Washington klamal Ukrajine o ponuke vstupu do NATO, povedal exveľvyslanec USA v Rusku

Bez názvu Bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul (vľavo) spoločne s poľským europoslancom Radosławom Sikorskim. Foto: Reprofoto/YouTube

Bývalý veľvyslanec USA v Rusku v diskusii tvrdil, že Washington Ukrajine klamal v otázke ponuky vstupu do NATO. Na Twitteri neskôr svoje vyjadrenie zmiernil.

Bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul spoločne s poľským exministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorskim debatovali 12. mája s profesormi medzinárodných vzťahov na Harvardovej univerzite Stephenom Waltom a Johnom Mearsheimerom z Chicagskej univerzity.

Štyria účastníci sa stretli v rámci polročnej série debát s názvom The Munk Debates o hlavných politických otázkach. Rozoberali pretrvávajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.

Walt s Mearsheimerom tvrdili, že vojne sa dalo predísť a vyvolali ju kroky Spojených štátov a NATO, najmä rozširovanie sa Severoatlantickej aliancie na východ. McFaul a Sikorski zasa zaujali stanovisko, že na vine je len Rusko a veľmocenské ambície prezidenta Vladimira Putina.

Diplomati klamali, toto je skutočný svet

V diskusii silno zarezonovala krátka slovná prestrelka medzi Waltom a McFaulom. Profesor Walt sa pýtal, prečo Washington neustále presadzuje členstvo Ukrajiny v NATO napriek tomu, že to Moskva považuje za bezpečnostnú hrozbu. „V roku 2021 sme stále opakovali, že Ukrajina sa chystá vstúpiť do NATO. Opakovali sme to znova a znova,“ povedal Walt.

McFaul ho prerušil a naznačil, že Washington nikdy nebral vážne vyhliadky Ukrajiny na vstup do Severoatlantickej aliancie. „A verili ste tomu?“ opýtal sa bývalý veľvyslanec s úsmevom.

„Takže naši diplomati klamú?“ kontroloval Walt vzápätí.

„Áno! Áno, to je skutočný svet, chlapci, no tak,“ zvolal McFaul s úsmevom pokrútiac hlavou.

„Naši diplomati neustále klamú, no Rusi by im mali dôverovať, keď im ponúkajú záruky,“ poznamenal na oplátku Walt a vyvolal potlesk publika.

McFaul neskôr na Twitteri skonštatoval, že „klamstvo je silné a nevhodné slovo“, ktoré vraj po Waltovi potvrdil len v dôsledku emócií. „Ospravedlňujem sa a odvolávam to. Vyhlásili však lídri NATO verejne ašpirácie Ukrajiny na členstvo bez toho, aby skutočne chceli jej pripojenie? Áno. A KAŽDÝ to vedel. Biden to vedel. Putin to vedel. Zelenskyj to vedel. Pred vojnou poukázal Zelenskyj na toto pokrytectvo mnohokrát. Všetko je to zaznamenané,“ dodal bývalý diplomat.

https://twitter.com/McFaul/status/1528404483016822784

Sme pre vás druhá trieda, kritizuje Ukrajina NATO

Ukrajina požiadala o vstup do NATO v roku 2008, avšak odvtedy neprišlo v tejto súvislosti k nijakému pokroku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 11. mája počas videohovoru so študentmi z parížskej univerzity Sciences Po uviedol, že vojne s Ruskom by sa predišlo, keby jeho krajina bola predtým členom Severoatlantickej aliancie. Ruská strana to však vníma opačne. Putin opakovane pred vojnou vyhlasoval, že ak bude hroziť, že Ukrajina sa stane členom Aliancie, povedie to k strate jej suverenity.

Podľa článku desať Severoatlantickej zmluvy sa môžu zmluvné strany jednomyseľne dohodnúť na tom, že do svojich radov „pozvú ktorýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný presadzovať zásady tejto zmluvy a prispievať k bezpečnosti severoatlantického priestoru“. Zatiaľ čo Zelenskyj podľa vlastných slov dúfa, že Ukrajina dostane štatút kandidátskej krajiny v júni, tridsiatka štátov tento entuziazmus nezdieľa.

Najmä v čase vojny by členstvo Ukrajiny a systém kolektívnej obrany mohli podľa bezpečnostných expertov viesť k priamej konfrontácii jadrových mocností.

Aj minulotýždňový taliansky návrh na riešenie vojny na Ukrajine navrhuje v jednom zo štyroch bodov bilaterálnu dohodu o neutralite Ukrajiny, ktorú by garantovalo viacero štátov.

Ak do NATO vstúpia aj Švédsko a Fínsko, Moskva zareaguje

Kruh západných spojencov sa možno rozšíri o ďalšie dva európske štáty – Švédsko a Fínsko. Tie sa začali odkláňať od politiky vojenskej neutrality a napriek hrozbám Kremľa požiadali pred dvomi týždňami o členstvo v Aliancii. Praje tomu aj tamojšia verejná mienka. Ak sa podarí prekonať námietky Turecka, dvojica krajín môže vstúpiť do politicko-bezpečnostného paktu v priebehu niekoľkých mesiacov.

Rusko už prostredníctvom diplomatických kanálov varovalo Fínsko a Švédsko pred dôsledkami, ktoré by mal ich prípadný vstup do Severoatlantickej aliancie.

Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina, podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, vyhlásil, že by Moskva v takomto prípade posilnila svoje pozemné, námorné aj vzdušné sily v oblasti Baltského mora, čo by zahŕňalo aj rozmiestnenie jadrových zbraní.


Ďalšie články