Heydrich si Čechov kupoval vyššími prídelmi či sociálnymi výhodami. Domáci odboj si jeho atentát neprial

Pred 80 rokmi spáchala dvojica výsadkárov československej exilovej armády v zložení Čecha Jána Kubiša a Slováka Jozefa Gabčíka atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Operácia s názvom Anthropoid bola jednou z najúspešnejších diverzných operácií druhej svetovej vojny. Sprevádzali ju však komplikácie a nacisti sa na českom obyvateľstve brutálne pomstili.

Cieľom operácie Anthropoid bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Zároveň šlo o snahu dokázať spojencom, že ľud v okupovanom protektoráte Čechy a Morava sa s nacistickou nadvládou nezmieril a je ochotný proti nej bojovať.

V reakcii na úspešný atentát nacisti pristúpili k sérii brutálnych represií, popráv a masakrov, z ktorých najznámejší je vypálenie a vyvraždenie obce Lidice.

Kladom však bolo, že Briti a Francúzi ako dôsledok atentátu a nacistických zverstiev anulovali Mníchovskú dohodu, čím uznali československé hranice z predmníchovského obdobia.

Cukor a bič kata českého národa

SS-Obergruppenführer Reinhard Heydrich, ktorému prischla prezývka kat českého národa, bol po Heinrichovi Himmlerovi mužom číslo dva nacistických ozbrojených zložiek Waffen-SS. Mal byť jedným z hlavných architektov konečného riešenia židovskej otázky a medzi rokmi 1936 až 1939 bol veliteľom nacistickej tajnej polície Gestapo.

Koncom septembra 1941 bol vymenovaný za zastupujúceho ríšskeho protektora namiesto Konstantina von Neuratha, ktorý bol z funkcie poslaný na ,,zdravotnú dovolenku”. 

Heydrichovou úlohou bolo zastrašiť český národ a vysporiadať sa s domácim odbojom. V prejave počas svojho príchodu na Pražský hrad uviedol, že „platí jasná smernica: urobiť všetko, čo slúži Európe, vedené Veľkonemeckou ríšou a vystríhať sa všetkého a potierať všetko, čo jej škodí. Voči zlomyseľným silám môžem postupovať iba s najväčšou tvrdosťou“.

Už prvé Heydrichove kroky jasne demonštrovali jeho metódy a zámery. Dal zatknúť ministerského predsedu protektorátnej vlády, bývalého divízneho generála Aloisa Eliáša, ktorý bol jedným zo spoluzakladateľov odbojovej organizácie Obrana národa. Eliáš bol po Heydrichovej smrti popravený.

Nový ríšsky protektor tiež vyhlásil stanné právo na väčšine okupovaného územia a nariadil rýchle odsúdenie a popravy predtým zatknutých vedúcich osobností vojenského a civilného odboja, ako aj rozsiahle bezpečnostné razie proti odbojovému hnutiu. 

Stanné súdy vyhlasovali iba tri rozsudky, a to oslobodenie, trest smrti a vydanie gestapu, čo de facto znamenalo odvedenie do koncentračného tábora. Počas obdobia takzvanej ,,prvej Heydrichiády” bolo z rozhodnutia stanných súdov popravených takmer 500 ľudí, pričom ďalších približne 2200 bolo deportovaných do koncentračných táborov.

Dôležitosť českého priemyslu pre nemeckú vojnovú mašinériu ilustruje Heydrichovo použitie metódy ,,cukru a biča” voči robotníkom. Tým zvýšil niektoré prídely na rovnakú úroveň, ako mali ich kolegovia v ostatných častiach tretej ríše, rovnako tak zaviedol početné sociálne výhody, ako napríklad bezplatné obedy na dlhých smenách či rekreácie v prvotriednych strediskách. Výmenou za spomínané benefity však bola lojalita voči režimu.

Heydrichovým finálnym cieľom bolo ponemčenie českého národa a postupné začlenenie protektorátu do Veľkonemeckej ríše.

Výzva Benešovho exilu

Československá exilová vláda v Londýne pod vedením prezidenta Edvarda Beneša v tom čase čelila kritike pre pasivitu domáceho obyvateľstva voči okupácii.

Je potrebné si uvedomiť, že v čase rozhodovania o operácii Anthropoid to vyzeralo, že druhá svetová vojna sa stále vyvíja v prospech Nemecka. Francúzsko bolo dobyté a bitka o Stalingrad, po ktorej sa nemecký postup na východe zastavil, sa ešte ani neodohrala.

Protektorát bol strategicky dôležitým územím, ktoré okrem svojho hospodárskeho významu slúžilo aj ako prepravná tepna na východnú frontu. Spojenci na okupovaných územiach potrebovali a chceli vidieť významnejšie prejavy odporu. Pre československý exil bolo teda nevyhnutné, aby odboj vykonal operáciu väčších rozmerov, ktorá by mala zároveň významný politický dopad. 

Ďalším dôležitým faktorom bolo, že Mníchovská zmluva, na základe ktorej Československo muselo z rozhodnutia veľmocí, teda aj Británie a Francúzska, odovzdať Nemecku pohraničné územia, bola ešte stále platná. Záujmom Benešovej exilovej vlády bolo, aby ju spojenci anulovali a Československo mohlo byť obnovené v hraniciach spred 30. septembra 1938.

Dvojica mala byť v inom zložení

V Londýne sa 3. októbra 1941 uskutočnilo stretnutie československých spravodajcov a dôstojníka britskej Special operation executive (SOE) pod vedením plukovníka generálneho štábu Františka Moravca. Išlo o reakciu na prebiehajúci Heydrichov teror, na ktorý sa mali uskutočniť odvetné akcie. Cieľom sa mal stať buď Karl Hermann Frank, zástupca ríšskeho protektora, alebo samotný Heydrich. Rozhodnutie nakoniec padlo na Heydricha.

Operácia dostala názov Anthropoid a mala byť vykonaná symbolicky 28. októbra, v deň vzniku Československa. Jej exekútormi mala byť dôkladne vycvičená dvojica výsadkárov, ktorí mali byť vysadení na protektorátnom území.

Vybraný bol tandem v podaní rotmajstra Jozefa Gabčíka a rotného Karla Svobodu, pričom prvý menovaný bol slovenským rodákom z Poluvsia, dnes súčasť Rajeckých Teplíc. Ich úlohou bolo atentát úspešne vykonať úplne samostatne, pričom obaja si boli vedomí, že za to môžu zaplatiť najvyššiu cenu.

Parašutisti mali absolvovať kurz zameraný na výsadok vo výcvikovom stredisku OSE v Manchestri. Svoboda sa však pri zoskoku s padákom zranil. Namiesto neho bol vybraný Gabčíkov priateľ, rotmajster Jan Kubiš. Kubiš ale neprešiel výcvikom a rovnako nemal k dispozícii protektorátne dokumenty, následkom čoho sa musel výsadok odložiť.

Priorita operácie Anthropoid sa postupne zmenšovala a prednosť dostala operácia Silver, ktorej cieľom bolo rovnako pomocou výsadku obnoviť stratené spojenie medzi domácim a zahraničným odbojom. Termín výsadku sa teda opäť posunul.

Gabčík s Kubišom počas prípravy operácie Silver absolvovali špeciálny výcvik pod dohľadom britských inštruktorov zameraný na streľbu. Nacvičovali napríklad streľbu zblízka či oblúkový hod granátom.

Pre nedostatok vhodných lietadiel bol výsadok niekoľkokrát opäť odložený. Nakoniec padlo rozhodnutie, že diverzné skupiny Anthropoid, Silver A a Silver B poletia spolu v jednom lietadle.

Nepodarený výsadok

Samotný výsadok sa nakoniec uskutočnil až v noci z 28. na 29. decembra 1941. Každá z troch skupín parašutistov mala byť vysadená na troch rôznych miestach. Gabčík s Kubišom mali byť pôvodne vysadení pri obci Ejpovice, východne od Plzne.

Pre kombináciu nepriaznivých poveternostných podmienok a navigačnej chyby zoskočili 30 kilometrov od Prahy pri obci Nehvizdy pri Čelákoviciach. Gabčík si pri dopade nešťastne zranil nohu. Napriek tomu sa im však podarilo nadviazať kontakt so sokolskou odbojovou skupinou JINDRA.

Domáci odboj si atentát neprial

Vďaka spomínanej sokolskej organizácii sa Gabčíkovi s Kubišom podarilo spojiť s takzvanými ,,záchytnými adresami”, ktoré im umožnili dostať sa do Prahy.

Okrem Gabčíka a Kubiša sa na atentáte priamo podieľal aj člen skupiny Silver A Josef Valčík. V Prahe im napriek vedomia neustálej hrozby trestu smrti viaceré rodiny pomáhali s úkrytom či so zháňaním potravinových lístkov.

Jednou z nich bola aj rodina Ogounových, v ktorých byte sa štyri dni pred atentátom uskutočnilo stretnutie skupiny Anthropoid a zástupcov domáceho odboja. Aj na tomto stretnutí sa prejavila nezhoda medzi domácim odbojom a exilom ohľadom toho, či je atentát na Heydricha správnym krokom.

Ešte 12. mája bola z jednej z vysielačiek do Londýna odoslaná depeša, ktorou domáci odboj žiadal odvolanie atentátu. ,,Tento atentát by v ničom neprospel spojencom a pre náš národ by mal nedozerné následky… Prosíme preto, aby ste cez Silver dali príkaz, aby atentát nebol vykonaný,” písalo sa v depeše.

Na spomínanom stretnutí sa určil dátum atentátu na 27. máj, keďže jeden zo spolupracovníkov odboja mal možnosť nahliadnuť do Heydrichovho programu a zistil, že 28. mája odlieta do Berlína.

27. máj 1942

Za miesto vykonania atentátu bola určená ostrá zákruta v Prahe Libni, cez ktorú Heydrich pravidelne cestoval na Pražský hrad. Na tejto zákrute však jeho auto muselo výrazne spomaliť.

Gabčík, Kubiš a Valčík sa rozmiestnili tak, aby Valčík mohol v dostatočnom predstihu, keď bude Heydrich prichádzať, dať svojim spolubojovníkom signál pomocou zrkadielka.

Gabčík mal podľa plánu k autu pristúpiť a Heydricha zblízka zastreliť samopalom britskej výroby Sten. Samopal však v osudovom momente zlyhal a nevystrelil. Príčina bola dlho predmetom rôznych špekulácií, avšak v roku 2015 sa našiel písomný dôkaz o tom, že samopal nevystrelil z dôvodu vzpriečeného náboja. Štandard sa téme venoval v samostatnom článku.

Po zlyhaní samopalu ho Gabčík zahodil, na čo vzápätí k Heydrichovmu autu, ktoré medzitým prešlo pár metrov, pristúpil Kubiš a na auto hodil špeciálne upravenú výbušninu s nárazovým zapaľovačom. Výbušnina zasiahla pravú zadnú časť auta.

Črepiny z výbuchu poranili Kubiša na tvári. Čo bolo však kľúčové, Heydricha zasiahla črepina do pravého boku. Kubiš stihol po výbuchu nasadnúť na bicykel a z miesta činu ujsť. Heydrichov šofér prenasledoval Gabčíka, ktorý ho však postrelil do nohy a rovnako sa mu podarilo utiecť. Kubiš sa ukryl u rodiny Novákových a Gabčík u rodiny Svatošových.

Heydrich, ktorý v dôsledku zranenia už nebol schopný pohybu, bol prevezený do nemocnice. Napriek tomu však zraneniam 4. júna 1941 podľahol.

Úkryt v pravoslávnom kostole a zradca

Bezprostredne po atentáte sa v Prahe, v ktorej bol vyhlásený núdzový stav, rozpútala pátracia akcia s cieľom dolapiť útočníkov. Bola na nich vypísaná odmena 10 miliónov korún. ,,Kto páchateľom poskytuje prístrešie alebo pomoc, alebo má vedomosť o ich osobe či o ich pobyte a neoznámi to, bude zastrelený s celou svojou rodinou,” zaznelo oznámenie v Českom rozhlase.

Z dôvodu rozsiahleho pátrania bolo dôležité pre skupinu Anthropoid, ale aj ďalších výsadkárov nachádzajúcich sa v Prahe, nájsť úkryt. Na to poslúžil pravoslávny kostol Cyrila a Metoda na Resslovej ulici pri Karlovom námestí. Úkryt, spojenie a zásobovanie potravinami parašutistom zabezpečili Biskup Gorazd, kaplan Vladimír Petřek a farár Václav Čikl.

Brutálne represie, popravy a zverstvá, ktoré po atentáte zo strany nacistov nasledovali, boli pravdepodobne dôvodom zrady jedného z výsadkárov z inej operácie Karla Čurdu. Čurda sa 16. júna dobrovoľne prihlásil na sídle pražského Gestapa. 

Udal atentátnikov rovnako ako aj všetkých spolupracujúcich, na základe čoho priviedol Gestapo k rodine Moravcových, u ktorých sa Gabčík s Kubišom istý čas ukrývali. Brutálnym výsluchom prinútili ich najmladšieho syna Vlastimila Moravca prezradiť miesto úkrytu.

Jednotky SS na kostol v skorých ranných hodinách zaútočili. Po vstupe do kostola na nich parašutisti Adolf Opálka a Josef Bublík, ktorý v tú dobu hliadkovali, spustili paľbu. Nerovný súboj trval takmer dve hodiny.

Opálka s Bublíkom, ktorým dochádzala munícia si napokon siahli na život. Keď ich nacisti našli, Bublík javili ešte známky života. Rovnako tak aj Kubiš, ktorého zranili črepiny z granátu. Obaja boli okamžite odvezení do nemocnice, avšak zraneniam podľahli.

Zvyšok výsadkárov sa ukrýval v krypte, do ktorej útočiaci nacisti najprv hádzali cez malé okienko na ulici granáty a slzotvorný plyn. Obrancovia im to opätovali zápalnými fľašami. Nacisti sa následne za pomoci pražských hasičov pokúsili kryptu zatopiť.

Nakoniec sa im podarilo z kostola otvoriť druhý vchod do krypty. Po urputnom boji v obkľúčení a z nedostatkom streliva si nakoniec zvyšní parašutisti: Jozef Gabčík, Josef Valčík, Jaroslav Švarc a Jan Hrubý zobrali život vlastnou rukou.

Po dobytí kostola boli zatknutí viacerí duchovní vrátane Biskupa Gorazda spolu s ich rodinami. Kostol, ktorý bol značne poškodený, nacisti uzavreli a celú pravoslávnu cirkev postavili mimo zákon.

Teror a zrušenie Mníchovskej dohody

Nacisti v reakcii na atentát rozpútali na okupovanom území doslova peklo. V Prahe bol okamžite vyhlásený výnimočný stav, ktorý bol na ďalší deň rozšírený na celé územie Protektorátu. Začala sa vlna zatýkania, zastrašovania a popráv nevídaných rozmerov.

Obyvateľstvo bolo zastrašované každodenným zverejňovaním mien a počtu obetí. Nasledovali popravy odbojárov a spolupracovníkov ďalších výsadkov na mnohých miestach protektorátu. Na zatknutie a následný trest smrti postačovalo aj schvaľovanie atentátu.

Najväčším zverstvom, ktoré nacisti počas tohto besnenia spáchali, bolo vypálenie a vyvraždenie obcí Lidice a Ležáky.

Lidice si nacisti vybrali na základe nepriamych dôkazov a falošnej stopy a v noci z 9. na 10. júna obec obkľúčili. Brutálne zmasakrovaní boli všetci muži vo veku od 15 do 84 rokov, ženy boli deportované do koncentračného tábora Ravensbrück a deti boli poslané na prevýchovu, avšak väčšina z nich bola zabitá výfukovými plynmi vo vyhladzovacích automobiloch.

Obec Ležáky mala rovnaký osud. Nemci však v tomto prípade mali priamy dôkaz, a to prítomnosť nelegálnej rádiostanice Libuše.

Nacisti mali rovnaké plány aj s obcou Bernartice u Tábora. Medzinárodný ohlas a odpor na masaker v Lidiciach však nacistov prinútil “len” k povraždeniu tých, ktorí s výsadkármi spolupracovali.

Anulovanie mníchovskej dohody

Neúspešný atentát s úspešným koncom a beštiality nacistov voči českému národu napokon československej exilovej vláde v Londýne dali do rúk dostatočne silné dôkazy o odhodlaní a utrpení ľudu v okupovanom protektoráte.

Aj vďaka tomu pristúpila Veľká Británia spolu s Francúzskom k anulovaniu Mníchovskej dohody. Československo tak získalo predpoklady na svoje povojnové obnovenie v predmníchovských hraniciach.