Oligarcha Martin Kvietik: Systém vypaľovania na pozemkovom fonde

Štandard v utorok publikoval obsah obvinenia bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála, ktorého Národná kriminálna agentúra v máji obvinila z prijímania úplatku v pozemkovej kauze. Obvinenie NAKA však obsahuje najmä opis systémovej korupcie, ktorú mal na Slovenskom pozemkovom fonde organizovať oligarcha Martin Kvietik, blízky Slovenskej národnej strane.  

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia Národnej kriminálnej agentúry z 9. mája 2022, ktoré má Štandard k dispozícii, je Gábor Gál obvinený z prijímania úplatku. Martin Kvietik, oligarcha blízky SNS, je v danej veci stíhaný ako najvyšší člen zločineckej skupiny pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku.

Kvietik mal na základe svojich blízkych väzieb na SNS v rámci politických dohôd získať kontrolu nad Slovenským pozemkovým fondom, na ktorom následne vytvoril systematizovaný korupčný mechanizmus na vypaľovanie žiadateľov o reštitúcie či prenájom pozemkov.

Uznesenie NAKA plasticky opisuje systém, akým mal Kvietik na základe politických dohôd zosnovať organizovanú skupinu, ktorou jeho ľudia na fonde systematicky vyberali úplatky zo Slovenského pozemkového fondu.

V kauze s políciou spolupracujú a vypovedali členovia druhej a tretej úrovne organizovanej štruktúry, vďaka čomu sa kriminalistom podarilo rozpliesť korupčný systém, ktorý na fonde panoval v rokoch 2016 až 2018.

Podľa svedkov NAKA si mali v minulom volebnom období vplyv nad pozemkovým fondom rozdeliť vtedajšie vládne strany SNS a Most-Híd. Podľa zákulisných politických dohôd malo SNS dostať funkciu generálneho riaditeľa SPF a Mostu-Híd pripadol post námestníka. Kvietik mal zabezpečovať záujmy svoje a strany SNS, kým Gábor Gál mal mať v kompetencii práve nominácie za maďarskú stranu. 

Organizovaná skupina

Na vrchole organizovanej korupčnej skupiny, ktorá na fonde systematicky vypaľovala žiadateľov o pozemky, stál podľa obvinenia Martin Kvietik.

V súčinnosti so zamestnancom fondu a svojím dlhoročným právnikom Jánom Gajanom mal zosnovať a riadiť organizovanú skupinu s cieľom „systematickej korupcie nakladaním s pozemkami v správe SPF formou úplatkov alebo prevodom majetkových práv k nehnuteľnostiam“ na spoločnosti personálne alebo majetkovo prepojené na Kvietika alebo Gajana.

„Prostriedkom k dosiahnutiu cieľa tejto skupiny bolo postupné ovládnutie ťažiskových pozícií najmä v SPF,“ píše sa v obvinení, ktoré rozvrstvilo aj štruktúru tejto skupiny.

Najvyššie postaveným členom hierarchickej štruktúry s rozhodovacou a riadiacou právomocou mal byť Martin Kvietik. Jána Gajana obvinenie radí hneď na druhú úroveň, keďže sa za „plnenie svojich úloh zodpovedal Martinovi Kvietikovi“.

Gajan svoje právomoci uplatňoval voči „tretej úrovni hierarchie skupiny“, v ktorej mali byť Adriana Šklíbová, ktorej menovanie do funkcie riaditeľky zaradil Kvietik, a taktež zamestnanci fondu Gustáv Palider a Tomáš Janata. Janata nahradil Palidera po tom, ako boli medializované podozrenia voči nemu.

Pre skupinu mali pracovať aj ďalší zamestnanci fondu. „Členovia skupiny svoju činnosť dôsledne plánovali, vykonávali ju koordinovane, plnili úlohy zadané vyššie postavenými členmi skupiny,“ konštatuje uznesenie o obvinení. Skupina mala systematicky vyhľadávať žiadateľov reštitučných konaní či prenájmov a následne jej členovia účelovo vytvárali prieťahy v konaní s cieľom „vytvoriť časovú tieseň na strane žiadateľa, aby ten v záujme uspokojenia svojho nároku… poskytol úplatok“. Skupina tiež vytvorila „uzatvorený systém prijímania, evidovania a poskytovania úplatkov v rámci štruktúr skupiny“.

Gajan, Palider a neskôr aj Janata mali v rokoch 2017 a 2018 oslovovať konkrétnych žiadateľov a ponúkať im za úplatu vybavenie reštitúcií, za čo si mali každý zarobiť najmenej 20-tisíc eur. Ďalší zamestnanci fondu zabezpečovali ďalšie potrebné informácie a listinné podklady k nájomným či reštitučným konaniam.

Palider a Janata na pokyn Gajana viedli dokonca evidenciu odovzdaných a vyzbieraných úplatkov, ktorá sa odovzdávala Kvietikovi. 

Gajan vyzbierané sumy aj spolu s evidenciou úplatkov odovzdával Kvietikovi alebo jeho šoférovi. Z každého úplatku odložil desať až pätnásť percent. Z toho tretinu odovzdával ako odmenu Paliderovi alebo Janatovi, zvyšok si nechával pre seba.

Kvietik si takto mal zarobiť najmenej pol milióna eur. Gajan, Palider a Janata niekoľko desiatok tisíc. Gajan a Palider s políciou spolupracujú, za čo si vyslúžili odloženie obvinenia. Obvinenie je postavené nielen, ale najmä na ich dvoch svedectvách.

Legendárna izba číslo 8 v hoteli Albrecht

Kľúčovým svedkom v prípade je práve Kvietikov dlhoročný advokát Gajan, skrze ktorého mal Kvietik realizovať svoj korupčný vplyv na pozemkový fond. Gajan bol podľa obvinenia súčasťou „druhej úrovne“ Kvietikovej organizovanej skupiny a k skutkom sa priznal. Vo svojej výpovedi uviedol, že po voľbách 2016 ho Kvietik poprosil, či by v rámci svojej advokátskej kancelárie vypomohol v rámci rezortov, ktoré získala SNS, keďže bol zároveň „veľmi dobrým osobným priateľom Andreja Danka“.

Úlohou Gajana bolo zabezpečovať komunikáciu medzi záujemcami o pozemky a reštitúcie. Túto komunikáciu dovtedy za predchádzajúceho riaditeľa fondu Dušana Hačka vraj riadil samotný Kvietik.

Gajan mal provízie pre Kvietika vybavovať cez ďalších zamestnancov fondu, Gustáva Palidera a neskôr Tomáša Janatu.

Palider vo svojej výpovedi opísal, že ho v lete 2017 oslovil Gajan, aby si vzal na starosť „poradenskú činnosť“ pre SPF. Palidera Gajan povolal práve preto, že „žiadosti“ už vraj sám nestíhal vybavovať. Gajan mal Paliderovi povedať, „že na SPF je kopec čakateľov, ktorí majú nevybavené žiadosti, a je dopyt po tom, aby sa to vybavovalo prioritne a sú ochotní za to aj platiť“.

Súčasťou obvinenia je aj výsluch Gajanovho ekonóma Dušana Pokoša. Ten potvrdil, že peniaze, ktoré „neboli súčasťou účtovníctva“, Gajan ukladal v trezore vo svojej kancelárii. Z týchto peňazí vyplácal Palidera a Janatu a následne zvyšok odovzdával Kvietikovi. Pokoš tiež potvrdil, že sa pre peniaze niekoľkokrát „zastavil aj jeho šofér alebo niekto zo Slavie Capital“. 

Výpovede Palidera a Gajana vyšetrovatelia verifikovali aj listinami, dátumami či rozlohami daných pozemkov, ktoré sedia vzhľadom na okolnosti, ako o nich vypovedali svedkovia. 

Gajan tiež opísal, ako ho Kvietik zoznámil v Andrejom Dankom. Danko s Kvietikom sa podľa Gajana pravidelne stretávali v hoteli Albrecht v izbe číslo osem, ktorá slúžila ako ich utajený hlavný stan pre dohody na pozemkovom fonde. Štyrikrát bol súčasťou stretnutia aj Gajan, ktorého na prvom takomto stretnutí zoznámil Kvietik s predsedom SNS.

Gajanova výpoveď je vzácnou aj preto, že popisuje, ako za minulej vlády prebiehali vnútorné procesy výberu riaditeľa pozemkového fondu, ktorý operuje s miliardovými štátnymi majetkami. Kvietikov advokát Gajan, ktorý pre Slaviu Capital pracoval 20 rokov, mal pôvodne na Kvietikovu žiadosť robiť poradcu pôvodnému riaditeľovi fondu Dušanovi Hačkovi. Ten však zakrátko skončil. Podľa Gajana to bolo preto, že „nedostal od Kvietika žiadnu províziu za vybavenie provízie v obci Alekšince pri Nitre“. Tak mu to mal povedať sám Hačko. 

Pri následnom výbere nového generálneho riaditeľa bolo podľa Gajana „viacero kandidátov, ktorých vygeneroval pán Kvietik zo svojich známych a z prostredia Slovenskej národnej strany, avšak ani jeden nespĺňal požadované predpoklady na túto pozíciu, preto ma pán Kvietik znova oslovil za účelom doručenia mu vhodného kandidáta“. Gajan mu odporučil práve Adrianu Šklíbovú, ktorá dovtedy pracovala na právnom oddelení fondu. „Potom pán Kvietik si vykonal odborné a bezpečnostné preverenie osoby pani Šklíbovej a potom sa pán Kvietik spolu s pánom Dankom rozhodli pre jej výber,“ opisuje Gajan. 

Kvietik Gajanovi posúval rôzne žiadosti od žiadateľov od nájmov až po odkúpenia pozemkov a reštitúcií. „Boli aj prípady, keď za mnou priamo posielal takých ľudí, vo vzťahu ku ktorým ho o to požiadal Andrej Danko, neskôr ich posielal aj sám Danko, taktiež za mnou posielal aj rôznych poslancov NR SR.“

„Druhá skupina žiadateľov boli tí, ktorých pán Kvietik riešil osobne, boli to ľudia jemu bližší a pri ktorých vyžadoval aktualizáciu stavu veci osobne.“

To, že podobné vypaľovanie na pozemkovom fonde naozaj prebiehalo, potvrdzuje aj vnútorná kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorej podľa vyšetrovateľov vyplynul „nerovnaký prístup SPF k riešeniu doručených žiadostí o prenájom pozemkov“, a teda aj možné uprednostňovanie žiadateľov a potenciálne „netransparentné konanie v procese ich administrovania“.

Kontrola tiež potvrdila neúmerne dlhé konania regionálnych odborov pri príprave nájomných zmlúv. Kontrola našla v schvaľovacom procese toľko chýb, že všetky prípady ani nebolo možné preskúmať. Z dikcie obvinenia vyplýva, že vyšetrovatelia procesy na fonde považujú za úmyselne nastavené tak, aby sa dali manipulovať a aby z nich dokázali finančne ťažiť politické nominácie v jeho riadení.

200 eur za hektár

Obvinenie opisuje aj konkrétny prípad korupcie, o ktorom sme informovali v súvislosti s Gáborom Gálom. Ján Gajan spolu s Gustávom Paliderom ako kľúčoví aktéri, ktorí sa ku skutku priznali, detailne opísali jeho priebeh.

Gajan s Paliderom si koncom roka 2017 dohodli úplatok 240-tisíc eur od zástupcu spoločnosti Medzičiližie Ladislava Kulacsa, ktorý mal záujem na predĺžení nájmu pozemkov v okolí Gabčíkova. Išlo o 1 200 hektárov.

Palider úplatok v novembri 2017 prevzal po tom, ako sa s Kulacsom stretol na benzínovej stanici a odviezli sa autom kúsok ďalej pod most, aby boli „mimo kamier“. 

Výška úplatku mala byť stanovená na „základe bežnej taxe úplatkov na nájomných zmluvách SPF“. Malo ísť o 200 eur za každý hektár pôdy. Okrem Gajana aj Palider polícii potvrdil, že suma bola „paušalizovaná na všetky nájomné zmluvy, pričom toľko sa bralo aj predtým do roku 2016, kým to prevzala SNS a Kvietik“.

Palider peniaze následne odovzdal Gajanovi, ktorý ich uložil v trezore a neskôr spolu s inými úplatkami odovzdal Kvietikovi. V tej chvíli sa však priebeh udalostí skomplikoval. Gábor Gál mal totiž záujem, aby dané pozemky získala jemu blízka firma Carrot SK, ktorej mal byť Gál skrytým podielnikom. Gál obvinenia odmieta, rozhovor o kauze však odmietol: „Zbytočne mi voláte, nebudem sa vyjadrovať,“ povedal pre Štandard.

Gálov nominant na fonde dokonca zablokoval a dočasne paralyzoval celý fond, kým sa záležitosť nedoriešila k spokojnosti oboch strán. Z obvinenia vyplýva, že Kvietikova strana musela ustúpiť požiadavkám Gála a vyplatiť úplatok a dať spoločnosti Carrot SK minimálne časť pozemkov, o ktoré mala záujem spoločnosť Medzičiližie. 

Gála však nepriamo usvedčuje aj jeho bývalá poslanecká asistentka, ktorá polícii odovzdala aj Gálove dokumenty súvisiace s pozemkovým fondom, medzi ktorými boli aj zoznamy rôznych spoločností nazvané ako „Urgentné spisy postúpené do rady SPF“.

Z Paliderovho výsluchu pritom vyplýva, že pod pojmom „urgentné spisy“ alebo „urgenty“ sa v hantírke funkcionárov fondu označovali listiny, ktoré boli vybavované prednostne, keď žiadatelia poskytli províziu alebo úplatok za to, že ich spisy boli vybavené „kladne a urýchlene“.