Oslavujeme významný deň slovenskej emancipácie. Pred 161 rokmi bolo v Martine prijaté Memorandum národa slovenského

Pred 161 rokmi prijalo Slovenské národné zhromaždenie v Turčianskom svätom Martine Memorandum národa slovenského. Išlo o historicky významný dokument, ktorý formuloval národno-emancipačné požiadavky Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.

Po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 cisár ani viedenská vláda nesplnili požiadavky Slovákov, za ktoré bojovali, a tak sa podmienky Slovákov v Uhorsku nezlepšili. Navyše, v roku 1856 zomrel Ľudovít Štúr, čím sa skončila aktivita významných štúrovcov.

Do popredia sa však dostávala nová generácia slovenských velikánov na čele so šéfredaktorom slovenských politických novín Pešťbudínskych vedomostí Jánom Franciscim a právnikom Štefanom Markom Daxnerom, ktorý bol hlavným autorom prelomového dokumentu.

V Turčianskom svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 na Slovenskom národnom zhromaždení zišlo viac ako 6-tisíc Slovákov. Výsledkom bolo prijatie Memoranda národa slovenského, v ktorom Slováci požadovali pomerné zastúpenie v Uhorskom sneme, vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia, možnosť používať slovenčinu ako úradný jazyk, jej vyučovanie na školách, ako aj úradné uznanie Slovenského národného výboru, ktorý by zastupoval záujmy Slovákov v Uhorsku.

Prelomové zhromaždenie

Zhromaždeniu, na ktorom sa zišlo vyše 6-tisíc Slovákov, predsedal spomínaný Ján Francisci. Dvojdňová diskusia sa viedla pod holým nebom pred martinským evanjelickým kostolom. Medzi účastníkmi sa zišli Slováci z celého Uhorska, poprední slovenskí politickí a kultúrni predstavitelia, ale aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice.

Predmetom diskusie bol návrh dokumentu, ktorý zostavil Daxner. Diskutovalo sa najmä o jeho návrhu na vytvorenie slovenskej samosprávy v rámci Uhorska, takzvaného Hornouhorského slovenského okolia. Debaty sa viedli aj o tom, komu má byť Memorandum adresované – či iba uhorskému snemu, alebo aj cisárovi.

Vyvrcholením zhromaždenia bolo prijatie Memoranda národa slovenského 7. júna 1861.

Rovnoprávnosť Slovákov a národný výbor

Okrem hlavnej politickej požiadavky v podobe územnej samosprávy, Memorandum obsahovalo aj rôzne kultúrne, jazykové či akademické požiadavky.

Slováci požadovali možnosť výučby v materinskom jazyku na školách a jej používanie na úradoch, vznesená bola aj požiadavka na vytvorenie právnickej akadémie, na ktorej by sa vyučovalo v slovenčine. Medzi kultúrne požiadavky patrila možnosť zakladať vlastné kultúrne a osvetové spolky, pričom dôraz sa kládol najmä na založenie Matice slovenskej. Zrušiť sa mali aj diskriminačné zákony.

Národné záujmy Slovákov v Uhorsku mal presadzovať úradmi uznaný Slovenský národný výbor. Jeho 23 predstaviteľov si zhromaždenie hneď aj zvolilo.

Uhorský snem sa Memorandom nikdy nezaoberal

Zástupcovia Slovenského národného výboru odovzdali v Budapešti Memorandum podpredsedovi Uhorského snemu Kolomanovi Tiszovi a vo Viedni, pod vedením Štefana Moysesa, samotnému cisárovi. 

Uhorský snem sa však požiadavkami Slovákov nikdy nezaoberal, navyše dva mesiace po jeho odovzdaní panovník snem rozpustil pre protiviedenské nálady.

Požiadavky Memoranda neboli v Uhorsku nikdy naplnené, napriek tomu malo historický význam. Demonštrovalo hlboké národne povedomie Slovákov, vôľu a snahu o vytvorenie vlastného svojbytného politického národa.

O Memorandum sa neskôr opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 či Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandum bolo rovnako programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období.

Výročie prijatia Memoranda je od 20. októbra 1993 pamätným dňom.