Trvalému mieru bráni nejasný status Náhorného Karabachu aj hlboká vzájomná nenávisť Arménov a Azerbajdžancov. Úplné vyriešenie konfliktu nie je ani v záujme Moskvy - mier preto nateraz nemá šancu. Pondelkové rokovania lídrov Arménska a Azerbajdžanu v Moskve, však okrem potvrdenia dominantného postavenia Ruska v regióne, prinášajú aj nádej na zlepšenie života bežných ľudí.

V pondelok sa v Moskve, po prvý raz od skončenia krvavej vojny v Náhornom Karabachu, stretli arménsky premiér Nikol Pašinjan, prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev a ruský líder Vladimir Putin, aby podrobnejšie prerokovali reguláciu povojnovej situácie v regióne. Putin privítal oboch partnerov žoviálnym podaním ruky a objatím - Pašinjan a Alijev sa pozdravili len strohým „zdravstvujte“. Výsledkom ich takmer štvorhodinového rokovania je pre našinca na pohľad nudná, avšak v kontexte Južného Kaukazu potenciálne zásadná, štvorbodová dohoda o obnovení dopravnej infraštruktúry medzi zúčastnenými štátmi.

O víťazoch a porazných

Traja lídri sa v duchu dohody o prímerí z 10. novembra 2020 zaviazali, že bude vytvorený dopravný koridor spájajúci Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevanskou autonómnou republikou. Azerbajdžan by mal na oplátku umožniť Arménsku železničné spojenie s juhom krajiny cez Nachičevan a ďalej do Iránu, ako aj priame železničné spojenie Arménska s jeho spojencom Ruskom cez svoje územie.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.