30. mája, 05:58

Treba si zvyknúť na to, čo sa deje a prijať to. Vytvárať si vlastnú realitu je mätúce, vraví psychologička Alblová

Treba si zvyknúť na to, čo sa deje a prijať to. Vytvárať si vlastnú realitu je mätúce, vraví psychologička AlblováHana Alblová. Foto: Mojra

Pri pandémii či vojne fungujú v ľudskej psychike obranné mechanizmy. Ak chceme prežiť, musíme si zvyknúť na to, čo sa deje a prijať to, hovorí psychologička Hana Alblová z psychologickej poradne Mojra. Vysvetľuje však, že mnoho ľudí si vytvára vlastnú realitu. Úniky z reality môžu mať zdravú aj nezdravú podobu. K tej nezdravej patrí aj čoraz rozšírenejšia závislosť od internetového sexu. Niektorí moji klienti tomuto venujú niekoľko hodín denne, hoci ide o pracujúcich vysokoškolsky vzdelaných ľudí s rodinami. Zaberá im to neskutočne veľa času a obmedzuje ich to, prezrádza psychologička.

Každý deň počúvame, že nálada v spoločnosti sa zhoršuje – najskôr pre pandémiu, teraz v dôsledku vojny či zhoršujúcej sa životnej úrovne. Do akej miery je to pravda a do akej miery ide o frázy? Vieme to zmerať? 

Úplne zmerať sa to nedá, vždy je to individuálne. Keďže mám klientov po celom svete, vidím, že v jednotlivých štátoch sa to líši. Dala sa však sledovať zmena nálad v období covidu. Nastali lockdowny a dochádzalo k sociálnej izolácii, čo nevyhovovalo všetkým. Merateľným spôsobom vzrástli negatívne pocity mladých aj starých. 

Pri vojne som v populácii najskôr pozorovala šok a strach, ale teraz akoby sme si na to zvykli. Myslíme na to, ale už to nie je také ťažké. Skôr sa bojíme budúcnosti v zmysle “opäť bude covid, budeme bez peňazí, ako prežijeme”? 

Dalo by sa povedať, že pri krízových situáciách sú teda najhoršie prechody, ale človek si potom zvykne takpovediac na všetko? 

Ako psychológ to odsúhlasím, ale ako človek si myslím, že to o nás nevypovedá nič pekné. Bohužiaľ, je to tak, máme obranné mechanizmy. Ak chceme prežiť, musíme si zvyknúť na to, čo sa deje a prijať to bez ohľadu na to, či s tým súhlasíme. Odosobniť sa nám pomôže získať psychickú stabilitu.  

Čo ak nepríjemnú realitu neprijmeme? 

Mnoho ľudí si vytvára vlastnú realitu. Často sa stretávam s tým, že ľudia sa utiekajú do denného snenia. Vytvárajú si únikové myšlienkové cesty a ostávajú v nich. Potom je otázne, čo je skutočnou realitou. Máme tu tiež médiá, ktoré nám niečo predkladajú a my úplne nevieme, kde je pravda. Je skvelé, že sa môžeme všade o všetkom dočítať, ale mnohé správy sú falošné. 

Situácia je o to horšia, že falošné správy sú pochopiteľný vojnový nástroj oboch strán, ktorý môže byť dokonca legitímny. 

Niektorí ľudia nad tým však neuvažujú alebo nemajú túto vedomosť. Ak sa niekto nevyzná v technológiách, bez ohľadu na vek mu nenapadne, že by mohlo ísť o cielené dezinformácie a prepadajú im.  

Ešte pred vojnou sa šíril trend mediálneho detoxu. Mnohí ľudia prestali sledovať správy či sociálne siete. Môže to byť správna cesta? 

Ak sa niekto cíti pod obrovským tlakom informácií, na prechodné obdobie je to správny krok. Rozhodne však neschvaľujem, aby sme boli slepí a hluchí. Ak nechceme sledovať sociálne siete, mali by sme si nájsť dôveryhodný informačný zdroj, kde si aspoň raz týždenne pozrieme správy, aby sme mali prehľad. Myslím si, že mnohým ľuďom toto filtrovanie pomôže. Odpočinú si, ale zároveň nie sú ľahostajní. Ak sa tvárime, že niečo neexistuje, hoci v tom žijeme, je to mätúce. Napríklad: rodičia v strednom veku sa rozhodnú, že ich to už nebaví a odstrihnú sa od spravodajstva, ale ich deti sa o svetovom dianí dozvedajú v škole či na návšteve u starých rodičov. Je to zavádzajúce a v rámci rodinnej komunikácie by k tomu mali rodičia zaujať stanovisko. 

Povedali ste, že si treba nájsť médium, ktorému dôverujete. Aj seriózne médiá však často mávajú špecifické hodnotové nastavenia, v ktorom sa môžu odlišovať. Je dobré sledovať pestrú paletu médií? 

Ak s tým nemáte problém a nezaťažuje vás to, hľadajte si, čo chcete a kde chcete. Stretávam sa s tým, že takto to robia skôr muži. Rad mojich klientov do 55 rokov si vytipuje trebárs tri zdroje – časopis, noviny a televíznu stanicu – a ráno a večer si tam okolo desať minút čítajú správy. Ženy sa skôr zameriavajú na bombastické titulky, tie si rozkliknú a dostanú sa k ďalším a ďalším článkom. 

Má to nejaké vysvetlenie v rámci evolučnej psychológie? 

Nechcem úplne kategorizovať, že to tak musí byť. Určite to takto nerobí každá žena, ale sme náchylnejšie na takéto lákadlá a skôr sa na to upneme. Muži sú skôr racionálnejší a hľadajú rýchle a jasné informácie. Mužská populácia je zas náchylnejšia veriť konšpiráciám.  

Keď hovoríme o mužoch a ženách, ako pandémia a súčasné neľahké obdobie vplývajú na partnerské vzťahy. Veľakrát som sa stretol s tým, že to nemusí mať len negatívny vplyv na partnerský vzťah, ale že sa muž a žena vďaka životným ťažkostiam zblížili.  

To, čo ste zmienili, je spoločenské klišé, ktoré často počúvam od klientov, ktorí navštívia párovú terapiu. Za ten čas som prišla na to, že sa len ukazuje kvalita vzťahu. Ak si dvaja nerozumejú a nemajú nastavené hodnoty tak, že sa navzájom rešpektujú, byť spolu s deťmi v lockdowne je záťažovou skúškou, ktorú nemusia vydržať. Počas covidu aj terajšej vojny skrachovalo veľa podnikov. Rozpadajú sa partnerstvá, ktoré sa zakladali na financiách, hoci si to muži možno neuvedomovali.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.