29. mája, 06:32

Plachý elegán Abrhám. V čom, ako a prečo bol výnimočný

Plachý elegán Abrhám. V čom, ako a prečo bol výnimočnýJosef Abrhám. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Vladimír Just Literárny a divadelný kritik.

Smrť Josefa Abrháma (1939 – 2022) naštartovala v médiách desiatky dojemných, uplakaných i veselých rozprávaní o hercovom živote i jeho takmer rozprávkovom spolužití s najpopulárnejšou českou filmovou Popoluškou. Donekonečna sa opakovali slová ako „noblesa“, „slušnosť“, „galantnosť“, „cudnosť“, poprípade „večné chlapčenstvo“, a skloňoval sa pri tom najčastejšie doktor Blažej z Dietlovej Nemocnice alebo podvodný čašník a kníhkupec Vrána zo Smoljakovho a Svěrákovho Vrchní, prchni! (hoci ani jedna z týchto postáv spomínanými osobnými vlastnosťami práve nevyniká).

Niežeby uvedené charakteristiky nemali práve u českého herca Josefa Abrháma svoje právoplatné opodstatnenie. Lenže po svete chodí aj mnoho iných slušných, noblesných a neokázalých ľudí s osobným chlapčenským kúzlom, a nájdeme ich iste aj medzi hercami, ale nikto z nich nie je zároveň výnimočným umelcom, akým bol práve Abrhám. Pokúsme sa teda konečne zamyslieť nad jeho herectvom, v čom, ako a prečo bolo výnimočné.

Nesamozrejmé herectvo

Akokoľvek si množstvo jeho nezabudnuteľných filmových postáv budeme ešte dlho vďačne pripomínať, Abrhámovo herectvo je neodmysliteľne späté s divadlom, predovšetkým s jeho materskou scénou, ktorá ho ako herca od polovice 60. rokov vlastne sformovala, s pražským Činoherným klubom (a formovala nielen jeho výrazne umelecké, ale aj občianske postoje). To bol základ. A film či televízia boli široko ďaleko viac viditeľnou, no predsa len obyčajnou špičkou ľadovca.

Pražská scéna nechcela byť bežným divadlom, ale klubom, miestom stretávania sa, kam diváci v komornom prostredí chodia akoby „k sebe“, kde sa chovajú dôvernejšie a otvorenejšie ako inde. Kam nejdú raz za čas obdivovať oslnivé scénické kreácie, ale kam sa pravidelne a radi vracajú, pretože sa prostredníctvom hercov vracajú k sebe a dozvedajú sa o sebe. Inak povedané: tu herci skrz postavy hľadali svoje ľudské možnosti a diváci skrz „svojich“ hercov objavovali vlastné možnosti a limity.

Josef Abrhám. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.