Mimochodom, majdan za zvrhnutie vlády vypukol aj v Arménsku

Reportáž z krajiny, kde žiadne ukrajinské vlajočky nenájdete a všade sa to hemží agentami a obavami z prežitia štátu. Z Jerevanu sa plný dojmov a vôní vrátil Martin Leidenfrost.
Minulú nedeľu by mal nebohý arménsko-francúzsky šansoniér Charles Aznavour narodeniny, ten istý deň rokovali arménsky premiér Nikola Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v Bruseli o arménsko-azerbajdžanskom mieri, a tak som sa vybral na majdan nacionalistickej arménskej opozície na jerevanskom námestí Place de France. Mnohí u nás si ešte nevšimli, že sa vedľa nádherných letných terás jerevanského centra odohráva spor o samotnú existenciu Arménska.
Arménska opozícia obviňuje premiéra Pašinjana z vlastizrady. Jeho vláda, ktorá sa v roku 2018 sama cez ulicu dostala k moci, prehrala na jeseň 2020 druhú vojnu o arménsku republiku Náhorný Karabach, ktorá sa už tridsať rokov dozadu vo veľmi krvavej vojne odtrhla od azerbajdžanskej nadvlády. Pašinjan v apríli vyhlásil, že Arménsko „znížilo očakávania“, pokiaľ ide o budúci štatút Karabachu. Odvtedy si jeho odporcovia postavili stanový tábor na Francúzskom námestí, od 1. mája sa snažia zvrhnúť „zradcu“ – každodennými demonštráciami a blokádami dopravy v centre Jerevanu. „Prozápadný liberál“ Pašinjan, ktorý vládne čoraz autoritárskejšie, dal zatknúť stovky povstalcov. Medzi nimi aj syna bývalého šéfa kremeľského vojenského paktu ODKB a syna exprezidenta Roberta Kočarjana.
Fakt, že práve Kočarjan vystupuje ako neformálny líder opozície, je najväčšia slabina tohto inak mohutného jerevanského hnutia. Druhý arménsky prezident Kočarjan a tretí prezident Serž Sargsjan sú obaja z Karabachu, počas prvej karabašskej vojny v rokoch 1992 – 1994 sa tam vyznamenali, keď sa však presťahovali do Jerevanu, tak im preplo. Sargsjan prekročil všetky hranice predstavivosti v korupcii, Kočarjan v osobnej krutosti. Len niekoľko sto metrov od Francúzskeho námestia sa nachádza džezová kaviareň Poplavok, kde Kočarjan 25. septembra 2001 sprevádzal Charlesa Aznavoura na koncert. Práve tam ochrankári Kočarjana okolo polnoci na záchode zabili človeka, s ktorým Kočarjan kedysi študoval. Dôvod: Spolužiak oslovil úradujúceho prezidenta ležérnym pozdravom Privet Rob, „čau Robo“.