6. júna, 05:58

Nemecký filozof Trawny: Putin nie je ako Hitler

Nemecký filozof Trawny: Putin nie je ako HitlerPeter Trawny. Foto: FB/Peter Trawny

Láska – pravda – nenávisť. Nemecký filozof Peter Trawny venoval každej téme jednu knihu. Posledná z trojice, kniha s názvom Hitler, filozofia a nenávisť, vyšla len niekoľko dní po ruskej invázii na Ukrajinu. Meno Hitler aj slovo nenávisť sa vtedy stali stálicami dennej tlače. A často sme počúvali vetu: „Prvou obeťou vojny je pravda.“ Aj druhú tému možno teda považovať za gól. Ale čo si počať s láskou? Nežijeme azda v čase po jej skone?

V jednej zo svojich kníh označujete filozofiu za podnik „nenormálny, dokonca asociálny“. Napriek tomu ste sa stali filozofom…

Neviem, nie som si istý, či som filozofom. Je ťažké definovať filozofa. Ale vy ste tiež filozofka, tak napríklad tú definíciu spoločne zvládneme…

Keď ma niekto predstaví ako filozofku, cítim sa trápne…

To poznám. Platón a ja – to nemožno povedať, že? Možno sa teda pozrime na to, prečo som sa začal filozofiou zaoberať, hoci ani to nie je jednoznačné. Dôvodov bolo niekoľko. Doma sa čítalo málo a asi som sa chcel vymedziť. Na gymnáziu som sa stretol s pozoruhodným učiteľom, ktorý mi predviedol, čo je to duchaplnosť, čo to znamená rozumieť literatúre. Ale rozhodne to nie je tak, že by som si v dvadsiatich povedal: Tak a ďalších štyridsať rokov chcem stráviť štúdiom filozofie. A viac neviem, ale to stačí. Nakoniec sa nám asi nikdy nepodarí pochopiť seba samých a byť si priehľadnými.

Ste okrem iného vydavateľom diela Martina Heideggera. Keď bol v roku 2014 zverejnený prvý zväzok takzvaných Čiernych zošitov, teda filozofových zápisníkov okrem iného z 30. a 40. rokov minulého storočia, znovu sa otvorila otázka, či a do akej miery bol jeden z najväčších nemeckých mysliteľov antisemita. Ale mne teraz nejde o Heideggera, ale o vás. Na vás sa vtedy uprela mediálna pozornosť, nielen nemecká, záujem bol medzinárodný. Medzi filozofiou a verejnosťou pritom tradične panuje napätie. Filozofi majú sklon médiami opovrhovať. To napokon vidíme aj u Heideggera… Ako ste vtedy vnímali svoju pozíciu?

Aj ja som voči niektorým mediálnym javom zdržanlivý. Fakt je, že v médiách sa filozofia často stáva trhom, ktorý premýšľaniu nepraje. Pokiaľ ide o kauzu Čierne zošity, samozrejme, vedel som, že Heidegger nie je hocijaký filozof a že otázka jeho vzťahu k židovstvu zaujíma širšie publikum – a to právom. Heidegger je mysliteľ ako Nietzsche alebo Wittgenstein. Akademický svet nemôže takéto postavy spútať a vznášať na ne výlučný nárok. Na záujem médií som bol preto pripravený. Pokiaľ z akademikov vyžaruje snobizmus voči verejnosti a médiám, potom ho nielenže nezdieľam, pripadá mi povrchný. Akademici si to možno chcú zastierať, ale fakt je, že kapitalistická trhová logika ovládla aj univerzity. Povyšovať sa nad mediálny trh je najneskôr od bolonskej univerzitnej reformy smiešny.

Za posledné tri roky ste vydal tri knihy – v jednej píšete o láske, v druhej o pravde a v tretej je vašou témou nenávisť. Sú to knihy, ktoré sú určené vzdelaným, ale nie akademickým čitateľom.

Áno, ale nechcem, aby to vyznelo, že som nepriateľom akademickej filozofie, rád prednášam a veľmi rád učím. Ale pokiaľ ide o čisto akademickú filozofiu, je pravda, že v tejto chvíli nevidím dôvod, prečo sa ňou nechať zväzovať.

Navyše si myslíte, že filozofia nerozumie ani svojej klasickej téme, láske…

Áno, láska je klasická téma, s ktorou sa filozofia míňa. Preto sa vo svojej knihe zaoberám literatúrou, hudbou, filmom. Tým chcem postihnúť celú šírku fenoménu. U Platóna nie je dobré začať ani skončiť.

Čo vám na klasickom platónskom prístupe prekáža?

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.