Nová hra pre deti Nebojsa v SND: spojiť dve rozprávky do jednej nebol pre Feldeka žiaden problém

Slovenské národné divadlo uviedlo poslednú činohernú premiéru v tejto divadelnej sezóne. Nezabudlo ani na najmenších divákov a posledná inscenácia je určená práve pre nich. V predstavení sa stretnú dve rozprávkové postavy.

Autorom novej divadelnej hry s názvom Nebojsa je Ľubomír Feldek, ktorý sa inšpiroval dvomi najznámejšími rozprávkarmi Hansa Christiana Andersena a Pavla Dobšinského. I keď názov hry je Nebojsa, hlavní hrdinovia sú dvaja, Nebojsa a Maruška z rozprávky O dvanástich mesiačikoch.

S ideou spojenia dvoch rozprávok do jednej prišiel režisér Ondrej Spišák, ktorý oslovil Feldeka: „Zdá sa mi zaujímavé sledovať osudy dvoch hrdinov, ktoré sa neprelínajú ani neovplyvňujú a na záver sa stretnú. Ale nemyslím to ako zadanie pre teba. To je len môj nápad a som zvedavý, čo si o ňom myslíš,“ zneli slová Spišáka v ich korešpondencii.

Feldekovi sa spojenie dvoch hrdinov do jednej rozprávky pozdávalo aj preto, aby si ľudia nezamieňali novú rozprávku Nebojsa s rozprávkou Ako sa Lomidrevo stal kráľom, ktorá sa dlhé roky hrá na doskách Slovenského národného divadla.

Celým príbehom nás sprevádza rozprávač Martin Šalacha, ktorý je zároveň aj jeden z dvanástich mesiačikov. Počas predstavenia budú deti cestovať z rozprávky do rozprávky a prostredníctvom viacerých príbehov sa predstavia rôzne obdobia života, teda detstvo, mladosť, dospelosť a staroba.

Každým príbehom, ktorý sa v rozprávke predstavil, chceli poukázať na jedno obdobie. Prvým, ktorým sú Andersenove Cisárove nové šaty, ukázali na detskú smelosť a úprimnosť za každých okolností. Príbehom Princezná na hrášku približujú mladosť a dospievanie. A v závere sa dostávame aj do dospelosti a starnutia.

Na dosky sa dostali aj bábky

Rozprávky Hansa Christiana Andersena sú v predstavení obohatené o nádherné bábky v rôznych veľkostiach. Väčšinou sú príbehy od Andersena len predscénami pred hlavnou dejovou líniou.

Jedna dejová línia je o Nebojsovi, ktorého pošle otec do sveta, aby sa naučil báť. V druhom príbehu posiela zlá striga Marušku do lesa, aby jej nazbierala fialky, jahody a jablká. Chce sa jej zbaviť, preto jej dáva úlohy, ktoré podľa nej nemôže splniť. Cesty Marušky a Nebojsu sa stretnú v lese, kde Nebojsa trávi čas s mesiačikmi, ktorí sa ho snažia naučiť, aby sa začal báť.

Spev, verše, zaujímavé kostýmy a scéna

Pre najmenších divákov môže byť pútavým aj veršovaný jazyk, ktorý Feldek a Spišák zvolili. No nejde o monotónny verš, aktéri na javisku plynule prechádzajú z verša do voľného rozprávania alebo z pravidelného rytmu do nepravidelného.

Predstavenie dopĺňa aj muzikálna vložka. O hudbu sa postaral Juraj Haško, pre ktorého to bola prvá spolupráca so Slovenským národným divadlom. Z pesničiek mali radosť aj samotní herci. „Najprv nebolo plánované, že sa v predstavení bude spievať a pasáže mali byť iba hovorené. Som však veľmi rada, že sa napokon rozhodli takto a ja som mohla opäť po toľkých rokoch spievať,“ hovorí Monika Hilmerová, ktorá si v predstavení zahrala macochu Marušky.

Hilmerová si zahrala síce negatívnu postavu, ale naučila sa mať ju rada. Vidí v nej aj paralelu so skutočným životom, v ktorom veľa žien nevie prijať svoju krásu. „S každou postavou sa musím nejako zblížiť, keďže ju prežívam na javisku. Snažila som sa do mojej postavy vložiť smútok ženy, ktorý sa veľmi rýchlo premení na hnev. To som sa snažila tej postave dať. Táto macocha, ktorú hrám, nevedela prijať kolobeh života. Nevedela prijať iné hodnoty a zostala zakonzervovaná pri povrchnej kráse,“ opisuje svoju postavu Hilmerová.

Predstavenie je interaktívne a rozprávač sa detí viackrát na niečo pýta, čím si udržiava ich pozornosť.

„Bol to pre mňa úžasný zážitok. Rád by som vyzdvihol to prekvapenie, ktoré je výsledkom aj pre mňa. Myslel som si, že viem, na čo idem, ale dostal som niečo navyše. A to navyše sú vynikajúce výkony hercov, výborná réžia, ale je to aj o tom úžasnom cítení priestoru a času,“ neskrýva nadšenie autor hry Ľubomír Feldek.