Praha je centrom biznisu s novorodencami. Obchod za desaťtisíce eur štátne orgány neriešia

V Česku sa rozrastá obchodovanie s deťmi. Kupujú si ich homosexuáli či muži bez partnerky. Štátne orgány nie sú schopné pripraviť pre túto oblasť zákon.

Praha je centrom istej formy obchodovania s ľuďmi. Konkrétne ide o náhradné – surogátne – materstvo. Takéto materstvo vzniká, keď si ľudia prostredníctvom na to určeného zdravotníckeho zariadenia objednajú dieťa u náhradnej matky.

Proces vyzerá nasledovne: budúci otcovia pošlú spermie, klinika vyberie podľa ich požiadavky vhodnú anonymnú darkyňu vajíčka, tá následne vynosí embryo a porodiť príde do Prahy. Tam sa dieťa úradne prepíše na otca – vopred dohodnutého „kupca“, ktorý si ho odvezie do domovskej krajiny. O podrobnostiach informoval minulý týždeň portál Seznam Zprávy.

Médium dodáva, že cudzincov vyjde dieťa zhruba na 60-tisíc eur. Medzi záujemcami sú podľa ich zistení homosexuálne páry či takzvaní singles – muži, ktorí žijú dlho bez partnerky a ako motív uvádzajú, že „chcú zachovať rod“ alebo „spraviť radosť matke, ktorá si praje vnúča“.

Nečestné obchodovanie umožňuje voľná česká legislatíva

Čitateľa zrejme zaujíma, prečo sa tento obchod odohráva práve u nášho západného suseda. Odpoveď je jednoduchá – nedostatočná legislatíva.

Ukrajina je síce globálnym lídrom v náhradnom materstve, ale tamojšia ústava zakazuje zväzky osôb rovnakého pohlavia aj adopcie detí homosexuálnymi pármi. O vynosenie dieťaťa sa tam smú uchádzať len zosobášené heterosexuálne páry so zdravotnou diagnózou, pre ktorú im dieťa musí vynosiť iná osoba. 

V Česku však chýbajú zákony jasne upravujúce oblasť náhradného materstva. Vynosené dieťa si tam môže vyzdvihnúť prakticky ktokoľvek a podľa informácií polície sa tak aj deje.

„Deti sa vyrábajú na zákazku a za odplatu, nejde primárne o poskytovanie služieb pre neplodné páry, ktoré majú zdravotné komplikácie a nemôžu mať vlastné deti,“ potvrdzuje hovorca Národnej centrály proti organizovanému zločinu Jaroslav Ibehej.

Ukrajinky zneužívajú, zistili vyšetrovatelia, obchod pokračuje aj tak

Aby sa tento biznis v Česku charakterizoval ako zločin, muselo by sa dokázať, že dieťa napríklad skončilo u pedofila, použilo sa na natáčanie pornografie alebo sa iným spôsobom porušili jeho základné práva. Ďalšou možnosťou je dôkaz, že ženu na „prenájom svojho tela donútili“.

Medzitým v pražských nemocniciach uvidelo prvýkrát svetlo sveta najmenej tridsať novorodencov, ktorých narodenie je výsledkom protiprávnej česko-ukrajinskej spolupráce. Ako celý proces vyzerá?

Na ukrajinskej strane obchod s dojčaťom sprostredkuje reprodukčná klinika lekára Alexandra Feskova so sídlom v Charkove. Feskov sa zaoberá liečbou neplodnosti a jeho klinika poskytuje aj umelé oplodnenie.

Klienti (otcovia) z celého sveta si môžu zvoliť, aké dieťa by chceli. Podľa požiadaviek potom klinika zo svojej databázy vyberá vhodnú darkyňu vajíčka. Medzinárodný vyšetrovací tím zistil, že na vynosenie embrya sa zneužívajú Ukrajinky z chudobných pomerov. Ženy navyše v Česku predstierajú, že sú biologické matky a vzdajú sa rodičovských práv v prospech cudzích mužov, čo je podľa ukrajinských noriem trestné.

Musím zachovať rod, moja mama chce vnúča

Ukrajinské matky sa pred pôrodom presúvajú do Prahy, kde sa ich ujme dobre organizovaný tím: pestúnka, tlmočník a človek, ktorý vie rokovať s úradmi. Náhradnú matku zaregistrujú k lekárovi a vybavia jej poistenie.

Následne do Českej republiky pricestuje aj „klient“ – budúci otec vynoseného dieťaťa. Českí detektívi počas vyšetrovania zistili, že dojčatá putujú do celej Európy, Číny aj do Spojených štátov.

Po úspešnom pôrode ide „pár“ na matriku. Podľa údajov sa dieťa narodilo štandardným postupom, o náhradnom materstve niet ani zmienky. V rodnom liste sa matkou uvedie občianka Ukrajiny a otcom cudzinec. Surogátne matky sa následne vzdajú rodičovských práv v prospech cudzincov.

Tento proces je pre matky obzvlášť bolestivý. Ženy často riešia popôrodnú depresiu a smútok z toho, že sa musia rozlúčiť s dieťaťom, ktoré deväť mesiacov nosili pod srdcom. Pracovník ukrajinskej kliniky preto opodiaľ dohliada na to, aby matka na úrade „nerobila problémy“.

Keď si kupci vybavia na ambasáde materského štátu potrebné doklady, s dieťaťom môžu odcestovať. Problémy sa tým však nekončia. Často sa ukazuje, že ženský element je nenahraditeľný. „Otcovia, ktorí si deti kupujú, sú často vo vyššom veku, najstarší mal 66 rokov, a v niektorých prípadoch sme zaznamenali absolútnu neznalosť a neskúsenosť potrebnej starostlivosti otcov o novorodené deti,“ konštatuje český policajný hovorca Ibehej.

Ďalšou hrozbou sú možné pohnútky klienta. Nedá sa zabrániť tomu, aby si dieťa objednal trebárs pedofil, hoci zatiaľ o tom nie sú údaje. Jedno z tridsiatky detí však zmizlo bez stopy v Spojených štátoch.

Na otázku, prečo si otcovia zaobstarali dieťa práve takýmto spôsobom, dostávali detektívi podľa informácií Seznam Zpráv zvláštne odpovede. Jeden švédsky klient údajne vyhlásil, že chce urobiť radosť svojej matke, ktorá od neho márne čaká vnúčatá. Ďalší z Nemecka vysvetlil, že chcel dcéru. A otec z Bulharska argumentoval „zachovaním rodu“.

Peniaze miznú na cyperských účtoch

Za tri roky trestnej činnosti získali organizátori z predaja dojčiat viac ako 1,2 milióna eur, informuje ukrajinské ministerstvo vnútra. Absencia príslušnej českej legislatívy vytvorila ideálne podmienky na tento nečistý biznis.

„Zjednodušene povedané princíp – keď muž osloví kliniku, zaplatí požadovanú sumu, odovzdá spermie buď priamo na klinike, alebo ich zašle na kliniku, po roku prichádza do Českej republiky prevziať si novorodené dieťa, pričom dieťa je obyčajnou komoditou, naturálnou výmenou za peniaze – sa z laického pohľadu skutočne javí ako obchod s deťmi, nie však z pohľadu trestnoprávneho,“ vysvetľuje hovorca Národnej centrály proti organizovanému zločinu Jaroslav Ibehej.

Službu neposkytovala priamo ukrajinská klinika, ale konala prostredníctvom zmlúv uzatváraných medzi otcami a zahraničnými firmami. Platby za náhradné materstvo končili na účtoch cyperských a švajčiarskych firiem, ktoré síce lekár Feskov na papieri nevlastní, ale fakticky ich cez sprostredkovateľov ovláda.

Advokát Marek Eichler, ktorý ukrajinského profesora Feskova v Česku zastupuje, odmietol, že by sa ukrajinský lekár dopúšťal niečoho nezákonného.

„Skutočnosť, že polícia či české úrady majú s danou vecou nejaké etické či morálne problémy, sama osebe neznamená, že je prevádzkovanie náhradného materstva nelegálne. Náhradné materstvo je pre mnoho osôb či párov jedinou možnosťou na to, ako mať potomka, a preto je úplne logické, že tento spôsob sa stáva populárnym, keď existuje aj niekoľko štátov, v ktorých náhradné materstvo nie je trestné či obdobne právne problematické,“ citujú advokáta Eichlera Seznam Zprávy.

Štátne inštitúcie zastávajú pozíciu mŕtveho chrobáka

Zatiaľ čo na Ukrajine obvinili šiestich aktérov z obchodovania s ľuďmi a hrozí im trest odňatia slobody na osem až pätnásť rokov, v Česku na taký krok chýba spomínaná legislatíva. Nevedno, za akých podmienok je náhradné materstvo už za hranou trestného zákonníka. Biznis s deťmi teda pokračuje, hoci v menšom rozsahu.

Českí vyšetrovatelia, ktorí prišli takémuto neetickému biznisu na kĺb, poprosili riaditeľa Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Zdeňka Kapitána, aby vypracoval zákon. Ten podľa zúčastnených strán žiaden dokument nedodal a s vyšetrovateľmi prestal komunikovať. Neodpovedal ani na otázky Seznam Zpráv.

Rovnako reagovali rôzne české štátne inštitúcie, na ktoré sa so žiadosťou o vypracovanie legislatívy obrátili detektívi. České ministerstvá sa zasa na seba navzájom odvolávajú a vo výsledku sa nič nedeje.

„Napriek tomu ale túto otázku vznesieme v rámci našich medzirezortných rokovaní a určite budeme presadzovať, aby sa čo najskôr našlo legislatívne riešenie a k podobným prípadom v budúcnosti vôbec nemohlo dôjsť,“ zaznelo nakoniec z tlačového odboru ministra práce a sociálnych vecí Mariana Jurečku (KDU-ČSL).

Úskalia odhalila už vojna na Ukrajine

Nejde pritom o prvú tohtoročnú kauzu tohto neetického biznisu. V marci informoval Štandard o dosahoch vojny na náhradné materstvo.

Ešte pred vypuknutím násilia na Ukrajine začali niektoré spoločnosti sprostredkujúce surogátne materstvo matky sťahovať na západ Ukrajiny. Keď potom Rusko napadlo Ukrajinu, mnohé z nich sa tiesnili v nevyhovujúcich priestoroch, napríklad v Ľvove.

Iné surogátne matky zasa v počiatočnom chaose stratili kontakt so svojimi agentúrami a boli nútené hľadať biologických rodičov na sociálnych sieťach. Ženy, ktoré porodili, nemohli dojčatá odovzdať ich zahraničným rodičom, lebo komerčné lety na Ukrajinu sa zrušili a vlády na celom svete odporučili svojim občanom opustiť územie tohto štátu. Časť rodičov sa o vynosené a už narodené deti zasa nehlásila.

O utrpení všetkých troch strán písali svetové médiá. Kedy však dostane pochybný biznis s ľudským nešťastím poslednú ranu, nevedno.