Hokej bol na Slovensku vždy jeden z najobľúbenejších športov. Prejavilo sa to aj v tom, že slovenskí hráči zanechali v NHL nezabudnuteľnú stopu. Postupne im však chýbajú nasledovníci. Veci sa musia zmeniť v prvom rade doma.

Už zajtra štartuje po dlhšej prestávke 103. ročník najprestížnejšej hokejovej ligy. Isté miesto v NHL má tento rok len šestica hráčov, Tomáš Tatar (Montreal Canadiens), Zdeno Chára (Washington Capitals), Jaroslav Halák (Boston Bruins), Erik Černák (Tampa Bay Lightning), Richard Pánik (Washington Capitals) a Andrej Sekera (Dallas Stars).  

Od momentu, keď sme mali hráčov, ktorí pravidelne hrali prvé husle vo svojich NHL tímoch, ubehlo pár sezón. V sezóne 2019/2020 poznačenej koronavírusom nastúpilo minimálne na jeden zápas 12 hráčov zo Slovenska. Len polovica z nich však hrala súťaž pravidelne. Ostatní pendlovali medzi prvým tímom a farmou.

Slabnúca slovenská hokejová stopa v NHL sa prejavuje nielen znižujúcim sa počtom hráčov v tímoch profiligy, ale aj menším množstvom draftovaných mladíkov.

Marián Gáborik je historicky najvyššie draftovaným Slovákom v NHL. Nováčik z Minnesoty si ho vybral v roku 2000 z 3. miesta. Foto: nhl.com

Za ostatných desať rokov prešlo draftom 30 slovenských hokejistov. Tento rok nimi boli Samuel Kňažko a Martin Chromiak. Nevybrali ich síce z popredných priečok, ale aj takáto realita nás dnes musí tešiť. O súťaž NHL by sa mal túto sezónu pobiť Marián Studenič. Medzi mladými nádejami defenzívnych radov by mal byť po presune z farmy Martin Feherváry.

Za spomínaných desať rokov bol len jeden hráč draftovaný v prvom kole a iba osem hráčov odohralo aspoň jeden zápas. Berúc do úvahy súčasnú situáciu je neuveriteľné, že v roku 2000 sme mali v osobe Mariána Gáboríka historicky najvyššie draftovaného hráča spod Tatier.

Porovnávame neporovnateľné

Už dlhé roky, aspoň vo forme vychovávania hokejových hráčov, sa chceme podobať Severnej Amerike. Porovnáva sa však neporovnateľné. Kanada má viac ako 600-tisíc registrovaných hráčov, zatiaľ čo Slovensko len 8-tisíc. Tieto čísla sa odvíjajú od rozdielneho počtu obyvateľov oboch štátov. Ale nielen.

V čom by sme sa mali aspoň trochu začať podobať Kanade, je výstavba zimných štadiónov. Tam ich majú vybudované i v malých mestečkách, kde žije len niekoľko tisíc obyvateľov. Pri výstavbe ich nevnímajú ako komerčné projekty, ktoré majú vykazovať ziskovosť, ale ako miesta prospešné verejnosti a komunite.

Aréna Bell Centre v Montreale patrí medzi najnavštevovanejšie zimné štadióny na svete. Foto: nhl.com

Na Slovensku sa stavajú zimné štadióny či menšie hokejové arény len vďaka iniciatíve a, samozrejme, významnej finančnej investícii niektorých bývalých hokejistov. Napríklad v Trenčíne postavil zimný štadión Marián Gáborík, v Liptovskom Mikuláši zase Ján Laco. Ani jednému však štát pri výstavbe príliš nepomáhal. Aj tieto veci treba do budúcnosti zmeniť.

Na Slovensku dnes spĺňajú kritéria IIHF len dve arény, v Bratislave a v Košiciach. To je na krajinu, ktorá má na konte niekoľko medailí zo svetových a európskych hokejových akcií, žalostne málo.

Zastarané, zhrdzavené haly, strechy preborené pod ťarchou snehu, nefungujúce  technológie a celkový nedostatok ľadových plôch je opak toho, čo sa deje v Kanade, ale napríklad aj v susednom Česku či vo Švajčiarsku. Faktom je, že bez ľadu sa nedá trénovať, a už vonkoncom hrať hokej. Na hrboľatom ľade sa technike, dynamike a ani rýchlosti naučiť nedá.

Veľkým problémom je, že štát nezvýhodňuje sponzorovanie športu cez súkromný sektor, napríklad prostredníctvom daňových úľav. Keďže v dostatočnej miere nepodporuje nielen hokej, ale aj iné športy, odzrkadľuje sa to na mzdách a odmenách hráčov či ostatných ľudí, ktorí sa v tomto odvetví na Slovensku pohybujú .

V tom sme v poslednom čase skutočne zaostali. Napríklad v Taliansku, kde hrajú naturalizovaní Kanaďania, hráči dostávajú vyššie platy. Pravidelné nehokejové súboje predvádzajú slovenské kluby pred sezónou, keď vyrovnávajú dlhy voči hráčom. Jediný niekdajší slovenský protagonista v KHL, Slovan Bratislava, tieto nepríjemnosti zažíval pred každou sezónou.

Na Slovensku hokej neuživí

Až na niekoľko výnimiek hráčov, ktorí zostali verní len svojmu klubu, väčšina hráčov sa stala akýmisi pendlermi. V priebehu niekoľkých rokov hrali skoro v každom klube na Slovensku. Išlo im o nájdenie čo najlepších podmienok na svoju prácu, a hlavne plácu. Niektorí sa snažili ako-tak prežiť s hraním hokeja na Slovensku. Je to komplikované, pretože mnohí z nich sú živiteľmi rodín.

Väčšine hráčov v slovenskej extralige platia zmluvy zhruba len na deväť až desať mesiacov v roku. Paradoxom je, že po skončení sezóny sú povinní registrovať na sa úradoch práce ako nezamestnaní, pričom táto pomerne dehonestujúca situácia sa opakuje každý rok po skončení sezóny.  

Väčšine hráčov základnej zostavy vyplácajú platy vo výške trojciferných súm. Niektorým z nich sa ku koncu kariéry podarí ísť si privyrobiť do nie celkom hokejových krajín a líg. Avšak aj tieto ligy sa postupne vyrovnávajú Slovensku a ich kluby často uprednostnia legionára z inej ako slovenskej ligy.

Jan Sýkora si po predčasne ukončenej sezóne privyrábal na stavbe. Foto: sport.cz

Slovenské hokejové kluby sa snažia hľadať stále nové zdroje finančnej podpory. Rovnako hráči. Ale stačí to na prežitie po hokejovej kariére? Veľa z nich nevie, čo bude robiť po skončení profesionálnej športovej dráhy v ďalšom, nehokejovom živote. Nemôžu byť predsa všetci tréneri hokeja.

Takéto nedôstojné podmienky pre bývalých hokejových hráčov registrujú ich nasledovníci. Tí sa v poslednom čase odmietajú živiť len profesionálnym hokejom. Nielen preto, že ich hokej ťažko uživí v čase aktívnej činnosti, ale najmä po jej skončení.

Výchova talentov

K výchove budúcich hokejistov, alebo, ak chcete, ašpirantov na NHL, neprospieva niekoľko faktorov. Už pred pár rokmi ministerstvo školstva vyhlásilo, že sa znížila pohybovosť detí. Časy, keď boli branné cvičenia a telesná výchova samozrejmosťou, sú dávno preč. Dnes je na školách viac necvičiacich žiakov ako cvičiacich. Nie div, že je potom menší počet hráčov v hokejových prípravkách.

Pár klubov začalo s niečím, čo možno vnímať  ako podporu začínajúcich hokejistov. Mladým hokejistom prepožičiavajú alebo darúvajú hokejové veci. Veľa mladých hokejistov si nemôže dovoliť novú výstroj. Deti, ktoré nemajú finančné zázemie od rodičov, často túžia po hokeji viac ako tie, ktoré naň majú dobré podmienky. Preto je dobré, že niektoré kluby sa materiálne starajú o svojich malých prípravkárov.

Deti majú právo si vybrať, akej športovej aktivite by sa chceli venovať. Stretávame sa však s rodičmi, ktorí chcú viac ako ich ratolesti, aby hrali hokej. Často sa potom prejavuje známy slovenský syndróm, keď rodič tlačí na trénera svojho syna, aby hrával v každom zápase.

Takúto situáciu by ste v Kanade hľadali len ťažko. V tamojších hokejových súťažiach nechávajú školy žiakom ešte aj na druhom stupni veľkú voľnosť. Dokonca aj v tom, na akej pozícii chcú hrať.

Tréning prípravkárov. Foto: hokejnz.sk

Dnešné deti a mládež trávia čoraz menej času na ihriskách a iných športoviskách. Malo by byť v zásade jedno, aký pohyb či hru by si tam vybrali. Pritom práve na ihriskách objavujú začiatky obratnosti, súťaživosti a detskej radosti. Radšej trávia voľný čas pri počítači a mobile. Dôsledkom je, že tréneri za posledné roky nemajú taký veľký výber začínajúcich hráčov ako napríklad pred desiatimi a viac rokmi.

Mladých chlapcov, ktorí chcú začať s hokejom, je podstatne menej. Dakedy začínala v prípravke stovka detí, dnes ich je sotva tretina. Hoci niektorí začnú, rýchlo skončia. Tréneri sa im môžu zdať v tréningových metódach tvrdí, čo mladého hráča môže veľmi rýchlo odradiť.

Nájsť spomedzi mladých hokejistov toho, ktorý by sa mohol presadiť v NHL, nie je teda vôbec jednoduché. Niektorí vynikajú talentom, vôľou a hokejovými výsledkami v juniorských ligách, ale následne nezvládnu prechod k seniorom. Často rozhoduje aj voľba medzi ďalšou hokejovou kariérou a štúdiom na univerzite.

Tím Diplomats Pressburg, ktorý pôsobil v univerzitnej hokejovej lige EUHL. Foto: diplomatspressburg.eu

Predstavte si hráčov ako Zdena Cháru, že by to vzdal hneď, ako by si vypočul kritiku. Aj na Hossu, Demitru, Šatana, Pálffyho či Bondru museli určite tréneri aspoň raz zvýšiť hlas, ale práve toto ich nakoplo, aby spravili o jeden sklz viac. Je to zhluk mnohých faktorov a možností nových čias, ktoré športu príliš neprajú.

Rýchlonohý Peter Bondra ukončil kariéru s 503 strelenými gólmi v najprestížnejšej hokejovej lige sveta. Foto: TASR/AP

Slováci vo finále NHL

Od roku 2000 do roku 2006 Slovensko malo vždy minimálne 20 hráčov v najlepšej hokejovej lige sveta. Títo hráči nastupovali pravidelne vo svojich kluboch. Nedehonestujeme súčasných slovenských hráčov v NHL, nie je to predsa ich chyba, ale čísla jednoducho nepustia.

Len štyria z nich zaznamenali minulú sezónu viac ako desať bodov. A len štyria hráči sú z poslednej, takzvanej zlatej generácie. S určitosťou to je velikán Chára, nasledovaný Halákom, Sekerom a Tatarom. Ostatní minulú sezónu nedostávali toľko priestoru, aby ukázali svoj potenciál.

Je už len na tréneroch, ako sa rozhodnú, koho zo Slovákov postavia do zostavy. Pred touto sezónou skončilo na waiwer listine trio Slovákov, Martin Marinčin (Toronto), Tomáš Jurčo (Vegas), Christián Jaroš (Ottawa) a Marko Daňo (Winipeg).

Posledným draftovaným Slovákom v prvom kole bol Marko Daňo. Foto: TASR/AP

Čo sa týka mladých hráčov, musíme pre nich vytvoriť adekvátne podmienky, aby na Slovensku zostali aj v juniorskom veku a zvládli prechod do seniorského. Predtým však treba vzbudiť vášeň u tých najmenších, pretože tam sa začína tá pravá hokejová cesta. Takisto treba zlepšiť súčasné akési podvýživenie športu. Bez zlepšenia finančných podmienok sa toho veľa nezmení.

Keď sa vrátime k najlepšej hokejovej lige sveta, stopa, ktorú nakreslila generácia zlatých chlapcov, je čoraz bledšia. Čo nás môže tešiť je, že minulý rok sme z toho  slovenského mála v NHL dostali maximum. Vo finále Stanleyho pohára sme mali dvoch Slovákov, čo je v týchto nepriaznivých časoch nečakaný hokejový dar z nebies. Snáď v budúcnosti svitá na lepšie časy.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.