3. júna, 06:15

Nezabúdajme, kto je agresor. Upriamovanie pozornosti na Západ a priveľa pochopenia pre Rusko nie je pri Ukrajine na mieste

Nezabúdajme, kto je agresor. Upriamovanie pozornosti na Západ a priveľa pochopenia pre Rusko nie je pri Ukrajine na miesteUkrajinský vojak stojí na opustenom tanku pri rieke Siverskyj Donec po ničivom útoku na ruskú kolónu vozidiel, 25. máj. Foto: manhhai / flickr.com

Opakovanie je matka múdrosti. Opäť sa musíme vrátiť k tomu, že agresorom je Rusko a Ukrajina sa bráni. V práve je Kyjev a má nárok na obnovenie vlastnej územnej celistvosti, hoci sa mu to nemusí podariť. Pozrime sa dôkladnejšie, ako to naozaj bolo so sľubmi o rozširovaní NATO a mierových garanciách Ruska pre štáty strednej a východnej Európy.

Na stránkach Štandardu aj v iných médiách a na iných fórach sa už dlhšie vedie diskusia o tom, aký je diel zodpovednosti Západu za vznik vojny na Ukrajine. Nikto nespochybňuje zodpovednosť Ruska, nikto nerelativizuje, že Rusko je agresor, ale predsa len viacero autorov hovorí o širšom kontexte, kde sa opisuje zodpovednosť Ameriky za vznik napätia, ktoré neskôr viedlo k vojne. Od Vladimíra Palka a Jaroslava Danišku v Štandarde cez pápeža Františka až po Henry Kissingera a jeho návrh na vzdanie sa časti ukrajinského územia v záujme mieru. Môj text bude polemika s týmito autormi, bude dlhý, pretože si tiež vyžaduje kontext. Štandard polemike a diskusii praje.

Od začiatku vojny zaznieva téza, že sme k vojne na Ukrajine nevyhnuteľne speli a ide v skutočnosti o konflikt medzi Ruskom a Západom, menovite USA. Oprášil sa Huntington, Kennan, Mearsheimer a ďalší politológovia, ktorí naznačujú západný diel viny ruskej invázie na Ukrajinu. Hľadanie nevyhnuteľnej vojny v úryvkoch ich textov bolo úspešné, ale kontext sa stratil v preklade. Začnime na sklonku studenej vojny.

Sloboda voľby a Parížska charta

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.