Hlupák a nie odborník? Experti reagujú na Matoviča: Ide o to, koho zaočkovať

Ak niekto tvrdí, že masívne testovanie môžeme nahradiť masívnym očkovaním, tancuje podľa premiéra Igora Matoviča na hroboch, je to vraj hlupák a nezaslúži si svoj titul. Odborníci naprieč vedeckým spektrom sa však zhodujú na tom, že plošné testovanie, tak ako ho predstavil predseda vlády, nie je vhodný nástroj na boj s pandémiou a treba skôr urýchliť očkovanie ohrozených skupín.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) tvrdí, že sa do leta stihne zaočkovať len malá časť populácie Slovenska. Preto je podľa neho lepšie masívne testovať ľudí antigénovými testami. Tých, ktorí tento jeho postup spochybňujú, nazval pred stredajším rokovaním vlády hlupákmi a to je takýchto „pochybovačov“ vo vedeckej obci viac než dosť.

„Ak niekto povie, že Slovensko potrebuje masívne očkovanie a nie masívne testovanie, tak to je pre mňa hlupák a nie odborník, keď veľmi dobre vie, že máme k dispozícii očkovacie látky len pre pár percent ľudí,“ poznamenal premiér.

Ako dodal, v júni bude zaočkovaná možno jedna tretina ľudí, ak všetko dobre pôjde. Podľa premiéra ide o „tancovanie na hroboch ľudí“, ak niekto vytvára fiktívne riešenie, ktoré neexistuje.

Na tom, že testovanie musí byť presne cielené a ísť ruka v ruke s očkovaním tých najohrozenejších skupín obyvateľstva, teda najmä tých najstarších, sa zhodli členka konzília odborníkov, epidemiologička Zuzana Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, predseda Lekárskeho odborového združenia a člen krízového štábu Peter Visolajský a matematik Richard Kollár, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha-Covid-19. O záležitosti diskutovali v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko.

Koľkí sa stihnú zaočkovať?

Malý počet vakcín, na ktoré poukázal Igor Matovič, keď zaútočil na kritikov jeho plánov na plošné testovanie, nie je podľa odborníkov až taký problém, ako by sa mohlo zdať. Musia byť však podané tým správnym skupinám obyvateľstva.

Premiér tvrdí, že do leta bude vakcín maximálne len pre tretinu Slovákov. Zuzana Krištúfková priznala, že počet zaočkovaných záleží od dodávok vakcín, ale dodala, že už na január by sme mali mať 220-tisíc dávok, teda pre 110-tisíc ľudí, ak zotrváme pri tom, že očkujeme najprv jednu dávku a druhú nechávame na druhé kolo.

V niektorých krajinách očkujú čo najväčším počtom vakcín, ktoré majú v danej chvíli k dispozícii a druhé dávky pichajú už zaočkovaným až z nových dodávok, vakcíny neskladujú, ako je to u nás na Slovensku.

„Do konca roka by sme mali mať zazmluvnený počet dávok, ale obávame sa, že keď sa zlepší epidemiologická situácia tak sa ľudia nebudú až tak chcieť dať zaočkovať,“ upozornila Krištúfková.

Ďalšou vecou je, že očkovanie pokračuje pomerne pomaly. Peter Visolajský toto pomalé tempo vakcinácie pripisuje zložitosti skladovania, príprave a zabezpečeniu jej podania. Očkovacia látka od spoločností Pfizer a BioNTech, ktorou očkujú aj na Slovensku, sa totiž musí skladovať uložená v suchom ľade, teda v teplote až mínus 70°C a pred použitím musí byť rozmrazená. „Keď ju rozmrazíte, musí sa použiť v ten deň,“ vysvetlil.

„Očkovať iba polovicou vakcín nie je efektívne. Mali by sme vyčerpať to čo máme a preočkovať ľudí druhou dávkou až vakcínami, ktoré prídu. Nie je dôležité, kedy zaočkujeme 33 percent populácie, ale tie 4 percentá ktoré sú najdôležitejšie a vakcinácia je jediné východisko z tejto situácie, pretože testovanie iba odloží túto situáciu tak, ako sa to stalo na jeseň a na to už nemáme zdravotnícke zdroje,“ varoval Visolajský.

Nie koľkých, ale koho zaočkovať

Podľa Visolajského nie je až také dôležité koľko ľudí sa na Slovensku nechá zaočkovať, ako tvrdí premiér, ale skôr je dôležité o koho pôjde. „Musíme sa sústrediť na najstarších ľudí na Slovensku a tých čo najskôr zaočkovať a na to by nám mohli stačiť aj obmedzené množstvá vakcín,“ vysvetlil člen krízového štábu.

Na slová Igora Matoviča Visolajský uviedol, že potrebujeme to, čo odľahčí nemocnice a to je očkovanie najstarších skupín obyvateľstva. „Ak naočkujeme ľudí nad 80 rokov čo je približne 100-tisíc ľudí, tak počet úmrtí klesne o 43 percent a to odľahčí nemocnice,“ zdôraznil lekár.

Podľa Visolajského nie je správne, aby boli prednostne očkovaní všetci zamestnanci kritickej infraštruktúry. Prednosť by mali mať samozrejme najmä tí, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientami pozitívnymi na COVID-19 a najstarší seniori. Očkovať mladých hasičov, vojakov, policajtov či politikov, tak ako sme toho boli svedkami, je podľa člena krízového štábu zbytočné.

Matematik Richard Kollár potvrdil, že keby sa dali prednostne očkovať ľudia nad 80 rokov, tak by nastali zásadné zmeny nielen v šírení ochorenia COVID-19, ale aj záťaži nemocníc.

„Zaočkovaním pár percent obyvateľstva by sme vedeli znížiť záťaž nemocníc a úmrtia možno na polovicu. V tomto sa nepostupuje úplne dobre,“ povedal Kollár.

Očkovať alebo testovať?

Na otázku, čo si myslí o tom, že Matovič považuje za cestu z pandémie masívne testovanie a nie masívne očkovanie, Krištúfková uviedla, že je zle sa pozerať na vec tak, že buď očkovanie alebo testovanie.

„Treba použiť všetky nástroje na zvrátenie tejto situácie. Máme tu tri nástroje. Zníženie mobility, ktoré záleží na ľuďoch a ich disciplíne, ale aj testovanie má svoj význam a je dobrým nástrojom ako znížiť počet prípadov, ale treba ho správne interpretovať a spolu s testovaním treba urýchliť očkovanie,“ zdôraznila.

Hlavné je podľa Krištúfkovej to, aby rodiny pozitívnych boli tiež v karanténe a aj negatívni sa musia správať zodpovedne. „Ja by som testovala najzamorenejšie regióny, ale najmä tých ľudí, ktorí musia chodiť do práce, aby sme zachovali chod štátu,“ povedala.

Krištúfková upozornila, že akékoľvek plošné testovanie je len nástroj s krátkodobým efektom, ale očkovanie má dlhodobý efekt. „Oba (tieto nástroje) treba správne používať súbežne a zvrátiť takto situáciu,“ myslí si epidemiologička.

Visolajský súhlasil, že testovanie je dôležité a treba ho robiť spolu s očkovaním, ale tak, aby prinieslo čo najväčší efekt, aby sme ešte väčšmi nezaťažovali rozpočet.

„Vieme (antigénové testovanie) používať, len počúvajme hlasy odborníkov, ktorí vedia, ako, kedy a kde testovať. Prihovoril by som sa k tomu, aby vláda poslúchla odborníkov. Zamerať sa na isté skupiny tam, kde sa infekcia šíri a dôležité je opakované testovanie. Hnať ľudí na sobotu na testovanie nie je také efektívne, ako keď dáme ľuďom možnosť sa otestovať kedykoľvek, keď majú ťažkosti. Ak má človek ťažkosti v pondelok a pôjde na test až v sobotu tak to už môže dávno rozniesť po okolí a byť na teste negatívny,“ dodal Visolajský.

Vakcíny sa nevyhadzujú

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) chce plošné testovanie tam, kde je to možné a kde sú na to ľudia, ale časť miest to odmieta, pretože na to nie sú pripravené. Visolajský potvrdil, že na plošné testovanie už nie sú v mnohých nemocniciach kapacity.

K správam o údajnom plytvaní vakcínami pre ich nepodanie pacientom Visolajský vyvrátil. Objednávací formulár na očkovanie na COVID je podľa neho komplikovaný, sú v ňom chyby, čo robí problémy a stane sa, že niektorí ľudia môžu vypadnúť, ochorieť a neprídu, ale v systéme sa to už nedá zmeniť.

„Rieši sa to tak, že na každý deň je objednaný aj istý počet náhradníkov, aby vakcíny nevyšli navnivoč. Nie sú situácie, že by sa vakcíny vyhadzovali,“ vysvetlil Visolajský.