Republika nechce byť proruská, Marčeka vylúčili z vedenia strany. Sú to nacisti, hromží Marček

Niekdajšieho poslanca Petra Marčeka vylúčili z predsedníctva hnutia Republika. Štandardu to potvrdil samotný politik s tým, že uvažuje aj o odchode zo strany, prípadne očakáva skoré vylúčenie.

K vylúčeniu z vedenia malo podľa Marčekových slov prísť na sneme hnutia, ktorý sa konal 28. mája v Detve. Snem organizoval nezaradený poslanec za Republiku Miroslav Suja.

„Pár dní predtým som sa stretol s pánom Uhríkom, ktorý mi povedal – povedal to tak rafinovane –, že členská základňa trvá na tom, aby som bol vylúčený z predsedníctva,“ uviedol.

Zmenu vo vedení tohto politického subjektu už vidieť aj na oficiálnom webe, kde Marčekove meno nefiguruje.

Marček: Precenil som svoj odhad, že sa zmenili

Vylúčenie Marčeka je výsledkom dlhodobých nezhôd s vedúcimi predstaviteľmi strany, pričom zavážiť mali najmä diametrálne rozdielne svetonázorové postoje.

Podľa informácií Štandardu bol Marček pre vedenie strany „príliš proruský“. Je známe, že Marček – ešte ako poslanec parlamentu – viackrát navštívil Krym. „Historicky Krym patril, patrí a bude patriť Rusku,“ obhajoval svoju návštevu.

Nezaháľa ani urazený Marček, on zase uhríkovcov obviňuje zo sympatií k nacizmu a vraví, že svoj odhad, podľa ktorého sa po odchode z ĽSNS zmenili, „precenil“. Členovia vraj v sebe majú naďalej „nacistické symboly a čísla“.

Poprední členovia Republiky podľa exposlanca naďalej popierajú aj odkaz SNP. Spomína si napríklad na udalosť, keď sa podpredseda hnutia Milan Mazurek údajne ohradil voči tomu, aby pokladal veniec padlým sovietskym vojakom na Slavíne.

„Ja nikdy nezabudnem a nedovolím meniť dejiny. Tí ľudia reálne položili životy za oslobodenie od fašizmu, a to mi nikto nevyvráti, žiaden Mazurek a ani Suja,“ konštatoval Marček.

Mazurek považuje túto interpretáciu situácie za absurdnú. Veniec na Slavín podľa neho kládli viacerí členovia Republiky a hnutie veniec, ktorý položil Marček, údajne aj platilo.

Politik, ktorý sa v minulom volebnom období prekrúžkoval do parlamentu na kandidátke hnutia Sme rodina a neskôr bol z neho vylúčený, dnes hovorí, že sa jeho postoje a postoje vedenia odlišovali aj v interpretácii vojny na Ukrajine.

Pôvodom Marčekov subjekt

„Ja som nedal stranu nacistom,“ skonštatoval. Narážal tým na fakt, že uhríkovci pri zakladaní strany obišli štandardný proces zbierania podpisov a ovládli Marčekovu stranu Hlas ľudu, ktorú premenovali na Republiku. Jej pôvodným predsedom bol exprezident Ivan Gašparovič a volala sa Hnutie za demokraciu (HZD).

Dnes sa cíti nielen urazený, ale aj podvedený: „Som presvedčený, že ich zámerom bolo získať odo mňa stranu a postupne sa ma zbaviť,“ povedal s dodatkom, že od začiatku bol držaný v ústraní. „Mali to veľmi dobre pripravené,“ posťažoval sa.

Čo mieni robiť ďalej? Dá sa očakávať chuť na pomstu: „Mne ide v prvom rade o to, aby som napravil chybu, ktorú som urobil. A teda, že som takýmto ľudom dal politický subjekt a urobím všetko pre to, aby o tú stranu prišli,“ uzavrel.

Republika sa v prieskumoch už dlhšiu dobu pohybuje nad hranicou zvoliteľnosti. Podľa posledných dát agentúr AKO a Focus osciluje medzi šiestimi a siedmimi percentami.

Uhrík: Členovia s Marčekom boli nespokojní

Predseda strany Milan Uhrík sa voči Marčekovým obvineniam ohradil. Pre Štandard uviedol, že podnetom na odvolanie Marčeka bola dlhodobá nespokojnosť členskej základne so spôsobmi jeho fungovania. Ako vysvetlil, na miesto Marčeka bol na celoštátnom sneme jednohlasne zvolený generál Jozef Viktorín.

„Slovensko má oveľa závažnejšie problémy, ako riešiť urazené slová odvolaného funkcionára, a preto im nebudeme venovať pozornosť. Považujeme to za uzavretú vec. Zdôrazníme len to, že Republika je zásadne proti totalitným ideológiám, čo dokazuje denne svojou prácou, názormi aj charakterom členskej základne,“ dodal.

Mazurek pre Štandard pripomenul, že Marčeka demokraticky odvolali delegáti republikového snemu takmer jednohlasne.