Dosiaľ najtvrdšie sankcie, ale s neistým výsledkom. Embargo na ropu Rusko príliš nepoškodí

Lídri štátov Európskej únie sa dohodli na čiastočnom embargu, ktoré má do konca tohto roka odstrihnúť až 90 percent dovážanej ropy z Ruska. Sankcie tak majú ďalej stupňovať tlak proti ruskej agresii na Ukrajine, na ktorom sa podieľa celý rad ďalších sankcií. Faktom je, že štáty EÚ platbami za energie významne zásobujú ruský rozpočet, ropné embargo, navyše čiastočné, však k výrazným prepadom zrejme nepovedie.

Záležať bude najmä na tom, ako sa Rusku podarí presmerovať ropu na iné trhy. „Rusi budú hľadať nové obchodné kanály a pravdepodobne ju budú predávať pod cenou, ako to už robia, Čína a India mohutne kupujú, síce za znížené ceny, ale tie sú stále podstatne vyššie, než boli ceny ropy napríklad počas pandémie v roku 2020,“ uvádza český energetický analytik Jiří Gavor.

Podľa jeho slov sa síce Rusku nepodarí nájsť na trhu ekvivalent pre vývoz rovnakého objemu ropy, ale pre situáciu na trhu to nebude až taký problém. „Fiškálny vplyv na rozpočet bude minimálny, pretože ceny sú vysoké. Prejavuje sa to už teraz, Rusko predáva menej plynu, menej ropy, ale jeho príjmy sú v porovnaní s rokmi 2019 či 2020 podstatne vyššie. Prejavuje sa to aj tým, že za rok 2021 oba najväčšie koncerny Rosnefť a Gazprom vyplatia doteraz historicky najvyššie dividendy,“ dodáva Gavor.

Naivné predstavy európskych politikov

Ruský rozpočet totiž inkasuje už od konca minulého roku mimoriadne vysoké príjmy. „Takže efekt okamžitého tlaku, že ak dôjdu peniaze, nebudete mať z čoho financovať boje na Ukrajine, rozhodne nenastane. Avšak v dlhodobejšom horizonte bude strata lukratívneho európskeho trhu Rusov poriadne bolieť. Európa nemá mnoho iných možností, je to zatiaľ najciteľnejšia sankcia, ale očakávania, ktoré si možno niektorí politici trochu naivne predstavujú, že Rusom dôjdu peniaze a nebudú mať z čoho financovať vojnu, by som rozhodne nečakal,“ konštatuje Gavor.

Podľa výskumníka Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá Adiho Imsirovica však môže mať embargo iný efekt. Rozhodnutie podľa neho otvára cestu k tomu, aby EÚ a USA zvýšili tlak práve na krajiny, ako je India, aby podobné opatrenia prijali tiež. Predtým bolo ťažké žiadať napríklad Indiu, aby znížila svoj dovoz, pokiaľ to Únia sama neurobila, povedal výskumník.

Aj podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu ostáva vplyv ropného embarga otázkou. „Rusko príde pre embargo EÚ na ropu dodávanú po mori o 230 miliárd českých korún ročne [vyše 9,3 mld. eur], spočítal Bloomberg. Len tento rok však utŕži za vývoz energií 6,2 bilióna korún ročne [vyše 250 mld. eur], teda 27-krát viac. Rusko nakoniec embargo toľko zabolieť nemusí, záleží, za koľko a v akom objeme sa mu bude dariť predávať ropu krajinám, ako sú India či Čína,“ uvádza Kovanda.

India je tretím najväčším dovozcom ropy na svete a od ruskej invázie na Ukrajinu zaznamenáva neustály nárast dovozu ropy z Ruska, vyplýva z údajov spoločnosti Refinitiv Eikon. Krajina odmietla kritiku svojich pokračujúcich nákupov ruskej energie kvôli vojne na Ukrajine a uviedla, že náhle zastavenie dovozu ruskej ropy by v konečnom dôsledku poškodilo jej spotrebiteľov. Aj Čína v tichosti zvyšuje nákupy ropy z Ruska za zvýhodnené ceny, upozornila agentúra Reuters. Zdá sa, že najväčší svetový dovozca ropy sa snaží zaplniť výpadok vzniknutý prerušením vzťahov západných odberateľov s Ruskom.

Čo by znamenalo embargo na plyn

Ruská ropa sa na celkovom dovoze suroviny do EÚ podieľa 36 percentami. Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete, za Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, a najväčším vývozcom ropy na svetové trhy. Je ale tiež významným producentom a vývozcom zemného plynu. Plynu sa embargo netýka, ale úniové štáty chcú čo najrýchlejšie svoju závislosť od tejto suroviny z Ruska znížiť.

Prípadné embargo na plyn by bolo zrejme citeľnejšie, pre spôsob dopravy je ťažšie prípadný výpadok exportu presmerovať k iným odberateľom. Štáty Únie sú však v otázke plynu značne nejednotné. „Pri plyne je to pre Európu ešte horšie. Zatiaľ čo v prípade ropných produktov škrípeme zubami, zasahuje nás to zvýšením ceny pohonných hmôt, tlakom na infláciu, v prípade zemného plynu by niektoré krajiny alternatívu v dostatočnom objeme fyzicky nenašli a malo by to zničujúci vplyv na ich hospodárstvo. Plné embargo na plyn je klasický prípad sankcie, ktorá je úplne kontroverzná,“ pripomína energetický analytik Gavor.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.