Krčméry o opičích kiahňach: Čakáme na zverejnenie utajených údajov americkej armády. Vakcín je málo, treba sa správať rozumne

Vladimír Krčméry. Foto: Pavol Zachar/TASR

Opičie kiahne sa môžu šíriť pohlavne, ale aj oblečením, ktoré neoperiete. Pacient začne byť infekčný ešte pred výsevom, čo je zákerné. O tom, ako by sa mali správať bežní ľudia, aj tí, ktorí často cestujú, či sú chránení tí, ktorí sa narodili pred rokom 1980, pretože boli očkovaní proti pravým kiahňam a či majú imunitu tí, ktorí prekonali ovčie kiahne, hovorí imunológ Vladimír Krčméry.

Obišla nás vzácna hepatitída u detí, môžu nás obísť aj opičie kiahne?

Áno, ak sa budeme správať rozumne.

Čo to znamená?

Treba sa stiahnuť do vlastnej karantény, aby sme nemuseli organizovať tie štátne. Ak mal niekto podozrivý kontakt, mal by byť 14 až 20 dní v izolácii. Inkubačná doba opičích kiahní je 5 až 14 dní. Po druhé by sme mali začať evidovať ľudí, ktorí majú cestovateľskú anamnézu. Ak sa bude vírus rýchlo šíriť, je k dispozícii vakcína, ktorú naposledy použili americké vojenské jednotky v Iraku, keď vznikla obava, že sa pravé kiahne použijú ako biologická zbraň. Osobne však považujem za krajne nepravdepodobné, že by sa tento vírus použil ako biologická zbraň.

Prečo?

Táto choroba má dlhú inkubačnú dobu, vírus je termolabilný, máme proti nemu vakcínu, chemoterapiu a postihol by aj okupačnú časť vojenskej operácie. Môžem sa však mýliť.

Podľa WHO sa opičie kiahne šíria v genitálnej forme. Vieme, či je tento vírus niečím odlišný od kmeňa, ktorý sa objavil v druhej polovici 20. storočia?

Zatiaľ nemáme informácie, či ide o nový serotyp. Pohlavný styk je jeden z možných prenosov, ale patrí tam aj iný blízky kontakt. V lete nebývajú ľudia na festivaloch oblečení v kožuchu a nezvyknú tancovať v rúškach a rukaviciach. Opičie kiahne sa môžu šíriť aj oblečením, ktoré neoperiete, lebo vírus je termolabilný.

To znamená, že ho ničí teplo?

Áno, teplota nad sto stupňov tento patogén ničí. Aj konzumácia tepelne spracovaného mäsa veľkých kŕmnych hlodavcov je bezpečná. Nakaziť sa nedá ani jedením opičieho mäsa, ale to je také tvrdé, že sme ich v Afrike nazývali olympijské opice, také boli šľachovité. Opice vás môžu nakaziť, ak vás poškriabu alebo pohryzú. To sa najčastejšie stane, ak sa s nimi začnete verbálne alebo fyzicky hádať.

V Európe sa zatiaľ nakazili najmä gayovia a transrodoví muži. Je možné, že vírus obíde širokú populáciu a ostane v tejto komunite?

Pri HIV bola najskôr zasiahnutá táto komunita. HIV máme teraz pod kontrolou vďaka liekom, no nemáme naň vakcínu. Na opičie kiahne máme vakcínu, takže si viem predstaviť rýchlu likvidáciu tohto vírusu. Dôležité je, aby boli ľudia disciplinovaní a hlásili sa hygienikom, ak boli v endemickej oblasti alebo mali anamnézu, o ktorej nechcú hovoriť. Treba zdôrazniť, že príznaky ako vyrážka si nemusíme vždy všimnúť.

Vaša rada teda znie ako?

Veľmi dobrými prevenciami je nestriedať sexuálnych partnerov a nemeniť si s nikým oblečenie.

Spomínali ste, aby sme boli obozretní pred letnými festivalmi….

….áno, najmä na jednom kultúrne pozoruhodnom festivale si účastníci vymieňali extravagantné oblečenie a bolo tam veľa členov marginalizovaných komunít.

To je aj na rôznych dúhových pochodoch. Môžeme v súčasnej fáze šírenia vírusu hovoriť, že podobné zhromaždenia sú nebezpečné?

Zatiaľ nie, ale ak sa sporadická fáza zmení na epidemickú, hromadné podujatia s blízkym kontaktom či výmenou odevov budú rizikom. Podobne môžu byť problém diskotéky v tme, kde nevidieť kožné prejavy, a pri vyšších letných teplotách najmä pomalé párové tance, ale aj rôzne oslavy počas športových podujatí.

Hovorí sa medzi infektológmi o obmedzení letných festivalov?

Nie. Myslím si, že v Európe ostane tento vírus sporadický, lebo ľudia sa poučili z predchádzajúcej pandémie a majú rešpekt. Avšak aj HIV je s výnimkou subsaharskej Afriky vo väčšine štátov sporadickou chorobou. Pokiaľ nebudeme mať dobré lieky a dostatok dostupných vakcín, dával by som si dobrý pozor. Teraz nechceme, aby sa vírus šíril.

Vírus opičích kiahní toľko nemutuje a ťažšie sa šíri, preto vedci vylučujú vznik ďalšej pandémie. Súhlasíte s tým?

Áno, aj teraz sú na svete miesta, kde sa opičie kiahne nevyskytujú už len preto, že je to tropická choroba a chýba tam vektor aj medzihostiteľ, ktorý slúži ako rezervoár vírusu.

Čiže nehrozia lockdowny ani povinné karantény pre bezpríznakových pacientov ako pri covide?

Nie, ale pre príznakových pacientov už niektoré štáty nariadili karantény. Ideálne by bolo postupovať ako pri ebole. Ak začne stúpať počet prípadov a dosiahne v Európe trebárs počet tisíc, zastavil by som na tri týždne lety zo západnej Afriky.

Ibaže teraz sa opičie kiahne nešíria z Afriky, ale v Európe.

Áno, lebo tu máme rizikové podujatia, ale zdrojom ostáva Afrika. Prví infikovaní sa museli nakaziť v endemickej oblasti, kde boli opice, hlodavce a vhodné klimatické podmienky.

Počas covidu nebolo isté, kto je infekčný. Vieme, kto šíri vírus opičích kiahní?

Keďže je to v Európe sporadická choroba, máme málo informácií. Predpokladá sa, že pacient začne byť infekčný najviac tri dni pred výsevom, čo je zákerné. Preto sa choroba prenáša. Ak má niekto pľuzgiere, nepôjdete s ním na diskotéku. Hlavný hygienik Ján Mikas správne nariadil, že do izolácie majú ísť nielen príznakoví, ale aj ľudia s cestovateľskou či inou anamnézou. Ak sa budeme správať rozumne, zvládneme to. Ak sa však zachováme ako po prvej vlne, keď nám každý nadával, že COVID-19 nie je smrteľná choroba a zbytočne sme paralyzovali sme spoločnosť, opičie kiahne sa môžu rozšíriť a mať ekonomické dosahy. Ľudia budú totiž niekoľko týždňov PN. Navyše máme vo svete zatiaľ k dispozícii okolo 20- až 50-tisíc dávok, preto by som to na začiatku nenechal rozrásť do epidemickej fázy.

WHO odhaduje úmrtnosť opičích kiahní na tri až šesť percent. Je to smerodajné?

V európskych podmienkach sú údaje WHO správne, ale v subsaharskej Afrike budú oveľa vyššie. Príbuzní tam udávajú len dve príčiny úmrtia: buď bol niekto veľmi starý alebo veľmi chorý. Čo znamená „veľmi chorý“ sa už ďalej často nešpecifikuje. Máme len údaje zo štátov, kde sa pacientom spraví diagnostika ochorenia, čím zachytávame možno desať percent všetkých úmrtí. V štátoch s vysokým percentom HIV alebo onkologickými chorobami, kde majú ľudia oslabenú imunitu, je podľa mňa mortalita najmenej desať percent. Aj variant omikron prišiel do Európy z južnej Afriky, kde majú štáty 20 percent HIV pozitívnej populácie. Skôr vidím problém v tom, že sa opičie kiahne rozšíria v Afrike, lebo v Európe máme lepšiu zdravotnícku infraštruktúru, hoci máme aj oblasti, ktoré sú vo vojne a tam by som si nerobil ilúzie.

Vieme s istotou, že očkovanie proti pravým kiahňam je na 85 percent účinné aj proti opičím kiahňam?

U tých, ktorí aj prekonali pravé kiahne sa imunita počíta až na 90 percent. Nemáme o tom však seroprevalenčné štúdie, lebo pravé kiahne tu nemáme 45 rokov. Chcel by som zdôrazniť, že opičie kiahne nemajú nič spoločné s ovčími kiahňami. Ak niekto prekonal ovčie kiahne, určite nemá imunitu proti opičím kiahňam.

Vakcínu proti pravým kiahňam vyrába v Európe len dánsky výrobca BavarianNordic. Postačuje to?

V Spojených štátoch dokážu ročne vyrobiť niekoľko miliónov vakcín a v EÚ niekoľko stotisíc, akurát to bude trvať aspoň pol roka. Hlavný problém s covidom sme mali, kým nám chýbala vakcína. Keď sme ju začali používať, začali sme kontrolovať vírus. Teraz sme v podobnom kritickom období – máme málo vakcín, a preto sa musíme správať rozumne. Vyrobiť živú vakcínu môže na rozdiel od rekombinantnej vakcíny trvať pol roka až rok, takže prvých šesť mesiacov by som bol opatrný.

Koľko vakcín si zatiaľ od dánskeho výrobcu zakontrahovalo Slovensko?

Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ objednalo približne päťtisíc vakcín, hoci zatiaľ nevieme, či to bude úspešná stratégia. Treba to oceniť, hoci pri rozšírení do epidemickej formy to možno nebude stačiť.

Ako to myslíte?

Okolo 45 rokov sme proti pravým kiahňam neočkovali. Nevieme, či sa u zaočkovaných tak rýchlo vytvoria protilátky. Údaje od americkej armády, ktorú zaočkovali pred dvadsiatimi rokmi, sú utajené.

Francúzsko a Veľká Británia už očkujú pacientov s vysokým rizikom infekcie a lekárov, ktorí sa o nich starajú.

Je to úplne normálne, zdravotníkov by som zaočkoval ako prvých. Potom je dôležité zaočkovať kontakty nakazených a rizikovú populáciu. To je však zložité, lebo povstanú niektorí aktivisti a povedia, že vytvárame dve kategórie občanov. S hlavným hygienikom Jánom Mikasom sme dostali žalobu za trestný čin apartheidu a vyšetrovala nás NAKA. Skôr si myslím, že kontakty sa budú hlásiť dobrovoľne a ak sa budú protilátky tvoriť rýchlo, má to zmysel. Volá sa to takzvaná postexpozičná profylaxia a pekným príkladom je besnota.

Ak vás uhryzne neznáma líška z oblasti, kde sa vyskytuje besnota, dostanete len aktívnu imunizáciu – očkovaciu látku s inaktivovaným vírusom, aby sa vám vytvorili protilátky. Ak vás uhryzne dokázateľne besná líška, dostanete takzvané sérum. To sa vytvorí z krvi tých, ktorí prekonali chorobu a čoskoro ho budeme mať k dispozícii aj proti opičím kiahňam. Myslím si, že imunogenicita vakcín proti pravým kiahňam bude nastupovať do dvoch týždňov, preto nebudeme potrebovať sérum pre skoro odhalených pacientov.

Ak teraz očkujeme prvých pacientov proti pravým kiahňam, kedy budeme vedieť výsledky toho, či sa im tvoria protilátky dostatočne rýchlo?

Podľa mňa o dva týždne, lebo ide o jednodávkovú vakcínu. Prvá vzorka sa odoberie týždeň po očkovaní a druhá vzorka o týždeň na to. Som tiež presvedčený o tom, že Spojené štáty odtajnia informácie o zaočkovaných vojakoch v Iraku. Potom budeme múdrejší. Zatiaľ s istotou nevieme, nakoľko je očkovanie úspešné, lebo vírus opičích kiahní sa od prvých kiahní trochu odlišuje. V priebehu dvoch až štyroch týždňov budeme poznať protilátkovú odpoveď, čo nám veľmi pomôže.

Ak niekto prekoná opičie kiahne, získa imunitu na celý život?

Veríme, že áno, ale potrebujeme čas. Na niektoré otázky ešte nevieme odpovedať, lebo len extrapolujeme údaje, ktoré sme získali za dvesto rokov očkovania proti pravým kiahňam. Máme jednodávkovú vakcínu, ktorá poskytuje celoživotnú imunitu, ale až časom zistíme, či je to skutočne tak. Uvidíme to aj podľa toho, či sa opičími kiahňami nakazí niekto s ročníkom pod 1980, lebo dovtedy sme proti pravým kiahňam očkovali. Možno sa opičími kiahňami nakazí aj niekto zaočkovaný proti pravým kiahňam, ale bude mať len ľahký priebeh ochorenia. Odhadujem, že takých prípadov bude najviac päť percent. Veľmi by nám pomohla seroprevalenčná štúdia u ľudí starších než ročník 1980. Musíme vymyslieť metodiku a potom už len stačí vziať krv trebárs tisíc ľuďom a zistiť, aké majú protilátky.

Čiže zatiaľ nevieme povedať, že ľudia približne nad 40 rokov majú protilátky proti kiahňam len na základe toho, že sa nenakazili?

Nie. Nenakazili sa, lebo sa nemali od koho nakaziť. Možno už nemáme protilátky a sme falošne spokojní. Opičie kiahne nám možno povedia, aká je populačná imunogenicita v Európe.

Rozumiem správne, že možno zistíme, že ani ročníky narodené pred rokom 1980 nemajú imunitu proti kiahňam, lebo im v čase klesla, a preto sa môžu nakaziť aj súčasnými opičími kiahňami?

Rozumiete správne, tento scenár nie je ďaleko od pravdy.

Ak by vysvitlo, že imunita z vakcín proti kiahňam nie je doživotná, je v hre scenár, že sa bude celá populácia preočkovávať, ako napríklad pri tetane, alebo to nebude treba, keďže sa niet od koho nakaziť?

Myslím si, že to nebude potrebné, lebo rozumným znížením cestovania z endemických oblastí a karanténou nakazených či kontaktov udržíme nízke počty. Máme však príklady, ktoré dosvedčujú, že váš scenár nie je výnimočný. Asi pred ôsmymi rokmi preočkoval Izrael celú svoju populáciu proti poliovírusu – detskej obrne, hoci sa importovali zo Sýrie a Iraku iba dva prípady. Aj nedávno pri COVID-19 v juhovýchodnej Ázii boli lokálne podobné scenáre.

Ďalšie články