štátu. „V určitom momente by Moskva mohla vnímať neúspechy vojenskej kampane, tvrdé ekonomické sankcie a takmer explicitné výzvy na zmenu režimu (aj keby sa spätne odvolali) ako udalosti, ktoré ohrozujú existenciu štátu v jeho súčasnej podobe. Všetky krajiny zapojené do tohto konfliktu musia postupovať opatrne a mať na pamäti, že nekontrolujú, ako iní interpretujú ich kroky alebo motívy,“ píše Podvig.

Krehkosť situácie zdôrazňuje fakt, že Podvigov článok sa publikoval deň potom, čo musel americký prezident Joe Biden vysvetľovať, že nevyzýval na zmenu režimu v Rusku, keď počas návštevy Poľska nazval Putina „mäsiarom“, ktorý „nemôže ostať pri moci“.

Odborník na ruské jadrové sily ďalej varuje, aby sa Západ nepúšťal s Ruskom do súťaže o jadrové odstrašenie, lebo je pravdepodobné, že Rusko bude mať v tomto smere navrch.

„Politici, odborníci, novinári a občania by sa nemali púšťať do diskusií o tom, aké jadrové zbrane by mohli byť viac či menej účinné z vojenského alebo politického hľadiska. Samotná myšlienka použitia jadrových zbraní by sa mala odsúdiť ako nezodpovedná a zločinná. Táto správa získa najširšiu možnú podporu – a mohla by pomôcť ukončiť túto vojnu bez toho, aby skĺzla do jadrovej konfrontácie,“ uzatvára Podvig.

Lavrov: Chýbajú pravidlá, riziká sú vysoké

Protivojnová aktivistka Černenková na konci svojho článku konštatuje, že jadrové veľmoci viackrát potvrdili známy Gorbačov-Reaganov vzorec o tom, že ​​„nukleárnu vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť“. Naposledy sa tak stalo 3. januára 2022, keď vydali spoločné vyhlásenie, kde sa okrem iného píše, že „jadrové zbrane – pokiaľ budú existovať – by mali slúžiť na obranné účely, odstrašovanie agresie a zabránenie vojne“.

V rozhovore pre ruský Channel One 25. apríla 2022 Lavrov potvrdil, že „zásadným postojom Ruska je neprípustnosť jadrovej vojny“. Súčasne však skonštatoval, že NATO v skutočnosti „vstúpilo do vojny s Ruskom prostredníctvom svojich zástupcov a vyzbrojuje ich“.

Poskytovaním zbraní podľa neho NATO „prilieva olej do ohňa“. Pokiaľ ide o možnosť jadrovej konfrontácie, Lavrov povedal: „Nechcel by som tieto riziká teraz umelo nafukovať, keď sú dosť výrazné. Mnohým by sa to páčilo. Nebezpečenstvo je vážne… Je reálne. Nemalo by sa podceňovať.“

V súvislosti s porovnaním súčasnej situácie na Ukrajine s kubánskou raketovou krízou z roku 1962 Lavrov uviedol, že „vtedy existovalo len niekoľko písaných pravidiel“, ale „Moskva chápala, ako Washington konal, zatiaľ čo Washington chápal správanie Moskvy“. Existoval podľa neho aj komunikačný kanál, ktorému dôverovali lídri Sovietskeho zväzu i Spojené štáty. Dnes takýto kanál neexistuje a nikto sa ho ani nepokúša vytvoriť.

Hrozba jadrovej vojny ostáva podľa Černenkovej veľmi reálna. Článok preto uzatvára slovami skúseného Dmitrija Trenina, bývalého riaditeľ Carnegieho centra v Moskve, ktorý 5. mája povedal, že „napokon sa objavil skutočný strach z jadrových zbraní, ktorý tu nebol dlho po skončení studenej vojny“.


Ďalšie články