28. mája, 10:10

Hľadanie Európy pokračuje

Hľadanie Európy pokračujeÚnos Európy. Foto: wikimedia
Milan T. Hrabovský Vedec, zaoberá sa témou rasy. Žije v Ženeve.

A čo ak je európskou hodnotou stále niečo hľadať, aj za cenu toho, že to nenájdeme? Píše Milan T. Hrabovský.

Podľa gréckeho mýtu uniesol Zeus v podobe bieleho býka Európé, dcéru fenického kráľa. Preplával s ňou more a vysadil ju na ostrove Kréta, kde porodila troch synov. V 3. storočí pred Kristom sa zobrazenie tohto násilného únosu mladej ženy objavilo na rímskej minci zo Sidonu a po stáročiach aj na gréckych dvojeurových minciach z roku 2002. Nová Európa, Európska únia, tak zdôraznila svoju kontinuitu: jej korene siahajú až do starovekého Grécka. Tento mýtus ale nehovorí o tom, že kontinent Európa bol nazvaný priamo po Európé. Mýtus pokračuje ďalej. Bratia Európé sa vydali hľadať svoju sestru. Nikdy ju nenašli. Objavili ale nové územia, a tým „kolonizovali“ priestor vôkol Stredozemného mora. Jeden sa počas hľadania zatúlal do Líbye, iný na Peloponéz a ďalší k pobrežiu Čierneho mora. Európa nedostala meno po kráľovskej dcére pre jej únos do „Európy“. Názov Európa vzniká až nenájdením Európé, zlyhaním jej bratov.

Názov nášho kontinentu tak prenesene skrýva význam únosu, straty, ale aj nenájdenia, zlyhania a zblúdenia. Ale zároveň aj význam objavenia niečoho nového, čo sme vôbec neplánovali nájsť. Podobne ako alchymisti dlhé roky čakali, kým sa im v krivuli neobjaví zlato, no nakoniec nenašli zlato, ale nový a neznámy prvok.    

Podľa tohto mýtu nemá Európa význam nájdenia hľadaného. Mýtus o Európé ponúka zvláštne poznanie: niekde tam, v neznámej diaľke, sa skrýva niečo nehľadané, čo môže zmeniť a obohatiť náš život omnoho viac ako to, čo túžime a chceme nájsť. Nehľadané sa môže stať zdrojom novej vitality a nového zmyslu.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.